Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/128/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča, v právnej veci

žalobcu Slovenskej republiky – Slovenského pozemkového fondu, Búdková č. 36,

Bratislava, proti žalovanému N., N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2006 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 25. októbra 2005 č.k. -145 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva pre Slovenskú republiku,

v správe Slovenského pozemkového fondu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Z. M.,

zapísaných na LV č. X.. O trovách konania rozhodol podľa tak, že

úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu uznesením z 31. augusta 2006 sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak po zistení, že neboli

splnené podmienky konania. Poukázal na znenie ustanovenia § 34 ods. 14 zákona

č. a , z ktorých zákonné splnomocnenie

Slovenského pozemkového fondu zastupovať štát v konaní pred súdom v určovacej žalobe

(t.j. v žalobe na určenie vlastníctva v prospech štátu) nevyplýva. Uviedol, že Slovenská

republika je síce spôsobilá byť účastníkom konania ( ), avšak iba v spojení

so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka. Slovenský pozemkový fond štátnym orgánom nie je

a nemohol by v tomto prípade konať v menej Slovenskej republiky ani na základe

plnomocenstva, keďže štátny orgán, ktorého sa daná vec týka a ktorý by mal oprávnenie

konať v mene štátu ako zákonný zástupca, by nemohol splnomocniť právnickú osobu

na zastupovanie v občianskom súdnom konaní v zmysle Na základe uvedeného

odvolací súd dospel k záveru, že Slovenský pozemkový fond (žalobca) nebol v danej veci

zákonným zástupcom Slovenskej republiky. Žalobu na súd preto podal niekto, kto na to nemal

oprávnenie a tento nedostatok nebolo možné odstrániť.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenie ,

v zmysle ktorého mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vychádzal

z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že Slovenský

pozemkový fond zastupuje v konaní pred súdmi štát alebo neznámych vlastníkov, ak

predmetom konania (a teda aj konania o určenie vlastníckeho práva) sú nehnuteľnosti, ktoré

spravuje, resp. s ktorými nakladá. Výkladové nejasnosti o tom, či štát zastupuje orgán štátnej

správy alebo Slovenský pozemkový fond ( ) boli podľa názoru dovolateľa

vyriešené , ktorým sa menil a dopĺňal

Vyslovil názor, že ustanovenie je vo vzťahu

k ustanoveniu “lex specialis“. S poukazom na

Slovenskej republiky uviedol, že žiadny zo štátnych orgánov nemá právomoc zastupovať

Slovenskú republiku v konaniach pred súdmi, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti

vo vlastníctve štátu uvedené v Táto právomoc bola zákonom

zverená výlučne Slovenskému pozemkovému fondu.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že

dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd z úradnej povinnosti ( veta druhá ). Zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu,

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí. Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté

niektorou z procesných vád uvedených v Z obsahu dovolania vyplýva, že

dovolateľ v súvislosti s uznesením krajského súdu namietal vadu podľa ,

preto osobitnej pozornosti dovolacieho prieskumu bol podrobený tento dovolací dôvod.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi

odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva .

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si

z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ),

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )]. Z uvedeného je

potrebné vyvodiť, že ak má ísť o naplnenie predpokladov dovolania podľa ustanovenia § 237

písm.f/ , musí ísť zo strany súdu o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia,

ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

O takýto prípad vady konania však v preskúmavanej veci nepochybne nejde. Zo súdneho

spisu nevyplýva nič, čo by odôvodňovalo existenciu tohto dovolacieho dôvodu.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. V ustanovení § 239

ods. 2 sú dané podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa.

Pri posudzovaní uznesenia krajského súdu, pokiaľ ním bol zrušený rozsudok súdu

prvého stupňa a konanie bolo zastavené, je treba vychádzať z toho, že rozsudok okresného

súdu v sebe zahŕňa kladné posúdenie subjektivity žalobcu ako jednej z podmienok konania.

Odvolací súd však túto otázku posúdil opačne a svojím uznesením obsahovo zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré má v tomto ohľade povahu uznesenia. Proti

uvedenému výroku uznesenia odvolacieho súdu je preto v prejednávanej veci prípustné

dovolanie podľa ustanovenia

Dovolateľ namietal tiež nesprávny právny názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že

Slovenský pozemkový fond nemal v danej veci zákonné poverenie zastupovať štát.

Poukazoval na znenie ustanovenia , z ktorého podľa jeho

názoru vyplýva, že Slovenský pozemkový fond zastupuje v konaní pred súdmi štát alebo

neznámych vlastníkov, ak predmetom konania (a teda aj konania o určenie vlastníctva) sú

nehnuteľnosti, ktoré spravuje, resp. s ktorými nakladá. Uvedené dôvody zodpovedajú

dovolaciemu dôvodu podľa (nesprávne právne posúdenie veci).

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd vec posúdil podľa právnej normy,

ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd vo svojom uznesení vyslovil (v podstatnom) názor, že z ustanovenia

a nevyplýva zákonné

splnomocnenie Slovenského pozemkového fondu zastupovať štát v konaní pred súdom

v určovacej žalobe (t.j. v žalobe na určenie vlastníctva v prospech štátu), preto zrušil

prvostupňový rozsudok a konanie zastavil z dôvodu, že neboli splnené podmienky konania

( v spojení s ). Odvolacím súdom daný výklad

ustanovenia bol v zásade vecne správny.

Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť, okrem ďalších subjektov

uvedených v zákone, aj štát ( ). V tomto prípade je štát, ako

vyplýva z citovaného ustanovenia, právnickou osobou. Podľa ustanovenia

za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený

pracovník iného štátneho orgánu.

Z hľadiska označenia žalobcu nebolo pochybnosti o tom, že Slovenský pozemkový

fond vystupoval v konaní ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, ktorý nebol odlišný

od štátnych orgánov a organizácií v súdnom konaní označovaných názvom štátu (Slovenská

republika); tento bol po formálnej stránke označený s ďalším uvedením právnickej osoby,

ktorá za neho (jeho menom) koná.

Z obsahu ustanovenia vyplýva, že Slovenský

pozemkový fond zastupuje štát v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností

vo vlastníctve štátu, uvedených v osobitnom predpise ( ).

Z bežného porovnania ustanovenia s ustanovením

je zrejmé, že ustanovenie je

k ustanoveniu “lex specialis“ už len vzhľadom k tomu, že ustanovenie

ods. 2 hovorí iba o “štátnom orgáne“ a v súvislosti s iným ako štátnym orgánom

neobsahuje odkaz na osobitnú právnu úpravu. Potom zostáva iba vyložiť ustanovenie § 34

ods. 14 , či v prejednávanej veci bol Slovenský pozemkový fond

zákonným zástupcom štátu (Slovenskej republiky).

Zákonného zástupcu štátu spravidla vymedzuje osobitný zákon tak, aby bolo zrejmé

splnenie podmienky uvedenej v , “ktorého sa vec týka“. Zákonný zástupca

štátu, ktorého sa vec týka je len orgán, so zákonnou náplňou činnosti ktorého priamo súvisí

predmet súdneho konania. Podobným spôsobom je vymedzený predpoklad zákonného

zastúpenia štátu (pre Slovenský pozemkový fond) v ustanovení § 34 ods. 14 zákona

č. Slovenský pozemkový fond (ako zákonný zástupca štátu) musí v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia v konaní pred súdom preukázať, že predmetom súdneho

konania sú nehnuteľnosti uvedené v ustanovení § 17 v spojení s ustanovením § 1 ods. 1

a že tieto nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu (podmienka

existujúceho vlastníctva štátu vyplýva tak z ako aj

– pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Uvedené

predpoklady je potrebné skúmať v každom súdnom konaní individuálne a iba po ich

preukázaní možno považovať Slovenský pozemkový fond za zákonného zástupcu štátu

(Slovenskej republiky).

Aby v zmysle ustanovenia mohol Slovenský

pozemkový fond zastupovať štát pred súdom (na základe zákonného poverenia), musí ísť

o súdne konania vo veciach nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Inými slovami

povedané, Slovenskému pozemkovému fondu prináleží oprávnenie zastupovať štát pred

súdom vo všetkých veciach, keď je nesporná existencia vlastníckeho práva štátu. Z obsahu

ustanovenia preto nemožno vyvodiť záver, že Slovenský

pozemkový fond má zákonné oprávnenie zastupovať štát v žalobách, ktoré sa týkajú samotnej

existencie vlastníckeho práva štátu (napr. v žalobách o určenie vlastníckeho práva, ak je toto

vlastnícke právo spochybňované). Výklad ustanovenia

použitý žalobcom v dovolaní, ktorý sa vyhýba zákonnej formulácii (“nehnuteľnosti

vo vlastníctve štátu“) je účelový a nezodpovedajúci platnej zákonnej formulácii. Preto záver

odvolacieho súdu, ktorý prvostupňový rozsudok zrušil a konanie zastavil pre nedostatok

podmienok konania bol správny (viď R 48/1967).

V prípade, ak podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje

(vo význame nebude existovať) iný štátny orgán alebo organizácia, ktorej by svedčilo právo

zákonného zástupcu štátu v danej veci, platí, že žalobu na určenie vlastníckeho práva štátu,

pokiaľ súvisí s pozemkovými úpravami, možno považovať za úkon, ktorý je vyhradený

Slovenskej republike – Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky (§ 9 ods. 1

písm.c/ v spojení s a zákona

č. ). Pokiaľ by v danej veci žaloba na určenie vlastníctva štátu nesúvisela

s pozemkovými úpravami, zákonné oprávnenie zástupcu štátu by svedčilo Ministerstvu

financií Slovenskej republiky, ako organizačnej zložke štátu na ústrednej úrovni podľa

ustanovenia in fine , v mysle ktorého Ministerstvo

financií Slovenskej republiky zabezpečuje výkon štátnej správy vo veciach správy majetku

štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Neobstojí preto ani tvrdenie dovolateľa

o tom, že niet štátneho orgánu, ktorý by v danej veci zastupoval štát, ak by to nebol Slovenský

pozemkový fond.

Žalobcovi sa v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť vecnú správnosť

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok

a konanie vo veci zastavené, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako

nedôvodné zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, nakoľko v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :