Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Cbi-12-2010.pdf
PDF · 81.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cbi/12/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa BPT Leasing, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, právne zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom Západný rad 39, 811 04 Bratislava, IČO: 30 865 077, proti odporcovi 1) KRBB, s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 558, právne zast. AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999 a odporcovi 2) KOVOD a.s., so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 957, v konaní o určenie pravosti pohľadávky vo výške 20 448,10 Eur takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Odporca 1) a odporca 2) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 621,06 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 04. 2010 domáhal určenia, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 20 488,10 Eur uplatnená prihláškou do reštrukturalizácie dlžníka KOVOD RECYCLING, s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 558 (teraz KRBB, s.r.o.), vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod číslom konania 2R 10/2009, je čo do výšky a právneho dôvodu jej vzniku oprávnená a zistená.
Na pojednávaní dňa 06. 07. 2011 právna zástupkyňa odporcov predložila tunajšiemu súdu uznanie pohľadávky zo dňa 06. 07. 2011 v zmysle ust. § 124 ods. 7 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"), ktorým odporca 1) a odporca 2) uznali čo do výšky a právneho dôvodu pohľadávku navrhovateľa vo výške istiny 20 488,10 Eur.
Dňa 18. 11. 2011 bolo tunajšiemu súdu doručené späťvzatie žaloby urobené navrhovateľom prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Odôvodnené bolo skutočnosťou, že odporcovia v 1. a 2. rade dodatočne uznali popretú pohľadávku, preto navrhovateľ berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť.
Podľa § 124 ods. 7 ZKR kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
Podľa § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom v celom rozsahu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Tunajší súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta OSP a navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý vzal späť dôvodne podaný návrh na začatie konania pre správanie odporcu 1) a odporcu 2), priznal náhradu trov konania.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“).
Právny zástupca navrhovateľa si podľa § 10 ods. 2 vyhlášky uplatnil výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci z hodnoty pohľadávky vo výške 20 448,10 Eur, ktorá bola predmetom žaloby o určenie pravosti pohľadávky, avšak vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania bol určovací výrok, t. j. určenie pravosti pohľadávky, súd v danom prípade výšku tarifnej odmeny neurčoval podľa hodnoty napadnutých právnych úkonov, ale súd vychádzal pri určení výšky tarifnej odmeny z povahy výroku, ktorým je určovací výrok. V súlade so zaužívanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 4 Obo 199/01, sp. zn. 4 Obo 262/2007, sp. zn. 3 Obo 166/2007, sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006) je konanie o tzv. incidenčnej žalobe z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci.
Trovy konania uplatnené právnym zástupcom navrhovateľa pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:
- 08. 04. 2010 prevzatie veci
- 14. 04. 2010 podanie návrhu
- 08. 06. 2010 vyjadrenie na výzvu súdu (procesné)
- 17. 08. 2010 vyjadrenie (meritórne)
- 07. 09. 2010 návrh na pripustenie pristúpenia ďalšieho účastníka
- 13. 10. 2010 pojednávanie
- 20. 09. 2011 ospravedlnenie v reakcii na uznanie pohľadávky
- 14. 11. 2011 späťvzatie žaloby.
Nižšie uvedené náklady si právny zástupca navrhovateľa uplatnil v 1/3 z dôvodu, že boli spojené s cestou na 3 pojednávania:
- náhrada za stratu času 10 polhodín á 12,02 Eur
- opotrebenie vozidla 426 km x 0,183 Eur
- náklady na PHM 426 km x 6,73 x 1,139/100.
Právny zástupca navrhovateľa si ďalej uplatnil paušálnu náhradu výdavkov 6 x 7,21 Eur a 2 x 7,41 Eur a DPH vo výške 20 %.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne. Odmena za jeden úkon právnej služby je podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky v sume 55,49 Eur bez DPH za rok 2010 a v sume 57,00 Eur bez DPH za rok 2011. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena za každý zo šiestich úkonov právnej služby v roku 2010 po 55,49 Eur a za jeden úkon právnej služby v roku 2011 vo výške 57 Eur ako 1/13 výpočtového základu pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní v reakcii na uznanie pohľadávky zo dňa 20. 09. 2011 a v nadväznosti na to ani režijný paušál 7,41 Eur, nakoľko súd má za to, že sa nejedná o účelné trovy potrebné na bránenie práva. Ďalej bol priznaný režijný paušál 6 x 7,21 Eur a 1 x 7,41 Eur. Náhrada za stratu času za čas strávený právnym zástupcom navrhovateľa pri účasti na pojednávaní dňa 13. 10. 2010 cestou do tohto miesta a späť bola priznaná v 1/3 za 10 polhodín á 12,02 Eur, spolu 40,07 Eur. Podľa § 7 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") bola priznaná základná náhrada za použitie osobného cestného motorového vozidla právnym zástupcom navrhovateľa za každý 1 kilometer jazdy vo výške 0,183 Eur, čo je pri dĺžke trasy 426 km suma 77,96 Eur, z čoho 1/3 predstavuje 25,99 Eur. Podľa § 7 zákona o cestovných náhradách bola priznaná aj náhrada za spotrebované pohonné látky, ktorá pri dĺžke trasy 426 km, pri priemernej spotrebe 6,73 l na 100 km a cene pohonných hmôt 1,139 Eur za 1 l predstavuje sumu 32,65 Eur, z čoho 1/3 je 10,88 Eur. Spolu potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia vrátane náhrady za stratu času a náhrady cestovného sumu 517,55 Eur, čo po pripočítaní 20 %-nej DPH predstavuje 621,06 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 OSP sú odporca 1) a odporca 2) ako účastníci, ktorým bola uložená náhrada trov konania, povinní ju zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť) a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, ak bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.