Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Toš/3/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Juraja Klimenta

v trestnej veci obžalovaného M. H. pre trestný čin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2008

v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Špeciálneho súdu

v Pezinku z 11. februára 2008, sp. zn. PK , a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného M. H. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z 11. februára 2008, sp. zn.

PK , uznal obžalovaného M. H. za vinného z trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom prijímania

úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom

skutkovom základe, že

1/ dňa 18. januára 2005 v čase o 23.05 hod. ako inšpektor OO PZ Senec

OR PZ Bratislava II počas výkonu hliadkovej služby, ktorú vykonával spoločne

so stržm. A. H., agentom podľa , v katastri obce Bernolákovo,

prijal 1 000 Sk od G. S., vodiča osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia,

EČV: S. za to, že ho nepostihol za spáchanie priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky, pretože mu pri dychovej skúške bolo zistené

požitie alkoholu, zo sumy 1 000 Sk dal následne 500 Sk stržm. A. H., agentovi

podľa , čím porušil základné povinnosti policajta v zmysle

o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších zmien

a doplnení,

2/ dňa 21. novembra 2004 v čase o 00.10 hod. ako inšpektor

OO PZ Senec OR PZ Bratislava II počas výkonu hliadkovej služby, ktorú

vykonával spoločne so stržm. A. H. agentom podľa , v katastri

obce Bernolákovo, uložil A. D., vodičovi osobného motorového vozidla zn. Škoda

120, EČV: S. blokovú pokutu vo výške 1 500 Sk, pretože jeho vozidlo nespĺňalo

podmienky prevádzky na pozemných komunikáciách, ale B diely pokutových

blokov boli vydané len na sumu 500 Sk, zvyšných 1 000 Sk si ponechal,

z ktorých 500 Sk dal stržm. A. H., agentovi podľa , čím porušil

základné povinnosti policajta v zmysle

Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších zmien a doplnení,

3/ dňa 12. marca 2005 v čase o 02.20 hod. ako inšpektor OO PZ Senec

OR PZ Bratislava II počas výkonu hliadkovej služby, ktorú vykonával spoločne

so stržm. A. H., agentom podľa , v Senci na Bratislavskej

ulici, po zastavení M. T., vodiča osobného motorového vozidla zn. Citroen AX,

EČV: S. ho podrobili dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, ktorá bolo

pozitívna, a pretože sa mu nechcelo spísať oznámenie o spáchaní priestupku

a potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, uložil mu blokovú pokutu vo výške

1 000 Sk za nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi počas jazdy, pričom B diely

pokutových blokov boli vydané len na sumu 500 Sk a zo zvyšnej sumy 500 Sk

dal 250 Sk stržm. A. H., agentovi podľa , čím porušil základné

povinnosti policajta v zmysle

Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších zmien a doplnení

Za to mu špeciálny súd, podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil trest odňatia slobody

vo výmere 3 (tri) roky, pričom ho na výkon uloženého trestu zaradil do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 uložil peňažný trest vo výmere 10 000 Sk a pre prípad

úmyselného zmarenia tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere

1 (jeden) mesiac.

Zároveň špeciálny súd podľa § 73 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 zhabal bankovky v nominálnej hodnote 1 250 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný včas odvolanie prostredníctvom

svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania predovšetkým namietol

ustanovenie agenta ako nezákonné, vzhľadom na to, že neboli získané žiadne

poznatky, že by obžalovaný mal v minulosti brať úplatky, pričom agent bol

pribratý nie na konkrétnu osobu, ale na skupinu osôb – obvodné oddelenie

Policajného zboru Senec. Taktiež namietol vyhodnotenie výpovede svedka K.,

ktorý usvedčoval práve agenta H. z trestnej činnosti, za ktorú nebol stíhaný.

Poukázal aj na výpoveď svedka - agenta H. z hlavného pojednávania, z ktorej je

zrejmé, že práve svedok vydával vodičovi B diel pokutových blokov v hodnote

500 Sk, napriek tomu, že obžalovaný vybral pokutu vo výške 1 500 Sk,

čím vlastne sám stanovil preplatok, ktorý si ponechali. Skutočnosť,

že obžalovaný prijal časť peňazí od agenta, by nasvedčovala len tomu, že by

mohol byť podielnikom avšak až pri sume nad 8 000Sk.

Ani doplnené dokazovanie po zrušení predchádzajúceho prvostupňového

rozsudku neodstránilo rozpory a neusvedčilo obžalovaného zo žalovaných

skutkov. Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky navrhol na verejnom zasadnutí, aby bolo odvolanie

obžalovaného zamietnuté ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania

v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Špeciálny súd v Pezinku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky

potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2

ods. 10 a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti

tak, ako mu to ukladá ustanovenie

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový

súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ktorý tvrdil, že on bol iba vodičom,

všetky úkony okolo kontrolovaných vodičov vybavoval svedok H. a okrem toho

nie je usvedčovaný ani samotnými vodičmi osobných motorových vozidiel.

A ako sa súd vysporiadal s rozpormi vo výpovediach obžalovaného a svedkov.

Najvyšší súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení

uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom

vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne

preukázané, že obžalovaný jednak ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe

neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci

a v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal

úplatok a spáchal tak čin ako verejný činiteľ, jednak ako verejný činiteľ v úmysle

zadovážiť si neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom

odporujúcim zákonu.

Preto správne postupoval Špeciálny súd, keď uznal obžalovaného vinným

z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. c/ účinného do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu

s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a trestného činu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006

K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové,

doposiaľ neuvádzané jeho tvrdenia, ale už v priebehu konania opakované

námietky, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal už súd

prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Rozviedol, v čom spočívali rozpory

v jednotlivých výpovediach obžalovaného a svedkov a akým spôsobom ich súd

odstraňoval a jednotlivé výpovede a ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil.

Preto aj odvolací súd považuje úvahy Špeciálneho súdu v Pezinku

za správne a presvedčivé.

Výpoveď svedka H. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní mala

určité rozpory, ktoré boli odstránené po zrušení veci tunajším súdom

a doplnenom dokazovaní prvostupňovým súdom tak výsluchom svedka H.,

ako aj výsluchom svedka P. M., ktorý v plnom rozsahu potvrdil výpoveď svedka

H.. Uvedenému svedkovi totiž svedok H. ihneď po spáchaní jednotlivých skutkov

obžalovaným túto okolnosť zahlásil a taktiež mu odovzdal peniaze, ktoré od

obžalovaného z trestnej činnosti obdržal. V rámci doplneného dokazovania bolo

taktiež preukázané, že to bol práve obžalovaný v pozícii veliteľa hliadky, ktorý

určoval v akej nominálnej hodnote budú bloky vodičovi – priestupcovi

odovzdané.

K ďalším odvolacím námietkam treba uviesť, že agent bol ustanovený

zákonným spôsobom, čo je zrejmé z utajovanej prílohy súdneho spisu, z ktorého

vyplýva že agent bol ustanovený sudcom Krajského súdu v Bratislave na návrh

Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý bol patrične odôvodnený a bol

ustanovený na dobu, kedy boli skutky obžalovaným spáchané a dokumentované.

Námietku obhajoby, že agent nemôže byť ustanovený na určitý okruh

osôb, ale výlučne len na jednu konkrétnu osobu, nemá oporu ani v zákone a nie

je ani logicky obhájiteľná, nakoľko by to znamenalo, že by nebolo možné agenta

infiltrovať do mafiánskych – zločineckých skupín, prípadne, že by výpoveď

agenta bola nezákonná voči tým členom zločineckej skupiny, na ktorých

konkrétne nebol nasadený.

Teda okolnosť, že sa obžalovaný uvedených skutkov dopustil nevyplynula

len z výpovede svedka H., ale nepriamo aj z výpovede svedka M., spísaných

úradných záznamov a poznámok ako aj ďalších listinných dôkazov vrátane

potvrdenia o odovzdaní polovice sumy získanej trestnou činnosťou.

Správne vyhodnotil prvostupňový súd aj nevierohodnosť svedkov –

vodičov, odhliadnuc pritom od faktu, že obžalovaný si po troch rokoch pamätal,

že so svedkom H. kontroloval práve svedka K., tohto vedel identifikovať a ten bol

ochotný ísť svedčiť v jeho prospech a podobne obžalovaný pozná ďalšieho

svedka – vodiča S., o ktorom vedel podrobnosti z jeho súkromného života,

vrátane chorôb rodinných príslušníkov.

Za daného stavu odvolanie obžalovaného ohľadom skutkových zistení

považoval odvolací súd za nedôvodné, pričom v podrobnostiach poukazuje

na podrobné odôvodnenie uvedené v prvostupňovom rozsudku.

Taktiež prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhoch

a výmere trestu, ktoré ukladal tak, aby zodpovedali kritériám uvedeným v § 23

ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. a aby bol splnený účel tak z pohľadu generálnej

ako aj individuálnej prevencie. Prvostupňový súd pritom prihliadol na doterajšiu

bezúhonnosť obžalovaného ako aj okolnosti prípadu, keď tomuto uložil trest

odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a taktiež peňažný trest

ukladal v primeranej výške.

Stavu veci a zákonu zodpovedal aj výrok o zhabaní jednotlivých

bankoviek, ktoré pochádzali z trestnej činnosti, boli obžalovaným odovzdané

svedkovi H. a tento ich následne odovzdal svedkovi M. – nadriadenému

dôstojníkovi.

Z hore uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie

obžalovaného M. H. považoval za nedôvodné a v zmysle ho

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Peter H a t a l a , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: