Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c28/378747.5ac513.pdf
PDF · 103.4 KB
No categories available
1MObdoV/14/2006
Najvyšší súd 1 M Obdo V 14/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej,
JUDr. Jany Zemaníkovej, JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Viery Pepelovej,
v právnej veci žalobcu: B., proti žalovanému:
Dr. O., o zaplatenie 64 222,40 Sk,
na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2003 č. k. 29 Cb 476/94-209
a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. septembra 2005 č. k.
2 Obo 54/2005-223 rozhodol
t a k t o :
Rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu v ich napadnutej
časti z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9.7.2003 č. k. 29 Cb 476/94-209 uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi 64 222,40 Sk s 1% poplatkom z omeškania denne
od 8.6.1994 do zaplatenia.
21 M Obdo V 14/2006
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
z 21.9.2005 č. k. 2 Obo 54/2005-223 rozsudok súdu prvého stupňa v časti
o prisúdení istiny zmenil tak, že žalobu zamietol a vo zvyšku tento rozsudok potvrdil.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že účastníci dňa 22.11.1991 podľa
ust. § 350 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka uzavreli hospodársku zmluvu v znení
dodatku z 28.11.1991. V konaní bola sporná otázka rozsahu a kvality plnenia
a s tým spojené právo na zaplatenie ceny dohodnutej práce. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca nedodal v dohodnutom rozsahu
a kvalite reklamné šoty, ktoré tvoria predmet zmluvy. Zo žalobcom predložených
listinných dokladov, výpovedí svedkov bolo preukázané vykonanie prác
v požadovanom rozsahu, tento nebol žalovaným v priebehu uskutočnenia vysielania
ani namietaný. Podľa výpovedí svedkov kvalitu reklamných šotov, čo do kvality
obrazu a zvuku pred uvedením do vysielania, kontrolovala komisia STV, ktorá
zhodnotila reklamné šoty za vyhovujúce a zaradila ich do vysielania. V prípade
nekvality by takéto reklamné šoty nemohli byť zaradené do vysielania. Namietaná
kvalita zvuku reklamných šotov žalovaným nebola v konaní žalovaným preukázaná.
Účastníci si v zmluve dohodli majetkové sankcie v zmysle citovaného ust. § 141
Hosp. zák., ktoré boli v konaní uplatnené tak, ako boli účastníkmi dohodnuté.
V danej veci žalobca neuplatnil poplatok z omeškania v zmysle ust. § 378 Hosp.
zák., ako tvrdí žalovaný, ale dohodnutú majetkovú sankciu v zmysle ust. § 141
Hosp. zák., aj keď je nazvaná ako poplatok z omeškania, ale posudzovaná podľa
obsahu uzavretej dohody medzi účastníkmi, ktorá má iný právny režim, ako
poplatok z omeškania podľa ust. § 378 Hosp. zák., a preto súd prvého stupňa
správne postupoval, keď túto priznal žalobcovi po zohľadnení námietky premlčania
žalovaného a priznal dohodnutú sankciu, a to 1% denne od 8.6.1994 do zaplatenia
z nezaplatenej dohodnutej ceny.
V priebehu odvolacieho konania žalovaný dlh zaplatil, a to dňa 30.8.2005,
o čom žalobca predložil potvrdenie z výpisu z účtu žalobcu. Žalobca v časti istiny
neurobil iný procesný úkon, na podanom návrhu trval, preto odvolací súd v časti
uplatnenej istiny rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil
31 M Obdo V 14/2006
tak, že žalobu zamietol a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa priznanej sankcie, rozsudok
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Proti uvedeným rozsudkom v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi zo sumy 64 222,40 Sk poplatok z omeškania vo výške 1% denne
od 8.6.1994 do zaplatenia, na podnet žalovaného podal mimoriadne dovolanie
generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol v tejto časti rozsudky zrušiť
a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že v prejednávanej veci je
nesporné, že v tomto prípade ide o právny vzťah z roku 1991, ktorý sa vychádzajúc
z § 763 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami zákona č. 109/1964 Zb.
Hospodársky zákonník .
Podľa § 131 Hospodárskeho zákonníka, na premlčanie prihliadne príslušný
orgán len vtedy, ak povinný právny subjekt uplatní námietku premlčania; ak sa
námietka premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo priznať. Nepriznanie
práva z tohto dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu.
Podľa § 131b ods. 3 Hospodárskeho zákonníka, premlčacia lehota práva
na zaplatenie majetkových sankcií – ak nejde o majetkové sankcie, ktoré sú
súčasťou práv zo zodpovednosti za vady – je šesť mesiacov.
Podľa § 138 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, organizácia je v omeškaní, ak
nesplní svoju povinnosť v ustanovenej dobe; nie je však v omeškaní po dobu,
po ktorú nemohla svoju povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých
u oprávnenej organizácie. Dodávateľ nie je v omeškaní so splnením dodávky, pokiaľ
odberateľ nevyhovie jeho žiadosti, urobenej podľa § 361 ods. 4.
Podľa § 141 Hospodárskeho zákonníka, ak povinná organizácia riadne
nesplní svoju povinnosť, môže oprávnená organizácia od nej požadovať dojednanú
majetkovú sankciu, a ak nie je dojednaná, majetkovú sankciu podľa tohto zákona
alebo iného právneho predpisu, ak je pre tento prípad ustanovená.
41 M Obdo V 14/2006
Podľa § 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ak je organizácia v omeškaní
s platením faktúry (dokladu ju nahradzujúceho) alebo so splnením vykonateľného
arbitrážneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, je poplatok z omeškania
0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Týmito ustanoveniami sa súdy v prejednávanej veci, v časti rozhodovania
o poplatku z omeškania, neriadili.
Ako zo súdneho spisu vyplýva, účastníci konania si pre prípad omeškania
s platením faktúry dojednali majetkovú sankciu, t.j. poplatok z omeškania. Podľa
bodu 5 hospodárskej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa
22.11.1991 (č.l. 20), odberateľ súhlasí s vyúčtovaním dlžnej sumy za výrobu,
spracovanie, sprostredkovanie a odvysielanie reklamného šotu v termíne do 15 dní
odo dňa doručenia faktúry. V prípade omeškania, činí poplatok z omeškania 1%
z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania.
Právny názor odvolacieho súdu, že táto majetková sankcia, ktorá sa iba
medzi účastníkmi nazvala poplatkom z omeškania, sa nespravuje právnym režimom
poplatku z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ale
ustanovením § 141 Hospodárskeho zákonníka, nemá oporu v zákone, nakoľko
ustanovenia § 141 až § 144 Hospodárskeho zákonníka tvoria predovšetkým
všeobecnú úpravu majetkových sankcií, na ktorú následne nadväzuje úprava
jednotlivých skutkových podstát majetkových sankcií pre jednotlivé zmluvné typy
upravené v Hospodárskom zákonníku.
Aj napriek tomu, že novelou Hospodárskeho zákonníka, vykonanou zákonom
č. 103/1990 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.5.1990, došlo k zásadným zmenám,
pokiaľ ide o chápanie majetkových sankcií, lebo sa ustúpilo od povinnosti
požadovať majetkové sankcie, teda zákon ponechával na vôli organizácie, či
v prípade nesplnenia povinnosti uplatní svoje právo požadovať majetkovú sankciu
alebo nie a tieto sankcie sa chápu predovšetkým ako sankcie zmluvné, neznamená
to, že ak si organizácie dojednali ako majetkovú sankciu poplatok z omeškania
51 M Obdo V 14/2006
vo výške 1% denne, ide o dojednanú majetkovú sankciu, na ktorú sa ustanovenie
§ 131b ods. 3 Hosp. zákonníka nevzťahuje. Zo znenia § 131b ods. 3 Hosp.
zákonníka jednoznačne vyplýva, že 6- mesačná premlčacia lehota sa týka práva
na zaplatenie akýchkoľvek majetkových sankcií, teda aj dojednaných majetkových
sankcií (s výnimkou majetkových sankcií, ktoré sú súčasťou zodpovednosti
za vady). Z uvedeného vyplýva, že ak by sa aj pripustil názor odvolacieho súdu,
že v danom prípade ide o dojednanú majetkovú sankciu, t.j. o iný poplatok
z omeškania, neznamená to, že § 131b ods. 3 Hosp. zák. sa pre tento prípad
nepoužije.
Hospodársky zákonník nepozná pojem „príslušenstvo pohľadávky“, poplatok
z omeškania, resp. aj akákoľvek iná dojednaná majetková sankcia, je samostatným
nárokom, ktorý sa musí riadne pred uplynutím premlčacej lehoty uplatniť, inak
neuplatnením v 6- mesačnej premlčacej lehote a po vznesení námietky premlčania
ho už nemožno priznať.
Zo súdneho spisu je preukázané, že navrhovateľ si poplatok z omeškania
uplatnil iba raz, a to listom z 8.12.1994, kedy rozšíril žalobu tak, že si podľa bodu 5
hospodárskej zmluvy z 22.11.1991 uplatnil voči žalovanému poplatok z omeškania
za dobu 473 dní, t.j. od 24.8.1993 do 9.12.1994, a to vo výške 1% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania (č.l. 59). Vzhľadom na to, že žalovaný vo vzťahu k tomuto
uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania, vznikol žalobcovi nárok
na poplatok z meškania iba od 8.6.1994 do 8.12.1994. S prihliadnutím na ďalšie
vznesené námietky premlčania zo strany žalovaného, ako aj s prihliadnutím k tomu,
že žalobca si ďalší nárok na poplatok z omeškania v 6- mesačných premlčacích
lehotách neuplatnil, nevznikol mu nárok na poplatok z omeškania za ďalšie dni
omeškania.
Námietku premlčania vzniesol žalovaný už v konaní pred bývalým Mestským
súdom v Bratislave vo vzťahu k požadovanému poplatku z omeškania (č.l. 133), ale
najmä v odvolaní podanom proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 9.7.2003,
v ktorom poukazoval na to, že poplatok z omeškania na rozdiel od úroku z omeška-
61 M Obdo V 14/2006
nia je vzhľadom na jeho charakter (§ 141 a § 142 Hospodárskeho zákonníka)
možné uplatňovať až spätne, teda po jeho vzniku s tým, že ide o nárok vznikajúci
spätne za každý deň omeškania a splatný až v súlade s uvedenými zákonnými
ustanoveniami. Proti tomuto nároku teda opätovne vzniesol námietku premlčania.
Na základe vyššie uvedených skutočností nemožno súhlasiť s rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je žalovaný povinný platiť
poplatok z omeškania do budúcna. V zhode s názorom podávateľa podnetu
sa domnievam, že ak nárok na poplatok z omeškania vzniká za každý deň
omeškania (uplynutý) a žalovaný vzniesol námietku premlčania na to, aby nárok
žalobcu mohol súd uznať, musel by minimálne raz za 6 mesiacov rozširovať svoj
návrh o poplatok z omeškania za uplynulé šesťmesačné obdobie.
Vzhľadom na uvedené mala byť akceptovaná vznesená námietka premlčania
žalovaného a žalobcovi mal byť priznaný poplatok z omeškania iba od 8.6.1994
do 8.12.1994.
Žalobca navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 OSP),
mimoriadne dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania,
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu v ich
napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru,
že mimoriadne dovolanie v celom rozsahu je dôvodné.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku k časti napadnutej generálnym
prokurátorom uviedol iba to, že je nesporné, že žalovaný sa s úhradou faktúr dostal
do omeškania, a že žalobca si dôvodne uplatnil majetkové sankcie vo výške,
na ktorej sa so žalovaným dohodli v hospodárskej zmluve (§ 141 Hosp. zák.).
Bližšie povahu týchto sankcií neodôvodnil a nezaoberal sa ani s námietkou
premlčania. Za tohto stavu v uvedenej časti rozsudok súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľný. Toto závažné pochybenie súdu prvého stupňa sa odvolací súd
71 M Obdo V 14/2006
snažil napraviť tým, že v odôvodnení svojho rozsudku podrobnejšie uviedol,
že prečo uplatnený nárok posúdil podľa ust. § 141 a nie podľa ust. § 378
Hospodárskeho zákonníka, ako ho uplatňoval žalobca. Tento názor odvolacieho
súdu po skutkovej stránke nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a po právnej
stránke nemá oporu v Hospodárskom zákonníku, podľa ktorého aj tento nárok (t.j.
okrem istiny) je potrebné posudzovať.
V hospodárskej zmluve, uzatvorenej účastníkmi dňa 22.11.1991 (č.l. 19–21),
v jej bode 5 bolo dohodnuté, že v prípade omeškania činí poplatok z omeškania 1%
z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania. Toto znenie plne zodpovedá osobitnej
právnej úprave uvedenej v ustanovení § 378 Hospodárskeho zákonníka, a preto
na toto znenie nemožno aplikovať všeobecné ust. § 141 Hospodárskeho zákonníka,
na čo správne poukazuje generálny prokurátor. Premlčanie tohto nároku bolo
potrebné posudzovať podľa ust. § 131b ods. 3 Hospodárskeho zákonníka, podľa
ktorého premlčacia lehota je 6 mesiacov. Keďže Hospodársky zákonník nepozná
pojem „príslušenstvo pohľadávky“, poplatok z omeškania v zmysle hospodárskej
zmluvy z 21.11.1991, je samostatným nárokom, ktorý sa musí uplatniť v uvedenej
premlčacej lehote, inak v prípade vznesenia premlčania nemožno ho priznať. Takto
žalobca postupoval iba raz, keď listom z 8.12.1994 rozšíril žalobu tak, že podľa
bodu 5 hospodárskej zmluvy uplatnil poplatok z omeškania za dobu 473 dní, t.j.
od 24.8.1993 do 9.12.1994, a to vo výške 1% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Ďalší nárok na poplatok z omeškania si neuplatnil a naviac žalovaný
vo veci vzniesol na takéto nároky námietku premlčania, na čo tiež správne poukázal
generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Z tohto dôvodu mala byť
akceptovaná vznesená námietka premlčania a žalobcovi mohol byť priznaný
poplatok z omeškania iba od 8.6.1994 do 8.12.1994.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2
v spojení s § 243b ods. 1, 2 OSP napadnuté rozsudky v časti, pokiaľ nimi bolo
žalobe o zaplatenie 1% poplatku z omeškania denne od 8.6.1994 do zaplatenia
vyhovené, a rozhodnuté o náhrade trov konania, zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ostatnej časti dovolací súd ponechal
81 M Obdo V 14/2006
uvedené rozsudky nedotknuté, súc viazaný rozsahovo a dôvodmi mimoriadneho
dovolania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. apríla 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: