Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)f6e/374607.c8f03f.pdf
PDF · 78.84 KB
No categories available
5Obo/188/2006
Najvyšší súd 5 Obo 188/2006-955 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. I. K.,
advokáta, R., 821 02 Bratislava, zastúpeného JUDr. J. C., advokátom, K., 832 03
Bratislava proti odporcovi
JUDr. P. L., bytom H. X./X., 017 33 Považská Bystrica, správcovi konkurznej
podstaty úpadcu D. P., a.s. v konkurze, R., 821 02 Bratislava, zastúpenému JUDr. J.
S., advokátom, S. X., 017 01 Považská Bystrica, o určenie pravosti a poradia
pohľadávky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 11. októbra 2006 č. k. 7 Cbi 43/05-935, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. októbra 2006
č. k. 7 Cbi 43/05-935 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa navrhovateľ domáhal určenia, že jeho pohľadávka voči odporcovi vo výške
1 468 173 Sk s príslušenstvom, je nespornou pohľadávkou proti podstate v druhom
poradí.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje pohľadávku zo
Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 6.6.2002, ktorú uzavrel s odporcom,
ktorú možno považovať za pohľadávku proti podstate. S odkazom na ustanovenia
§ 29 ods. 2 a 5 a § 31 ods. 1 a 7 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) dospel súd k záveru, že v prípade
pohľadávok proti podstate, teda pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu,
je tieto potrebné prihlásiť u správcu, a ak ich neuzná, zaradí ich do zoznamu, ktorý je
súčasťou konečnej správy, ktorú predloží súdu. V prejednávanej veci ešte konečná
správa nebola podaná, ani odporca nepredložil súdu zoznam sporných pohľadávok
proti podstate, z čoho súd vyvodil, že žaloba bola podaná predčasne, čo bolo
dôvodom na jej zamietnutie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP tak, že úspešnému odporcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 20 790 Sk
+ 19% DPH.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza zo skutkového
zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zamietnutie žaloby z dôvodu
predčasnosti uplatneného nároku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani
v zákonnej úprave. Na pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, sú splatné v jeho priebehu a uplatňujú sa u správcu, sa nevzťahuje režim
prihlásených pohľadávok podľa § 20 ZKV, teda ani právne účinky podania prihlášky
vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty, ale platí všeobecná právna úprava
premlčania. Odporca má preto za to, že v prípade pohľadávok proti podstate
uplatnených u správcu, ktoré neuzná alebo nezaplatí, je veriteľ oprávnený do
uplynutia premlčacej lehoty uplatniť svoj nárok žalobou v incidenčnom konaní aj bez
splnenia podmienok, ktoré uviedol súd prvého stupňa. Význam súdom určenej lehoty
podľa § 29 ods. 5 ZKV je v určení skončenia lehoty na uplatnenie neuznanej
pohľadávky. Prijatie právneho názoru súdu prvého stupňa by znamenalo, že právo
veriteľa pohľadávky by mohlo zaniknúť a dostal by sa do nerovnoprávneho
postavenia vo vzťahu k ostatným veriteľom. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu
o trovách konania, ktorý priznal odporcovi plnú uplatnenú náhradu, a to bez toho, aby
skúmal opodstatnenosť použitia osobného motorového vozidla. Okrem toho, právny
zástupca vykonával v jeden deň právne zastupovanie vo viacerých právnych
veciach, preto mu nepatrí plná náhrada trov právneho zastupovania, ale len pomerná
časť. Namietal tiež, že odporca je sám advokátom, preto trovy právneho zastúpenia
nie sú účelne vynaloženými trovami konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Stotožňuje sa s právnym názorom, ktorý vyslovil súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia, že bez doručenia konečnej správy a príslušných
zoznamov a súdom určenej lehoty na podanie žaloby nie je veriteľ na jej podanie
aktívne legitimovaný. Lehota na podanie žaloby je ohraničená výzvou súdu na
uplatnenie práva a uplynutím stanovenej lehoty. V danom prípade k podaniu
konečnej správy a zoznamu veriteľov ešte nedošlo. Za správne považuje aj
rozhodnutie o trovách konania podľa zásady úspechu vo veci. Použitie osobného
motorového vozidla považuje za odôvodnené časovým hľadiskom, nie je pravdivé
tvrdenie navrhovateľa o spoločnej ceste na pojednávanie s odporcom a v ďalšej
právnej veci rovnako zastupoval odporcu, teda nešlo o vykonanie úkonov pre
viacerých klientov. Právo nechať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť patrí
každému účastníkovi a pokiaľ je zástupom advokát, patrí mu za splnenia zákonných
predpokladov aj náhrada trov, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa o určenie pravosti jeho
pohľadávky proti podstate ako predčasne podanú s tým, že takúto žalobu možno
podať podľa § 29 ods. 5 ZKV až v lehote určenej súdom vo výzve veriteľom
pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia. Takúto výzvu súd
zasiela veriteľom až po preskúmaní konečnej správy, ktorej súčasťou je aj zoznam
veriteľov s pohľadávkami proti podstate, ktorých nárok správca neuznal, zaradil do
iného poradia, než si uplatnili, alebo nevyplatil. S takýmto právnym názorom sa
odvolací súd nestotožňuje.
Treba súhlasiť s názorom navrhovateľa, že uplatnenie pohľadávky proti
podstate u správcu nemá rovnaké právne účinky, ako prihlásenie pohľadávky
v konkurznom konaní v zmysle § 20 ZKV, kde je v odseku 7 výslovne uvedené, že
prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky
ako uplatnenie práva na súde. Vzhľadom na plynutie premlčacej lehoty podľa
všeobecnej právnej úpravy premlčania (v režime, ktorý závisí od toho, z akého
právneho vzťahu pohľadávka vznikla), preto treba veriteľovi priznať právo domáhať
sa incidenčnou žalobou určenia pravosti, prípadne poradia pohľadávky proti
podstate, ktorú správca neuznal alebo zaradil do iného poradia, než si veriteľ uplatnil,
pričom legitimácia na začatie takéhoto konania nie je podmienená výzvou súdu na
podanie žaloby v zmysle § 29 ods. 5 ZKV. Takáto výzva na podanie žaloby iba
ukončuje lehotu, v ktorej môže veriteľ žalobu o určenie pravosti alebo poradia jeho
pohľadávky proti podstate účinne podať. Napokon pohľadávky proti podstate vznikajú
počas celého konkurzného konania a správca ich priebežne uzná (a zaplatí) alebo
neuzná, pričom nemožno riešiť pravosť všetkých pohľadávok, ktoré správca neuznal,
až v štádiu konečnej správy, pretože by to znamenalo zbytočné predlžovanie
konkurzného konania.
Pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto nevykonal
žiadne dôkazy týkajúce sa opodstatnenosti pohľadávky, ktorej pravosť žiada
navrhovateľ určiť, odvolací súd jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 221
ods. 1 písm. h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 7. mája 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: