Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/109/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., proti

odporcovi U., IČO: X., zast. JUDr. I., o zaplatenie 102 048 592 Sk s prísl.,

na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. februára

2007 č. k. -117, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 21. februára 2007 č. k. -117 z r u š u j e a vec vracia Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.2.2007 č. k. -117

rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 51 147 222 Sk so 14,03%

ročným úrokom z omeškania od 2.3.1998 do zaplatenia a 50 901 370 Sk s 12,98%

ročným úrokom z omeškania od 2.3.1998 do zaplatenia. Odporcovi tiež uložil

povinnosť zaplatiť súdne poplatky v sume 1 200 000 Sk na účet súdu. V odôvodnení

konštatoval, že zmluvy o podmienkach vedenia termínovaných vkladov, ako celku, sú

platné, keďže nezistil žiadny z dôvodov, s ktorými zákon spája neplatnosť právneho

úkonu, z ktorého dôvodu neakceptoval obranu odporcu v tomto smere. Naopak,

dospel k záveru, že absolútne neplatné, rovnako ako dodatky č. 1 k zmluvám

o podmienkach vedenia termínovaných vkladov, sú ustanovenia článku V. – bod 15

v úverových zmluvách č. X. na sumu 51 147 222 Sk a č. X. na sumu 50 901 370 Sk,

ktoré boli uzavreté medzi odporcom a štátnym podnikom N., ako úverovým dlžníkom

odporcu, a to pre rozpor s ust. Z uvedeného

dôvodu sa navrhovateľ nestal ručiteľom úverového dlžníka odporcu a odporca z toho

istého dôvodu nemal právo na inkaso istiny, úrokov a poplatkov v prípade neplnenia

úverových zmlúv. Zníženie istiny termínovaných vkladov navrhovateľa, ku ktorému

preukázateľne došlo 2.3.1998, teda nebolo plnením za dlžníka odporcu, ale

bezdôvodným obohatením odporcu. Uviedol, že bankové operácie vykonané

odporcom (teda odpísanie sporných súm z vkladových účtov navrhovateľa, ich

pripísanie v prospech úverových účtov dlžníka odporcu a následne uspokojenie

úverovej pohľadávky odporcu) tak, ako vyplývajú z výpisov z účtov navrhovateľa,

v žiadnom prípade nezakladajú právny vzťah medzi navrhovateľom a úverovým

dlžníkom odporcu. Konštatoval, že zmluvami o podmien-kach vedenia termínovaných

vkladov, založili účastníci konania obchodný záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje

. Keďže premlčanie práva na vrátenie plnenia

uskutočneného podľa neplatnej zmluvy upravuje v ,

spravuje sa preto začiatok plynutia premlčacej doby, ako i jej dĺžka, Obchodným

zákonníkom. Nakoľko k zníženiu istiny vkladových účtov došlo na základe neplatných

dodatkov č. 1 k zmluvám o podmienkach vedenia termínovaných vkladov dňa

2.3.1998 a návrh na začatie bol podaný 19.1.2001, nárok bol uplatnený včas

v štvorročnej premlčacej dobe. Po vykonanom dokazovaní dospel tak súd k záveru,

že nárok navrhovateľa na zaplatenie spornej čiastky z titulu bezdôvodného

obohatenia je dôvodný, a to vrátane uplatneného úroku z omeškania, ktorý je

v súlade s ust. § 369 a § 502 ods. 1 Obch. zák. Keďže navrhovateľ uplatnil úroky

z omeškania nižšie, než vyplýva z internetovej stránky NBS za január a marec 1997,

boli mu priznané v uplatnenej výške.

Proti rozsudku sa odvolal odporca a žiadal jeho zmenu, resp. zrušenie.

Namietal, že i v prípade, ak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie tak, ako to tvrdí

súd prvého stupňa. V žiadnom prípade sa neobohatil žalovaný, nakoľko u neho

nenastal žiadny prírastok majetku. Naopak, tento nastal jedine u dlžníka, od ktorého

ho žalobca nikdy nevymáhal. Má za to, že súd prvého stupňa nerozlišoval dôsledne

medzi jednotlivými právnymi úkonmi, zmluvami a stavmi, ktoré postupne nastávali.

Podľa jeho názoru bolo potrebné rozlišovať, že sa jednak jednalo o právny vzťah

medzi tromi právnymi subjektmi, ktoré boli plne spôsobilé na právne úkony a jednak

tento právny vzťah pozostával z viacerých dvoj a viacstranných právnych úkonov,

ktoré mali svoj jednoznačný účel. Domnieva sa, že súd prvého stupňa nedostatočne

vyhodnotil skutkový stav a jednotlivé právne úkony nerozlišoval. Pokiaľ došlo

zo strany odporcu k odpísaniu finančných prostriedkov z vinkulovaných prostriedkov

navrhovateľa, mohli byť porušené výlučne ustanovenia zmlúv o podmienkach

vedenia termínovaných vkladov a nie ustanovenia zmluvy o úvere. Nemožno preto

hovoriť o bezdôvodnom obohatení v súvislosti s úverovou zmluvou pre tretiu osobu,

a to najmä v prípade, že tieto prostriedky neboli odpísané z účtu navrhovateľa

a pripísané na účet odporcu, ako to bolo navrhovateľom pôvodne prezentované, ale

boli preukázateľne na základe dojednaní odpísané z účtu navrhovateľa a pripísané

na účet dlžníka, teda tretej osoby. Túto skutočnosť si osvojil i súd prvého stupňa,

avšak vyvodil z nej nesprávny právny záver, keď nevzal do úvahy rozdielnosť

právnych úkonov. Odporca v danej situácii pôsobil vo vzťahu k navrhovateľovi

výlučne ako príkazník, ktorý plnil zo zmluvy, ktorú následne súd vyhlásil za neplatnú.

Nemohlo preto dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko odporca z tohto

právneho úkonu nemal žiadny prospech. Má za to, že v spore nie je pasívne

legitimovaný, z ktorého dôvodu navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť, resp. zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že s poukazom na ust,

§ 719 ods. 1 Obch. zák. odporca nevyplatil navrhovateľovi spornú čiastku ako

vložené finančné prostriedky na jeho účet. Z termínovaných účtov navrhovateľa

odporca odpísal uvedenú spornú sumu na základe neplatných právnych úkonov –

dodatkov č. 1 k zmluvám o podmienkach vedenia termínovaného vkladu. Nesúhlasil

s tvrdením odporcu, že tento sa neobohatil. Posúdenie samotného ručenia za tretí

subjekt bolo predmetom pojednávania prvostupňového súdu, ktorý dospel k záveru,

že samotné ručenie odporuje príslušným zákonným ustanoveniam, na základe čoho

dospel k záveru, že navrhovateľ vstúpil do úverového vzťahu medzi odporcom

a tretím subjektom v rozpore so zákonom. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 1 v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie

odporcu je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je právo navrhovateľa na zaplatenie spornej

sumy 102 048 592 Sk so 14,03% a 12,98% ročným úrokom z omeškania z titulu

bezdôvodného obohatenia, ktoré malo odporcovi vzniknúť neoprávneným odpísaním

uvedenej čiastky z účtov navrhovateľa vedených u odporcu.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa tomuto návrhu navrhovateľa

v celom rozsahu vyhovel, vychádzajúc zo skutočnosti, že záväzok navrhovateľa,

ktorý prevzal v úverovej zmluve, uzavretej s dlžníkom odporcu, ako i dodatok

k zmluvám o podmienkach vedenia termínovaných vkladov sú neplatné, z ktorého

dôvodu odporca nebol k inkasu sporných čiastok z účtov navrhovateľa oprávnený.

Odporca proti rozsudku namieta, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil, keď nerozlišoval jednotlivé právne vzťahy medzi viacerými subjektmi,

v dôsledku čoho nesprávne vyvodil opodstatnenosť práva navrhovateľa z titulu

bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu, z ktorého naviac

odporca žiaden majetkový prospech nezískal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odporcom v tom,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, pre ktorý dôvod je i záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti práva navrhovateľa

predčasný.

Z obsahu spisu sa zisťuje, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté dve

zmluvy o podmienkach vedenia termínovaného vkladu, ku ktorým boli uzavreté

dodatky č. 1, ktoré za dohodnutých podmienok oprávňovali odporcu k inkasu

z vkladových účtov navrhovateľa a ktorých neplatnosť vyslovil súd prvého stupňa

rozhodnutím zo dňa 6.5.2003 č. k. -46.

Nepochybne bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 Obč. zák. je

i majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu.

V danom prípade postupom odporcu však skutková podstata vzniku takéhoto

bezdôvodného obohatenia nebola naplnená.

Je totiž nesporné, že k odpísaniu sporných čiastok odporcom došlo z vkladov

navrhovateľa u odporcu, ktoré boli zriadené na základe riadne uzavretých zmlúv

o podmienkach vedenia termínovaného vkladu, v otázke ostatnej platnosti ktorých

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky so súdom prvého stupňa k zhodnému

záveru.

Z uvedených zmlúv vznikli ich účastníkom vzájomné práva a povinnosti.

Pokiaľ teda odporca bez platného príkazu, resp. súhlasu navrhovateľa znížil

istinu vkladov navrhovateľa, vedených na účtoch u odporcu na základe týchto

platných zmlúv, nejedná sa o plnenie navrhovateľa voči odporcovi z neplatného

právneho úkonu, ale zo strany odporcu o neoprávnené inkaso.

Bez relevancie nie je tiež skutočnosť, že zmluvy o podmienkach vedenia

termínovaného vkladu boli uzavreté na dobu určitú s lehotou viazanosti vložených

peňažných prostriedkov do 28.2.1998, pričom k zníženiu istiny vkladu podľa zistenia

súdu prvého stupňa malo dôjsť až 2.3.1998.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že oprávnenie odporcu k inkasu a jeho

podmienky neboli dané ujednaniami obsiahnutými v zmluve o úvere. Preto otázka

platnosti, resp. neplatnosti prípadného záväzku navrhovateľa v nej obsiahnutého

vo vzťahu k predmetnému konaniu odporcu, je právne irelevantná, nakoľko odporca

pri inkase podľa tejto zmluvy nekonal, resp. nepostupoval.

Keďže so zreteľom na uvedené súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil, pre ktorý dôvod vo veci nevykonal relevantné dokazovanie, Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa

a zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie

konanie, v ktorom s poukazom na ust. rozhodne o trovách celého

konania.

Pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je

právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 226 O.s.p, záväzný.

Vzhľadom ku zmene obchodného mena navrhovateľa, ku ktorej došlo

v odvolacom konaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky zosúladil jeho označenie

s touto skutočnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 12. júna 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu