Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
aa3/378077.78efb4.pdf
PDF · 126.47 KB
No categories available
5Cdo/85/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. V. Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza v právnej
veci žalobcu B. D., so sídlom v T., proti žalovanému V. S., bývajúcemu v T., zastúpenému
JUDr. M. Z., advokátom v B., o zaplatenie 18 559 Sk, ktorá vec je vedená na Okresnom
súde Trnava pod sp.zn. 19 C 52/01, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave 23. mája 2007, sp.zn. 11 Co 329/2006 v spojení s uznesením z 23. mája 2007,
sp.zn. 11 Co 329/2006 a opravným uznesením z 22. augusta 2007, sp.zn. 11 Co 329/2006,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. mája
2007, sp.zn. 11 Co 329/2006 v spojení s uznesením z 23. mája 2007, sp.zn. 11 Co 329/2006
a opravným uznesením z 22. augusta 2007, sp.zn. 11 Co 329/2006 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava rozsudkom z 31. januára 2005 č.k. 19 C 52/01-74 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18 559 Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku a náhradu trov konania 4 520 Sk k rukám splnomocneného zástupcu. Konanie
o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil.
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného uznesením z 23. mája 2007, sp.zn.
11 Co 329/2006 jeho odvolanie odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 204 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 47 ods. 1, 2 O.s.p. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že písomné
vyhotovenie napadnutého prvostupňového rozsudku bolo žalovanému doručované dňa
3.3.2005 a ďalší pokus o doručenie zásielky sa uskutočnil dňa 4.3.2005. Oba pokusy
o doručenie do vlastných rúk boli bezvýsledné. Zásielku považoval za doručenú dňom
7.3.2005 a za posledný deň 30 dňovej lehoty na možnosť podania odvolania považoval stredu
6.4.2005. Keďže žalovaný podal odvolanie až dňa 15.4.2005, jeho odvolanie ako oneskorene
podané v zmysle § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. odmietol. Poukázal aj na to, že žalovaný si
zásielku prevzal až dňa 21.3.2005. Na dopyt súdu, či sa v dňoch 3.3.2005 a 4.3.2005
zdržiaval v mieste svojho bydliska žalovaný oznámil, že vlastní chalupu v katastrálnom území
D. (o vlastníctve predložil list vlastníctva) a v uvedené dni sa zdržiaval tam. Odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že okolnosť zdržiavania sa žalovaným mimo
miesta jeho bydliska v čase doručovania nebola bezpečne preukázaná (zostala len v rovine
tvrdenia žalovaného, na ktoré nebol predložený žiadny dôkaz) a s ohľadom na obsah
príslušnej doručenky v spise nevznikol dôvod pochybovať o tom, že by pošta pri doručovaní
tejto zásielky nezachovala zákonný postup a preto bolo treba usudzovať o doručení zásielky
uložením. V danom prípade išlo o špecifickú situáciu, keď žalovaný výslovne tvrdil, že sa
zdržiaval práve iba v dňoch doručovania mimo miesta svojho bydliska. Za tejto situácie mu
nič nebránilo fakticky si prevziať zásielku aj skôr a nie až 21.3.2005. Odvolací súd umožnil
žalovanému poskytnúť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sa skutočne v čase doručovania
rozsudku v mieste bydliska nezdržiaval. Túto možnosť však žalovaný nevyužil. Jeho
schopnosť doložiť tvrdenia len čestným prehlásením nepovažoval odvolací súd za uspokojivý
dôkaz z dôvodu javenia sa tohto dôkazu ako účelového. Uznesením z 23. mája 2007 sp.zn.
11 Co 329/2006 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
753 Sk k rukám advokáta. Uznesením z 22. augusta 2007 sp.zn. 11 Co 329/2006 s poukazom
na ustanovenie § 164 O.s.p. opravil zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení svojho
rozhodnutia.
Proti uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu podal dňa 31. augusta 2007 dovolanie
žalovaný, ktorý ich navrhol zrušiť a vec žiadal vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval z toho, že rozhodnutie o odmietnutí odvolania, bolo
vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p. Súd mu odňal možnosť
konať tým, že ním včas podané odvolanie odmietol, hoci pre takýto procesný postup nemal
zákonný dôvod. Pri doručovaní rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nebol dodržaný zákonný
postup v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., nakoľko on sa počas doručovania predmetnej
zásielky a jej uloženia na pošte v mieste doručovania nezdržiaval, bol na chate. Poukázal aj
na tú skutočnosť, že so žalobcom je vo viacerých súdnych sporoch, ktoré navrhoval spojiť
na spoločné konanie. Vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci.
Žalobca vo svojom vyjadrení nepovažoval za vhodné posudzovať obsah dovolania
spočívajúci v procesných dôvodoch a preto ponechal vec na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Žalovaným je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania
a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo
namietanej (§ 237 písm.f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať
len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom
tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti
dovolania podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. v prípade, že
podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené.
V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal
jednak z ustanovenia § 47 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť
písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak tak nariadi súd, jednak
z ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho
vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne
zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po
náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.
Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka
zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2
O.s.p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento
dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ
doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či
táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu
vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo
doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase
doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť
preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení
bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania
zdržoval.
V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej k č.l. 77 spisu zrejmé, že
obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie
bol vykonaný dňa 3.3.2005, opakované doručenie bolo vykonané 4.3.2005 a zásielka bola
uložená na pošte 7.3.2005. Okolnosť, že žalovaný sa v mieste doručenia zdržoval, doručenka
nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka
neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).
Žalovaný v odvolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia
namietal, a preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Jeho
právne závery však nie je možné považovať za vecne správne.
Dovolací súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo
na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide
o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť
alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že by
uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú zlučiteľné
s článkom 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak nesledujú
legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a cieľom,
ktorý má byť dosiahnutý (viď H. proti Slovenskej republike – právo na prístup k súdu).
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad
a používanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez
zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy
majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4
v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na význam práva na súdnu
ochranu v právnom štáte však pre záver o nesplnení podmienok konania nestačí iba
pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo
rozumných pochybností.
Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej
lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí
vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 119/07).
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup určený
ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., len v prípade dodržania ktorého môže byť na pošte uložená
zásielka považovaná za doručenú. Žalovaný, ktorému mala byť zásielka s prvostupňovým
rozhodnutím doručená do vlastných rúk, sa v mieste doručenia v čase doručovania uvedenej
písomnosti nezdržiaval, preto nedošlo k platnému doručeniu tejto písomnosti. Následne
nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho uloženia
a odvolanie žalovaného, ktoré tento podal osobne 15.4.2005 (č.l. 78 spisu) bolo podané včas,
v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ preto odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol
ako oneskorene podaný, odňal mu možnosť pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu (vrátane súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania
a opravného uznesenia) vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť
považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté
uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. mája 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :