Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f28/378472.3f27ed.pdf
PDF · 84.78 KB
No categories available
1Tdo/16/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 16/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2008 v Bratislave, v trestnej veci
proti obvinenej J. T. , pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 7. decembra 2007, sp. zn. 6 Tos 62/07, takto
rozhodol:
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam dovolanie obvinenej J. T. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Na Okresnom súde v Trenčíne sa vedie trestné konanie proti obvinenej J. T.
pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1 januára 2006 a iné.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. októbra 2007 obvinená J. T.
vzniesla námietku zaujatosti voči samosudcovi, ktorý rozhoduje v predmetnej trestnej
veci. Odôvodnila ju v podstate tým, že samosudca odmietol preveriť skutočnosti
uvádzané svedkami JUDr. L. a Ing. L., ako aj ďalších svedkov.
Samosudca Okresného súdu Trenčín uznesením zo dňa 10. októbra 2007,
sp. zn. BN 1 T 93/2001 podľa § 31 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
rozhodol, že nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej
trestnej veci. Toto rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že obvinená má v priebehu
hlavného pojednávania možnosť vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,
ako aj k protokolácii textu zápisnice. Pokiaľ samosudca nepripustil otázky obvinenej,
tak len z dôvodu, že tieto nesúviseli s prejednávanou vecou. Námietku zaujatosti
preto nepovažoval za dôvodnú, pretože neboli zistené a preukázané žiadne také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že samosudca má pomer k prejednávanej
veci alebo osobám, ktorých sa týka.
Na základe sťažnosti obvinenej proti vyššie citovanému uzneseniu okresného
súdu, rozhodoval vo veci Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením zo dňa
7. decembra 2007, sp. zn. 6 Tos 62/07, podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006, sťažnosť obvinenej ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd taktiež
dospel k záveru, že samosudca, ktorý v predmetnej veci rozhoduje nemá žiadny
osobný vzťah k prejednávanej veci, ani k osobe obvinenej, jej obhajcovi alebo
poškodeným, prípadne k inému orgánu činnému v tomto trestnom konaní. Pokiaľ
samosudca zamietol návrh obvinenej na vykonanie niektorých dôkazov, tak táto
samotná skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z vykonávania
úkonov trestného konania. Preto napadnuté uzneseniu samosudcu považoval
za vecne správne a sťažnosti obvinenej nevyhovel.
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podala dňa
18. februára 2008 obvinená J. T. prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom
navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky toto uznesenie zrušil a v konečnom
dôsledku aby bol samosudca JUDr. Michal Fiala vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania v predmetnej trestnej veci.
V písomnom vyhotovení dovolania nie je uvedený žiadny konkrétny dovolací
dôvod uvedený v ustanovení § 371 Tr. por., i keď takáto povinnosť výslovne vyplýva
z obsahu znenia § 374 ods. 2 Tr. por. Podané dovolanie obvinená odôvodnila
v podstate len konštatovaním, že postupom samosudcu na hlavnom pojednávaní,
vzhľadom na jeho spôsob výsluchu svedkov a protokolácie ich výpovedí, nebolo
umožnené základné právo obhajoby položiť otázky týkajúce sa nepravdivosti
svedeckých výpovedí poškodených. Ak súd bráni v právach obvinenej na vykonanie
dôkazov tendenčne programuje vyhodnotenie ostatných dôkazov, ktorých pravdivosť
a objektívnosť sa vyvracia práve výsluchmi svedkov obhajoby, tak takýto postup
sudcu je evidentným porušením povinnosti konajúceho sudcu. Obvinená vyslovila
v odôvodnení dovolania tiež názor, že nie je predpoklad, že samosudca JUDr. Michal
Fiala je schopný vykonať dokazovanie v predmetnej veci zákonným spôsobom. Preto
navrhla, aby postup samosudcu v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní bol
dôsledne preskúmaný a prehodnotený a aby bol vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania v predmetnej veci, pretože nedodržaním zákonného a správneho
postupu sudcu pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní boli porušené
jej práva na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu navrhla podrobne preskúmať
aj správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trenčíne vo veci
vylúčenia sudcu JUDr. Michala Fialu a v konečnom dôsledku rozhodnúť o jeho
vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.)
predovšetkým skúmal, či podané dovolanie je prípustné, či bolo podané oprávnenou
osobou, a či má všetky obsahové a formálne náležitosti a v konečnom dôsledku
dospel k záveru, že v danom prípade je dovolaním napadané rozhodnutie, proti
ktorému v zmysle platnej právnej praxe dovolanie nie je prípustné.
Trestný poriadok síce nevymedzuje pojem vec právoplatne skončená,
ale z výkladu jeho ustanovení § 368 až 392 (o dovolaní), je logické prijať záver,
že uvedený pojem napĺňajú len rozhodnutia týkajúce sa merita veci, teda
rozhodnutia, ktorým sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok. Odporovalo
by logickým zámerom Trestného poriadku, ak by mimoriadnym opravným
prostriedkom – dovolaním, bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia prvej, či
druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych
otázkach. Takými sú s pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce
procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Medzi tieto
rozhodnutia treba zaradiť nepochybne aj rozhodnutia o návrhu na vylúčenie sudcu
z dôvodov vznesených námietok zaujatosti.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Tdo 5/2006 zo
dňa 14. júna 2006, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 2/2007 pod č. 19, rozhodnutím, ktorým bola vec
právoplatne skončená, treba podľa § 368 ods. 1 Tr. por. o prípustnosti dovolanie
treba rozumieť právoplatné rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorými je:
1/ rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorými bol obvinený uznaný za vinného
a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania,
2/ rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby,
3/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4/ uznesenie o postúpení veci inému orgánu,
5/ uznesenie o uložení ochranného opatrenia,
6/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
7/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
8/ rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334
ods. 4 Tr. por.,
9/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsud-
ku alebo uzneseniu uvedenému pod bodmi 1/ - 7/.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k záveru, že v predmetnej rozhodovanej veci dovolanie obvinenej
J. T. nebolo podané vo veci, v ktorej môže procesná strana tento mimoriadny
opravný prostriedok podať, pretože v zmysle platnej právnej praxe proti rozhodnutiu
o vylúčení, resp. nevylúčení sudcu (prípadne orgánu činného v trestnom konaní)
z vykonávania úkonov trestného konania, dovolanie nie je prípustné.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné dovolanie obvinenej podľa § 382 Tr. por.
per analogiam odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 30. apríla 2008
JUDr. Pavol T o m a n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: