Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0da/379738.d9f9c2.pdf
PDF · 96.6 KB
No categories available
5Nc/15/2008
Najvyšší súd 5 Nc 15/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. I. O.,
bývajúceho v B., J. č. X., proti odporcovi U.P., a.s. so sídlom v B., L. č. X., o určenie
neplatnosti zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 10 C 171/94 a na Krajskom súdu v Bratislave pod sp. zn. 9 Co
293/2007, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Roman Huszár, JUDr. Martina
Mišovicová a JUDr. Magdaléna Floreková n i e sú v y l ú č e n í z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 9 Co 293/2007 (vec Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. 10 C 171/94).
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ podaním zo 17.9.2007 (č.l. 291 spisu) vzniesol námietku zaujatosti proti
predsedovi senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Romanovi Huszárovi z dôvodu, že tento
sa už predtým zúčastňoval rozhodovania v predmetnej veci odvolacím súdom a všetky tieto
rozhodnutia boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené. Žiadal preto, aby po
tretíkrát rozhodoval iný senát odvolacieho súdu, v ktorom nech sú len sudcovia, ktorí sa
rozhodovania doposiaľ nezúčastnili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z ustanovenia §14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1/ k veci,
v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom
alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom
účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného
pod 2/.
V zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov JUDr. Romana Huszára,
JUDr. Martiny Mišovicovej a JUDr. Magdalény Florekovej, ktorí majú vo veci v odvolacom
konaní v súlade s platným rozvrhom práce rozhodovať, nezistil žiadne také skutočnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle uvedeného
ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Uvedení sudcovia uviedli, že vo veci nie sú zaujatí, nemajú
žiadny vzťah k prejednávanej veci a ani k účastníkom konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že súčasťou základného práva na
prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie
je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh
podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci
pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba
povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
35 Nc 15/2008
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje
výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu
z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné
presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii
dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva
de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto
k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní
nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,
nález č. 98, str. 11).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že
sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2
ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť
všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto
práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu
vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom
prípade splnené.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko
účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná (nekonal) a nerozhoduje
(nerozhodol) podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp.
rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti
o nezaujatosti sudcu.
Na vylúčenie uvedených sudcov Krajského súdu v Bratislave je preto nepostačujúca
len tá skutočnosť, že rozhodnutia odvolacieho senátu v prejednávanej veci, na ktorých sa títo
sudcovia podieľali, boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania
zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu
v Bratislave JUDr. Roman Huszár, JUDr. Martina Mišovicová a JUDr. Magdaléna Floreková
nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. mája 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: