Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0c5/372483.6286f9.pdf
PDF · 84.82 KB
No categories available
1Ndt/16/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 16/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2008 v Bratislave, v trestnej veci
proti obvinenej J. T. , pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 7. decembra 2007, sp. zn. 6 Tos 62/07, takto
rozhodol:
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam dovolanie obvinenej J. T. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Na Okresnom súde v Trenčíne sa vedie trestné konanie proti obvinenej J. T.
pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1 januára 2006 a iné.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. októbra 2007 obvinená J. T.
vzniesla námietku zaujatosti voči samosudcovi, ktorý rozhoduje v predmetnej trestnej
veci. Odôvodnila ju v podstate tým, že samosudca odmietol preveriť skutočnosti
uvádzané svedkami JUDr. L. a Ing. L., ako aj ďalších svedkov.
Samosudca Okresného súdu Trenčín uznesením zo dňa 10. októbra 2007,
sp. zn. BN 1 T 93/2001 podľa § 31 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
rozhodol, že nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej
trestnej veci. Toto rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že obvinená má v priebehu
hlavného pojednávania možnosť vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,
ako aj k protokolácii textu zápisnice. Pokiaľ samosudca nepripustil otázky obvinenej,
tak len z dôvodu, že tieto nesúviseli s prejednávanou vecou. Námietku zaujatosti
preto nepovažoval za dôvodnú, pretože neboli zistené a preukázané žiadne také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že samosudca má pomer k prejednávanej
veci alebo osobám, ktorých sa týka.
Na základe sťažnosti obvinenej proti vyššie citovanému uzneseniu okresného
súdu, rozhodoval vo veci Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením zo dňa
7. decembra 2007, sp. zn. 6 Tos 62/07, podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006, sťažnosť obvinenej ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd taktiež
dospel k záveru, že samosudca, ktorý v predmetnej veci rozhoduje nemá žiadny
osobný vzťah k prejednávanej veci, ani k osobe obvinenej, jej obhajcovi alebo
poškodeným, prípadne k inému orgánu činnému v tomto trestnom konaní. Pokiaľ
samosudca zamietol návrh obvinenej na vykonanie niektorých dôkazov, tak táto
samotná skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z vykonávania
úkonov trestného konania. Preto napadnuté uzneseniu samosudcu považoval
za vecne správne a sťažnosti obvinenej nevyhovel.
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podala dňa 18. febru-
ára 2008 obvinená J. T. prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom navrhla, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky toto uznesenie zrušil a v konečnom dôsledku aby
bol samosudca JUDr. M. F. vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania
v predmetnej trestnej veci.
V písomnom vyhotovení dovolania nie je uvedený žiadny konkrétny dovolací
dôvod uvedený v ustanovení § 371 Tr. por., i keď takáto povinnosť výslovne vyplýva
z obsahu znenia § 374 ods. 2 Tr. por. Podané dovolanie obvinená odôvodnila
v podstate len konštatovaním, že postupom samosudcu na hlavnom pojednávaní,
vzhľadom na jeho spôsob výsluchu svedkov a protokolácie ich výpovedí, nebolo
umožnené základné právo obhajoby položiť otázky týkajúce sa nepravdivosti
svedeckých výpovedí poškodených. Ak súd bráni v právach obvinenej na vykonanie
dôkazov tendenčne programuje vyhodnotenie ostatných dôkazov, ktorých pravdivosť
a objektívnosť sa vyvracia práve výsluchmi svedkov obhajoby, tak takýto postup
sudcu je evidentným porušením povinnosti konajúceho sudcu. Obvinená vyslovila
v odôvodnení dovolania tiež názor, že nie je predpoklad, že samosudca JUDr. M. F.
je schopný vykonať dokazovanie v predmetnej veci zákonným spôsobom. Preto
navrhla, aby postup samosudcu v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní bol
dôsledne preskúmaný a prehodnotený a aby bol vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania v predmetnej veci, pretože nedodržaním zákonného a správneho
postupu sudcu pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní boli porušené
jej práva na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu navrhla podrobne preskúmať
aj správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trenčíne vo veci
vylúčenia sudcu JUDr. M. F. a v konečnom dôsledku rozhodnúť o jeho vylúčení
z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predo-
všetkým skúmal, či podané dovolanie je prípustné, či bolo podané oprávnenou
osobou, a či má všetky obsahové a formálne náležitosti a v konečnom dôsledku
dospel k záveru, že v danom prípade je dovolaním napadané rozhodnutie, proti
ktorému v zmysle platnej právnej praxe dovolanie nie je prípustné.
Trestný poriadok síce nevymedzuje pojem vec právoplatne skončená, ale
z výkladu jeho ustanovení § 368 až 392 (o dovolaní), je logické prijať záver,
že uvedený pojem napĺňajú len rozhodnutia týkajúce sa merita veci, teda rozhod-
nutia, ktorým sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok. Odporovalo by logic-
kým zámerom Trestného poriadku, ak by mimo riadnym opravným prostriedkom –
dovolaním, bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia prvej, či druhej inštancie
nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach.
Takými sú s pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný
postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Medzi tieto rozhod-
nutia treba zaradiť nepochybne aj rozhodnutia o návrhu na vylúčenie sudcu
z dôvodov vznesených námietok zaujatosti.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Tdo 5/2006 zo
dňa 14. júna 2006, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 2/2007 pod č. 19, rozhodnutím, ktorým bola vec právo-
platne skončená, treba podľa § 368 ods. 1 Tr. por. o prípustnosti dovolanie treba
rozumieť právoplatné rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorými je:
1/ rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorými bol obvinený uznaný za vinného
a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania,
2/ rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby,
3/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4/ uznesenie o postúpení veci inému orgánu,
5/ uznesenie o uložení ochranného opatrenia,
6/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
7/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
8/ rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334
ods. 4 Tr. por.,
9/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsud-
ku alebo uzneseniu uvedenému pod bodmi 1/ - 7/.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k záveru, že v predmetnej rozhodovanej veci dovolanie obvinenej
J. T. nebolo podané vo veci, v ktorej môže procesná strana tento mimoriadny
opravný prostriedok podať, pretože v zmysle platnej právnej praxe proti rozhodnutiu
o vylúčení, resp. nevylúčení sudcu (prípadne orgánu činného v trestnom konaní)
z vykonávania úkonov trestného konania, dovolanie nie je prípustné.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné dovolanie obvinenej podľa § 382 Tr. por.
per analogiam odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 30. apríla 2008
JUDr. Pavol T o m a n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: