Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b90/378800.3008ac.pdf
PDF · 115.62 KB
No categories available
1Toš/1/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Toš 1/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ing. M. E.
a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom 5. júna 2008 v Bratislave odvolanie obžalovaných Ing. M. E.
a Mgr. P. T. proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica zo 16. novembra 2007, sp. zn. BB- 3 Tš 9/05 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006
napadnutý rozsudok sa zrušuje v celom rozsahu ohľadom obžalovaného
Ing. M. E..
Na podklade § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
sa obžalovaný Ing. M. E., nar. X., bytom Ž.
u z n á v a za vinného, že
po predchádzajúcej dohode s obžalovaným Mgr. P. T. v presne
nezistenom dni v júni 2004 v Žiline oznámil Ing. J. P., že cez svojho známeho
na ÚPSVaR v Žiline Ing. M. E. by mu vedel vybaviť za určitú províziu podpísanie
zmluvy medzi firmou G., patriacu jeho manželke a ÚPSVaR Žilina, o dodávke
vzdelávania súkromných bezpečnostných služieb, s čím Ing. J. P. súhlasil,
na základe čoho obvinený Ing. M. E. ako vedúci Oddelenia aktívnej politiky trhu
práce ÚPSVaR v Žiline sa opakovane u oprávnených pracovníkov úradu
prihováral za to, aby bola táto zmluva podpísaná, a následne po tom, ako bola
v júli 2004 ÚPSVaR v Žiline vyhlásená užšia súťaž na predmet obstarávania:
„Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzačov o zamestnanie – odborná
príprava na skúšku osôb poverených výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania“,
sa obvinený Mgr. P. T. a obvinený Ing. M. E. dňa 26. júla 2004 v kancelárii
obvineného Mgr. P. T. v Žiline v solárnom štúdiu pri V. stretli s Ing. J. P.,
kde mu obvinený Ing. M. E. po predchádzajúcom oboznámení sa s ponukami
všetkých uchádzačov pomohol vypracovať ponuku do tejto súťaže pre G. tak,
by mala najvýhodnejšie podmienky s tým, že po víťazstve v súťaži im dá nejakú
províziu, pričom obvinený Ing. M. E. ako člen výberovej komisie ÚPSVaR Žilina
pri výberovom konaní dňa 10. augusta 2004 presadzoval spoločnosť G.,
t e d a
v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu pre seba i pre inú osobu
žiadal a dal si sľúbiť úplatok
č í m s p á c h a l
trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Tr. zák. sa mu ukladá peňažný trest
vo výmere 20 000 Sk.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený sa mu ukladá náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) mesiace.
II. Podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok sa zrušuje vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu u obžalovaného Mgr. P. T..
Na podklade § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
obžalovanému Mgr. P. T. sa podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára
2006 ukladá trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Tr. zák. sa mu ukladá aj peňažný trest
vo výmere 10 000 Sk.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon tohto mohol byť
úmyselne zmarený sa mu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) mesiace.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica bol obžalovaný Ing. M. E. uznaný za vinného z trestného činu prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a obžalovaný Mgr. P. T. z trestného činu prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára
2006 na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto
rozsudku.
Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému Ing. E. podľa § 160a ods. 2
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a obžalovanému Mgr. T.
podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov, pričom ich podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon uložených
trestov zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja obžalovaní.
Obžalovaný Ing. E. poukázal v dôvodoch svojho odvolania na tú okolnosť,
že nebolo preukázané, že by si bol nechal sľúbiť úplatok, výberové konania
na sumu 50 000 Sk a 250 000 Sk napokon ani neprebehli, teda ani neboli žiadne
ponuky. Poprel, že by sa bol stretol spoločne so svedkom Ing. P. a obžalovaným
Mgr. T.. Firmu svedka nezvýhodňoval, iba mal iný názor na výpočet najlepšej
cenovej ponuky. Aj predseda komisie svedok Ing. S. potvrdil, že nikoho
sa nesnažil ovplyvňovať.
Napokon poukázal na zmenu výpovede svedka Ing. P. v jeho prospech
a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil špeciálnemu
súdu na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu pripojil písomné prílohy
týkajúce sa výberového konania.
Obžalovaný Mgr. T. namietol, že svedok Ing. P. modifikoval svoju výpoveď
a z nej vyplynulo, že od neho nežiadal úplatok, ale nejaké % za poradenskú
činnosť. Pokiaľ poskytol svedkovi poradenstvo, má na takú činnosť živnostenské
oprávnenie a prináležala mu za to odmena. Ponuky jednotlivých firiem boli
verejne prístupné cestou internetu, informačných materiálov a ponukových
katalógov. Ani svedok R. ani Ing. S. obžalovaných neusvedčujú. Napadnutý
rozsudok navrhol zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť, alternatívne zrušiť
rozsudok vo výroku o treste a s prihliadnutím na návrh prokurátora v záverečnej
reči, jeho osobné pomery a predchádzajúce rozhodnutie o treste za ten istý
skutok, uložiť trest podmienečný.
Na podklade podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania
obžalovaného Ing. E. a obžalovaného Mgr. P. T. sú čiastočnej dôvodné.
Najvyšší súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého
stupňa v podstate vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné
dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 5
Tr. por. a vyvodil z neho správne skutkové závery okrem okolnosti,
že obžalovaný Ing. E. sa skutku dopustil v postavení verejného činiteľa.
Zo spáchania skutku kladeného obžalovaným za vinu boli obaja
obžalovaní usvedčovaný svedkom Ing. J. P., ktorý jednak vyvrátil ich obhajobu
spočívajúcu v tom, že k ich spoločnému stretnutiu vôbec nedošlo, jednak uviedol
tak vo svojej výpovedi ako aj pri konfrontáciách, že obžalovaní požadovali
„províziu“ v prípade, že jeho firma bude v súťaži úspešná. Tak obžalovaný Ing. E.
ako aj obžalovaný Mgr. T. v tej súvislosti hovorili o čiastke okolo 100 000 Sk.
O tom, že obžalovaný Ing. E. presadzoval firmu Ing. P. ešte pred ich
spoločným stretnutím, svedčí výpoveď najmä svedkyne S..
Z výpovede svedka Ing. S. je zrejmé, že obžalovaný Ing. E. pri súťaži
presadzoval práve firmu G., avšak bol ďalšími členmi komisie prehlasovaný.
Skutočnosť, že členov komisie neovplyvňoval v prospech firmy svedka Ing. P.
bola síce preukázaná, ale na uznanej právnej kvalifikácii to nič nemení.
Z výpovedí ďalších menej podstatných svedkov sa dá iba domnievať,
že obžalovaný Ing. E. mal sklony ku korupčnému správaniu v rámci Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Z legálne vykonaných telefonických odposluchov medzi obžalovanými je
evidentné, že už v júni 2004 obžalovaný Mgr. T. urgoval vybavenie zákazky
za 250 000 Sk pre firmu G., teda ešte pred súťažou. Pričom z rozhovoru je
zrejmé, že o presadzovaní firmy svedka Ing. P. sa už museli baviť ešte
pred týmto rozhovorom.
Pri ďalších rozhovoroch už obžalovaný Mgr. T. uisťuje
spoluobžalovaného, že financie so svedkom vybaví s tým, že by to mohlo byť
ešte lepšie ako ten posledný variant, o ktorom hovorili. Pričom obžalovaný
Ing. E. už bol oboznámený s projektom konkurenčných firiem a radil,
čo by mal svedok Ing. P. dať do svojho projektu, aby bol oproti nim úspešnejší.
Pri ďalšom rozhovore keď obžalovaný Ing. E. hovoril, že by to malo byť
v poriadku, obžalovaný Mgr. T. ho oboznámil, že okrem „toho všetkého“ vybavil
naviac aj šampanské pre nich.
Po tom čo sa mu nepodarilo presadiť firmu G. v súťaži, obžalovaný Ing. E.
oznamuje obžalovanému Mgr. T., že je to ešte otvorené, že podnikne ďalšie
kroky, na čo obžalovaný Mgr. T. uvádza, že by to bolo dobré, lebo „je tam
stovečka, šampanské“ a že by mohli od neho navyše získať aj nejakú zálohu.
Pri ostatnom rozhovore sa dohovárajú akú obranu pri výsluchoch zvolia.
Obžalovaný Ing. E. v rámci odvolacieho konania predložil odvolaciemu
súdu ďalšie listinné dôkazy, ktoré odvolací súd na verejnom zasadnutí v zmysle
§ 213 ods. 1 Tr. por. prečítal, pričom zistil, že obžalovaný Ing. E. síce bol
v kritickej dobe vedúci Oddelenia aktívnej politiky trhu práce ÚPSVaR v Žiline,
nemal však samostatnú rozhodovaciu právomoc, o návrhoch jednotlivých
záujemcov rozhodoval len ako člen výberovej komisie. Nebolo preukázané, že by
v kritickej dobe používal právomoc, ktorá by mu bola v rámci zodpovednosti
za plnenie úloh spoločnosti a štátu s prvkom moci a rozhodovania. Napokon aj
samotnú zmluvu s dodávateľom vzdelávacích služieb podpisoval výhradne
riaditeľ ÚPSVaR Žilina, teda štatutár úradu, ktorým obžalovaný v kritickej dobe
nebol. Podľa doplneného vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
obžalovaný ako jeden z členov výberovej komisie mal za úlohu iba zhodnotiť
podané návrhy a určiť poradie prihlásených subjektov s ohľadom na ich ponuky
a úradom určené požiadavky.
Z uvedených dôkazov je nepochybné, že tak obžalovaný Ing. M. E. ako aj
obžalovaný Mgr. P. T. v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo
i cez sprostredkovateľa pre seba i pre inú osobu žiadali a dali si sľúbiť úplatok.
Uvedeným konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 tak po stránke subjektívnej ako aj
objektívnej.
K odvolacím námietkam obžalovaného Mgr. T. týkajúcich sa uloženého
trestu je potrebné uviesť, že tieto sú na mieste. Nielen z dôvodu, že aj prokurátor
mu v záverečnej reči navrhoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody,
ale z dôvodu, že na prevýchovu obžalovaného nie je nutné pôsobiť
nepodmienečným trestom, s prihliadnutím na jeho osobné pomery, doterajšiu
bezúhonnosť a význam a povahu jeho účasti na spáchaní skutku.
Taktiež pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného
Ing. E. prihliadol súd na osobné pomery obžalovaného, možnosti jeho nápravy
a prevýchovy, u oboch obžalovaných zohľadnil aj tú skutočnosť, že od spáchania
skutku uplynula štvorročná doba.
Primerané tresty odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou,
ako aj diferencované peňažné tresty splnia účel trestu tak z pohľadu generálnej
ako aj individuálnej prevencie.
Vzhľadom na hore uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, že zrušil napadnutý rozsudok ohľadom obžalovaného Ing. E. v celom
rozsahu a ohľadom obžalovaného Mgr. T. vo výroku o uloženom treste
a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 5. júna 2008
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: