Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e18/378749.e35ec7.pdf
PDF · 100.79 KB
No categories available
1ObdoV/76/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 76/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej,
JUDr. Aleny Priecelovej, JUDr. Jozefa Štefanku a JUDr. Ivany Izakovovičovej,
v právnej veci žalobkyne: RSDr. J., proti žalovanému: JUDr. R., správca konkurznej
podstaty úpadcu D. v konkurze, F., o zaplatenie 50 562 Sk s prísl., vedenej
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16 Cbi 48/04, na dovolanie žalovaného
proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2007 č. k.
6 Obo 189/2006-440 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, na odvolanie
žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 6.6.2007 č. k.
6 Obo 189/2006-440 zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 50 562 Sk
a úroky z omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy 19 950 Sk od 11.1.2003
21 Obdo V 76/2007
do 8.7.2003, zo sumy 19 950 Sk od 11.2.2003 do zaplatenia, zo sumy 19 950 Sk
od 11.3.2003 do zaplatenia a zo sumy 10 750 Sk od 9.4.2003 do zaplatenia.
Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
a rozhodol o náhrade trov konania.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že žalobkyňa dňa 30.4.2002
uzatvorila so správcom konkurznej podstaty D. – Mgr. P. Dohodu o pracovnej
činnosti na dobu určitú podľa ust. § 226a Zákonníka práce na sekretárske práce
na sekretariáte pre správcu konkurznej podstaty.
Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú od 1.5.2002 do 30.4.2003. K tejto
dohode boli uzatvorené aj dodatky, a to č. 1 a č.2 , obsahom ktorých bola zmena
čl. 5 Dohody o pracovnej činnosti – dojednaná odmena (č.l. 5, 6 a 102).
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 12.12.2002 bola
v priestoroch D. v konkurze, na základe príkazu vyšetrovateľa Policajného zboru
a súhlasu Krajskej prokuratúry v Trenčíne vykoná prehliadka iných priestorov.
Vyšetrovateľ Policajného zboru dočasne uzatvoril priestory banky v dobe
od 12.12.2002 do 7.1.2003 (č.l. 105). Pri tejto policajnej akcii bol vzatý
do väzby správca konkurznej podstaty Mgr. P., ako aj osobitný správca
JUDr. M., ktorý v zmysle ustanovenia Krajského súdu v Bratislave z 28.9.2001, č. k.
3 K 297/00-11, bol ustanovený pre správu majetku úpadcu. V tomto rozhodnutí súdu
osobitný správca JUDr. Z. bol určený pre správu a vymáhanie pohľadávok úpadcu
a Ing. V. pre predaj majetku úpadcu (č.l. 254).
Opatrením Krajského súdu v Bratislave z 31.1.2003, č. k. 3 K 297/00-541, súd
uložil osobitným správcom JUDr. Z. a Ing. V., aby vykonávali, resp. zabezpečili
vykonávanie nevyhnutných úkonov, týkajúcich sa správy majetku úpadcu a medzi
inými i v oblasti vzťahov so subjektami, ktoré na základe zmlúv, uzatvorených
so správcom konkurznej podstaty, vykonávali rôzne práce, ako aj pracovnoprávnych
vzťahov zamestnancov úpadcu, u ktorých bol na podnet vyšetrovateľky uplatnený
režim prekážok v práci (č.l. 114).
31 Obdo V 76/2007
Na základe žiadosti o zabezpečenie listinných dokladov banky vyšetrovateľ
Policajného zboru (č.l. 104) vydal osobitný správca pre správu pohľadávok príkaz
č. 2/2003 dňa 8.1.2003, ktorým medzi inými zakázal vstup do priestorov D.
v konkurze, žalobkyni (č.l. 106).
Odvolací súd dospel k záveru, že osobitný správca JUDr. Z. nemal
oprávnenie takýto príkaz vydať, keďže jeho pôsobnosť bola uznesením Krajského
súdu v Bratislave z 28.9.2001, č. k. 3 K 297/00-11, určená pre správu a vymáhanie
pohľadávok úpadcu.
Až opatrením Krajského súdu v Bratislave z 31.1.2003, č. k. 3 K 297/00-541,
na platnosť takéhoto úkonu bol oprávnený s podpismi i druhého osobitného správcu
Ing. V..
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval obdobie od 12.12.2002
do 7.1.2003 za obdobie, v ktorom žalobkyňa nemohla vykonávať v Dohode
o pracovnej činnosti dohodnutý druh práce, čo napriek svojmu vyjadreniu žalovaný
akceptoval a odmenu za december žalobkyni poukázal na jej účet v júli 2003.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyni do 31.1.2003 mala byť poskytnutá
dohodnutá práca, keďže do tohto dátumu neboli osobitní správcovia oprávnení
zakazovať jej vstup na pracovisko a od tohto dátumu jej mohla byť daná výpoveď
Dohody o pracovnej činnosti bez uvedenia dôvodov.
Žalobkyni však bola výpoveď daná až 4.3.2003, čím Dohoda o pracovnej
činnosti skončila dňom 18.3.2003.
Žalobkyňa písomnými dôkazmi preukázala, že na túto situáciu poukazovala
a chcela pracovať v zmysle uzatvorenej a platnej Dohody o pracovnej činnosti
do 18.3.2003. Keďže medzi účastníkmi v spornom období bola uzatvorená platná
Dohoda o pracovnej činnosti, patrí žalobkyni dohodnutá odmena, aj keď jej žiadnu
prácu žalovaný nepridelil. Účastníci si nedojednali podmienky pre prípad prekážok
41 Obdo V 76/2007
v práci a tieto ani neboli spôsobené žalobkyňou.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolanie uviedol, že je
nesporné, že medzi žalobkyňou a D. v konkurze, bola uzavretá Dohoda o pracovnej
činnosti na dobu určitú od 1.5.2002 do 30.4.2003, na základe ktorej mala žalobkyňa
vykonávať sekretárske práce na sekretariáte správcu konkurznej podstaty
s dohodnutou odmenou 25 000 Sk mesačne.
Žalobkyňa na základe dohody o pracovnej činnosti v znení jej dodatkov
vykonávala dohodnuté práce, za ktoré jej bola vyplácaná dohodnutá odmena.
Dňa 12.12.2002 bola v priestoroch D. v konkurze, na základe príkazu
vyšetrovateľa Policajného zboru a súhlasu Krajskej prokuratúry v Trenčíne
vykonávaná prehliadka priestorov. Správca konkurznej podstaty a osobitný správca
konkurznej podstaty boli obvinení a vzatí do väzby. Vyšetrovateľ Policajného zboru
dočasne uzatvoril priestory D. v konkurze, a to na obdobie od 12.12.2002
do 7.1.2003.
Vyšetrovateľ Policajného zboru pri akcii požiadal o zvýšenú pozornosť
pri skladovaní a evidencii listinných dôkazov a navrhol sprísniť a stanoviť okruh
osôb, ktoré sú oprávnené do priestorov D. v konkurze vstupovať. Tieto skutočnosti
vyšetrovateľ Policajného zboru dodatočne písomne potvrdil.
Na základe požiadavky vyšetrovateľa Policajného zboru bol dňa 8.1.2003
vydaný Príkaz č. 2/2003 osobitného správcu JUDr. Z., na základe ktorého bol
zakázaný vstup do priestorov D. v konkurze, zamestnancom úseku správcu
konkurznej podstaty. Medzi týchto zamestnancov patrila i žalobkyňa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti od 12.12.2002 nemohli byť žalobkyni
prideľované práce v súlade s uzavretou Dohodou o pracovnej činnosti.
51 Obdo V 76/2007
Dňa 25.2.2003 sa uskutočnilo rokovanie medzi žalobkyňou a zástupcami D.
v konkurze, kde boli riešené požiadavky žalobkyne.
Dňa 4.3.2003 bola žalobkyni doručená výpoveď Dohody o pracovnej činnosti,
a to bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na dátum doručenia skončila dohoda
o pracovnej činnosti dňom 18.3.2003. V súlade s Opatrením krajského súdu zo dňa
31.1.2003 podpísali výpoveď osobitní správcovia konkurznej podstaty.
Žalobkyňa veľakrát napadla platnosť výpovede, ako aj opakovane uplatňovala
svoju požiadavku na výplatu odmeny. Vzhľadom na neopodstatnenosť požiadaviek
žalobkyne boli tieto zamietnuté.
Výplata odmeny za mesiac december bola vyplatená v júli 2003, vzhľadom
na to, že do tohto dátumu nemali osobitní správcovia oprávnenie túto odmenu
vyplatiť. Výplata bola uskutočnená až po vymenovaní JUDr. H. za správcu
konkurznej podstaty úpadcu D. v konkurze.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa vykonávala u odporcu práce na základe
Dohody o pracovnej činnosti, nemožno dobu, po ktorú jej zamestnávateľ
neposkytoval prácu, považovať za prekážku na strane zamestnávateľa podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce a žalobkyni za obdobie, kedy prácu
nevykonávala, nepatrí odmena a ani náhrada mzdy. Na potvrdenie tejto skutočnosti
Žalovaný prikladá stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, odbor pracovných vzťahov a ochrany práce.
Nakoľko ustanovenia o dohodách o prácach, vykonávaných mimo
pracovného pomeru, neobsahujú ustanovenia o subsidiárnej platnosti druhej a piatej
časti Zákonníka práce, týkajúce sa právnej úpravy pracovného pomeru (prekážok
v práci), a preto sa ustanovenia o prekážkach v práci nemôžu vzťahovať ani
na Dohody o pracovnej činnosti.
Ani Dohoda o pracovnej činnosti, uzatvorená medzi žalobkyňou a D.
v konkurze, neobsahovala žiadne dojednania o prekážkach v práci na strane
61 Obdo V 76/2007
zamestnávateľa podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, a preto žalobkyni
náhradu nie je možné poskytnúť.
Z judikatúry je táto problematika riešená rozhodnutiami R 19/1978;
R 27/1980. Podľa uvedených rozhodnutí, na dohody o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru nemožno ani analogicky použiť ustanovenia Zákonníka práce
upravujúce práva a povinnosti z pracovného pomeru, okrem tých, na ktoré právna
úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výslovne
odkazuje. Nemožno použiť ani ustanovenie o náhradách mzdy pri prekážkach
na strane zamestnávateľa. Ak teda zamestnávateľ neprideľoval prácu
zamestnancovi, s ktorým uzavrel Dohodu o pracovnej činnosti, nie je povinný
poskytnúť mu ani odmenu, ani jej náhradu.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla dovolanie
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, a to proti rozhodnutiu, proti
ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez
Nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v jeho
napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že dovolanie nie je dôvodné.
Na základe ustáleného skutkového stavu, ako je uvedené v predchádzajúcej
časti, v zmysle obsahu podaného dovolania je potrebné zodpovedať otázku, či
zamestnancovi, vykonávajúcemu prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti
(§ 226a Zákonníka práce), v prípade vzniku prekážky v práci na strane
zamestnávateľa patrí náhrada mzdy podľa ust. § 142 Zákonníka práce.
V danom prípade v Dohode o pracovnej činnosti z 30.4.2002, v znení jej
dodatkov, náhrada mzdy pre prípad vzniku prekážky v práci dohodnutá nebola.
V zmysle ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah, založený
dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa vzťahujú len
71 Obdo V 76/2007
ustanovenia prvej časti Zákonníka práce. Keďže prekážky v práci upravuje piata
časť Zákonníka práce, je zrejmé, že na základe uvedených legislatívnych odkazov
by v danom prípade ustanovenie § 142 Zákonníka práce nebolo možné aplikovať. Aj
keď odvolací súd bližšie nezdôvodnil, na akom právnom základe ust. § 142
Zákonníka práce aplikoval v danom prípade, dovolací súd jeho postup považuje
za vecne správny. Je nepochybné, že v Dohode o pracovnej činnosti si účastníci
môžu dohodnúť, že v prípade vzniku prekážky v práci na strane zamestnávateľa,
zamestnancovi patrí počas tohto obdobia náhrada mzdy. Aj keď v danom prípade
účastníci takto nepostupovali, dovolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu, nebolo by v súlade s dobrými mravmi, kedy žalobkyni náhrada
mzdy nebola priznaná. V zmysle čl. 2 Zákonníka práce výkon práv a povinností,
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Tejto základnej zásade, ako aj ďalším základným zásadám, uvedených v čl. 1 až
10, sú podriadené všetky pracovnoprávne vzťahy, vznikajúce na základe ďalšej
časti Zákonníka práce. Žalobkyňa dohodnutú prácu nemohla vykonávať
pre prekážky, ktoré vznikli na strane zamestnávateľa. Takto žalobkyňa bez svojho
zavinenia zostala bez finančných prostriedkov, ktoré jej boli poskytované na základe
uvedenej dohody. Pritom išlo o značne vysokú čiastku, a to 25 000 Sk, ktoré
prostriedky jej chýbali pri zabezpečovaní každodenných životných potrieb. Keďže
išlo o dôležitý zdroj, slúžiaci na zabezpečenie jej výživy, nemožno pripustiť, aby
za tohto stavu jej nebola poskytnutá náhrada mzdy.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1 OSP
dovolanie zamietol.
Žalobkyni, ako úspešnej účastníčke dovolacieho konania, trovy nevznikli,
a preto dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania jej nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. apríla 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu