Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/25/2008

N a j v y š š í súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci

obžalovaného R. O . a spol., pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 28. mája 2008 v Bratislave

sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku z 22. mája 2008,

sp. zn. PK , a rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Na Špeciálnom súde v Pezinku je na základe obžaloby prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 27. apríla 2007

vedená pod sp. zn. , trestná vec proti R. O. a spol. obžalovanému

pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné

trestné činy, v ktorej jedným z obžalovaných je aj obžalovaný J. P..

2

Napadnutým uznesením Špeciálny súd v Pezinku rozhodol tak, že podľa § 79

ods. 1 obžalovaného J. P. prepustil z väzby na slobodu.

Uznesenie odôvodnil tým, že Najvyšší súd Slovenskej publiky uznesením, sp. zn.

, z 15. mája 2008 prepustil obžalovaných R. O. a M. B. z väzby súc

viazaný nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2008, sp. zn.

a , vydanými ohľadne obžalovaných R. O. a M. B., pričom

režim väzby obžalovaného J. P. je totožný s ich režimom, a preto ho musel prepustiť

z väzby na slobodu.

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že celková

dĺžka trvania väzby v prípade obžalovaného J. P. nesmie prekročiť štyri roky (§ 76

ods. 6 písm. c/ ), z čoho polovica pripadá na prípravné konanie

( ).

, ktorý je účinný od 1 .januára 2006 rozdelil trvanie väzby

na časť týkajúcu sa prípravného konania a na časť v konaní pred súdom. Prokurátor

zastáva názor, že lehoty trvania väzby plynú samostatne v prípravnom konaní

ako aj v konaní pred súdom. Nemožno taktiež akceptovať názor, že súdu začína

plynúť lehota trvania väzby od dňa, ktorý nasleduje po poslednom dni lehoty,

na ktorú bola predĺžená naposledy v prípravnom konaní.

Platný nestanovuje súdu lehotu v akej má v prípadoch, kedy

sa obžaloba predbežne prejednáva ( ), rozhodnúť

o ďalšom trvaní väzby obvineného ( ).

Žiada sa zdôrazniť, že súčasný (na rozdiel od Trestného

poriadku účinného do 1. januára 2006) neukladá súdu povinnosť predlžovať lehotu

trvania väzby v konaní pred súdom.

Akceptácia názoru, že by mal prokurátor podávať obžalobu s takým časovým

predstihom, aby mal súd objektívne možnosť včas rozhodnúť o ďalšom trvaní

väzby,

3

aby zabezpečil kontinuitu väzby, by znamenala, že prokurátor sa musí „dobrovoľne"

vzdať časti lehoty trvania väzby v prípravnom konaní aj napriek tomu, že mu Trestný

poriadok túto lehotu priznáva bez obmedzení v plnom rozsahu. Mohol by tak nastať

prípad, že by prokurátor (najmä v rozsiahlych trestných veciach) nesprávne „odhadol"

čas potrebný na rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby obvineného s následnými

rizikami prepustenia obvineného z väzby a vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti

voči prokurátorovi.

Čo sa týka časti odôvodnenia týkajúceho sa konštatovania totožnosti režimu

väzby obžalovaného J. P. s režimom väzby obžalovaných R. O. a M. B., treba

uviesť, že tu špeciálny súd pri argumentácii nenáležité použil analogicky zásadu

dobrodenia v súvislosti (benefícium cohaesionis), ktorá je však v súčasnej

podobe výrazne zúžená oproti minulosti (do 1. januára 2006) len na zmenu

v prospech spoluobvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obhajobu (§ 195

ods. 2 ).

Prokurátor vyslovil názor, že v tomto prípade s poukazom na vyššie

uvedené, došlo práve podaním obžaloby k neprerušenej kontinuite trvania väzby

u obžalovaného J. P.. Navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby zrušil

napadnuté uznesenie a sám rozhodol o ďalšom trvaní väzby obžalovaného J. P..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti proti

napadnutému uzneseniu preskúmal podľa správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie

predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že Špeciálny súd pochybil, keď obžalovaného

J. P. prepustil z väzby na slobodu.

Rovnako ako súd prvého stupňa, tak i súd rozhodujúci o sťažnosti

obžalovaného J. P. zistil jednak dôvodnosť trestného stíhania, ktorá je podložená

nielen podanou obžalobou, ale aj doposiaľ na hlavnom pojednávaní vykonanými

dôkazmi, jednak dôvodnosť zotrvávania obžalovaného J. P. vo väzbe z dôvodov

uvedených v a

4

Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu, že obžalovaný J. P. bude

pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo že bude pokračovať v trestnej

činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,

ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil, nemusia byť len skutočnosti, ku ktorým došlo

po vznesení obvinenia alebo dokonca po vzatí do väzby. Pôjde naopak prevažne

o skutočnosti, ktoré sa stali pred začatím trestného stíhania, alebo vznesenia

obvinenia, či vzatia do väzby napriek tomu, že tieto môžu byť od seba často časovo

veľmi vzdialené.

V prerokúvanej trestnej veci tieto konkrétne skutočnosti úzko súvisia

s charakterom trestnej činnosti, pre ktorú obžalovaný J. P. stojí pred Špeciálnym

súdom. Ide najmä o spôsob akým mala byť trestná činnosť páchaná ako aj obdobie,

počas ktorého mala byť táto trestná činnosť páchaná.

Z týchto konkrétnych skutočností správne vyvodil Špeciálny súd a Najvyšší

súd Slovenskej republiky si tieto závery osvojil, že väzobné dôvody obžalovaného

J. P. tak, ako boli dané pri jeho vzatí do väzby, vzhľadom na charakter a spôsob

žalovanej trestnej činnosti, naďalej pretrvávajú.

Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2008, sp. zn.

a , boli vydané výhradne vo veci porušenia základného

práva na slobodu u obžalovaných R. O. a M. B.. Z týchto dôvodov Ústavný súd

Slovenskej republiky vysloviac porušenie základného ľudského práva u týchto dvoch

obžalovaných zároveň iba v časti týkajúcej sa ich dvoch zrušil uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 12. júla 2007, inak

toto uznesenie ponechal v platnosti.

Rozhodovanie o väzbe podľa použijúc analogicky závery

uvedené v označených nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená

prisvojovanie si kompetencií Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecným

5

súdom, čo je nesporne nad rámec právomoci Špeciálneho súdu. Ústavný súd

Slovenskej republiky sám nemohol bez podnetu - sťažnosti konkrétnej osoby

rozhodnúť o jej ústavných právach. Nemôže tak preto urobiť ani všeobecný súd,

ktorý nemá právomoc rozhodovať o dodržaní či porušení základných ľudských práv

a slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov, viazaný striktne výrokmi

uvedenými v nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2008,

sp. zn. a , zistiac pochybenie Špeciálneho súdu

napadnutým uznesením, rozhodol tak, že ho zrušil, avšak sám vo veci nerozhodol,

pretože podkladom tohto uznesenia nebola žiadosť obžalovaného, ale postup

Špeciálneho súdu, ktorý z úradnej povinnosti skúmal dôvody väzby obžalovaného

J. P..

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovaním Ústavného

súdu v tejto trestnej veci podotýka, že Európsky súd pre ľudské práva v podobnej

veci P. v. Slovenská republika konštatoval, že sťažovateľ bol zadržaný

11. marca 1999. V prípravnom konaní bola dĺžka jeho väzby obmedzená podľa § 71

ods. 1 na dobu šiestich mesiacov, ktorá bola 3. septembra 1999 okresným

súdom predĺžená do 11. decembra 1999. Pred uplynutím tejto predĺženej lehoty,

10. decembra 1999, bola na sťažovateľa podaná obžaloba na okresný súd. Podaním

obžaloby sa začalo štádium konania pred súdom. V tomto štádiu konania bola

väzba sťažovateľa obmedzená podľa novou lehotou

dvoch rokov. Sťažovateľ bol napokon z väzby prepustený 17. januára 2001, ešte

pred uplynutím dvojročnej lehoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, že v originálnej trestnej veci

v Slovenskej republike sa proti obvinenému D. P. konalo a rozhodovalo podľa

účinného do 1. januára 2006, ktorý neformuloval

tak jednoznačne ako súčasne platného , začatie

plynutia lehoty trvania väzby pred súdom od momentu podania obžaloby. Európsky

súd pre ľudské práva si to z a podkladov k sťažnosti sám vyvodil.

6

Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že po zrušení

napadnutého uznesenia bude musieť Špeciálny súd rozhodnúť o žiadosti

obžalovaného J. P. o prepustenie z väzby na slobodu z 15. mája 2008.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. mája 2008

JUDr. Peter H a t a I a , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: sudca JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia:

7