Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e59/380131.fcad90.pdf
PDF · 74.23 KB
No categories available
3Obo/166/2007
Najvyšší súd 3 Obo 166/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. proti žalovanej I.,
zastúpenej JUDr. Š. o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9 Cbi 83/2005–50 zo dňa 21. mája 2007,
takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 9 Cbi 83/2005-50 zo dňa 21. mája 2007
určil, že pohľadávka žalobcu, prihlásená v konkurznom konaní vedenom na majetok
úpadcu R. v sume 327 196 Sk, je nesporná ako pohľadávka I. triedy. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca prihlásil do konkurzného konania
pohľadávky právoplatné a vykonateľné a tiež pohľadávky, na ktoré mu vznikol
zákonný nárok po vyhlásení konkurzu. Išlo o pohľadávky v sume 144 831 Sk ako
penále z odvodu poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 152
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v sume 182 365 Sk ako
príspevok na poistenie v nezamestnanosti, príspevok na garančné poistenie a pe-
nále na poistenie v nezamestnanosti.
Žalovaná pohľadávky žalobcu vo výške 327 196 Sk na základe predložených
dokladov čo do dôvodu a výšky uznala, súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a určil,
že pohľadávka žalobcu vo výške 327 196 Sk je nesporná a zaraďuje sa do I. triedy
pre uspokojenie konkurzných veriteľov.
Z predložených dokladov vyplýva, že zostatok prihlásenej pohľadávky žalobcu
v sume 1 415 178 Sk predstavuje právoplatné a vykonateľné pohľadávky. Ak takúto
pohľadávku poprie správca alebo iný konkurzný veriteľ, musí ju na súde uplatniť ten,
kto vykonateľnú pohľadávku poprel, a to v lehote určenej súdom (§ 23 ods. 3 zákona
o konkurze a vyrovnaní). Pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na podanie
určovacej žaloby na strane žalobcu súd v tejto časti žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Žalovaná požadovala priznať trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby v celkovej výške 32 356 Sk. Súd mal za to, že žalovanou požadované trovy
konania nespĺňajú podmienku účelne vynaložených nákladov na uplatňovanie alebo
bránenie práva, keďže žalovaná má právnické vzdelanie a vzhľadom na danú
problematiku si môže príslušné úkony v konaní zabezpečiť sama.
Proti výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie.
Uviedla, že súd nemôže zasahovať do činnosti správcu konkurznej podstaty
okrem konkurzného sudcu, ktorý vykonáva dohľad a správca má preto právo dať sa
zastupovať v konaní advokátom. V občianskom súdnom konaní má správca rovnaké
práva a povinnosti, ako aj iní účastníci konania, teda aj právo dať sa zastupovať
advokátom. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 8 zákona o konkurze
a vyrovnaní, v zmysle ktorého je správca konkurznej podstaty oprávnený dať sa
zastupovať v konaní zástupcom.
Neobstojí ani tvrdenie, že v danom prípade sa nejednalo o zložitú vec, a preto
nebolo potrebné, aby vo veci zastupoval účastníka právny zástupca, ktorý sa
dokonca vo veci ani nevyjadroval. Právny zástupca zaujal vo veci stanovisko
v podaní, adresovanom súdu a otázky položené súdom zodpovedal. Pokiaľ ide
o výšku uplatňovaných trov konania, poukazuje na právny názor, vyslovený
v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 54/2007 zo dňa 26. apríla 2007, podľa
ktorého je potrebné vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania vo výške
65 712 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1
a § 214 ods. 2 písm. f/ O.s.p. zistil, že odvolanie žalovanej proti výroku o trovách
konania nie je dôvodné.
Predmetom sporu je určenie pravosti pohľadávky, prihlásenej do konkurzného
konania, vedeného proti úpadcovi R. na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 4K
10/04.
Konanie o určenie pravosti pohľadávky, aj keď ide o konanie, vyvolané
konkurzom, nie je konkurzným konaním, ale občianskym súdnym konaním, v ktorom
postup súdu a účastníkov upravuje Občiansky súdny poriadok. Z hľadiska výšky
súdneho poplatku za žalobu sa jedná o určovací spor s jednotnou výškou súdneho
poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom
konania. Pre rozhodnutie o trovách konania platia ustanovenia § 137 a nasl. O.s.p.
V danom prípade súd prvého stupňa o trovách konania vzhľadom na predmet
konania a čiastočný úspech žalobcu vo veci dôvodne rozhodol v zmysle § 142 ods.
2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov
právo.
Je tiež potrebné konštatovať, že aj v prípade, ak by bola mala žalovaná
vo veci plný úspech, patrila by jej náhrada trov konania ako v určovacom spore
s neoceniteľnou hodnotou veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, neboli mu preto priznané (§ 224
ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave dňa 26. marca 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
.