Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/294/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., IČO: X., zastúpeného

advokátom JUDr. D. S., proti žalovanému V. S., zastúpenému advokátom JUDr. M. Z.,

o zaplatenie 616, 05 € (18. 559,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava

pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

zo 7. júla 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 47, 05 €

k rukám JUDr. D. S., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 31. januára 2005, č.k. -74 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18. 559,- Sk ( 616, 05 € ) do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu

trov konania vo výške 4. 520,- Sk (150,04 €) do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie a

Nariadenia vlády SR č.

Krajský súd v Trnave uznesením z 23. mája 2007, sp.zn. odvolanie

žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa ako

oneskorene podané odmietol. Uznesením z 23. mája 2007, sp.zn. zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 753,- Sk (24, 99 €)

k rukám advokáta. Uznesením z 22. augusta 2007, sp.zn. s poukazom

na ustanovenie opravil zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení svojho

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovaného rozsudkom z 30. mája

2008, sp.zn. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu z 23. mája 2007, sp.zn.

v spojení s uznesením z 23. mája 2007, sp.zn. a opravným

uznesením z 22. augusta 2007, sp.zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že odmietnutím odvolania žalovaného, ako oneskorene podaného, hoci pre takéto

rozhodnutie neboli splnené podmienky, bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom

( ).

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 21. októbra 2008, sp.zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti o trovách konania, ako

vecne správny podľa potvrdil. Žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového

súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovaného uznesením z 13. októbra

2009, sp.zn. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade podľa

spočívajúcej v tom, že odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania ( ), pričom súdny spis zápisnicu o verejnom vyhlásení

rozsudku, ani žiadnu úpravu ohľadom zachovania postupu podľa (pokyn,

aby sa oznámilo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, alebo aspoň záznam, že sa tak stalo), neobsahuje.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 7. júla 2010, sp.zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v časti o náhrade trov konania

zmenil tak ( ), že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 616,05 €

a náhradu trov prvostupňového konania 150,04 €, k rukám jeho advokáta do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania

nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je výška poplatku

z omeškania v sume 18. 559,- Sk za obdobie od 1. januára 1991 do 28. februára 1998, ktorá

ako dlh vznikla žalovanému neplnením si povinností vyplývajúcich z užívania bytu tým, že

neplatil riadne a včas zálohové platby za plnenia poskytované s užívaním družstevného bytu.

Poukázal na skutočnosť, že žalovanému bola rozsudkom Okresného súdu Trnava z 24. marca

1998, sp. zn. , ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

z 26. januára 1999, sp.zn. , sp.zn. a sp.zn.

nadobudol právoplatnosť, uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 9. 281,- Sk (308,07 €),

z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatnil poplatky z omeškania (predmet sporu). Pokiaľ

žalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietol právoplatný výrok

tohto rozsudku v časti uloženej povinnosti zaplatiť istinu 9. 281,- Sk (308, 07 €), s týmito

námietkami sa už odvolací súd pre prekážku rozhodnutej veci nemohol zaoberať (§ 159 ods. 3

). K otázke premlčania žalobcovho nároku uplatneného v tomto konaní odvolací súd

dospel k záveru, že nakoľko námietku premlčania vzniesol žalovaný až po uplynutí odvolacej

lehoty, t.j. po uplynutí času, v ktorom zákon umožňuje rozširovať rozsah a dôvody odvolania

( ), nemohol sa pri svojom rozhodovaní už otázkou premlčania zaoberať.

Zároveň však uviedol, že žalobou uplatnený nárok v zmysle

premlčaný nie je, keďže poplatok z omeškania za prvý uplatnený deň 1. marca 1998, mohol

byť uplatnený prvýkrát v nasledujúci deň t.j. 2. marca 1998. Žalobca podal návrh na začatie

konania na súd prvého stupňa dňa 12. decembra 2000, teda pred uplynutím premlčacej lehoty,

ktorá by uplynula 2. marca 2001. Odvolací súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa je vecne správne, s jeho odôvodnením sa preto v celom rozsahu stotožnil

a rozsudok podľa potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

vyhovujúcej časti, ako aj v časti náhrady trov konania zmenil podľa z dôvodu

potreby priznané plnenie vyjadriť v mene platnej na území Slovenskej republiky, ku ktorej

došlo po prvostupňovom rozhodnutí ( o zavedení meny euro

v Slovenskej republike), t.j. zmenil a prepočítal slovenské koruny na euro, pri zohľadnení

kurzu 30. 126 za euro (18. 559,- Sk : 30.126 = 616,05 € a trovy konania 4. 250,- Sk : 30.126

= 150,04 €).

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie

odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný zároveň žiadal priznať náhradu trov celého konania, vrátane ročných úrokov

vo výške 17,6% zo sumy, ktorú žalobcovi zaplatil. Poukázal na obsah a dôvody dovolania,

ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn. z 21. októbra

2008 a žiadal tieto dôvody zohľadniť i v tomto dovolaní. Namietol, že nárok žalobcu

uplatňujúceho si žalobou zaplatenie poplatku z omeškania z mesačných zálohových platieb

za plnenie poskytované s užívaním družstevného bytu je v rozpore so zákonom. Poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. , z odôvodnenia

ktorého vyplýva, že sa žalobca nemôže úspešne domáhať zaplatenia nedoplatku

na zálohových platbách s užívaním bytu, ak sú predmetom ročného vyúčtovania, keďže

platenie záloh podlieha ročnému zúčtovaniu, až po ktorom vzniká právo na zaplatenie

skutočného nedoplatku. Dovolateľ s nárokom uplatneným žalobou nesúhlasil i z dôvodu, že

podľa a má žalobca nárok iba na zaplatenie

úroku z omeškania a nie poplatku z omeškania.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho žiada odmietnuť a priznať

náhradu trov dovolacieho konania. Mal za to, že so všetkými argumentmi, ktoré žalovaný

uviedol v dovolaní, sa už konajúce súdy vysporiadali a zároveň poukázal na skutočnosť, že

žalovaný v danom dovolaní uvádza ďalší dôvod, ktorým majú byť údajne opakované

vyčíslované pohľadávky v tej istej veci, len v inom zúčtovacom období (v konaní vedenom

pod sp.zn. súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom z 13. decembra 2005 a vec

nie je právoplatne skončená z dôvodu podaného dovolania, resp. v spojitosti s konaním

vedeným na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

). Napokon dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Z porovnania rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací

súd, i keď vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že mení rozsudok súdu prvého stupňa,

v skutočnosti ho potvrdil ( ), tak ako to vyplýva i z jeho odôvodnenia. Zmena

( ) sa totiž týka iba prepočtu pôvodne priznanej istiny žalobcovi rozsudkom súdu

prvého stupňa (18. 559,- Sk) na euro, t.j. priznané plnenie vyjadril odvolací súd v mene

platnej na území Slovenskej republiky po rozhodnutí súdu prvého stupňa.

V danej veci rozsudok teda odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v a , pretože nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že odvolací súd sa

neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia sp.zn.

zo dňa 13. októbra 2009, v ktorom podrobne ozrejmil, že v prejednávanej

veci nie je konanie zaťažené vadou v zmysle ustanovenia (t.j. že v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie).

K námietke žalovaného, ktorý v dôvodoch svojho dovolania podrobne rozoberal

skutkový a právny stav veci, čím zrejme chcel uviesť, že napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) dovolací

súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania za úkon právnej služby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním

vyjadrenia z 15. decembra 2010 k dovolaniu žalovaného, pričom odmenu advokáta určil

vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny určenej podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, vo výške 39,84 €, čo spolu s režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 7,21 €

predstavuje spolu 47,05 €, ktorú sumu zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi k rukám jeho

právneho zástupcu do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. V. M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová