Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4e6/378808.f5d07e.pdf
PDF · 102.31 KB
No categories available
1Toš/3/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Toš 3/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Juraja Klimenta
v trestnej veci obžalovaného M. H. pre trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2008
v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Špeciálneho súdu
v Pezinku z 11. februára 2008, sp. zn. PK 1 Tš 24/2006, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. H. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z 11. februára 2008, sp. zn.
PK 1 Tš 24/2006, uznal obžalovaného M. H. za vinného z trestného činu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom
skutkovom základe, že
1/ dňa 18. januára 2005 v čase o 23.05 hod. ako inšpektor OO PZ Senec
OR PZ Bratislava II počas výkonu hliadkovej služby, ktorú vykonával spoločne
so stržm. A. H., agentom podľa Trestného poriadku, v katastri obce Bernolákovo,
prijal 1 000 Sk od G. S., vodiča osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia,
EČV: S. za to, že ho nepostihol za spáchanie priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, pretože mu pri dychovej skúške bolo zistené
požitie alkoholu, zo sumy 1 000 Sk dal následne 500 Sk stržm. A. H., agentovi
podľa Trestného poriadku, čím porušil základné povinnosti policajta v zmysle
§ 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších zmien
a doplnení,
2/ dňa 21. novembra 2004 v čase o 00.10 hod. ako inšpektor
OO PZ Senec OR PZ Bratislava II počas výkonu hliadkovej služby, ktorú
vykonával spoločne so stržm. A. H. agentom podľa Trestného poriadku, v katastri
obce Bernolákovo, uložil A. D., vodičovi osobného motorového vozidla zn. Škoda
120, EČV: S. blokovú pokutu vo výške 1 500 Sk, pretože jeho vozidlo nespĺňalo
podmienky prevádzky na pozemných komunikáciách, ale B diely pokutových
blokov boli vydané len na sumu 500 Sk, zvyšných 1 000 Sk si ponechal,
z ktorých 500 Sk dal stržm. A. H., agentovi podľa Trestného poriadku, čím porušil
základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších zmien a doplnení,
3/ dňa 12. marca 2005 v čase o 02.20 hod. ako inšpektor OO PZ Senec
OR PZ Bratislava II počas výkonu hliadkovej služby, ktorú vykonával spoločne
so stržm. A. H., agentom podľa Trestného poriadku, v Senci na Bratislavskej
ulici, po zastavení M. T., vodiča osobného motorového vozidla zn. Citroen AX,
EČV: S. ho podrobili dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, ktorá bolo
pozitívna, a pretože sa mu nechcelo spísať oznámenie o spáchaní priestupku
a potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, uložil mu blokovú pokutu vo výške
1 000 Sk za nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi počas jazdy, pričom B diely
pokutových blokov boli vydané len na sumu 500 Sk a zo zvyšnej sumy 500 Sk
dal 250 Sk stržm. A. H., agentovi podľa Trestného poriadku, čím porušil základné
povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších zmien a doplnení
Za to mu špeciálny súd, podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky, pričom ho na výkon uloženého trestu zaradil do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 uložil peňažný trest vo výmere 10 000 Sk a pre prípad
úmyselného zmarenia tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) mesiac.
Zároveň špeciálny súd podľa § 73 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 zhabal bankovky v nominálnej hodnote 1 250 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný včas odvolanie prostredníctvom
svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania predovšetkým namietol
ustanovenie agenta ako nezákonné, vzhľadom na to, že neboli získané žiadne
poznatky, že by obžalovaný mal v minulosti brať úplatky, pričom agent bol
pribratý nie na konkrétnu osobu, ale na skupinu osôb – obvodné oddelenie
Policajného zboru Senec. Taktiež namietol vyhodnotenie výpovede svedka K.,
ktorý usvedčoval práve agenta H. z trestnej činnosti, za ktorú nebol stíhaný.
Poukázal aj na výpoveď svedka - agenta H. z hlavného pojednávania, z ktorej je
zrejmé, že práve svedok vydával vodičovi B diel pokutových blokov v hodnote
500 Sk, napriek tomu, že obžalovaný vybral pokutu vo výške 1 500 Sk,
čím vlastne sám stanovil preplatok, ktorý si ponechali. Skutočnosť,
že obžalovaný prijal časť peňazí od agenta, by nasvedčovala len tomu, že by
mohol byť podielnikom avšak až pri sume nad 8 000Sk.
Ani doplnené dokazovanie po zrušení predchádzajúceho prvostupňového
rozsudku neodstránilo rozpory a neusvedčilo obžalovaného zo žalovaných
skutkov. Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky navrhol na verejnom zasadnutí, aby bolo odvolanie
obžalovaného zamietnuté ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Špeciálny súd v Pezinku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový
súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ktorý tvrdil, že on bol iba vodičom,
všetky úkony okolo kontrolovaných vodičov vybavoval svedok H. a okrem toho
nie je usvedčovaný ani samotnými vodičmi osobných motorových vozidiel.
A ako sa súd vysporiadal s rozpormi vo výpovediach obžalovaného a svedkov.
Najvyšší súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení
uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne
preukázané, že obžalovaný jednak ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe
neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci
a v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal
úplatok a spáchal tak čin ako verejný činiteľ, jednak ako verejný činiteľ v úmysle
zadovážiť si neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu.
Preto správne postupoval Špeciálny súd, keď uznal obžalovaného vinným
z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu
s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006
K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové,
doposiaľ neuvádzané jeho tvrdenia, ale už v priebehu konania opakované
námietky, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal už súd
prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Rozviedol, v čom spočívali rozpory
v jednotlivých výpovediach obžalovaného a svedkov a akým spôsobom ich súd
odstraňoval a jednotlivé výpovede a ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil.
Preto aj odvolací súd považuje úvahy Špeciálneho súdu v Pezinku
za správne a presvedčivé.
Výpoveď svedka H. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní mala
určité rozpory, ktoré boli odstránené po zrušení veci tunajším súdom
a doplnenom dokazovaní prvostupňovým súdom tak výsluchom svedka H.,
ako aj výsluchom svedka P. M., ktorý v plnom rozsahu potvrdil výpoveď svedka
H.. Uvedenému svedkovi totiž svedok H. ihneď po spáchaní jednotlivých skutkov
obžalovaným túto okolnosť zahlásil a taktiež mu odovzdal peniaze, ktoré od
obžalovaného z trestnej činnosti obdržal. V rámci doplneného dokazovania bolo
taktiež preukázané, že to bol práve obžalovaný v pozícii veliteľa hliadky, ktorý
určoval v akej nominálnej hodnote budú bloky vodičovi – priestupcovi
odovzdané.
K ďalším odvolacím námietkam treba uviesť, že agent bol ustanovený
zákonným spôsobom, čo je zrejmé z utajovanej prílohy súdneho spisu, z ktorého
vyplýva že agent bol ustanovený sudcom Krajského súdu v Bratislave na návrh
Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý bol patrične odôvodnený a bol
ustanovený na dobu, kedy boli skutky obžalovaným spáchané a dokumentované.
Námietku obhajoby, že agent nemôže byť ustanovený na určitý okruh
osôb, ale výlučne len na jednu konkrétnu osobu, nemá oporu ani v zákone a nie
je ani logicky obhájiteľná, nakoľko by to znamenalo, že by nebolo možné agenta
infiltrovať do mafiánskych – zločineckých skupín, prípadne, že by výpoveď
agenta bola nezákonná voči tým členom zločineckej skupiny, na ktorých
konkrétne nebol nasadený.
Teda okolnosť, že sa obžalovaný uvedených skutkov dopustil nevyplynula
len z výpovede svedka H., ale nepriamo aj z výpovede svedka M., spísaných
úradných záznamov a poznámok ako aj ďalších listinných dôkazov vrátane
potvrdenia o odovzdaní polovice sumy získanej trestnou činnosťou.
Správne vyhodnotil prvostupňový súd aj nevierohodnosť svedkov –
vodičov, odhliadnuc pritom od faktu, že obžalovaný si po troch rokoch pamätal,
že so svedkom H. kontroloval práve svedka K., tohto vedel identifikovať a ten bol
ochotný ísť svedčiť v jeho prospech a podobne obžalovaný pozná ďalšieho
svedka – vodiča S., o ktorom vedel podrobnosti z jeho súkromného života,
vrátane chorôb rodinných príslušníkov.
Za daného stavu odvolanie obžalovaného ohľadom skutkových zistení
považoval odvolací súd za nedôvodné, pričom v podrobnostiach poukazuje
na podrobné odôvodnenie uvedené v prvostupňovom rozsudku.
Taktiež prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhoch
a výmere trestu, ktoré ukladal tak, aby zodpovedali kritériám uvedeným v § 23
ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. a aby bol splnený účel tak z pohľadu generálnej
ako aj individuálnej prevencie. Prvostupňový súd pritom prihliadol na doterajšiu
bezúhonnosť obžalovaného ako aj okolnosti prípadu, keď tomuto uložil trest
odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a taktiež peňažný trest
ukladal v primeranej výške.
Stavu veci a zákonu zodpovedal aj výrok o zhabaní jednotlivých
bankoviek, ktoré pochádzali z trestnej činnosti, boli obžalovaným odovzdané
svedkovi H. a tento ich následne odovzdal svedkovi M. – nadriadenému
dôstojníkovi.
Z hore uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie
obžalovaného M. H. považoval za nedôvodné a v zmysle § 319 Tr. por. ho
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. mája 2008
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: