Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/48/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., P. proti ţalovanému: U.,

a.s., Š., IČO: X., zast. JUDr. I. N., PhD., advokátom, N., o zaplatenie 102 048 592 Sk

(3 387 392, 68 Eur) s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -154 a na odvolanie ţalovaného v časti trov konania proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -154 zo dňa 14. januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.

-154 zo dňa 14. januára 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom, č. k. 34 Cb

18/2001-154 zo dňa 14. januára 2009 rozhodol vo veci tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcovi

uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 62 011,40 Eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení konštatoval, ţe z vykonaného dokazovania je preukázané, ţe ţalobca

ako ručiteľ dňa 20. marca 1997 a 20. januára 1997 podpísal úverové zmluvy č. 09/97/036

na sumu 51 147 222 Sk a č. 02/97/036 na sumu 50 901 370 Sk, uzavreté medzi ţalovaným

ako veriteľom a štátnym podnikom N. ako úverovým dlţníkom ţalovaného. Podľa výpisu

z obchodného registra pritom ţalobca vo vzťahu k úverovému dlţníkovi vykonával funkciu

zakladateľa. Uvedené právne vzťahy nie sú predmetom tohto konania, avšak v širších

súvislostiach sa ho dotýkajú. Z odôvodnenia tieţ vyplýva, ţe v dňoch

20. januára 1997 a 13. marca 1997 boli medzi účastníkmi podpísané v zmysle dispozitívnych

ustanovení a nasl. dve identické Zmluvy o podmienkach

vedenia termínovaného vkladu. V čl. II. obidvoch zmlúv sa ţalobca zaviazal uloţiť na účet

u ţalovaného peňaţné prostriedky po 100 miliónov Sk s lehotou viazanosti do 15., resp.

17. decembra 1999; dodatkami č. 3 z 29. decembra 1997 bol termínovaný vklad prolongovaný

do 28. februára 1998. Ţalovaný sa zaviazal ţalobcovi platiť ročný úrok vo výške 9,5% s tým,

ţe úrok bude účtovať mesačne a pripisovať ho na označený účet navrhovateľa. Ţalovaný

sa v čl. III. zmlúv tieţ zaviazal uskutočniť prevod vkladov nasledujúci deň po uplynutí lehoty

viazanosti. V odôvodnení sa ďalej uvádza, ţe vzhľadom na všetky súvislosti vyplývajúce

zo vzájomných zmluvných vzťahov ţalobcu, ţalovaného a tretej osoby - úverového dlţníka

ţalovaného a súčasne subjektu, ku ktorému má zakladateľské právomoci ţalobca - najmä

s ohľadom na skutočnosť, ţe ţalobca musel vedieť, keďţe tento jeho právny status

je zakotvený v o rozpočtových pravidlách v znení neskorších

predpisov, ktorými je povinný sa riadiť od svojho zriadenia - ţe ako ústredný orgán štátnej

správy a rozpočtová organizácia nemôţe prijať ani poskytovať úvery, ani vstupovať

do úverových vzťahov ako ručiteľ, a to ani vo vzťahu k subjektom, ku ktorým vykonáva

zakladateľskú funkciu, súd dospel k záveru, ţe sú tu okolnosti vylučujúce zodpovednosť

v zmysle ustanovenia § 376 Obch. zákonníka. V prejednávanej veci je preukázané, ţe ţalobca

aktívne vstúpil do úverového vzťahu a tieţ do ručiteľského vzťahu, pričom z obsahu spisu

jednoznačne vyplýva, ţe sa týmto svojim konaním cítil viazaný aţ do doby, keď ho kontrolný

orgán na porušenie zákona upozornil. Pokiaľ ide o porušenie zmluvných povinností

ţalovaným vo forme neoprávneného inkasa z 2. marca 1998, k tomuto porušeniu

by bez aktívneho konania ţalobcu, spočívajúceho v uzavretí dodatkov č. 1 k zmluvám

o podmienkach vedenia termínovaného vkladu, nemohlo vôbec dôjsť. Ţalobca spochybnil

uvedené vlastné aktívne konanie, v dôsledku ktorého mu ţalovaný spôsobil škodu, aţ viac

ako dva roky po vykonaní peňaţných operácií. Súd je preto toho názoru, ţe ţalobca

ako poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, pretoţe nesplnenie zmluvnej povinnosti

zo Zmlúv o podmienkach vedenia termínovaného vkladu bolo spôsobené práve aktívnym

konaním poškodeného, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách

konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca, dôvodiac, ţe rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Ţalobca v odvolaní uvádza, ţe mu

vznikol nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 373 Obch. zákonníka, pretoţe ţalovaný

porušil svoju zmluvnú povinnosť a bez príkazu odpísal z jeho účtu spornú sumu,

čím ţalobcovi vznikla škoda. Ďalej sa ţalobca odvoláva na predchádzajúce rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, a to na uznesenie, sp. zn.

a uznesenie, sp. zn. . Ţalobca, na margo vyjadrenia ţalovaného, ţe sa

neobohatil, nakoľko u neho nenastal ţiadny prírastok majetku, ale prírastok majetku nastal

u dlţníka, tvrdí, ţe odpis finančných prostriedkov z účtu ţalobcu bol vykonaný bankou

- ţalovaným a nie tretím subjektom. Posúdenie samotného ručenia za tretí subjekt bolo

predmetom pojednávania prvostupňového súdu, ktorý dospel k záveru, ţe samotné ručenie

odporuje príslušným zákonným ustanoveniam. Na základe dokazovania dospel prvostupňový

súd k záveru, ţe ţalobca vstúpil do úverového vzťahu medzi ţalovaným a tretím subjektom

v rozpore so zákonom.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie aj ţalovaný, a to v časti

trov konania, z dôvodu, ţe vo vyúčtovaní trov konania zo dňa 15. januára 2009, v časti trov

právneho zastúpenia, bol uplatnený nárok na zvýšenie odmeny advokáta o daň z pridanej

hodnoty vo výške 19% z úkonov právnej pomoci, nakoľko je platcom DPH, čo preukazuje

predloţením kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Preto ţiada odvolací

súd, aby rozhodol o priznaní DPH zo štyroch úkonov právnej pomoci vo výške 5 470, 56 Eur.

Ţalovaný navrhuje zmeniť výrok rozsudku tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému

na náhradu trov konania 67 481,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V zostávajúcej časti odvolanie nepodáva.

K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, podľa ktorého prvostupňový súd rozhodol

vecne správne, nakoľko škoda, ktorá bola spôsobená ţalobcovi, vznikla jeho zavinením,

pretoţe porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia

Z. z. Podľa ţalovaného nie je pravdou, ţe z jeho strany došlo k porušeniu dojednaných

ustanovení v Zmluvách o termínovanom vklade, keď odpísal prostriedky z účtu 2. marca 1998

a viazanosť skončila 28. februára 1998, nakoľko práve toto právo odpísať prostriedky

bez časového obmedzenia na pokrytie neplneného úveru podľa Úverovej zmluvy č. 09/97/036

zo dňa 11. marca 1997 mu bolo Dodatkami č. 1 navrhovateľom dané. Zdôrazňuje, ţe ich

neplatnosť spôsobil svojim konaním ţalobca. Ďalej uvádza, ţe k porušeniu povinnosti

vylučujúcej zodpovednosť za škodu na strane ţalovaného došlo porušením právneho predpisu

práve zo strany ţalobcu, a preto nie je moţné ţiadať náhradu škody od ţalovaného.

Poukazuje na ustanovenia § 373 a nasl. Obch. zákonníka a tieţ na ustanovenia § 382

Obch. zákonníka, z ktorých moţno analogicky vyvodiť záver, ţe práve znenie ods. 1 § 18

má slúţiť na predchádzanie vzniku škody. Ţiada, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v časti trov konania zmenil,

resp. zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie súdu prvého stupňa.

K odvolaniu ţalovaného v časti trov konania sa ţalobca vyjadril tak, ţe účastník

konania uplatnený nárok na zvýšenie odmeny advokáta o daň z pridanej hodnoty vo výške

19% a tieţ uplatnený nárok na náhradu cestovného nedoloţil, súd ich náhradu nepriznal.

S poukazom na skutočnosť, ţe o trovách konania rozhoduje súd na základe vyčíslených trov

účastníka konania, má za to, ţe súd postupoval správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / po prejednaní

veci podľa a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu

je dôvodné.

Ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 102 048 592 Sk so 14,03% a 12,98%

ročným úrokom z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť

ţalovanému neoprávneným odpísaním uvedenej sumy z účtov ţalobcu, vedených

u ţalovaného na základe dvoch zmlúv o podmienkach vedenia termínovaného vkladu,

uzavretých medzi sporovými stranami dňa 20. januára 1997 a 13. marca 1997. Na základe

uvedených zmlúv ţalobca vloţil na účet v banke peňaţné prostriedky vo výške

po 100 000 000 Sk s lehotou viazanosti do 17. decembra 1997 a 15. decembra 1997, lehota

viazanosti vkladov bola predĺţená na základe dodatkov k zmluvám zo dňa 29. decembra 1997

do 28. februára 1998.

K uvedeným zmluvám boli uzavreté aj dodatky č. 1, obsahom ktorých je dohoda

účastníkov konania, podľa ktorej ţalobca nie je oprávnený disponovať s prostriedkami

na účtoch, pokiaľ nebude uhradená pohľadávka ţalovaného, t. j. istina, úroky a poplatky,

vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 09/97/036 zo dňa 11. marca 1997, pričom ţalobca súhlasil

s inkasom istiny, úrokov a poplatkov v prospech ţalovaného v prípade nesplnenia podmienok

z úverovej zmluvy. Neplatnosť dodatkov č. 1 bola vyslovená rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -46 zo dňa 6. mája 2003.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého

postupom ţalovaného, ktorý zníţil istinu vkladov ţalobcu na základe neplatných dodatkov

č. 1, došlo k neoprávnenému inkasu z jeho strany a tým aj k splneniu podmienok pre náhradu

škody podľa nasl. . Nemoţno však povaţovať za správne

konštatovanie, týkajúce sa existencie liberačného dôvodu podľa § 376 Obchodného

zákonníka.

Podľa uvedeného ustanovenia poškodená strana nemá nárok na náhradu škody,

ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany

alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú je poškodená strana povinná.

V danom prípade bolo skutočnosťou, rozhodujúcou pre vznik škody na strane ţalobcu

porušenie povinností ţalovaného, vyplývajúcich zo zmlúv o podmienkach vedenia

termínovaného vkladu, a to neoprávneného inkasa a prevedenia finančných prostriedkov

vo vymáhanej výške na úhradu záväzku iného subjektu. Konanie ţalobcu, spočívajúce

v uzavretí neplatných dodatkov k zmluvám o podmienkach vedenia termínovaného vkladu

nemoţno povaţovať za také, ktoré by bránilo ţalovanému v plnení povinností, vyplývajúcich

z uvedenej zmluvy. Neboli preto splnené podmienky pre postup podľa citovaného

ustanovenia, v dôsledku čoho je daná existencia ţalobcom namietaného odvolacieho dôvodu

podľa

Keďţe vzhľadom na výsledok konania pred súdom prvého stupňa nebola skúmaná

opodstatnenosť výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôsledku uvedeného postupu odvolacieho súdu je odvolanie ţalovaného proti výroku

o náhrade trov konania bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci

/ /.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Alena Priecelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová