Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/14/2006

Najvyšší súd 1 M Obdo V 14/2006

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej,

JUDr. Jany Zemaníkovej, JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Viery Pepelovej,

v právnej veci žalobcu: B., proti žalovanému:

Dr. O., o zaplatenie 64 222,40 Sk,

na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2003 č. k. -209

a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. septembra 2005 č. k.

-223 rozhodol

t a k t o :

Rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu v ich napadnutej

časti z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9.7.2003 č. k. -209 uložil

žalovanému zaplatiť žalobcovi 64 222,40 Sk s 1% poplatkom z omeškania denne

od 8.6.1994 do zaplatenia.

21 M Obdo V 14/2006

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

z 21.9.2005 č. k. -223 rozsudok súdu prvého stupňa v časti

o prisúdení istiny zmenil tak, že žalobu zamietol a vo zvyšku tento rozsudok potvrdil.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že účastníci dňa 22.11.1991 podľa

ust. § 350 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka uzavreli hospodársku zmluvu v znení

dodatku z 28.11.1991. V konaní bola sporná otázka rozsahu a kvality plnenia

a s tým spojené právo na zaplatenie ceny dohodnutej práce. Vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca nedodal v dohodnutom rozsahu

a kvalite reklamné šoty, ktoré tvoria predmet zmluvy. Zo žalobcom predložených

listinných dokladov, výpovedí svedkov bolo preukázané vykonanie prác

v požadovanom rozsahu, tento nebol žalovaným v priebehu uskutočnenia vysielania

ani namietaný. Podľa výpovedí svedkov kvalitu reklamných šotov, čo do kvality

obrazu a zvuku pred uvedením do vysielania, kontrolovala komisia STV, ktorá

zhodnotila reklamné šoty za vyhovujúce a zaradila ich do vysielania. V prípade

nekvality by takéto reklamné šoty nemohli byť zaradené do vysielania. Namietaná

kvalita zvuku reklamných šotov žalovaným nebola v konaní žalovaným preukázaná.

Účastníci si v zmluve dohodli majetkové sankcie v zmysle citovaného ust. § 141

Hosp. zák., ktoré boli v konaní uplatnené tak, ako boli účastníkmi dohodnuté.

V danej veci žalobca neuplatnil poplatok z omeškania v zmysle ust. § 378 Hosp.

zák., ako tvrdí žalovaný, ale dohodnutú majetkovú sankciu v zmysle ust. § 141

Hosp. zák., aj keď je nazvaná ako poplatok z omeškania, ale posudzovaná podľa

obsahu uzavretej dohody medzi účastníkmi, ktorá má iný právny režim, ako

poplatok z omeškania podľa ust. § 378 Hosp. zák., a preto súd prvého stupňa

správne postupoval, keď túto priznal žalobcovi po zohľadnení námietky premlčania

žalovaného a priznal dohodnutú sankciu, a to 1% denne od 8.6.1994 do zaplatenia

z nezaplatenej dohodnutej ceny.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný dlh zaplatil, a to dňa 30.8.2005,

o čom žalobca predložil potvrdenie z výpisu z účtu žalobcu. Žalobca v časti istiny

neurobil iný procesný úkon, na podanom návrhu trval, preto odvolací súd v časti

uplatnenej istiny rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. zmenil

31 M Obdo V 14/2006

tak, že žalobu zamietol a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa priznanej sankcie, rozsudok

súdu prvého stupňa v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

Proti uvedeným rozsudkom v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť

žalobcovi zo sumy 64 222,40 Sk poplatok z omeškania vo výške 1% denne

od 8.6.1994 do zaplatenia, na podnet žalovaného podal mimoriadne dovolanie

generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol v tejto časti rozsudky zrušiť

a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že v prejednávanej veci je

nesporné, že v tomto prípade ide o právny vzťah z roku 1991, ktorý sa vychádzajúc

z

Hospodársky zákonník .

Podľa § 131 Hospodárskeho zákonníka, na premlčanie prihliadne príslušný

orgán len vtedy, ak povinný právny subjekt uplatní námietku premlčania; ak sa

námietka premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo priznať. Nepriznanie

práva z tohto dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu.

Podľa § 131b ods. 3 Hospodárskeho zákonníka, premlčacia lehota práva

na zaplatenie majetkových sankcií – ak nejde o majetkové sankcie, ktoré sú

súčasťou práv zo zodpovednosti za vady – je šesť mesiacov.

Podľa § 138 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, organizácia je v omeškaní, ak

nesplní svoju povinnosť v ustanovenej dobe; nie je však v omeškaní po dobu,

po ktorú nemohla svoju povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých

u oprávnenej organizácie. Dodávateľ nie je v omeškaní so splnením dodávky, pokiaľ

odberateľ nevyhovie jeho žiadosti, urobenej podľa § 361 ods. 4.

Podľa § 141 Hospodárskeho zákonníka, ak povinná organizácia riadne

nesplní svoju povinnosť, môže oprávnená organizácia od nej požadovať dojednanú

majetkovú sankciu, a ak nie je dojednaná, majetkovú sankciu podľa tohto zákona

alebo iného právneho predpisu, ak je pre tento prípad ustanovená.

41 M Obdo V 14/2006

Podľa § 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ak je organizácia v omeškaní

s platením faktúry (dokladu ju nahradzujúceho) alebo so splnením vykonateľného

arbitrážneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, je poplatok z omeškania

0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Týmito ustanoveniami sa súdy v prejednávanej veci, v časti rozhodovania

o poplatku z omeškania, neriadili.

Ako zo súdneho spisu vyplýva, účastníci konania si pre prípad omeškania

s platením faktúry dojednali majetkovú sankciu, t.j. poplatok z omeškania. Podľa

bodu 5 hospodárskej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa

22.11.1991 (č.l. 20), odberateľ súhlasí s vyúčtovaním dlžnej sumy za výrobu,

spracovanie, sprostredkovanie a odvysielanie reklamného šotu v termíne do 15 dní

odo dňa doručenia faktúry. V prípade omeškania, činí poplatok z omeškania 1%

z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania.

Právny názor odvolacieho súdu, že táto majetková sankcia, ktorá sa iba

medzi účastníkmi nazvala poplatkom z omeškania, sa nespravuje právnym režimom

poplatku z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ale

ustanovením § 141 Hospodárskeho zákonníka, nemá oporu v zákone, nakoľko

ustanovenia § 141 až § 144 Hospodárskeho zákonníka tvoria predovšetkým

všeobecnú úpravu majetkových sankcií, na ktorú následne nadväzuje úprava

jednotlivých skutkových podstát majetkových sankcií pre jednotlivé zmluvné typy

upravené v Hospodárskom zákonníku.

Aj napriek tomu, že novelou Hospodárskeho zákonníka, vykonanou zákonom

č. , ktorý nadobudol účinnosť 1.5.1990, došlo k zásadným zmenám,

pokiaľ ide o chápanie majetkových sankcií, lebo sa ustúpilo od povinnosti

požadovať majetkové sankcie, teda zákon ponechával na vôli organizácie, či

v prípade nesplnenia povinnosti uplatní svoje právo požadovať majetkovú sankciu

alebo nie a tieto sankcie sa chápu predovšetkým ako sankcie zmluvné, neznamená

to, že ak si organizácie dojednali ako majetkovú sankciu poplatok z omeškania

51 M Obdo V 14/2006

vo výške 1% denne, ide o dojednanú majetkovú sankciu, na ktorú sa ustanovenie

§ 131b ods. 3 Hosp. zákonníka nevzťahuje. Zo znenia § 131b ods. 3 Hosp.

zákonníka jednoznačne vyplýva, že 6- mesačná premlčacia lehota sa týka práva

na zaplatenie akýchkoľvek majetkových sankcií, teda aj dojednaných majetkových

sankcií (s výnimkou majetkových sankcií, ktoré sú súčasťou zodpovednosti

za vady). Z uvedeného vyplýva, že ak by sa aj pripustil názor odvolacieho súdu,

že v danom prípade ide o dojednanú majetkovú sankciu, t.j. o iný poplatok

z omeškania, neznamená to, že § 131b ods. 3 Hosp. zák. sa pre tento prípad

nepoužije.

Hospodársky zákonník nepozná pojem „príslušenstvo pohľadávky“, poplatok

z omeškania, resp. aj akákoľvek iná dojednaná majetková sankcia, je samostatným

nárokom, ktorý sa musí riadne pred uplynutím premlčacej lehoty uplatniť, inak

neuplatnením v 6- mesačnej premlčacej lehote a po vznesení námietky premlčania

ho už nemožno priznať.

Zo súdneho spisu je preukázané, že navrhovateľ si poplatok z omeškania

uplatnil iba raz, a to listom z 8.12.1994, kedy rozšíril žalobu tak, že si podľa bodu 5

hospodárskej zmluvy z 22.11.1991 uplatnil voči žalovanému poplatok z omeškania

za dobu 473 dní, t.j. od 24.8.1993 do 9.12.1994, a to vo výške 1% z dlžnej sumy

za každý deň omeškania (č.l. 59). Vzhľadom na to, že žalovaný vo vzťahu k tomuto

uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania, vznikol žalobcovi nárok

na poplatok z meškania iba od 8.6.1994 do 8.12.1994. S prihliadnutím na ďalšie

vznesené námietky premlčania zo strany žalovaného, ako aj s prihliadnutím k tomu,

že žalobca si ďalší nárok na poplatok z omeškania v 6- mesačných premlčacích

lehotách neuplatnil, nevznikol mu nárok na poplatok z omeškania za ďalšie dni

omeškania.

Námietku premlčania vzniesol žalovaný už v konaní pred bývalým Mestským

súdom v Bratislave vo vzťahu k požadovanému poplatku z omeškania (č.l. 133), ale

najmä v odvolaní podanom proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 9.7.2003,

v ktorom poukazoval na to, že poplatok z omeškania na rozdiel od úroku z omeška-

61 M Obdo V 14/2006

nia je vzhľadom na jeho charakter (§ 141 a § 142 Hospodárskeho zákonníka)

možné uplatňovať až spätne, teda po jeho vzniku s tým, že ide o nárok vznikajúci

spätne za každý deň omeškania a splatný až v súlade s uvedenými zákonnými

ustanoveniami. Proti tomuto nároku teda opätovne vzniesol námietku premlčania.

Na základe vyššie uvedených skutočností nemožno súhlasiť s rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je žalovaný povinný platiť

poplatok z omeškania do budúcna. V zhode s názorom podávateľa podnetu

sa domnievam, že ak nárok na poplatok z omeškania vzniká za každý deň

omeškania (uplynutý) a žalovaný vzniesol námietku premlčania na to, aby nárok

žalobcu mohol súd uznať, musel by minimálne raz za 6 mesiacov rozširovať svoj

návrh o poplatok z omeškania za uplynulé šesťmesačné obdobie.

Vzhľadom na uvedené mala byť akceptovaná vznesená námietka premlčania

žalovaného a žalobcovi mal byť priznaný poplatok z omeškania iba od 8.6.1994

do 8.12.1994.

Žalobca navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

mimoriadne dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania,

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu v ich

napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie v celom rozsahu je dôvodné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku k časti napadnutej generálnym

prokurátorom uviedol iba to, že je nesporné, že žalovaný sa s úhradou faktúr dostal

do omeškania, a že žalobca si dôvodne uplatnil majetkové sankcie vo výške,

na ktorej sa so žalovaným dohodli v hospodárskej zmluve (§ 141 Hosp. zák.).

Bližšie povahu týchto sankcií neodôvodnil a nezaoberal sa ani s námietkou

premlčania. Za tohto stavu v uvedenej časti rozsudok súdu prvého stupňa je

nepreskúmateľný. Toto závažné pochybenie súdu prvého stupňa sa odvolací súd

71 M Obdo V 14/2006

snažil napraviť tým, že v odôvodnení svojho rozsudku podrobnejšie uviedol,

že prečo uplatnený nárok posúdil podľa ust. § 141 a nie podľa ust. § 378

Hospodárskeho zákonníka, ako ho uplatňoval žalobca. Tento názor odvolacieho

súdu po skutkovej stránke nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a po právnej

stránke nemá oporu v Hospodárskom zákonníku, podľa ktorého aj tento nárok (t.j.

okrem istiny) je potrebné posudzovať.

V hospodárskej zmluve, uzatvorenej účastníkmi dňa 22.11.1991 (č.l. 19–21),

v jej bode 5 bolo dohodnuté, že v prípade omeškania činí poplatok z omeškania 1%

z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania. Toto znenie plne zodpovedá osobitnej

právnej úprave uvedenej v ustanovení § 378 Hospodárskeho zákonníka, a preto

na toto znenie nemožno aplikovať všeobecné ust. § 141 Hospodárskeho zákonníka,

na čo správne poukazuje generálny prokurátor. Premlčanie tohto nároku bolo

potrebné posudzovať podľa ust. § 131b ods. 3 Hospodárskeho zákonníka, podľa

ktorého premlčacia lehota je 6 mesiacov. Keďže Hospodársky zákonník nepozná

pojem „príslušenstvo pohľadávky“, poplatok z omeškania v zmysle hospodárskej

zmluvy z 21.11.1991, je samostatným nárokom, ktorý sa musí uplatniť v uvedenej

premlčacej lehote, inak v prípade vznesenia premlčania nemožno ho priznať. Takto

žalobca postupoval iba raz, keď listom z 8.12.1994 rozšíril žalobu tak, že podľa

bodu 5 hospodárskej zmluvy uplatnil poplatok z omeškania za dobu 473 dní, t.j.

od 24.8.1993 do 9.12.1994, a to vo výške 1% z dlžnej sumy za každý deň

omeškania. Ďalší nárok na poplatok z omeškania si neuplatnil a naviac žalovaný

vo veci vzniesol na takéto nároky námietku premlčania, na čo tiež správne poukázal

generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Z tohto dôvodu mala byť

akceptovaná vznesená námietka premlčania a žalobcovi mohol byť priznaný

poplatok z omeškania iba od 8.6.1994 do 8.12.1994.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2

v spojení s , napadnuté rozsudky v časti, pokiaľ nimi bolo

žalobe o zaplatenie 1% poplatku z omeškania denne od 8.6.1994 do zaplatenia

vyhovené, a rozhodnuté o náhrade trov konania, zrušil a vec v rozsahu zrušenia

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ostatnej časti dovolací súd ponechal

81 M Obdo V 14/2006

uvedené rozsudky nedotknuté, súc viazaný rozsahovo a dôvodmi mimoriadneho

dovolania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. apríla 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: