Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/76/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 76/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej,

JUDr. Aleny Priecelovej, JUDr. Jozefa Štefanku a JUDr. Ivany Izakovovičovej,

v právnej veci žalobkyne: RSDr. J., proti žalovanému: JUDr. R., správca konkurznej

podstaty úpadcu D. v konkurze, F., o zaplatenie 50 562 Sk s prísl., vedenej

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2007 č. k.

-440 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, na odvolanie

žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 6.6.2007 č. k.

-440 zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 50 562 Sk

a úroky z omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy 19 950 Sk od 11.1.2003

21 Obdo V 76/2007

do 8.7.2003, zo sumy 19 950 Sk od 11.2.2003 do zaplatenia, zo sumy 19 950 Sk

od 11.3.2003 do zaplatenia a zo sumy 10 750 Sk od 9.4.2003 do zaplatenia.

Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a rozhodol o náhrade trov konania.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že žalobkyňa dňa 30.4.2002

uzatvorila so správcom konkurznej podstaty D. – Mgr. P. Dohodu o pracovnej

činnosti na dobu určitú podľa ust. na sekretárske práce

na sekretariáte pre správcu konkurznej podstaty.

Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú od 1.5.2002 do 30.4.2003. K tejto

dohode boli uzatvorené aj dodatky, a to č. 1 a č.2 , obsahom ktorých bola zmena

čl. 5 Dohody o pracovnej činnosti – dojednaná odmena (č.l. 5, 6 a 102).

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 12.12.2002 bola

v priestoroch D. v konkurze, na základe príkazu vyšetrovateľa Policajného zboru

a súhlasu Krajskej prokuratúry v Trenčíne vykoná prehliadka iných priestorov.

Vyšetrovateľ Policajného zboru dočasne uzatvoril priestory banky v dobe

od 12.12.2002 do 7.1.2003 (č.l. 105). Pri tejto policajnej akcii bol vzatý

do väzby správca konkurznej podstaty Mgr. P., ako aj osobitný správca

JUDr. M., ktorý v zmysle ustanovenia Krajského súdu v Bratislave z 28.9.2001, č. k.

-11, bol ustanovený pre správu majetku úpadcu. V tomto rozhodnutí súdu

osobitný správca JUDr. Z. bol určený pre správu a vymáhanie pohľadávok úpadcu

a Ing. V. pre predaj majetku úpadcu (č.l. 254).

Opatrením Krajského súdu v Bratislave z 31.1.2003, č. k. -541, súd

uložil osobitným správcom JUDr. Z. a Ing. V., aby vykonávali, resp. zabezpečili

vykonávanie nevyhnutných úkonov, týkajúcich sa správy majetku úpadcu a medzi

inými i v oblasti vzťahov so subjektami, ktoré na základe zmlúv, uzatvorených

so správcom konkurznej podstaty, vykonávali rôzne práce, ako aj pracovnoprávnych

vzťahov zamestnancov úpadcu, u ktorých bol na podnet vyšetrovateľky uplatnený

režim prekážok v práci (č.l. 114).

31 Obdo V 76/2007

Na základe žiadosti o zabezpečenie listinných dokladov banky vyšetrovateľ

Policajného zboru (č.l. 104) vydal osobitný správca pre správu pohľadávok príkaz

č. 2/2003 dňa 8.1.2003, ktorým medzi inými zakázal vstup do priestorov D.

v konkurze, žalobkyni (č.l. 106).

Odvolací súd dospel k záveru, že osobitný správca JUDr. Z. nemal

oprávnenie takýto príkaz vydať, keďže jeho pôsobnosť bola uznesením Krajského

súdu v Bratislave z 28.9.2001, č. k. -11, určená pre správu a vymáhanie

pohľadávok úpadcu.

Až opatrením Krajského súdu v Bratislave z 31.1.2003, č. k. -541,

na platnosť takéhoto úkonu bol oprávnený s podpismi i druhého osobitného správcu

Ing. V..

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval obdobie od 12.12.2002

do 7.1.2003 za obdobie, v ktorom žalobkyňa nemohla vykonávať v Dohode

o pracovnej činnosti dohodnutý druh práce, čo napriek svojmu vyjadreniu žalovaný

akceptoval a odmenu za december žalobkyni poukázal na jej účet v júli 2003.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyni do 31.1.2003 mala byť poskytnutá

dohodnutá práca, keďže do tohto dátumu neboli osobitní správcovia oprávnení

zakazovať jej vstup na pracovisko a od tohto dátumu jej mohla byť daná výpoveď

Dohody o pracovnej činnosti bez uvedenia dôvodov.

Žalobkyni však bola výpoveď daná až 4.3.2003, čím Dohoda o pracovnej

činnosti skončila dňom 18.3.2003.

Žalobkyňa písomnými dôkazmi preukázala, že na túto situáciu poukazovala

a chcela pracovať v zmysle uzatvorenej a platnej Dohody o pracovnej činnosti

do 18.3.2003. Keďže medzi účastníkmi v spornom období bola uzatvorená platná

Dohoda o pracovnej činnosti, patrí žalobkyni dohodnutá odmena, aj keď jej žiadnu

prácu žalovaný nepridelil. Účastníci si nedojednali podmienky pre prípad prekážok

41 Obdo V 76/2007

v práci a tieto ani neboli spôsobené žalobkyňou.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolanie uviedol, že je

nesporné, že medzi žalobkyňou a D. v konkurze, bola uzavretá Dohoda o pracovnej

činnosti na dobu určitú od 1.5.2002 do 30.4.2003, na základe ktorej mala žalobkyňa

vykonávať sekretárske práce na sekretariáte správcu konkurznej podstaty

s dohodnutou odmenou 25 000 Sk mesačne.

Žalobkyňa na základe dohody o pracovnej činnosti v znení jej dodatkov

vykonávala dohodnuté práce, za ktoré jej bola vyplácaná dohodnutá odmena.

Dňa 12.12.2002 bola v priestoroch D. v konkurze, na základe príkazu

vyšetrovateľa Policajného zboru a súhlasu Krajskej prokuratúry v Trenčíne

vykonávaná prehliadka priestorov. Správca konkurznej podstaty a osobitný správca

konkurznej podstaty boli obvinení a vzatí do väzby. Vyšetrovateľ Policajného zboru

dočasne uzatvoril priestory D. v konkurze, a to na obdobie od 12.12.2002

do 7.1.2003.

Vyšetrovateľ Policajného zboru pri akcii požiadal o zvýšenú pozornosť

pri skladovaní a evidencii listinných dôkazov a navrhol sprísniť a stanoviť okruh

osôb, ktoré sú oprávnené do priestorov D. v konkurze vstupovať. Tieto skutočnosti

vyšetrovateľ Policajného zboru dodatočne písomne potvrdil.

Na základe požiadavky vyšetrovateľa Policajného zboru bol dňa 8.1.2003

vydaný Príkaz č. 2/2003 osobitného správcu JUDr. Z., na základe ktorého bol

zakázaný vstup do priestorov D. v konkurze, zamestnancom úseku správcu

konkurznej podstaty. Medzi týchto zamestnancov patrila i žalobkyňa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti od 12.12.2002 nemohli byť žalobkyni

prideľované práce v súlade s uzavretou Dohodou o pracovnej činnosti.

51 Obdo V 76/2007

Dňa 25.2.2003 sa uskutočnilo rokovanie medzi žalobkyňou a zástupcami D.

v konkurze, kde boli riešené požiadavky žalobkyne.

Dňa 4.3.2003 bola žalobkyni doručená výpoveď Dohody o pracovnej činnosti,

a to bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na dátum doručenia skončila dohoda

o pracovnej činnosti dňom 18.3.2003. V súlade s Opatrením krajského súdu zo dňa

31.1.2003 podpísali výpoveď osobitní správcovia konkurznej podstaty.

Žalobkyňa veľakrát napadla platnosť výpovede, ako aj opakovane uplatňovala

svoju požiadavku na výplatu odmeny. Vzhľadom na neopodstatnenosť požiadaviek

žalobkyne boli tieto zamietnuté.

Výplata odmeny za mesiac december bola vyplatená v júli 2003, vzhľadom

na to, že do tohto dátumu nemali osobitní správcovia oprávnenie túto odmenu

vyplatiť. Výplata bola uskutočnená až po vymenovaní JUDr. H. za správcu

konkurznej podstaty úpadcu D. v konkurze.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa vykonávala u odporcu práce na základe

Dohody o pracovnej činnosti, nemožno dobu, po ktorú jej zamestnávateľ

neposkytoval prácu, považovať za prekážku na strane zamestnávateľa podľa

ustanovenia a žalobkyni za obdobie, kedy prácu

nevykonávala, nepatrí odmena a ani náhrada mzdy. Na potvrdenie tejto skutočnosti

Žalovaný prikladá stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky, odbor pracovných vzťahov a ochrany práce.

Nakoľko ustanovenia o dohodách o prácach, vykonávaných mimo

pracovného pomeru, neobsahujú ustanovenia o subsidiárnej platnosti druhej a piatej

časti , týkajúce sa právnej úpravy pracovného pomeru (prekážok

v práci), a preto sa ustanovenia o prekážkach v práci nemôžu vzťahovať ani

na Dohody o pracovnej činnosti.

Ani Dohoda o pracovnej činnosti, uzatvorená medzi žalobkyňou a D.

v konkurze, neobsahovala žiadne dojednania o prekážkach v práci na strane

61 Obdo V 76/2007

zamestnávateľa podľa ustanovenia , a preto žalobkyni

náhradu nie je možné poskytnúť.

Z judikatúry je táto problematika riešená rozhodnutiami R 19/1978;

R 27/1980. Podľa uvedených rozhodnutí, na dohody o prácach vykonávaných mimo

pracovného pomeru nemožno ani analogicky použiť ustanovenia

upravujúce práva a povinnosti z pracovného pomeru, okrem tých, na ktoré právna

úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výslovne

odkazuje. Nemožno použiť ani ustanovenie o náhradách mzdy pri prekážkach

na strane zamestnávateľa. Ak teda zamestnávateľ neprideľoval prácu

zamestnancovi, s ktorým uzavrel Dohodu o pracovnej činnosti, nie je povinný

poskytnúť mu ani odmenu, ani jej náhradu.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla dovolanie

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, a to proti rozhodnutiu, proti

ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez

Nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v jeho

napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

že dovolanie nie je dôvodné.

Na základe ustáleného skutkového stavu, ako je uvedené v predchádzajúcej

časti, v zmysle obsahu podaného dovolania je potrebné zodpovedať otázku, či

zamestnancovi, vykonávajúcemu prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti

( ), v prípade vzniku prekážky v práci na strane

zamestnávateľa patrí náhrada mzdy podľa ust. .

V danom prípade v Dohode o pracovnej činnosti z 30.4.2002, v znení jej

dodatkov, náhrada mzdy pre prípad vzniku prekážky v práci dohodnutá nebola.

V zmysle ust. na pracovnoprávny vzťah, založený

dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa vzťahujú len

71 Obdo V 76/2007

ustanovenia prvej časti . Keďže prekážky v práci upravuje piata

časť , je zrejmé, že na základe uvedených legislatívnych odkazov

by v danom prípade ustanovenie nebolo možné aplikovať. Aj

keď odvolací súd bližšie nezdôvodnil, na akom právnom základe ust. § 142

aplikoval v danom prípade, dovolací súd jeho postup považuje

za vecne správny. Je nepochybné, že v Dohode o pracovnej činnosti si účastníci

môžu dohodnúť, že v prípade vzniku prekážky v práci na strane zamestnávateľa,

zamestnancovi patrí počas tohto obdobia náhrada mzdy. Aj keď v danom prípade

účastníci takto nepostupovali, dovolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu, nebolo by v súlade s dobrými mravmi, kedy žalobkyni náhrada

mzdy nebola priznaná. V zmysle výkon práv a povinností,

vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Tejto základnej zásade, ako aj ďalším základným zásadám, uvedených v čl. 1 až

10, sú podriadené všetky pracovnoprávne vzťahy, vznikajúce na základe ďalšej

časti . Žalobkyňa dohodnutú prácu nemohla vykonávať

pre prekážky, ktoré vznikli na strane zamestnávateľa. Takto žalobkyňa bez svojho

zavinenia zostala bez finančných prostriedkov, ktoré jej boli poskytované na základe

uvedenej dohody. Pritom išlo o značne vysokú čiastku, a to 25 000 Sk, ktoré

prostriedky jej chýbali pri zabezpečovaní každodenných životných potrieb. Keďže

išlo o dôležitý zdroj, slúžiaci na zabezpečenie jej výživy, nemožno pripustiť, aby

za tohto stavu jej nebola poskytnutá náhrada mzdy.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust.

dovolanie zamietol.

Žalobkyni, ako úspešnej účastníčke dovolacieho konania, trovy nevznikli,

a preto dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania jej nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. apríla 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu