Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/85/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. V. Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza v právnej

veci žalobcu B. D., so sídlom v T., proti žalovanému V. S., bývajúcemu v T., zastúpenému

JUDr. M. Z., advokátom v B., o zaplatenie 18 559 Sk, ktorá vec je vedená na Okresnom

súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave 23. mája 2007, sp.zn. v spojení s uznesením z 23. mája 2007,

sp.zn. a opravným uznesením z 22. augusta 2007, sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. mája

2007, sp.zn. v spojení s uznesením z 23. mája 2007, sp.zn.

a opravným uznesením z 22. augusta 2007, sp.zn. z r u š u j e a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom z 31. januára 2005 č.k. -74 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18 559 Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku a náhradu trov konania 4 520 Sk k rukám splnomocneného zástupcu. Konanie

o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného uznesením z 23. mája 2007, sp.zn.

jeho odvolanie odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil

v spojení s , Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že písomné

vyhotovenie napadnutého prvostupňového rozsudku bolo žalovanému doručované dňa

3.3.2005 a ďalší pokus o doručenie zásielky sa uskutočnil dňa 4.3.2005. Oba pokusy

o doručenie do vlastných rúk boli bezvýsledné. Zásielku považoval za doručenú dňom

7.3.2005 a za posledný deň 30 dňovej lehoty na možnosť podania odvolania považoval stredu

6.4.2005. Keďže žalovaný podal odvolanie až dňa 15.4.2005, jeho odvolanie ako oneskorene

podané v zmysle odmietol. Poukázal aj na to, že žalovaný si

zásielku prevzal až dňa 21.3.2005. Na dopyt súdu, či sa v dňoch 3.3.2005 a 4.3.2005

zdržiaval v mieste svojho bydliska žalovaný oznámil, že vlastní chalupu v katastrálnom území

D. (o vlastníctve predložil list vlastníctva) a v uvedené dni sa zdržiaval tam. Odvolací súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že okolnosť zdržiavania sa žalovaným mimo

miesta jeho bydliska v čase doručovania nebola bezpečne preukázaná (zostala len v rovine

tvrdenia žalovaného, na ktoré nebol predložený žiadny dôkaz) a s ohľadom na obsah

príslušnej doručenky v spise nevznikol dôvod pochybovať o tom, že by pošta pri doručovaní

tejto zásielky nezachovala zákonný postup a preto bolo treba usudzovať o doručení zásielky

uložením. V danom prípade išlo o špecifickú situáciu, keď žalovaný výslovne tvrdil, že sa

zdržiaval práve iba v dňoch doručovania mimo miesta svojho bydliska. Za tejto situácie mu

nič nebránilo fakticky si prevziať zásielku aj skôr a nie až 21.3.2005. Odvolací súd umožnil

žalovanému poskytnúť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sa skutočne v čase doručovania

rozsudku v mieste bydliska nezdržiaval. Túto možnosť však žalovaný nevyužil. Jeho

schopnosť doložiť tvrdenia len čestným prehlásením nepovažoval odvolací súd za uspokojivý

dôkaz z dôvodu javenia sa tohto dôkazu ako účelového. Uznesením z 23. mája 2007 sp.zn.

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

753 Sk k rukám advokáta. Uznesením z 22. augusta 2007 sp.zn. s poukazom

na ustanovenie opravil zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení svojho

rozhodnutia.

Proti uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu podal dňa 31. augusta 2007 dovolanie

žalovaný, ktorý ich navrhol zrušiť a vec žiadal vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z toho, že rozhodnutie o odmietnutí odvolania, bolo

vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v Súd mu odňal možnosť

konať tým, že ním včas podané odvolanie odmietol, hoci pre takýto procesný postup nemal

zákonný dôvod. Pri doručovaní rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nebol dodržaný zákonný

postup v zmysle ustanovenia , nakoľko on sa počas doručovania predmetnej

zásielky a jej uloženia na pošte v mieste doručovania nezdržiaval, bol na chate. Poukázal aj

na tú skutočnosť, že so žalobcom je vo viacerých súdnych sporoch, ktoré navrhoval spojiť

na spoločné konanie. Vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci.

Žalobca vo svojom vyjadrení nepovažoval za vhodné posudzovať obsah dovolania

spočívajúci v procesných dôvodoch a preto ponechal vec na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

Žalovaným je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania

a preto dovolanie podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo

namietanej ( ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať

len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom

tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa v prípade, že

podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené.

V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal

jednak z ustanovenia , podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť

písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak tak nariadi súd, jednak

z ustanovenia , v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má

doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne

zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po

náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.

Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,

ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka

zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2

, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento

dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ

doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či

táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo

doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase

doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť

preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení

bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania

zdržoval.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej k č.l. 77 spisu zrejmé, že

obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie

bol vykonaný dňa 3.3.2005, opakované doručenie bolo vykonané 4.3.2005 a zásielka bola

uložená na pošte 7.3.2005. Okolnosť, že žalovaný sa v mieste doručenia zdržoval, doručenka

nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka

neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

Žalovaný v odvolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia

namietal, a preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Jeho

právne závery však nie je možné považovať za vecne správne.

Dovolací súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo

na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide

o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť

alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že by

uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú zlučiteľné

s článkom 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak nesledujú

legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a cieľom,

ktorý má byť dosiahnutý (viď H. proti Slovenskej republike – právo na prístup k súdu).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez

zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy

majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ). Vzhľadom na význam práva na súdnu

ochranu v právnom štáte však pre záver o nesplnení podmienok konania nestačí iba

pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo

rozumných pochybností.

Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej

lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí

vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (viď nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup určený

ustanovením , len v prípade dodržania ktorého môže byť na pošte uložená

zásielka považovaná za doručenú. Žalovaný, ktorému mala byť zásielka s prvostupňovým

rozhodnutím doručená do vlastných rúk, sa v mieste doručenia v čase doručovania uvedenej

písomnosti nezdržiaval, preto nedošlo k platnému doručeniu tejto písomnosti. Následne

nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho uloženia

a odvolanie žalovaného, ktoré tento podal osobne 15.4.2005 (č.l. 78 spisu) bolo podané včas,

v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ preto odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol

ako oneskorene podaný, odňal mu možnosť pred súdom konať ( ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu (vrátane súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania

a opravného uznesenia) vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť

považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté

uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. mája 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :