Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-131-2021.pdf
PDF · 214.43 KB
Case nature
Subarea
15Co/131/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: 1. L. K. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom L., I. J. č. XXXX/XX, 2. MultiplexDX, s.r.o., Bratislava, Ilkovičova č. 8, IČO: 50 111 965, obaja zastúpení Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Bratislava, Karadžičova č. 2, IČO: 35 906 464, za ktorú koná JUDr. Pavol Blahušiak, a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., Bratislava, Špitálska č. 43, IČO: 36 855 995, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kamenec, proti žalovanému: T. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, O. č. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 5. novembra 2021, č. k. 70 C 54/2021-78, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 5. novembra 2021, č. k. 70 C 54/2021-78, vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný je povinný odstrániť zo sociálnej siete Facebook z profilu T. V. • Republika status (príspevok) zo dňa 26.8.2021 uverejnený o 10:50 na: <https://www.facebook.com/ miroheredosrepublika/posts/294601369094646>, ktorého obsah je bližšie opísaný v notárskej zápisnici NCRls 30266/2021 zo dňa 29.9.2021.
II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 5. novembra 2021, č. k. 70 C 54/2021-78, vo výroku II. m e n í tak, že žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %.
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať žalobu, ktorou sa bude domáhať voči žalobcom v 1. a 2. rade náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia.
IV. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Uznesením zo dňa 5.11.2021, č. k. 70 C 54/2021-78, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť zo sociálnej siete Facebook z profilu T. V. • Republika status (príspevok) zo dňa 26.8.2021 uverejnený o 10:50 na: <https://www.facebook.com/miroheredosrepublika/posts/294601369094646>, ktorého obsah je bližšie opísaný v notárskej zápisnici NCRls 30266/2021 zo dňa 29.9.2021. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 C.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je slovenský vedec pôsobiaci v oblasti molekulárnej biológie, biochémie a molekulárnej onkológie. Robí výskum na tému vývoja molekulárnych diagnostík a prognostík nádorov. Podieľal sa na vynájdení diagnostickej technológie na vizualizáciu mikroRNA v bunkách a tkanivách. Je jedným zo zakladateľov
žalobcu v 2. rade. V rámci spoločnosti žalobcu v 2. rade pracuje na vývoji testov typu PCR a LAMP na ochorenie COVID-19. Tieto testy sa používajú na celom svete. V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa zúčastňuje zasadnutí rôznych poradných orgánov štátnych orgánov Slovenskej republiky a angažuje sa aj v iniciatíve popredných slovenských vedcov „Veda pomáha“. Časopis Financial Times ho v roku 2017 zaradil medzi 100 východoeurópskych vychádzajúcich hviezd v oblasti technológií. V roku 2021 mu bol prezidentkou Slovenskej republiky udelený Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti vedy, najmä v oblasti vývoja a výroby testov na vírus SARS-CoV-2. Žalobca v 1. rade nie je politik, nie je členom žiadnej politickej strany, ani finančne nepodporuje žiadnu konkrétnu politickú stranu. Žalobca v 2. rade je biotechnologická diagnostická spoločnosť, ktorá okrem iného vyvíja inovatívne diagnostické testy. Cieľom týchto testov je poskytnúť účinnú a úspešnú liečbu rakoviny. V čase pandémie COVID-19 sa žalobca v 2. rade intenzívne angažuje v oblasti vývoja testov na detekovanie koronavírusu COVID-19. V roku 2016 získal žalobca v 2. rade ocenenie v súťaži pre mladé technologické firmy Startup Awards.sk a v roku 2018 CESA cenu (Central European Startup Awards) za najlepší biotechnický startup (Best Biotech Startup) a za startup s najlepším vplyvom na spoločnosť (Best Social Impact Startup). Žalovaný sa snaží etablovať ako politik. Pôsobí ako člen republikovej rady politického hnutia Republika a tiež ako jej krajský predseda v Bratislave. Hnutie Republika vzniklo na základe rozkolu v pravicovej extrémistickej strane Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) na jar 2021. Odídenci z ĽSNS na čele s T. D., poslancom Európskeho parlamentu zvoleného za ĽSNS, ako aj T. T. (poslanec NR SR zvolený sa ĽSNS, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin hanobenia národa, rasy či presvedčenia) prevzali Hnutie za demokraciu (neskôr aj Hlas ľudu), ktoré premenovali na Republika. Rovnako ako ĽSNS je aj jej klon Republika (umiernenou) extrémistickou stranou. V súčasnosti sa Republika profiluje najmä v oblasti boja proti protipandemickým opatreniam a očkovaniu proti COVID-19. Elektorát Republiky je tvorený najmä z odporcov očkovania a iných opatrení na ochranu verejného zdravia v rámci globálnej pandémie COVID-19. Žalovaný prevádzkuje na sociálnej sieti Facebook účet pod názvom „T. V. • Republika @miroheredosrepublika · Verejne známa osoba“. Tento účet má viac ako 12 000 sledovateľov. Akýkoľvek status na ňom uverejnený je tak spôsobilý dosiahnuť sledovanosť tisícov občanov SR. Žalovaný sa najmä prostredníctvom sociálnej siete Facebook intenzívne zapája do politiky na Slovensku, a to najmä kritikou protipandemických opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19, vrátane testovania a očkovania. V rámci svojej verejnej komunikácie intenzívne napáda zástancov očkovania a verejnoprávne inštitúcie, ktoré sú na základe svojich zákonných právomocí v tejto oblasti činné a realizujú opatrenia na ochranu verejného zdravia pred pandémiou COVID-19. Medzi takéto osoby patrí napr. minister zdravotníctva, ŠÚKL a hlavný hygienik, proti ktorým zverejnil žalovaný na Facebooku kritické statusy a videá. 1.2. Pokiaľ ide o skutkový stav žalobcovia uviedli, že žalovaný uverejnil na sociálnej sieti Facebook dňa 26.8.2021 o 10:50 nasledovný príspevok týkajúci sa žalobcov: „T. V. • Republika 26. august · KTO JE K., KTO HO RIADI A AKO PODNIKÁ PODÁVAM PODNET NA FINANČNÚ SPRÁVU NA KONTROLU TOHTO SUBJEKTU Tak priatelia, toto je človek, ktorý rozpráva Slovákom ako sa treba "testovať", že "netestovaní budú chodiť zarúškovaní" a ako sa treba očkovať. Tento slávny vynálezca rozlišovacieho testu COVID/CHRÍPKA, na ktorý dostal zo štátu zmluvu na 396 000 euro (na centrálnom registri zmlúv, 26.10.2020) podniká štýlom 90. rokov, platiť dane nie je potreba. Jeho firma vygenerovala vyše 800 000 euro obrat a napriek tomu je suverénne vyše 80 000 v strate. Chcete vedieť prečo? Nech sa páči. Informácie z 25. júna 2021. Čekanovým partnerom v slovenskej "eseročke", ktorú založil v 14. januára 2016, je od 28. septembra 2018 americká matka MultiplexDX, Inc. Táto materská firma K. "eseročky", tohto podvodníka so zdravím, je MultiplexDX, Inc. na adrese Greentree Drive 160, CITY OF DOVER 199 04, USA. Je registrovaná v meste, ktoré sa nachádza v americkom štáte Delaware. Tento štát je daňovým rajom, alebo off-shore a daň v tomto štáte je 0 %. K. MultiplexDX, s.r.o. tak na Slovensku pôsobí iba ako dcéra americkej spoločnosti; je to nastrčený herec, ktorý plní úlohy americkej matky DX a peniaze od nášho štátu, ktoré jeho firma skasíruje, ani neskončia zdanené pre občanov. Navyše - do tohto "mladého startupu", ako si K. nazýva svoje podnikanie s MultiplexDX s.r.o., investovala skupina NEUROLOGY VENTURES, a.s., ktorej štatutárom nebol do polovice roku 2018 kto iný, ako N. P. z Progresívneho Slovenska! Pamätáme si duo P. - T. ? A neskôr P. - T. - K. ? Nitky sa už splietajú. Už chápeme prečo bol T. v krízovom štábe, a prečo sa K. mala a musela stať prezidentom?“ Pod textovou časťou Statusu sa nachádza grafická fotomontáž s logom hnutia Republika s nasledovným textom: „Vedec“ K. zarába na zákazkách od štátu a dane neplatí! Celkové vyznenie Statusu je absolútne zavádzajúce a difamačné, keď z neho vyplýva, že žalobca v 1. rade je podvodník. Krátky Slovník slovenského jazyka pod slovom podvodník definuje osobu, ktorá podvádza, dopúšťa sa podvodu. Takéto označenie žalobcu v 1. rade navádza čitateľov k záverom, že ich žalobca v 1. rade úmyselne oklamal a poškodil v súvislosti s pandémiou COVID-19, resp. PCR testami
a obohatil sa na úkor občanov SR. Tieto závery a dojmy čitateľov potvrdzuje aj diskusia pod statusom. Tá je urážlivá, agresívna a výslovne nepriateľská voči žalobcom. Žalovaný v statuse priamo naznačuje, že žalobcovia „kasírujú“ peniaze od Slovenskej republiky a následne sa pochybným konaním neoprávnene vyhýbajú plateniu daní v Slovenskej republike. Žalovaný naznačuje, že žalobca využíva schémy daňovej optimalizácie cez svoju materskú spoločnosť so sídlom v Delaware. Toto údajné konanie žalobcu považuje žalovaný za protispoločenskú činnosť a podrobuje ho ostrej kritike. Na pozadí tohto „faktu“ robí žalovaný hodnotiace úsudky o žalobcovi. Konkrétne žalobcovia považujú za zásah do svojich práv nasledovné výroky (samostatne ale aj vo vzájomnej súvislosti) zo statusu: 1.) „Tento slávny vynálezca rozlišovacieho testu COVID/CHRÍPKA, na ktorý dostal zo štátu zmluvu na 396 000 euro (na centrálnom registri zmlúv, 26.10.2020) podniká štýlom 90. rokov, platiť dane nie je potreba.“ 2.) „Táto materská firma K. "eseročky", tohto podvodníka so zdravím, je MultiplexDX, Inc. na adrese Greentree Drive 160, CITY OF DOVER 199 04, USA.“ 3.) „K. MultiplexDX, s.r.o. tak na Slovensku pôsobí iba ako dcéra americkej spoločnosti; je to nastrčený herec, ktorý plní úlohy americkej matky DX a peniaze od nášho štátu, ktoré jeho firma skasíruje, ani neskončia zdanené pre občanov.“ 4.) „Vedec“ K. zarába na zákazkách od štátu a dane neplatí! (nadpis na grafickej fotomontáži pod textovou časťou Statusu)“. Žalovaný tak podľa žalobcov verejne šíri o nich nepravdivé tvrdenia a nepodložené hodnotiace úsudky, ktoré ich zásadným spôsobom poškodzujú. Tvrdenia o podnikaní v štýle 90-tych rokov a neplatení dane sú nepravdivé, rovnako aj informácie o zarábaní na zákazkách od štátu a odlievaní peňazí v daňových rajoch. Žalovaný o žalobcoch de facto tvrdí, že títo páchajú trestnú činnosť v podobe skrátenia dane, resp. neodvedenia dane podľa § 276 a § 277 Trestného zákona. Aj ak by išlo o legálnu schému daňovej optimalizácie, žalovaný kritizuje žalobcov za údajné odlievanie peňazí do Delaware a vyhýbanie sa plateniu daní v SR. Tieto tvrdenia však žalovaný nijako nepreveroval, a to ani z bežne verejne dostupných informácií, ktoré verne popisujú hospodárenie žalobcu v 2. rade, a teda dokladajú aj spôsob vedenia spoločnosti žalobcom v 1. rade. Žalovaný svoje tvrdenia o zákazkách od štátu pre žalobcu v 1. rade (prípadne ani pre žalobcu v 2. rade) nijako neodôvodnil, a ani nepredložil žiadne fakty, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali alebo tvorili akýkoľvek skutkový základ. Samo o sebe uvedené tvrdenie nie je difamačné, aj ak by bolo nepravdivé. V spojení s ostatnými nepravdivými tvrdeniami žalovaného (neplatenie daní, daňová optimalizácia cez „daňový raj“, podvodník so zdravím) však zvyšuje uvedené nepravdivé tvrdenie intenzitu zásahu do práv žalobcov. Vzhľadom na verejnoprospešnú činnosť žalobcu v 1. rade v oblasti výskumu proti ochoreniu COVID-19 a jeho bezodplatnú poradenskú činnosť predstaviteľom štátu je tiež nedôvodné a urážlivé jeho označenie ako „podvodníka so zdravím“. Status a tvrdenia žalovaného o žalobcoch je šírený, zdieľaný a preberaný ďalšími osobami na sociálnych sieťach. Priamo na jeho status odkazuje, napr. predseda hnutia Republika pán T. D., a to v statuse na sociálnej sieti Facebook zo dňa 26.8.2021 o 14:59, aj s pripojeným linkom na status žalobcu. T. D. pritom sleduje vyše 113 000 sledovateľov, čím sa status žalobcu stal dostupný desaťtisícom občanov SR. 1.3. Pokiaľ ide o jednotlivé vytýkané výroky žalovaného žalobcovia uviedli, že hospodárenie a nakladanie s prostriedkami z verejných zdrojov žalobcami žalobca v 1. rade vysvetlil v článku s titulkom: „Firma L. K., ktorá pomáha Slovensku bojovať s pandémiou, je v obrovskej strate. Má to ale jasný dôvod“, ktorý bol uverejnený dňa 15.4.2021 na spravodajskom portáli www.startitup.sk. Žalobca v 1. rade vysvetlil, že žalobcovi v 2. rade v roku 2020 narástli tržby na 814.829,- € a navýšil stratu na -85.940,- €. Dôsledkom takýchto hospodárskych výsledkov je skutočnosť, že firma v minulom roku investovala prostriedky do vývoja ich deviatich verzií certifikovaných RT-PCR testov na detekciu SARS-CoV-2. Taktiež museli investovať do nákupu infraštruktúry a iných vstupov na výrobu samotných komponentov ich RT-PCR testov. Ako už v apríli 2021 v danom článku, t.j. 4 mesiace pred zverejnením statusu žalovaného, vysvetlil žalobca v 1. rade: „Testy sme síce začali predávať ešte v minulom roku, čo prispelo k nárastu tržieb, ale nakoľko sa viaceré predaje realizovali až v roku 2021, do výnosov vstúpia až v tomto roku. Navyše sme minulý rok darovali 250-tisíc RT-PCR testov Slovensku a navyše ďalších 100-tisíc testov išlo ako humanitárna pomoc do Kene, na Ukrajinu, do Vatikánu, Srbska a Čiernej hory.“ Žalovaný v 2. rade zároveň v roku 2020 implementoval granty ako prestížny európsky 2-ročný EIC Accelerator grant vo výške takmer 2,5 milióna € pre validáciu diagnostického testu Multiplex8+. Ten je určený pre onkologických pacientov trpiacich rakovinou prsníka a APVV. Tieto projekty si vyžadovali podľa podmienok udelenia grantov spolufinancovanie od žalobcu v 2. rade, ktoré taktiež prispelo k celkovej strate. Projekty a podnikateľská činnosť realizovaná žalobcom v 2. rade majú vysokú spoločenskú a verejnoprospešnú hodnotu. Smerujú k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti a vynájdeniu liekov na závažné ľudské ochorenia. Výsledky takýchto činností a s tým spojené hospodárske výnosy sú dlhodobým procesom; nemôžu sa dostaviť okamžite. Je prirodzené a ekonomicky predvídateľné, že žalobca v 2. rade v období vysokých vstupných nákladov nemôže byť okamžite v zisku. K
výroku 1.) v statuse uviedol, že žalobca v 1. rade nedostal zo štátu žiadnu zmluvu na rozlišovacie testy COVID/CHRÍPKA na sumu 396.000,- €. K výroku 4.) uviedol, že ide o absolútne nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaného. Žalobcovia nezarábajú na zákazkách so štátom na nákup COVID-19 testov. V skutočnosti žalobca v 2. rade uzatvoril dňa 26.10.2020 s Agentúrou na podporu výskumu a rozvoja zmluvu o poskytnutí prostriedkov č. PP-COVID-20-0116. Touto zmluvou boli žalobcovi v 2. rade poskytnuté finančné prostriedky na riešenie projektu „Vývoj vysoko výkonného, citlivého RT-qPCR testu a rýchleho RT-LAMP testu na rozlíšenie SARS-CoV-2 a chrípky“. Celkový rozpočet projektu bol 543.273,- €, príspevok Agentúry bol 396.273,- € a v zvyšnej časti (t.j. 147.000,- €) znáša náklady žalobca v 2. rade. Výsledkom projektu bolo úspešné vyvinutie PCR testov na COVID-19. Následne, žalobca v 2. rade daroval Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR diagnostické kity vDetect COVID-19 RT-PCR (tzv. PCR testy) v počte 250 000 kusov, a to mimo iného nasledovnými zmluvami: Darovacia zmluva č.: SKR-OLP-2021/000578-007: hodnota daru 102.960,- €, Darovacia zmluva č. SKR-OLP-2020/000687-001: hodnota daru 99.000,- €. Okrem týchto dvoch zmlúv uzatvoril žalobca v 2. rade aj ďalšie darovacie zmluvy (napr. s Ministerstvom vnútra SR a Správou štátnych hmotných rezerv SR), ktorými daroval ďalší hnuteľný majetok, ktorý vyvinul v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Tieto hnuteľné veci venoval na humanitárnu činnosť v SR aj v zahraničí. Práve z dôvodu darovania viac ako 250 000 kusov PCR testov bolo hospodárenie žalobcu v 2. rade v roku 2020 stratové. Trhová hodnota 1 testu PCR je totiž 9,90 €. V prípade, ak by žalobca v 2. rade testy predal a nedaroval Slovenskej republike, mohol zvýšiť svoje tržby o 2.475.000,- €. Ako vyplýva z riadne zverejnených účtovných závierok žalobcu v 2. rade, za obdobie 2020 tento nevyplatil svojej materskej spoločnosti zisk spoločníkovi (dividendu) ani mu neuhradil žiadne iné platby. Neposkytol spoločníkovi ani žiadne iné plnenie, ktoré by bolo možné považovať za „odlievanie prostriedkov do daňového raja“, resp. za akúkoľvek inú daňovú optimalizáciu. Tvrdenia žalovaného o tom, (i) že žalobca v 1. rade je nastrčený herec spoločníka žalobcu v 2. rade - spoločnosti MultiplexDX, Inc. so sídlom v USA a že (ii) peniaze od štátu pre žalobcu v 2. rade skončia nezdanené, sú absolútne nepodložené a nepravdivé. Tvrdenia nemajú žiadny reálny skutkový základ, sú zavádzajúce a poškodzujú dobrú povesť oboch žalobcov. Informácia o tom, že žalobca v 2. rade daroval Slovensku státisíce PCR testov bola pritom široko medializovaná a žalovanému bola nepochybne známa. V statuse ju však úmyselne nespomenul. Za pozornosť tiež stojí, že za rok 2020 zaplatil žalobca v 2. rade odvody na sociálne poistenie vo výške 173.823,- € (riadok 18 Výkazu ziskov a strát na str. 10 účtovnej závierky za rok 2020). Zároveň žalobca v 2. rade uhradil za rok 2020 daň z príjmu vo výške 2.943,- €. Detailné hospodárenie žalobcu v 2. rade je zaznamenané v jeho účtovnej závierke za rok 2020. Žalobca v 1. rade ako fyzická osoba takisto zaplatil za rok 2020 daň z príjmu, a to vo výške 19.932,- €. Túto skutočnosť preukazuje potvrdenie o zaplatení dane z príjmov. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia neplatia dane, tak nie sú pravdivé. Nie je možné sa brániť tým, že žalovaný len o danej skutočnosti špekuloval a dával legitímne otázky na podnikanie žalobcov. Zo strany žalovaného nešlo o polemické výroky, ale konštatovanie nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdení. Žalovaný úmyselne napádal svojimi tvrdeniami žalobcov v snahe znížením ich dobrej povesti v rámci spoločnosti získať pre seba a svoju stranu pozornosť a priazeň v rámci cieľovej skupiny, ktorú žalovaný oslovuje. Pre žalobcov ako vedca a obchodnú spoločnosť, uchádzajúcu sa o granty na dôležité výskumy v oblasti zdravia, je dobrá povesť a dôveryhodnosť kľúčová. K subjektom kritiky žalobcovia uviedli, že žalovaný ako politik šírením klamlivých informácií o žalobcoch sa snaží získavať politické preferencie a podporu, a to najmä v radoch odporcov očkovania a testovania. Šírenie takýchto nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení s úmyslom získavať politické preferencie a podporu na úkor dôveryhodnosti a dobrej povesti žalobcov nemôže byť legitímne. Takéto prejavy žalovaného preto nemôžu byť chránené slobodou prejavu v zmysle článku 26 Ústavy SR a neexistuje zákonný základ, ktorý by pripúšťal ich ďalšie šírenie a zverejňovanie. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky adresáta. Adresáti v tomto zmysle majú rôzne postavenie, a to vzhľadom na svoje postavenie vo verejnom živote. Najnižšiu mieru ochrany osobnosti majú osoby verejne činné a najvyššiu bežní občania. V pomyselnom intervale sú žalobcovia nepochybne bližšie k pozícii bežných (súkromných) osôb a súdy im majú priznať vyššiu mieru ochrany pred neoprávnenou a úplne nepodloženou kritikou zo strany žalovaného. Žalobcovia nie sú súčasťou politickej súťaže a žalovaný nie je oprávnený voči nim šíriť kritické vyjadrenia ako voči svojim politickým súperom. Na jeho status nie je možné nazerať s tou toleranciou, ako by to bolo v prípade šarvátky medzi politikmi. 1.4. Pokiaľ ide o následky zverejnenia statusu, žalobcovia mali za to, že sporné tvrdenia žalovaného v statuse sú nepravdivé, prípadne zavádzajúce a závažným spôsobom zasahujú do práv žalobcu v 1. rade na ochranu osobnosti, najmä do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena. Žalobca v 1. rade
si svojou odbornou, vedeckou činnosťou vybudoval v spoločnosti značnú reputáciu. Práve z týchto dôvodov je prizývaný do rôznych poradných orgánov najvyššími predstaviteľmi Slovenskej republiky a stal sa laureátom rôznych ocenení, vrátane vysokého štátneho vyznamenania. Nemenej dôležitá je jeho reputácia aj v odbornom a podnikateľskom pôsobení. Verejne šírené informácie o údajných daňových trestných činoch, ktorých sa mohol podľa tvrdenia žalovaného dopustiť, poškodzujú jeho imidž a môžu vyvolať pochybnosti o jeho serióznosti v očiach odborných spolupracovníkov (vedcov) aj podnikateľských partnerov. Šírenie nepravdivých informácií žalovaným ho zásadne znevažuje a poškodzuje v odbornej (profesionálnej) aj podnikateľskej sfére. Ich následkom môže byť trvalé poškodenie, až ukončenie obchodných vzťahov, ako aj ohrozenie odborných spoluprác s vedeckými kapacitami na rôznych projektoch. Tvrdenia žalovaného v statuse tiež zasahujú do dobrej povesti žalobcu v 2. rade ako podnikateľského subjektu realizujúceho sa v oblasti vedy a výskumu, kde je dobrá povesť, vysoké morálne štandardy a bezúhonnosť nevyhnutnou podmienkou. Spoločnosti, ako je žalobca v 2. rade, sa nevyhnutne musia uchádzať o podporu investorov, prípadne verejného sektora v podobe investícií a grantov. Akékoľvek podozrenia z netransparentnej činnosti môžu žalobcu v 2. rade významne poškodiť a znevýhodniť v procese grantových schém a investičných spoluprác. Sloboda prejavu pripúšťa kritiku osôb, avšak táto musí byť odôvodnená a podložená faktami. Tie však v statuse žalovaného úplne absentujú. Čitatelia sa z obsahu statusu nedozvedia, z čoho žalovaný vychádzal pri tvrdeniach o neplatení daní a úlohe žalobcu v 1. rade ako nastrčeného herca, aby príjmy žalobcu neboli zdanené. Čitatelia žalovaného tak z obsahu statusu nemôžu ani len tušiť, prečo by žalobca v 1. rade mal byť podvodník so zdravím. Ani či existuje na toto tvrdenie nejaký dôkaz, alebo reálny skutkový základ. Z verejne dostupných a medializovaných informácií ako sú vyjadrenia žalobcu v 1. rade, články o žalobcoch, prípadne účtovné závierky žalobcu v 2. rade a zmluvy, ktoré uzatváral s orgánmi verejnej moci a sú povinne zverejňované na www.crz.gov.sk, pritom jasne vyplýva pravý opak. Z uvedeného tak vyplýva, že status žalovaného je spôsobilý závažným spôsobom zasiahnuť do ochrany osobnosti žalobcu v 1. rade a poškodzuje ho v súkromnej, spoločenskej aj v pracovnej sfére. Zároveň poškodzuje žalobcu v 2. rade v jeho podnikateľskej činnosti keď bezdôvodne zasahuje do jeho dobrej povesti, m. i. tvrdeniami o porušovaní daňových predpisov Slovenskej republiky. Podľa žalobcov osvedčili základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - preukázali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že preukázali existenciu nebezpečenstva bezprostredne im hroziaceho najmä s ohľadom na citované výroky obsiahnuté v predmetnom statuse. Tieto výroky sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na ich právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, a to na práve na ochranu osobnej cti a ľudskej dôstojnosti. Tiež zasahujú do práv žalobcu v 2. rade chránených ustanovením § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, a to na právo na ochranu pred zásahom do dobrej povesti. Právo slobody prejavu slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom je síce zaručené Ústavou SR v článku 26, ale pri jeho výkone je potrebné v demokratickej spoločnosti dodržiavať a rešpektovať právo na ochranu osobnosti, ako základné ústavné právo. V európskom právnom prostredí je právo na ochranu osobnosti považované za jedno z najsilnejších práv a je prirodzené, že právo slobody prejavu mu musí ustúpiť. Právo slobody prejavu môže mať v demokratickej spoločnosti prednosť pred právom na ochranu osobnosti len vtedy, ak právo slobody prejavu zodpovedá naliehavej spoločenskej potrebe, je primerané sledovanému legitímnemu cieľu a dôvody pre zásah do osobnostných práv sú relevantné, dostatočné a preukázané. V danom prípade to ale tak nie je, je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán a uložiť žalovanému povinnosť tak, ako je uvedené v petite návrhu. Uviedli tiež, že skutočnosti uvedené v návrhu a predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že je potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery strán. V prípade, že by upravené neboli, došlo by k nenapraviteľným škodám na osobnostných právach žalobcu v 1. rade a práve žalobcu v 2. rade na ochranu dobrej povesti. Klamlivé a zavádzajúce výroky na svoju osobu nie sú žalobcovia povinní znášať, preto sa právom aprobovaným spôsobom domáhajú súdnej ochrany voči nim. Nariadením neodkladného opatrenia by podľa žalobcov došlo k trvalej úprave pomerov medzi stranami, keďže odstránením sporného statusu by bol zabezpečený účel sledovaný týmto návrhom - ukončenie zásahov do osobnostných práv a oprávnených záujmov žalobcov. Preto žalobcovia navrhli, aby súd nariadil trvalé neodkladné opatrenie, t. j. bez časového obmedzenia. V prípade, ak by sa s týmto názorom žalobcov súd nestotožnil a uložil by im povinnosť po vydaní neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, žalobca v 1. rade by sa v konaní žalobou domáhal ochrany osobnosti a žalobca v 2. rade ochrany dobrej povesti. Žalobcovia by žiadali uložiť povinnosť žalovanému odstrániť status zasahujúci do práv žalobcov zo sociálnej siete Facebook a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa šírenia informácií, že žalobcovia neplatia dane a že žalobca v 1. rade je podvodník. Vzhľadom na celkový obsah, vyznenie statusu a jeho difamačné zameranie voči žalobcom mali títo za to, že status ako celok zasahuje neprimeraným spôsobom do ich práv. Sú
tak splnené predpoklady na to, aby súd nariadil jeho stiahnutie v celom rozsahu. Takéto opatrenie sa nejaví ako neproporcionálne, ani neprimerane zasahujúce a obmedzujúce právo žalovaného na slobodu prejavu. Zároveň vzhľadom na autorské práva žalovaného ako autora statusu žalobcovia sa necítili byť oprávnení upravovať text statusu, napr. o vymazanie len jeho niekoľkých viet. Ak však v rozpore s týmto právnym názorom a argumentáciou žalobcov dôjde súd k inému záveru, žalobcovia navrhli, aby súd alternatívne vydal neodkladné opatrenie, ktorým nariadi žalovanému odstrániť zo statusu na sociálnej sieti Facebook vyššie opísané 4 výroky. 1.5. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ak sa dostanú do konfliktu právo na ochranu osobnosti (či dobrej povesti) na jednej strane a právo na slobodu prejavu na strane druhej, nakoľko ide o práva rovnocenné, súd musí, zohľadňujúc všetky osobitosti konkrétneho prípadu, navzájom vyvažovať tieto práva. Konflikty vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy (napríklad nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). K tomu možno dodať, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96). Pri posudzovaní vzájomne kolidujúcich práv na ochranu osobnosti (dobrej povesti) a na slobodu prejavu, je potrebné skúmať nielen to, či prednesené výroky zasahujú do osobnostných práv subjektu, ktorého sa týkajú, ale aj to, či je daný zásah neoprávnený; inak povedané, či nevybočuje z medzí, v ktorých je daný prejav pod ochranou práva na slobodu prejavu. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na skutočnosť, že musí vychádzať (pokiaľ rozhoduje v prvej inštancii) iba z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia a nemá priestor na vykonanie plnohodnotného dokazovania, je výrazne ťažšie dosiahnuteľné dôsledné vyváženie kolidujúcich práv a posúdenie otázky neoprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno opomenúť, že neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobcovia domáhajú, by v prípade jeho nariadenia znamenalo zásah štátnej moci do práva na slobodu prejavu žalovaného. Takýto zásah je za zachovania podmienok uvedených v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možný, avšak Európsky súd pre ľudské práva konštantne judikuje, že dôvody pre obmedzenie slobody prejavu musia byť interpretované úzko, pričom potreba obmedziť slobodu prejavu musí byť v každom jednotlivom prípade presvedčivým spôsobom preukázaná (rozhodnutie ESĽP vo veci Jersild v. Dánsko z 23. septembra 1994). K obmedzeniu slobody prejavu možno pristúpiť, len ak má takýto zásah oporu v zákone (zákonný základ), ak smeruje k uskutočneniu legitímneho cieľa spočívajúceho v niektorom z dôvodov ospravedlňujúcich obmedzenie slobody prejavu v zmysle článku 10 ods. 2 Dohovoru, ak je primeraný takémuto cieľu a ak ide o zásah v demokratickej spoločnosti nevyhnutný (rozhodnutie ESĽP vo veci Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, rozhodnutie ESĽP vo veci Feldek v. Slovensko z 12. júla 2001). V prípade autoritatívnych zásahov štátnej moci obmedzujúcich výkon práva na slobodu prejavu je potrebné postupovať zvlášť zdržanlivo, ak by tento zásah bol výsledkom iba skráteného konania, kde má protistrana (pôvodca prejavu) len obmedzené (resp. v prvej inštancii žiadne) možnosti brániť sa a kde rýchlosť konania prevažuje nad dôslednosťou zistenia skutkového stavu a zásadou rovnosti strán sporu. Po oboznámení sa s obsahom žalobcami označeného statusu uverejneného na sociálnej sieti Facebook na profile „T. V. • Republika“ súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento obsahuje hodnotiace úsudky, ktoré možno charakterizovať ako kritiku zameranú predovšetkým na žalobcu v 1. rade a sekundárne aj na žalobcu v 2. rade, a ktoré prezentujú oboch žalobcov jednoznačne v negatívnom svetle. Predmetné výroky sú nepochybne spôsobilé vyvolať zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu v 1. rade a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 2. rade. Na druhej strane žalovaný zverejnením statusu vykonával svoje právo na slobodu prejavu, a to prednesením kriticky ladených (najmä) hodnotiacich úsudkov. Z listinných dôkazov predložených žalobcami možno mať za osvedčené, že žalobcami vytýkané výroky, ktoré majú podľa názoru súdu formu hodnotiacich úsudkov, sa môžu javiť ako neoprávnená kritika. Pokiaľ ide o dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, túto možno mať, podľa názoru súdu prvej inštancie, pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčenú. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil neosvedčením potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Uviedol, že žalobcovia sa podrobne zaoberali vecným vyvrátením základov pre žalovaným prednesenú kritiku, od čoho odvodzovali existenciu neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv, avšak v ich návrhu absentuje uvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne autoritatívnym rozhodnutím súdu zasiahnuť do právnych pomerov strán. Pokiaľ aj zverejnením statusu na sociálnej sieti, ktorý veľmi pravdepodobne dosiahol určitú publicitu, došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov, z tejto skutočnosti nemožno tak, ako to robia žalobcovia, bez ďalšieho
vyvodzovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti odstrániť dotknutý status. Nie každý zásah do subjektívnych práv vo forme prednesenia výroku na určitom trvanlivom alebo opakujúci prístup umožňujúcom médiu je dôvodom domnievať sa, že takýto zásah naďalej trvá v takej intenzite, že by bolo potrebné bezodkladne zamedziť prístupu verejnosti k príslušným výrokom. Je skutočnosťou všeobecne známou bez potreby osobitného dokazovania, že statusy na stránkach (profiloch) sociálnej siete Facebook, pokiaľ nie sú ich pôvodcom osobitne propagované alebo nevyvolávajú zvýšený počet interakcií, nie sú algoritmami sociálnej siete Facebook opakovane po dlhšiu dobu zobrazované širokému publiku. Ani samotní žalobcovia netvrdili, že by k takémuto javu dochádzalo, teda že by sa predmetnému statusu doposiaľ dostávala širšia publicita. Z návrhu iba vyplýva, že žalovaný predmetný status dňa 26.8.2021 uverejnil (súd nemá za osvedčené, že by jeho šírenie osobitne promoval) a že daný status bol ešte v ten istý deň zdieľaný profilom T. D.. Žiadne ďalšie aktivity žalovaného alebo tretích osôb (mimo zvyčajných interakcií sledovateľov) v súvislosti s predmetným statusom žalobcami tvrdené neboli. Je bežné, že novozverejnený status je nanajvýš niekoľko dní zobrazovaný určitým užívateľom, ktorí sú zvolení algoritmom sociálnej siete, pričom následne je dostupný prevažne už len tým užívateľom, ktorí ho cielene vyhľadávajú na stránke predmetného profilu. Ak aj zverejnenie statusu na sociálnej sieti Facebook malo za následok neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, v súčasnej situácii je samotná prítomnosť statusu na profile žalovaného nespôsobilá vyvolávať ďalší takýto aktuálne trvajúci zásah, resp. prehlbovať intenzitu tohto zásahu. Súd prvej inštancie dôvodil, že z návrhu žalobcov nevyplýva, aké konkrétne nebezpečenstvo im prítomnosťou dotknutého statusu na profile žalovaného hrozí a už vôbec nie, aké „nenapraviteľné škody“ na ich osobnostných právach má daný status svojou prítomnosťou spôsobovať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán, ak pre to existuje naliehavá potreba alebo ak je ohrozený výkon budúcej exekúcie. To znamená, že v tomto osobitnom skrátenom konaní súd nerozhoduje (len) na základe toho, či žalovaný zverejnením statusu na sociálnej sieti zasiahol do práva na ochranu osobnosti alebo ochranu dobrej povesti žalobcov. Vzhľadom na to, že žalobcovia sa domáhali odstránenia statusu, súd sa zaoberal tým, či ďalšia prítomnosť statusu na profile žalovaného ďalej vyvoláva alebo prehlbuje intenzitu tohto zásahu. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že nemá za osvedčené negatívne účinky ani len zverejnenia (už vôbec potom nie iba samotnej prítomnosti) statusu na profile žalovaného v takej miere, akú tvrdili žalobcovia. Je nespochybniteľné, že predmetný status vyznieva vo vzťahu k žalobcom prudko negatívne, avšak tvrdené dôsledky na reputáciu žalobcov vo vedeckej či podnikateľskej komunite alebo hroziace ukončenie podnikateľských partnerstiev, prípadne zamedzenie prístupu k investíciám a grantom žalobcovia ničím neosvedčili. Žalobcovia ani len netvrdili, že by sa medzi sledovateľmi žalovaného (prípadne T. D.) nachádzali vo zvýšenej miere osoby pôsobiace ako vedci, podnikatelia alebo osoby rozhodujúce o grantoch v oblastiach relevantných pre žalobcov. Účinky predmetného statusu nemožno bez ďalšieho prirovnávať k účinkom, aké by malo zverejnenie predmetných výrokov napríklad v tlačovom alebo audiovizuálnom médiu s celoslovenskou alebo svetovou pôsobnosťou. Podľa názoru súdu prvej inštancie uloženie povinnosti žalovanému odstrániť dotknutý status zo sociálnej siete za daných okolností, kedy nie je zrejmé, aké nepriaznivé účinky na práva žalovaných vyvolávajúce aktuálnu a naliehavú potrebu úpravy pomerov strán by mal status spôsobovať, by v skutočnosti predstavovalo priznanie hmotného práva na zadosťučinenie vyplývajúceho z práva na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti právnickej osoby. Hoci súd nevylúčil, že za istých okolností môže byť dôvodné návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať sa i odstránenia statusu (prípadne článku, blogu alebo inej formy prejavu), zo skutkových okolností takého prípadu však musí vyplývať vznik alebo nebezpečenstvo vzniku ujmy spôsobenej samotnou pretrvávajúcou prístupnosťou prejavu, nie vznik ujmy, ktorá už mala nastať zverejnením prejavu a jeho publicitou bezprostredne nadväzujúcou na zverejnenie. Odstránenia alebo zmiernenia následkov neoprávneného zásahu do osobnostných práv, ktoré už nastali a neexistuje nebezpečenstvo ich ďalšieho podstatného zväčšovania, sa nemožno domáhať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takémuto právu možno poskytnúť ochranu len v konaní vo veci samej. V neposlednom rade aj z obsahu samotného návrhu je zrejmé, že žalobcovia sa v tomto prípade nedomáhajú výlučne rýchleho zásahu na zabránenie vzniku ujmy na svojich právach, ale žiadajúc nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, o ktorom samotní žalobcovia uviedli, že by ním došlo k trvalej úprave pomerov medzi stranami, sa v skutočnosti domáhajú tiež priznania zadosťučinenia. Súd prvej inštancie dôvodil, že pri svojom rozhodovaní musel vziať do úvahy aj prípustnosť štátnomocenského zásahu do práva na slobodu prejavu, nakoľko predmetom zverejneného statusu sú výroky týkajúce sa otázok verejného záujmu. Obaja žalobcovia sú osoby verejne činné, žalobca v 1. rade opakovane verejne vystupuje, dáva rozhovory médiám, je členom poradných orgánov rôznych štátnych orgánov, svojim vystupovaním vplýva na verejnú mienku a ovplyvňuje fungovanie
štátu. Musí preto strpieť, že jeho verejná činnosť podlieha záujmu a prípadne aj kritike zo strany verejnosti. Žalobca v 2. rade je podnikateľský subjekt, ktorý opakovane vstupuje do zmluvných vzťahov so štátom a ktorého produkty sú využívané štátnymi orgánmi nielen v Slovenskej republike vo vzťahu k občanom. Aj subjekt, akým je žalobca v 2. rade, preto musí zniesť verejný záujem o svoju činnosť. Žalobcovia nie sú subjektami absolútneho verejného záujmu (public figure par excellence - porovnaj rozhodnutie ESĽP vo veci von Hannover proti Nemecku z 24. júna 2004), akými sú napríklad politici, ale na spektre medzi bežnými súkromnými osobami a politikmi sú jednoznačne vzhľadom na verejné účinky ich vyjadrení a činov bližšie k politikom. Ani charakter verejne činných osôb prirodzene žalobcov nezbavuje práva na ochranu svojich osobnostných práv, avšak pri kolízii ich osobnostných práv s právom na slobodu prejavu musí súd postupovať reštriktívne. Za takýto reštriktívny a zdržanlivý postup nemožno považovať nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bez hlbšieho dokazovania súd odmietne ako neprípustnú kritiku verejne činných osôb týkajúcu sa ich činnosti vzbudzujúcej verejný záujem. Súd zdôrazňuje, že v tomto prípade predmetom dotknutého statusu neboli témy výslovne súkromného až intímneho charakteru, kde by sa žalobcovia mohli domáhať ochrany na úrovni blížiacej sa viac bežným súkromným osobám, a to aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je úlohou demokratického štátu pôsobiť aktívnymi zásahmi ako moderátor verejnej diskusie v reálnom čase. To však nezbavuje žalobcov, ako osoby verejne činné, ochrany, ktorú im možno poskytnúť aj súdnym rozhodnutím v prípade, keď je toto rozhodnutie výsledkom konania vedeného s možnosťou účasti protistrany a je založené na vykonaní riadneho dokazovania. Podľa názoru súdu prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť odstrániť status žalovaného z jeho profilu na sociálnej sieti by došlo k neprimeranému zásahu štátnej moci do práva na slobodu prejavu. Hoci sa aj kritika prednesená v statuse môže javiť ako neprimeraná, nespôsobuje žiaden naliehavý stav trvajúcej ujmy, resp. nebezpečenstva vzniku ďalšej ujmy opodstatňujúci okamžitý zásah neodkladným opatrením. 1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný v konaní dosiahol plný úspech, keďže návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Poukázal na čl. 4 ods. 2 C.s.p., v súlade s ktorým nebude ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2.1. Proti uvedenému uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalobcovia dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom porušil práva žalobcov na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že 1. žalovaný statusom vykonával svoje právo na slobodu prejavu a to prednesením kriticky ladených (najmä) hodnotiacich úsudkov (bod 19 Uznesenia); 2. nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (bod 20). V návrhu žalobcov absentuje uvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutím súdu zasiahnuť do právnych pomerov strán. Z návrhu tiež nevyplýva, aké konkrétne nebezpečenstvo a „nenapraviteľné škody“ žalobcom na osobnostných právach hrozia. Neosvedčené podľa súdu sú dôsledky na reputáciu žalobcov vo vedeckej či podnikateľskej komunite, hroziace ukončenie podnikateľských partnerstiev, či zamedzenie prístupu ku grantom (bod 22). 3. Nie pri každom zásahu do subjektívnych práv je dôvod sa domnievať, že takýto zásah naďalej trvá v takej intenzite, žeby bolo potrebné bezodkladne zamedziť prístupu verejnosti k príslušným výrokom. Pokiaľ nie sú statusy na Facebooku osobitne propagované alebo nevyvolávajú zvýšený počet interakcií, nie sú algoritmami Facebooku opakovane po dlhšiu dobu zobrazované širokému publiku. V súčasnosti prítomnosť statusu na Facebooku už nevyvoláva zásah do práv žalobcov (bod 20 Uznesenia). 4. Uloženie povinnosti žalovanému odstrániť status zo sociálnej siete by podľa súdu v skutočnosti predstavovalo priznanie hmotného práva na zadosťučinenie vyplývajúceho z práva na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti právnickej osoby (bod 23). Žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia sa v skutočnosti domáhajú tiež priznania zadosťučinenia. Odstránenia alebo zmiernenia následkov neoprávneného zásahu do osobnostných práv, ktoré už nastali a neexistuje nebezpečenstvo ich ďalšieho podstatného zväčšovania, sa nemožno domáhať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takémuto právu možno poskytnúť ochranu len v konaní vo veci samej (bod 24). 5. Nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu štátnej moci do práva na slobodu prejavu. Aj keď sa kritika v statuse môže javiť ako neprimeraná, nespôsobuje žiaden naliehavý stav trvajúcej ujmy resp. nebezpečenstva vzniku ďalšej ujmy opodstatňujúci okamžitý zásah neodkladným opatrením (bod 25).
2.2. Podľa žalobcov ich návrh spĺňal všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi, najmä § 132 a § 326 ods. 1 C.s.p. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách jeho petitu. Poukázali na to, že k rovnakému záveru dospel aj Okresný súd Nitra v konaní sp. zn. 18 C 419/2021, ktorý žalobcom v skutkovo identickej veci (za obdobné výroky) vydal neodkladné opatrenie proti T. spolustraníkovi žalovaného z politického hnutia Republika. 2.3. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. žalobcovia uviedli, že závery súdu prvej inštancie opísané v bodoch 2. a 3. nemajú oporu v obsahu súdneho spisu, predložených dôkazoch a skutkovom stave. Sú v rozpore s predloženým návrhom a jeho prílohami. K osvedčeniu potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobcovia poukázali na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia detailne opísali negatívne následky a účinky, ktoré status má, ako aj reálne a bezprostredné hrozby, ktoré status pre žalobcov predstavuje. V prípade žalobcu v 1. rade ide o ohrozenie (ale aj poškodenie) reputácie, odbornosti a jeho bezúhonnosti v očiach vedeckých a obchodných spolupracovníkov. U žalobcu v 2. rade bola opísaná evidentná hrozba negatívneho renomé, ktoré si ako obchodná spoločnosť, uchádzajúca sa o granty a investičné schémy (vyžadujúce trestnú a morálnu/korporátnu bezúhonnosť), nemôže dovoliť. Je jednoznačné, že nepravdivé osočenie žalobcov z daňových podvodov musí automaticky zasahovať do ich práv a šírenie tejto informácie ich znevažuje a komplikuje osobný i pracovný život (resp. podnikanie spoločnosti). Poukázali na závery doktríny: „Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.... Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Podľa žalobcov doktrína tiež potvrdzuje, že na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje existencia hrozby vzniku škody, a nie je potrebné preukazovať už existenciu reálnej škody v podobe negatívnych následkov danej hrozby, resp. zásahu. Takáto dôkazná povinnosť by bola na mieste, len ak by sa žalobcovia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo však nie je tento prípad. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že neosvedčili dôsledky statusu na ich reputáciu uviedli, že táto požiadavka súdu vyžaduje, aby čakali, kým sa tieto následky statusu prejavia a návrh podali až v budúcnosti, ak príde k skutočnej ujme na ich právach (ktorej sa snažia práve návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predísť). Takáto interpretácia predstavuje neprípustný výklad procesného inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého význam spočíva práve v neodkladnosti a rýchlosti jeho vydania. C.s.p. pritom neukladá žalobcom povinnosť uniesť takto definované dôkazné bremeno. K tvrdeniu súdu, že žalobca v 2. rade neosvedčil zamedzenie prístupu k investíciám a grantom poukázali na to, že takúto dôkaznú povinnosť žalobcovia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemajú. Nie sú povinní čakať niekoľko týždňov/mesiacov do ukončenia konaní o udelení grantov, prípadne do neúspešného ukončenia rokovaní o spoločnej obchodnej spolupráci a investíciách. Je úlohou súdu takýmto negatívnym dôsledkom statusu zabrániť vydaním neodkladného opatrenia so zákazom šírenia preukázaných klamstiev. Podľa odvolateľov aj v súdnej praxi sa za dostatočné považuje preukázanie objektívnej hrozby zásahu do práv na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti. V tejto súvislosti poukázali na bod 13 uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8 Co 197/2019 zo dňa 3.10.2019 vo veci Z. L. proti T. J., kde sa v bode 13. konštatuje: „ Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti, ktoré v danej veci odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, keď na základe žalobkyňou predložených dôkazov a jej tvrdení, možno považovať za osvedčené dostatočným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že videá a posty, odstránenia ktorých zo sociálnych sietí sa domáha, obsahujú urážlivé a hanlivé tvrdenia na osobu žalobkyne vyjadrené vulgárnou formou, ktoré možno považovať za objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne, a to práva na ochranu občianskej cti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy, ktoré sú chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím dostatočne osvedčila žalobkyňa existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.“ Odvolatelia poukázali na to, že v uznesení súd tiež konštatoval, že status je objektívne spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcov. Dôvodili, že v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôkazné bremeno na strane žalobcu znížené, keď postačuje v zmysle § 326 ods. 1 C.s.p. opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia nie sú povinní nad akúkoľvek pochybnosť dokázať protiprávnosť zásahu a jeho dôsledky, požiadavka súdu na žalobcov ohľadne dokazovania negatívnych následkov
statusu tak prekračuje zákonné mantinely tohto inštitútu. Odvolatelia namietali, že nie je správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého zásah spôsobený statusom bol jednorazový a už netrvá. Jeho obsah a tým aj následky sa naďalej šíria zdieľaním a šírením na Facebooku a na webových portáloch, a to aj vďaka vedomej a úmyselnej činnosti žalovaného. Poukázali na to, že z listinného dôkazu predloženého spolu s návrhom na neodkladné opatrenie, a to notárskej zápisnice o právnej skutočnosti NCRIS 30266/2021 zo dňa 29.9.2021 (preukazujúcej existenciu a obsah statusu) vyplýva, že status žalovaného mal 515 komentárov a 1500 zdieľaní. Status teda priamo zdieľa 1500 ďalších ľudí v 1500 príspevkoch na Facebooku (žalobcovia na hromadné zdieľanie statusu upozornili súd na str. 6 návrhu). To znamená, že existuje ďalších 1500 príspevkov, ktoré obsahujú odkaz na žalovaný status a tieto sú dostupné státisícom osôb. Týchto 1500 zdieľaných odkazov má potenciál exponenciálne byť ďalej čítané a zdieľané, čím sa okruh šírenia statusu ešte znásobil. Uviedli, že žalovaného status prevzali a podrobne opísali aj konšpiračné weby, prípadne iné spravodajské portály. Napr. www.hlavnydennik.sk v článku zo dňa 26.8.2021 s názvom V.: K. zarába na štátnych zákazkách. Hneď v prvej vete článku na Hlavnom denníku je hyperlink na status žalovaného. Nie je teda pravdivé tvrdenie súdu, že status je dostupný len tým užívateľom, ktorý ho cielene vyhľadávajú na facebookovom profile žalovaného. V skutočnosti je šírený a zdieľaný v min. 1500 ďalších príspevkoch a v článkoch na webových portáloch (napr. www.hlavnydennik.sk). Tieto odkazy a zdieľania zvyšujúce zásah do práv žalobcov môže zastaviť len neodkladné opatrenie súdu, ktoré nariadi žalovanému status odstrániť, čím sa min. 1500 odkazov na neho stane neaktívnych. Zastaví sa tým ďalšie šírenie difamačných tvrdení zo statusu o žalobcoch. Odvolatelia poukázali na to, že žalovaný vo svojej negatívnej kampani voči nim pokračoval aj nasledujúcim statusom na Facebooku zo dňa 21.9.20213, kde uvádza: T. V. • Republika 21. september · ČEKANOVE PODNIKANIE S MULTIPLEX-DX DAŇOVÝ ÚRAD SKONTROLUJE !!! Zákazky od štátu na testy, ktoré dodnes nevedia rozlíšiť covid od chrípky za 400 000 euro zobrať, ale daň z príjmov nezaplatiť ani cent. Také typické slovenské! A vyrábať aj z týchto testov pandémiu a ničiť ekonomiku, tak to je už do neba volajúce! K textu tohto statusu pripojil žalovaný aj fotografiu listu z daňového úradu, kde ho daňový úrad v súlade s právnymi predpismi informuje, že dostal podanie žalovaného na žalobcu v 2. rade a informácie v ňom využije pri preverení zdaňovania príjmov právnickej osoby. Aj toto nepodstatné a formálne oznámenie daňového úradu sa žalovaný snažil „predať“ svojim sledovateľom ako dôkaz o podvodnom konaní žalobcov, ktorých bude kontrolovať daňový úrad. Ako vyplýva z komentárov dezorientovaných a zavádzaných čitateľov pod statusom žalovaného, títo uverili klamstvám žalovaného o tom, že žalobcovia sú daňoví podvodníci a adresujú žalobcovi v 1. rade množstvo urážok a nenávistných prejavov. Takéto nenávistné komentáre predstavujú dostatočný dôkaz o negatívnych následkoch na právach a reputácii žalobcov a zakladajú dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia ako jediného efektívneho nástroja bezodkladnej úpravy pomerov a ochrany ústavou a dohovorom garantovaných práv. Odvolatelia dali do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaný svoje príspevky, a teda svoj celý profil, na sieti Facebook intenzívne a proaktívne propaguje a podporuje platenou inzerciou na Facebooku. Ako vyplýva z údajov zverejnených v tzv. knižnici reklám priamo na webstránke Facebooku žalovaný zaplatil za inzerciu svojich facebookových príspevkov zverejnených na profile „T. V. • Republika“ sumu 1.182,- €. Uvedené dôkazy (notárska zápisnica o existencii statusu a výpis platenej reklamy profilu žalovaného na Facebooku) vyvracajú záver súdu o tom, že príspevky žalovaného nie sú osobitne propagované alebo nevyvolávajú zvýšený počet interakcií. Naopak, je preukázaná vysoká interakcia statusu (1500x) a tiež aktívna a platená propagácia profilu a statusov na Facebooku zo strany žalovaného. Uvedené dôkazy a argumenty, podľa odvolateľov, vyvracajú právny záver súdu o tom, že status nespôsobuje naliehavý stav trvajúcej ujmy. Aktívnym a masovým šírením statusu na internete a sociálnych sieťach naďalej trvá zásah do práv žalobcov (resp. minimálne hrozba ujmy). Žalobcovia poukázali na to, že dôvodnosť ich návrhu preukazujú argumenty a dôkazy predložené spolu s ním. Dôkazy pripojené k odvolaniu slúžia len na vyvrátenie skutkových a právnych záverov súdu v napadnutom uznesení; nepredstavujú doplnenie dôkazov k návrhu. 2.4. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolatelia uviedli, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že výroky v statuse sú spôsobilé vyvolať zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu v 1. rade a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 2. rade. Z listinných dôkazov mal za osvedčené, že výroky žalovaného v statuse sa môžu javiť ako neoprávnená kritika a rovnako skonštatoval, že kritika v statuse sa môže javiť ako neprimeraná. Napriek tomu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že by neprimerane zasiahol do slobody prejavu žalovaného. Uvedené právne posúdenie súdu predstavuje, podľa odvolateľov, nesprávne vyhodnotenie kolízie práva žalobcov na ochranu osobnosti a dobrej povesti na jednej strane a práva žalovaného na slobodu prejavu na strane druhej. Tento právny názor súdu nemá oporu v dôkazoch, právnej teórii ani
judikatúre. Sloboda prejavu pripúšťa kritiku osôb, avšak táto musí byť odôvodnená a podložená faktami. Tento predpoklad súd opomenul zohľadniť pri právnom posudzovaní návrhu. Žalobcovia rešpektujú realizáciu slobody prejavu každou osobou, avšak tá má svoje limity a nie je bezbrehá. Aj osoby verejného záujmu, medzi ktoré je možné priradiť aj žalobcu v 1. rade, majú právo na súdnu ochranu svojej osobnosti, vrátane cti a dôstojnosti. Poukazujúc na čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky odvolatelia konštatovali, že medzi legitímne dôvody ospravedlňujúce obmedzenie slobody prejavu patrí aj ochrana osobnosti fyzickej osoby a dobrej povesti právnickej osoby. Poukázali na to, že v tomto smere Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Nastolenie rovnováhy medzi právom iného a slobodou prejavu je cieľom obmedzenia slobody prejavu. Podľa odvolateľov mal súd povinnosť skúmať, či medzi zásahom žalovaného a porušením osobnostnej sféry žalobcov existuje príčinná súvislosť a či tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu v takej miere, ktorú v demokratickej spoločnosti už nie je možné tolerovať. Podľa žalobcov v návrhu boli prezentované jednoznačné dôkazy, že tvrdenia žalovaného v statuse predstavujú neprípustnú kritiku. K tomuto záveru dospel aj súd. Jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu je tak vnútorne nekonzistentné, keď na jednej strane konštatuje neprípustný zásah do práv žalobcov, na druhej strane im pred takýmto nelegitímnym zásahom odopiera ochranu. Argument súdu, že žalobcovia majú právo na obranu svojich práv v konaní vo veci samej, je rovnako v rozpore s ostatnými skutkovými závermi súdu. Keďže súd už vyhodnotil výroky v statuse ako neprípustnú kritiku, tieto predstavujú neprimeraný zásah do ochrany osobnosti a dobrej povesti žalobcov. V zmysle konštantnej judikatúry je neprípustné, ak je kritika určitej fyzickej osoby založená na nepravdivých údajoch. Žalobcovia príkladmo poukázali na výrok statusu, podľa ktorého žalobca v 1. rade neplatí dane. Predložili dôkaz, že žalobca v 1. rade zaplatil za rok 2020 ako fyzická osoba daň z príjmu 19.932,- €. Skutkové tvrdenie žalovaného je teda jednoznačne nepravdivé. V tomto smere je akékoľvek ďalšie dokazovanie (v konaní vo veci samej) zbytočné. Podľa odvolateľov nie je zrejmé, čo by malo byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Poukázali na to, že súdne konanie o ochranu osobnosti vedené na dvoch stupňoch súdov trvá minimálne tri roky, čoho si súd musí byť vedomý. Napriek tomu žalobcom odmietol priznať ochranu ich práv jediným dostupným a efektívnym procesným prostriedkom (neodkladným opatrením) bez opory v C.s.p. Tento nesprávny procesný postup súdu predstavuje aj porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces, čo zakladá vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Odvolatelia poukázali na to, že súd v bode 19. uznesenia uviedol, že kriticky ladené hodnotiace úsudky žalovaného sú prejavom jeho slobody prejavu. Podľa odvolateľov z pohľadu ochrany osobnostných práv je potrebné rozlišovať medzi kritikou prípustnou a kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušovania práva na česť a dôstojnosť, resp. práva na ochranu dobrej povesti. Prípustná kritika musí vykazovať znaky vecnosti a konkrétnosti a musí byť obsahovo a formálne primeraná. Požiadavka vecnosti vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiaci úsudok. V prípade, keď má nejaké vyjadrenie podobu hodnotiaceho úsudku, jeho prípustnosť závisí od toho, či pre tento úsudok existuje dostatočný faktický podklad, pretože hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek faktického podkladu môže byť prehnaný. Súdna prax z uvedených dôvodov dospela k záveru, že je neprípustné, ak je kritika alebo odsudzovanie určitej fyzickej alebo právnickej osoby založené na nepravdivých údajoch. Podľa odvolateľov je to aj prípad statusu a namietaných výrokov žalovaného. Tieto sú bez akéhokoľvek reálneho skutkového základu, čo im odníma status legitímnej kritiky. Na tieto právne východiská a závery judikatúry ESĽP súd prvej inštancie neprihliadol. Odvolatelia nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že navrhované neodkladné opatrenie je neprimeraným zásahom štátnej moci do slobody prejavu. Poukázali na str. 13 návrhu, časť „Proporcionalita neodkladného opatrenia“, v ktorej vysvetlili, prečo navrhované opatrenie predstavuje primerané a legitímne obmedzenie práva žalovaného na slobodu prejavu. Zároveň navrhli, že ak súd považuje stiahnutie celého statusu za neproporcionálne, je možné vydať neodkladné opatrenie ukladajúce povinnosť stiahnuť iba 4 výroky zo statusu (označené žalobcami v návrhu), ktoré predstavujú najvýraznejší zásah do práv žalobcov. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu je jednoznačne daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pričom je dôvodné dať prednosť právu žalobcov na ochranu ich osobnosti a dobrej povesti. Takéto rozhodnutie súdu bude v intenciách princípu proporcionality a v žiadnom prípade nebude predstavovať neprimerané obmedzenie práv žalovaného. K záveru súdu, že žalobcovia sa návrhom domáhajú hmotného práva na zadosťučinenie vyplývajúceho z práva na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti právnickej osoby, poukazujúc na § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka [návrh na upustenie od neoprávneného zásahu (tzv. negatórna žaloba), návrh na odstránenie následkov zásahov (tzv. reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (tzv. satisfakčná žaloba)], odvolatelia uviedli, že v
návrhu sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého má súd uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Konkrétne sa žalobcovia petitom návrhu domáhajú odstránenia statusu, t. j. ide jednoznačne o nárok negatórny. Hmotné právo na zadosťučinenie, podľa odvolateľov, predstavuje satisfakčná žaloba. Zadosťučinenie je možné rozdeliť na morálne a relutárne. Morálnym zadosťučinením je zväčša ospravedlnenie a relutárnym zadosťučinením je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žiadneho z týchto satisfakčných nárokov sa žalobcovia nedomáhajú. Návrhom sa domáhajú odstránenia škodlivého zásahu do ich práv a to statusu žalovaného na Facebooku. Žiadne zadosťučinenie nepožadujú. Podľa odvolateľov je záver súdu, podľa ktorého sa môžu domáhať odstránenia statusu len žalobou vo veci samej, v rozpore s C.s.p., právnou teóriou i konštantnou judikatúrou všetkých stupňov súdov v Slovenskej republike. Poukázali na ustanovenie § 336 ods. 1 druhá veta C.s.p., podľa ktorého súd nemusí uložiť povinnosť navrhovateľovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Dôvodili, že v návrhu dostatočne a presvedčivo preukázali, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom upraví natrvalo pomery medzi stranami. Zároveň nepôjde o neprimerané (neproporcionálne) zasiahnutie do práv žalovaného, nespôsobí mu žiadnu ujmu ani nezaloží žiadnu povinnosť, ktorú by musel aktívne a intenzívne plniť, či dodržiavať. Poukázali na to, že existuje množstvo obdobných uznesení súdov prvej inštancie i odvolacieho súdu
- Krajského súdu v Bratislave, ktoré vydali, resp. aprobovali vydanie trvalého neodkladného opatrenia vo forme stiahnutia statusu zo sociálnej siete. Podľa odvolateľov, ak súd mal za to, že nie je možné nariadiť neodkladným opatrením trvalú úpravu pomerov medzi stranami, mal rozhodnúť v zmysle návrhu žalobcov na str. 12 návrhu a vydať dočasné neodkladné opatrenie spolu s povinnosťou žalobcov podať žalobu vo veci samej. Odvolaciemu súdu navrhli, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
3. Odvolací súd, postupujúc podľa § 329 ods. 1 C.s.p., doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie žalobcov s tým, že má možnosť sa k nim vyjadriť.
4. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uzneseniu o jeho zamietnutí a k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016; ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a odvolaním napadnuté uznesenie bolo potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.).
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
15. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).
17. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
18. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.
19. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť zo sociálnej siete Facebook jeho príspevok, uverejnený dňa 26.8.2021 o 10:50 hod., obsahom ktorého sú nepravdivé tvrdenia a nepodložené hodnotiace úsudky o žalobcoch, ktoré ich zásadných spôsobom poškodzujú. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný dotknutým statusom vykonával svoje právo na slobodu prejavu, žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, prítomnosť statusu na Facebooku v súčasnosti už nevyvoláva zásah do práv žalobcov, uloženie povinnosti žalovanému odstrániť status zo sociálnej siete by predstavovalo priznanie práva na zadosťučinenie, vyplývajúceho z práva na ochranu osobnosti, resp. dobrej povesti právnickej osoby a nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu štátnej moci do práva na slobodu prejavu. Pokiaľ ide o osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, uvedenú zákonnú podmienku pre nariadenie
neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie za splnenú. Rovnako bol názoru, že dotknutý status obsahuje hodnotiace úsudky, ktoré možno charakterizovať ako kritiku zameranú predovšetkým na žalobcu v 1. rade a sekundárne aj na žalobcu v 2. rade, a ktoré prezentujú oboch žalobcov jednoznačne v negatívnom svetle. Predmetné výroky sú nepochybne spôsobilé vyvolať zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu v 1. rade a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 2. rade. Z listinných dôkazov predložených žalobcami mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobcami vytýkané výroky, ktoré majú podľa názoru súdu prvej inštancie formu hodnotiacich úsudkov, sa môžu javiť ako neoprávnená kritika.
20. Zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ktorú podmienku súd prvej inštancie považoval za neosvedčenú, keďže z návrhu žalobcov, podľa jeho názoru, nevyplýva, aké konkrétne nebezpečenstvo im prítomnosťou dotknutého statusu na profile žalovaného hrozí a aké škody na ich osobnostných právach mal daný status spôsobiť. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odvolanie žalobcov, v ktorom dôvodili, že na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje existencia hrozby vzniku škody, a nie je potrebné preukazovať už existenciu reálnej škody v podobe negatívnych následkov danej hrozby, resp. zásahu. S uvedeným názorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na to, že pre osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov pri nariadení neodkladného opatrenia postačuje, ak je zásah do práv žalobcov objektívne spôsobilý privodiť im ujmu na ich právach. Odvolatelia poukázali na to, že už v samotnom návrhu preukázali, že v prípade žalobcu v 1. rade zverejneným statusu žalovaného dochádza k ohrozeniu, ako aj poškodeniu, jeho reputácie, odbornosti a bezúhonnosti v očiach vedeckých a obchodných spolupracovníkov, u žalobcu v 2. rade o hrozbu negatívneho renomé, ktoré si ako obchodná spoločnosť, uchádzajúca sa o granty a investičné schémy (vyžadujúce trestnú a morálnu/korporátnu bezúhonnosť), nemôže dovoliť. Nepravdivé informácie o neplatení daní, resp. daňových podvodoch žalobcov, obsiahnuté v statuse žalovaného sú, podľa názoru odvolacieho súdu, objektívne spôsobilé negatívne zasiahnuť do práv žalobcov, pričom nepravdivosť uvedených informácií vyplýva z dôkazov predložených žalobcami spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (účtovná závierka žalobcu v 2. rade za rok 2020 na č. l. 60 a nasl. spisu, potvrdenie o dani z príjmov žalobcu v 1. rade na č. l. 58 a nasl. spisu). Je treba poukázať aj na to, že samotný žalovaný, pokiaľ ide o skutkové tvrdenia obsiahnuté v statuse (napr. „Vedec“ Čekan zarába na zákazkách od štátu a dane neplatí!) neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť týchto tvrdení, resp. zdroje, z ktorých vychádzal pri dotknutých tvrdeniach a ktoré by umožňovali overiť si ich pravdivosť.
21.1. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dôvodil, že žalovaný dotknutým statusom vykonával svoje právo na slobodu prejavu a nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu štátnej moci do jeho práva na slobodu prejavu. Odvolací súd poukazuje na to, že jadrom ochrany ľudských práv je vždy snaha o maximalizáciu hodnôt slobody, rovnosti a dôstojnosti jednotlivcov, ktoré predstavujú určité spojené nádoby, kde nie je možná ich absolutizácia, ale len rozumné vyvažovanie, pričom konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú nevyhnutné musí vo svojej rozhodovacej činnosti zohľadniť všeobecný súd a ktorá pokrýva prípady kolízie práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby ako aj ochranu dobrej povesti právnickej osoby, s právom na slobodu prejavu, sa vyznačuje značnou rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, preto nie je možné vyvodiť z nej striktné všeobecné pravidlá; práve naopak, tieto prípady si vyžadujú náležité posúdenie skutkových okolností prípadu a následné starostlivé vyvážanie týchto vzájomne protichodných garancií. Napriek spomínanej rôznorodosti rozhodovacej praxe štrasburského súdu existuje v oblasti difamačných sporov niekoľko základných orientačných kritérií, ktoré zvyknú byť zohľadňované pri riešení otázky ochrany osobnosti fyzickej osoby a práva na dobrú povesť právnickej osoby v strete so slobodou prejavu a ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo naopak, osobnostným právam. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu Slovenskej republiky využíva (prísny) test proporcionality, ktorý sa skladá z troch krokov: 1. identifikácie účelu zásahu do základného práva a testu vhodnosti tohto zásahu na jeho dosiahnutie, 2. testu nevyhnutnosti tohto zásahu a 3. testu
proporcionality v užšom zmysle, založenom na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil informáciu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 zo dňa 18.4.2013). K bodu 1. je potrebné uviesť, že cieľ musí byť z ústavného hľadiska legitímny a legálny, čo znamená, že ústava musí obmedzenie základného práva z dôvodu dosiahnutia tohto cieľa pripúšťať (čl. 13 ods. 4 veta druhá ústavy). Súčasťou tohto kroku je aj skúmanie racionálnej väzby medzi týmto prostriedkom a sledovaným cieľom, teda či ním možno sledovaný cieľ dosiahnuť. V druhom kroku je potrebné posúdiť, či nebolo možné použiť na dosiahnutie sledovaného cieľa prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu k dotknutému základnému právu šetrnejší. Tretím krokom je posúdenie proporcionality v užšom zmysle, ako bolo uvedené vyššie. Jeho podstatou je vyvažovanie dvoch v kolízii stojacich práv a následné uprednostnenie jedného z nich. 21.2. V prejednávanom prípade cieľom statusu bolo informovanie o otázkach verejného záujmu, činnosti fyzickej a právnickej osoby, spojenej s pandémiou vyvolanou chorobou COVID-19, cieľ bol teda, podľa názoru odvolacieho súdu, legitímny a legálny. Prostriedkom bolo uverejnenie facebookového statusu, teda sociálna sieť, ktorá je legálnym prostriedkom, platformou slúžiacou na komunikáciu a zverejňovanie názorov na rôzne otázky spoločenského života. Pokiaľ ide o užší test proporcionality a otázku KTO zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, dobrej povesti právnickej osoby vykonal, autorom facebookového statusu je osoba politicky aktívna, člen republikovej rady politického hnutia Republika a zároveň jej krajský predseda v Bratislave. V tejto súvislosti je treba uviesť, že politikom možno z hľadiska slobody prejavu priznať privilegované postavenie, teda vyššiu mieru ochrany tohto práva, keďže plnia zásadnú úlohu pri informovaní verejnosti vo veciach verejného záujmu. O KOM dotknutý status bol a do koho sféry zasahoval. Žalobca v 1. rade je slovenský vedec pôsobiaci v oblasti molekulárnej biológie, biochémie a molekulárnej onkológie. Robí výskum na tému vývoja molekulárnych diagnostík a prognostík nádorov. Podieľal sa na vynájdení diagnostickej technológie na vizualizáciu mikroRNA v bunkách a tkanivách. Je jedným zo zakladateľov žalobcu v 2. rade. V rámci spoločnosti žalobcu v 2. rade pracuje na vývoji testov typu PCR a LAMP na ochorenie COVID-19. Žalobca v 2. rade je biotechnologická diagnostická spoločnosť, ktorá okrem iného vyvíja inovatívne diagnostické testy. Cieľom týchto testov je poskytnúť účinnú a úspešnú liečbu rakoviny. V čase pandémie COVID-19 sa žalobca v 2. rade intenzívne angažuje v oblasti vývoja testov na detekovanie koronavírusu COVID-19. Žalobca v 1. rade nie je politikom, v politike sa neangažuje ani žalobca v 2. rade, pričom práve u politikov sú hranice akceptovateľnej kritiky nastavené najširšie. Pokiaľ ide o to, ČO bolo obsahom statusu, resp. čoho sa týkal, ako bolo uvedené vyššie, predmetom statusu bolo informovanie o otázkach činnosti fyzickej a právnickej osoby, spojenej s pandémiou vyvolanou chorobou COVID-19, predmet sa teda týkal otázok verejného záujmu. KDE boli informácie uvedené. V prejednávanom prípade išlo o uverejnenie statusu na sociálnej sieti, ktorého obsah a následky, ako na to poukázali aj odvolatelia, sa naďalej šíria zdieľaním a šírením na Facebooku a na webových portáloch, a to aj vďaka vedomej a úmyselnej činnosti žalovaného. Z listinného dôkazu predloženého spolu s návrhom na neodkladné opatrenie, a to notárskej zápisnice o právnej skutočnosti NCRIS 30266/2021 zo dňa 29.9.2021 (preukazujúcej existenciu a obsah statusu) vyplýva, že status žalovaného mal 515 komentárov a 1500 zdieľaní. Status teda priamo zdieľalo 1500 ďalších ľudí v 1500 príspevkoch na Facebooku, existuje teda ďalších 1500 príspevkov, ktoré obsahujú odkaz na žalovaný status a tieto sú dostupné státisícom osôb, čím sa okruh šírenia statusu ešte znásobil. KEDY bol status žalovaného uverejnený. Dňa 26.8.2021, v čase prebiehajúcej pandémie COVID-19. AKO boli informácie v statuse formulované. Odvolací súd poukazuje na to, že samotný súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že výroky žalovaného v statuse sa môžu javiť ako neoprávnená kritika a rovnako skonštatoval, že kritika v statuse sa môže javiť ako neprimeraná. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, má za to, že tvrdenia a hodnotiace úsudky, obsiahnuté v statuse žalovaného (podniká štýlom 90. rokov, platiť dane nie je potreba, K. ako podvodník so zdravím, nastrčený herec, zarába na zákazkách od štátu a dane neplatí) postrádajú reálny skutkový základ a nemajú tak status legitímnej kritiky. Pri výkone práva slobody prejavu je potrebné dodržiavať a rešpektovať právo na ochranu osobnosti ako aj dobrej povesti, ako základné ústavné právo. Kritika určitej osoby v rámci výkonu práva slobody prejavu musí byť vecná a primeraná určitému legitímnemu cieľu, ktorý je týmto prejavom sledovaný, ktorým môže byť spoločenská potreba, resp. požiadavka diskusie o veciach a osobách verejného záujmu. Zároveň však, ako na to poukázali aj odvolatelia vo svojom odvolaní, kritika musí byť odôvodnená a podložená faktami, a odvolací súd uvádza, že rovnako hodnotiace úsudky musia mať reálny základ. V prejednávanom prípade obsah statusu neobsahuje žiaden vecný základ odôvodňujúci negatívne hodnotenie žalobcov v 1. a 2. rade. Obmedzenie slobody prejavu ako jedného zo základných ústavných práv v prejednávanom prípade, považuje odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, za dôvodné.
22. Nariadením neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade dôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami sporu, preto nebolo potrebné, postupom podľa § 336 ods. 1 C.s.p., uložiť žalobcom podať žalobu vo veci samej.
23. V súlade s § 337 C.s.p. odvolací súd poučil žalovaného o práve podať žalobu, ktorou sa bude domáhať voči žalobcom v 1. a 2. rade náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia.
24. Keďže odvolací súd vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, stali sa tak v konaní procesne úspešnými. Bolo preto potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí majú v konaní postavenie samostatných spoločníkov (§ 76 C.s.p.) nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %.
25. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali úspech v odvolacom konaní, preto im odvolací súd priznal, v súlade s § § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %.
26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).