Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/64/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému M. M.

a spol., pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej

látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/,

písm. d/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. (v znení účinnom do 01. januá-

ra 2006) a iné, na neverejnom zasadnutí 17. júna 2008 v Bratislave o odvolaniach

krajského prokurátora v Bratislave a obžalovaných M. M., J. H., P. B. a J. V. proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla 2006, sp. zn. rozhodol

t a k t o:

Podľa v znení účinnom do 01. januára 2006

sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu u obžalovaných M. M., J. H.,

P. B., R. B., V. D., J. V. a s použitím v znení účinnom do 01. januá-

ra 2006 aj u obžalovaného J. Z..

Podľa sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla 2006, sp. zn.

boli obžalovaný M. M. v bode 1/ a obžalovaný J. H. v bode 2/ uznaní za vinných

z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,

jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/,

písm. d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. (v znení účinnom do 01. januára 2006), obžalovaný

R. B. v bode 3/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky,

psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa

§ 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., obžalovaný V. D. v bode 4/

samostatne a v bode 5/ spolupáchateľstvom s obžalovaným J. Z. z trestného činu

nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekuzora

a obchodovania s nimi podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/

Tr. zák., obžalovaný J. V. v bode 6/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby

omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa

§ 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., obžalovaný P. B.

v bode 7/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychtropnej

látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/

Tr. zák. a obžalovaný M. M. v bode 8/ z trestného činu nedovoleného ozbrojovania

podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaný M. M. v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním

s omamnými látkami, konkrétne s heroínom, ktorý si zadovážil od presne nezistenej

osoby a od doposiaľ neustálených osôb, následne uskladňoval v bytoch a neby-

tových priestoroch v B. na T. U. X., na R. U. číslo X., riedil ho na konzumovateľnú

konzumáciu, vážil, balil a následne odpredával prostredníctvom nezistených menších

dílerov priamym konzumentom, minimálne v množstve 318,21 gramov s koncen-

tráciou účinnej látky 11,4 až 18,7 % hmotnostných. Z vyššie uvedeného množstva

heroínu by bolo možné pripravovať 50 508 priemerných jednotlivých dávok tejto

omamnej látky, pri súčasnej cene 300 Sk u konečného konzumenta predstavuje

zadržané množstvo sumu 15 152 400 Sk.

2/ obžalovaný J. H. v nezistenom čase od doposiaľ nezistenej osoby

a nezisteným spôsobom zadovážil heroín za účelom jeho ďalšieho distribuovania

a predaja osobám drogovo závislým. Tento prechovával v garáži na H. U. číslo X.

a dňa 03. mája 2002 pred vykonaním prehliadky iných priestorov na základe súhlasu

okresného prokurátora Bratislava zo dňa 18. apríla 2002 dobrovoľne vydal 10 kusov

balíčkov heroínu v tvare tehličky hnedej farby a následne dňa 03. má-

ja 2002 bola vykonaná prehliadka iných priestorov pivnice – v B. na H. U. číslo X.,

pri ktorej boli nájdené 4 kusy tehličky heroínu, teda celkovo heroín v množstve

6 895,65 gramu s koncentráciou účinnej látky v rozmedzí 34,1 až 48,8 %

hmotnostných, z ktorých je možno pripraviť 299 991 priemerných dávok v celkovej

hodnote 89 997 300 Sk.

3/ obžalovaný R. B. od presne nezisteného času si zadovažoval heroín

za účelom jeho odpredaja osobám drogovo závislým, ktorý prechovával v byte

na M. U. číslo X. v B., patriacom B. B. až do 03. mája 2002, kedy bola vykonaná

domová prehliadka, pri ktorej bolo nájdené a zaistené 73,87 gramov heroínu

s koncentráciou účinnej látky v rozmedzí 10,9 až 15,1 % hmotnostných, z ktorého

množstva je možné pripraviť najmenej 1 000 priemerných jednotlivých dávok

v celkovej hodnote na čiernom trhu 300 000 Sk.

4/ obžalovaný V. D. si zadovažoval heroín za účelom jeho odpredaja

prostredníctvom menších dílerov osobám drogovo závislým, pričom dňa 03. má-

ja 2002 bol zadržaný v B. pri výjazde pri K. na parkovisku, kedy bol u neho nájdený

mikroténový sáčik s obsahom 9,92 gramu heroínu s koncentráciou účinnej látky

2,3 % hmotnostných. Následne bola v byte na P. číslo X., ktorý mal prenajatý

od M. V. vykonaná domová prehliadka, pričom pred jej vykonaním dobrovoľne vydal

2,4 gramu heroínu s koncentráciou účinnej látky v rozmedzí 2,1 až 2,8 %

hmotnostných, z ktorého množstva je možné pripraviť 28 priemerných jednotlivých

dávok v celkovej hodnote na čiernom trhu 8 400 Sk.

5/ obžalovaní V. D. a J. Z. dňa 25. marca 2002 v presne nezistenom čase

v Bratislave na presne nezistenom mieste odpredal V. D. J. Z. heroín s prímesou

kofeínu a paracetamolu o celkovej hmotnosti 26,9 gramu s koncentráciou účinnej

látky 3,4 % hmotnostných, z ktorého by bolo možné pripraviť 83 až 100 priemerných

jednotlivých dávok v hodnote 24 900 až 30 000 Sk, ktoré následne J. Z. prechovával

u seba do času, kedy bol v rámci zákroku národnej protidrogovej jednotky

Policajného zboru vykonaného v Bratislave – Lamač pred križovatkou ciest v smere

do D. V. a Z. B. zadržaný vo svojom vozidle značky Fiat Punto a následne predmetný

heroín dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi.

6/ obžalovaný J. V. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste zadovážil

si od doposiaľ nezistenej osoby heroín a metamfetamín, ktorý v B. na K. U. číslo X

na X. poschodí prechovával za účelom odpredaja osobám drogovo závislým, pričom

dňa 06. februára 2003 bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej dobrovoľne vydal

jedno igelitové vrecko s obsahom 6,46 gramu heroínu s prímesou kofeínu

a paracetamolu so zastúpením účinnej látky 3,9 % hmotnostných, čo je 0,25 gramu

čistej látky diacetylmorfínu a zodpovedá 25 priemerným dávkam drogy, čo by

pri cene 300 Sk na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo 7 500 Sk.

Dve fľaštičky 40 mililitrov roztoku metadonu

6 kusov papierových skladačiek o celkovej hmotnosti 0,34 gramu s obsahom

metamfetamínu o koncentrácii 55,9 % hmotnostných, čo je 0,19 gramov čistej látky

a zodpovedá 6 jednotlivým dávkam drogy, čo by pri cene 600 Sk na drogovom trhu

v čase zaistenia predstavovalo celkovú hodnotu 1 200 Sk.

Injekčnú striekačku s obsahom 1,44 gramu metamfetamínu o koncentrácii

41,7 % hmotnostných, čo je 0,6 gramu čistej látky a zodpovedá 15 až 30 jednotlivým

dávkam drogy, čo pri cene 200 Sk na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo

celkovú hodnotu 3 000 až 6 000 Sk.

Kovovú lyžičku a váhu z umelej hmoty žltej farby, ktoré obsahovali stopy

heroínu.

Peniaze vo výške 2 220 Sk, 30 euro, 11 400 Sk, 30 euro a 27 093 Sk

a špachtlička, ktorá obsahovala stopy heroínu a metamfetamínu.

Heroín následne predával osobám drogovo závislým, okrem iných aj J. C.,

ktorý v tom čase nedovŕšil ešte 18-ty rok svojho veku.

Heroín je v zmysle zaradený do prvej skupiny

omamných látok. Metamfetamín je zaradení v zmysle zákona číslo

do druhej skupiny psychotropných látok, metadon je zradený do druhej skupiny

omamných látok.

7/ obžalovaný P. B. si v nezistenom čase zadovážil od doposiaľ nezistenej

osoby dve skladačky s obsahom kokaínu o hmotnosti 1,96 gramu s koncentráciou

účinnej látky 39,3 % hmotnostných, čo predstavuje 20 až 40 priemerných

jednotlivých dávok drogy, čo by pri cene 400 Sk za jednotlivú dávku v čase zaistenia

predstavovalo celkovú hodnotu 8 až 16 000 Sk, ktoré prechovával za účelom

ďalšieho predaja v odkladacej skrinke vozidla značky Peugeot 606 XT EVČ B.,

ktorého majiteľom je M. Š. a ktoré obvinený používal do dňa 03. mája 2002, kedy mu

bol kokaín zaistený pri prehliadke vozidla na základe príkazu okresného prokurátora

Bratislava II z 18. apríla 2002. Kokaín je zaradený do druhej skupiny omamných látok

v zmysle zákona číslo o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch.

8/ obžalovaný M. M. od presne nezistenej doby do 03. mája 2002 v prenajatej

garáži v B. na S. U. číslo X., ktorej majiteľom je A. K. bez povolenia prechovával

obranný granát model BR 50M so zapaľovačom, rozbušku juhoslovanskej výroby,

opakovaciu guľovnicu značky Savage model 110 kaliber Vinchester kaliber 308

Vinchester výrobné číslo F 411 413, 18 kusov nábojov kaliber 308 Vinchesrtše

značky SELLIER BELLOT českej výroby, 500 kusov nábojov kaliber 9 milimetrov

Luger značky Selier a Belot českej výroby a to i napriek tomu, že v zmysle zákona

číslo o zbraniach a strelive nemal povolenie na držbu takýchto zbraní

a streliva.

Heroín je v zmysle zákona číslo 139/1998 zaradený do prvej skupiny

omamných látok a frunitranzepan je zaradený do tretej skupiny.

Za to boli odsúdení:

1/ Obžalovaný M. M. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 35

ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny.

2/ Obžalovaný J. H. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. (v písomnom vyhotovení

a v odpisoch rozsudku sa však uvádza § 187 ods. 2 Tr. zák.) na trest odňatia slobody

vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny.

3/ Obžalovaný R. B. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35

ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest (v písomnom vyhotovení a v odpisoch rozsudku

sa naproti tomu uvádza úhrnný trest) vo výmere 2 a 1/2 (dva a pol) roka.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu

Bratislava V z 12. januára 2006, sp. zn. ako aj rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce.

4/ Obžalovaný V. D. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35

ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

5/ Obžalovaný J. Z. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

6/ Obžalovaný J. V. podľa § 187 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

7/ Obžalovaný P. B. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. bol uložený trest prepadnutia veci a to:

- obžalovanému M. M. sumy 13 500 Sk, mobilných telefónov zn. Ericsson

T 39M, mobilného telefónu zn. Ericsson T 68 + dvoch kusov SIM kariet a kufríka

šedej farby,

- obžalovanému J. H. mobilného telefónu zn. NOKIA 5110 + SIM karty,

- obžalovanému P. B. mobilného telefónu zn. Ericsson T 28S + dvoch

kusov SIM kariet, mobilného telefónu Siemens S 45 a sumy 369,11 Euro,

- obžalovanému R. B. mobilného telefónu NOKIA 3110, mobilného

telefónu Siemens CL 45 + troch kusov SIM kariet, digitálnej váhy značky Tanita

a Philips a sumy 11 420 Sk,

- obžalovanému J. V. sumy 40 713 Sk, 60 Euro a digitálnej váhy,

zn. Miniatur,

- obžalovanému J. Z. mobilného telefónu zn. Ericsson T 10,

- obžalovanému V. D. digitálnej váhy značky MODUS.

Podľa vlastníkom prepadných vecí sa stal štát.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť na súde prvého stupňa

vo vzťahu k obžalovanému J. Z., keďže tento obžalovaný ani žiadna z oprávnených

osôb, uvedených v v znení účinnom do 01. januára 2006

nepodali v jeho prospech odvolanie a tento opravný prostriedok nepodal v jeho

neprospech ani prokurátor podľa v znení účinnom do 01. ja-

nuára 2006.

Odvolanie proti citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote krajský

prokurátor v Bratislave a to v neprospech obžalovaných M. M., J. H., P. B., R. B. a V.

D. a obžalovaní M. M., J. H., P. B. a J. V..

Krajský prokurátor namietal výrok o vine u spomenutých piatich obžalovaných,

v neprospech ktorých podal odvolanie s tým, že ich čin mal byť posúdený

ako spáchaný organizovanou skupinou podľa odseku 4 písm. a/ ustanovenia

§ 187 Tr. zák.

Záver krajského súdu o nepreukázaní toho, že by konanie obžalovaných

M. M., J. H., P. B., R. B. a V. D. vykazovalo znaky organizovanosti, koordinovanosti

a podriadenosti nie je v súlade s vykonanými dôkazmi. Zo zadovážených dôkazov

(najmä z odposluchov) totiž jednoznačne vyplýva, že vyššie menovaní obžalovaní

vytvorili určitú skupinu, ktorá sa na seba nadväzujúcou, koordinovanou činnosťou

zaoberala predajom drog. Z označených dôkazných prostriedkov vyplýva, že jednotli-

ví obžalovaní vzájomne spolu komunikovali, riešili pritom objednávky drog, čas

odovzdania tovaru, hovorili o miešaní drogy, jej kvalite a pod. Trestná činnosť bola

založená na tom, že hlavní páchatelia drogu zabezpečovali, následne ju posúvali

svojim dealerom, ktorí ju odpredávali ďalším, prípadne priamo konzumentom.

S poukazom na uvedené zistenia krajský prokurátor navrhol zrušiť napadnutý

rozsudok u obžalovaných M. M., J. H., P. B., R. B. a V. D., uznať ich za vinných

z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,

jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 Tr. zák. aj za použitia okolnosti

podmieňujúcej použitie prísnejšej trestnej sadzby uvedenej v odseku 4 písm. a/

§ 187 Tr. zák. a uložiť im primerané tresty.

Obžalovaný M. M. v odvolaní odôvodenom prostredníctvom obhajcu vo vzťahu

k výroku o vine v bode 1/ namietal, že drogy nezadovážil ani nepredával, ale ich

len prechovával, pričom tak konal v krajnej núdzi. Domáhal sa preto uznania viny len

za prechovávanie drogy, zároveň zváženia opodstatnenosti aplikácie ustanovení

§ 88 Tr. zák. a § 40 Tr. zák., keďže droga sa nedostala do obehu a uloženia trestu

odňatia slobody v rozpätí od troch do piatich rokov, so zaradením pre výkon

uloženého trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Pokiaľ ide o skutok v bode 8/

jeho trestná zodpovednosť nie je daná, keďže ku zbraniam nájdeným v prenajatej

garáži nemal žiadny vzťah a zároveň nemal ani ohlasovaciu povinnosť.

Obžalovaný J. H. sa v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu domáhal

zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, lebo bol účelovo

oklamaný spoluobžalovaným M. M., pričom samotné zaistenie drogy v priestoroch,

ktoré užíval neodôvodňuje záver, že vedome drogu prechovával, lebo nevedel,

čo spomenutý spoluobžalovaný u neho skladuje.

Obžalovaný P. B. namietal v odvolaní prostredníctvom obhajcu neprimeranosť

uloženého trestu odňatia slobody s tým, že účel trestu možno u neho dosiahnuť

aj jeho podmienečným odkladom a tiež nezákonnosť trestu prepadnutia veci pretože

suma 369,11 Euro nepatrila jemu, ale jeho priateľke.

Obžalovaný J. V. do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásené odvolanie

bližšie neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení neskorších

predpisov) účinného od 01. januára 2006 podľa predpisov dovtedy účinných,

t.j. podľa v znení neskorších predpisov o trestnom konaní

súdnom () preskúmal podľa po zistení,

že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253, zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli jednotliví odvolatelia

podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

prihliadajúc aj na chyby, ktoré odvolaniami neboli vyčítané.

Po splnení prieskumnej povinnosti naznačeným spôsobom odvolací súd zistil,

že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa

pre podstatné chyby konania predchádzajúceho napadnutého rozsudku na neverej-

nom zasadnutí, keďže zistené chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí

( ) a že u obžalovaného J. Z. je potrebné právoplatný

rozsudok zrušiť podľa (tzv. beneficio coahesionis), keďže dôvody

zrušenia rozsudku u ostatných obžalovaných sú aj na jeho prospech, pričom tieto

všetkým obžalovaným prospievajú spoločne.

Podľa , účinného do 01. januára 2006, súd pri svojom

rozhodovaní smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom

pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní.

So zreteľom na zásadu zákonnosti samozrejme musí ísť o dôkazy vykonané

zákonným spôsobom.

Pokiaľ súd nevykoná niektorý dôkaz na hlavnom pojednávaní v procesnej

forme a spôsobom predpísaným , pritom ale niektorú časť

svojich skutkových zistení o chybne vykonaný dôkaz opiera, ide o podstatnú chybu

konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku s tým, že výsledky získané

takto vykonaným dokazovaním nie sú hodnotiteľné a použiteľné pre skutkové závery

súdu. Taký záver napokon podporuje aj dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1

písm. g/ , účinného od 01. januára 2006, odôvodňujúci zrušenie napadnutého

rozhodnutia súdu, ktoré bolo založené na dôkazoch nevykonaných súdom zákonným

spôsobom, ktorý je aplikovateľný aj na veci, v ktorých sa postupovalo podľa

účinného do 01. januára 2006, pričom ale súdne rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť po uvedenom dátume.

Podľa listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojim obsahom

dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin

alebo na obvineného.

Podľa dôkaz listinou súd vykoná tak, že prečíta jej obsah.

Podľa ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej

pre trestné stíhanie potrebné odborné znalosti, rozhodne orgán činný v trestnom

konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu o pribraní znalca okrem

prípadu, že ide o skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu;

v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu. Namiesto pribratia znalca

sa možno v jednoduchých prípadoch uspokojiť s potvrdením alebo odborným vyja-

drením príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností.

Podľa odseku 2 ustanovenia , ak ide o objasnenie skutočnosti

obzvlášť dôležitej treba pribrať dvoch znalcov. Dvoch znalcov treba pribrať vždy,

ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného stavu

( ).

Dôkaz výsluchom znalca (znalcov) sa aj v konaní pred súdom vykoná

spôsobom upraveným v

Podľa súdnej praxe sa za listinné dôkazy považujú aj tie listiny, ktoré za iných

okolností alebo v inom konaní taký charakter nemajú, napr. posudok znalcov

o duševnom stave obvineného, vypracovaný v inej trestnej veci.

Podľa už spomenutého ustanovenia § 213 ods. 1 sa vykoná aj dokazovanie

posudkom ústavu, ktorým sa rozumie znalecký dôkaz zabezpečený v podobe

posudku štátneho orgánu, vedeckého ústavu, vysokej školy alebo inštitúcie

špecializovanej na znaleckú činnosť ( ).

Znalecký posudok podaný v konkrétnej trestnej veci o duševnom stave

obvineného dvomi znalcami psychiatrami však nemožno prečítať na hlavnom

pojednávaní ako listinný dôkaz podľa , pretože uvedený dôkazný

prostriedok nemá povahu listiny, ale iba za podmienok uvedených v § 211 ods. 4

, ktorými sú neexistencia pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku,

poučenie znalcov podľa a súhlas prokurátora a obžalovaného s týmto

postupom.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci

z 13. februára 2006 (č.l. 174) je zrejmé, že krajský súd okrem iného „oboznámil“

aj znalecké posudky z odvetvia psychiatrie u všetkých siedmych obžalovaných,

ktorých sa dotýka napadnutý rozsudok. So zreteľom na to, čo bolo skôruvedené

tento postup je neakceptovateľný, lebo odporuje zákonnej úprave vykonávania

dôkazu znaleckým posudkom v konaní pred súdom, obchádza zákon a zároveň

porušuje aj právo obvineného na obhajobu, pretože sa mu odníma jeho zákonné

právo vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s čítaním písomného posudku alebo výpovede

znalca na hlavnom pojednávaní.

Z týchto dôvodov nemal prvostupňový súd zákonné podklady pre záver,

že všetci obžalovaní vrátane J. Z. spáchali jednotlivé skutky, ako trestne zodpovedné

subjekty. Skutkové zistenia krajského súdu v tejto otázke absentujú, lebo nemožno

hodnotiť nezákonným spôsobom vykonané dôkazy, zároveň sú aj ne-úplné,

v dôsledku čoho je potom predčasný záver o vine jednotlivých obžalovaných.

Tak je tomu aj preto, že prvostupňový súd postupoval v rozpore so zákonom

tiež pri výsluchu Ing. J. T. ako znalca na hlavnom pojednávaní 12. decembra 2005.

Ešte v prípravnom konaní za účelom objasnenia dôležitej skutočnosti a síce,

či zaistené veci u jednotlivých obžalovaných majú povahu omamných alebo psycho-

tropných látok bolo nadriadené znalecké dokazovanie, pričom funkciu znalca plnil

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava ako pracovisko

špecializované na znaleckú činnosť pre odbor kriminalistika a takto aj zapísané

v príslušnom zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Spomenutý ústav v súlade so zákonnou úpravou podal posudky vzťahujúce

sa k jednotlivým obžalovaným písomne, pričom v nich označil osoby, ktoré posudky

vypracovali a ktoré v prípade potreby môžu byť vypočuté ako znalec (§ 110 ods. 2

). Taká osoba sa znalcom stáva až zložením sľubu, pokiaľ nie je zapísaná

v zozname znalcov. Pokiaľ nie je výsluch potrebný, dôkaz posudkom ústavu (§ 110

ods. 1 ) alebo iného pracoviska špecializovaného na znaleckú činnosť (

ods. 1 ) sa vykoná ako dôkaz listinou, t.j. prečítaním posudku podľa

ods. 1

Krajský súd Ing. J. T., ktorý bol spoluautorom takmer všetkých posudkov

podaných v predmetnej veci, síce na hlavnom pojednávaní 12. decembra 2005

poučil podľa , ale nevzal ho do sľubu. Taký postup by nebol potrebný

iba vtedy, ak by menovaný bol zapísaný v zozname znalcov, čo však prvostupňový

súd vôbec neskúmal. Podľa zistenia odvolacieho súdu však výsluch menovaného

ako znalca v konaní pred súdom vôbec neprichádzal do úvahy. Krajský súd

prehliadol vyjadrenie Ing. J. T., že už nepracuje na kriminalistickom ústave (č.l. 155).

Za tejto situácie aj keď pôvodne sa spolupodieľal na vypracovaní písomných

posudkov nemohol v mene ústavu ako poverená osoba v postavení znalca

posudzovať správnosť posudkov, či podávať žiadané vysvetlenia, pretože v čase

jeho výsluchu pred súdom už zanikol jeho pomer k ústavu a teda aj akékoľvek

oprávnenie za ústav vystupovať. V tomto prípade ide o analogickú situáciu

ako keď dôjde k zániku funkcie znalca – fyzickej osoby ním podaný posudok možno

len prečítať, pokiaľ sú preto splnené zákonné podmienky, výsluch ale neprichádza

do úvahy, pretože nemožno zachovať postup predpokladaný v a

Spomenuté zistenie malo viesť prvostupňový súd k inému postupu a síce

k zváženiu možnosti výsluchu iných spracovateľov podaných posudkov v procesnom

postavení znalca, prípadne k vykonaniu podaných posudkov ich prečítaním. Výsluch

Ing. J. T. ako znalca je v posudzovanej veci nepoužiteľný, a preto skutkové zistenia

pokiaľ ide o dokazovanú skutočnosť spomenutými dôkaznými prostriedkami,

vťahujúcu sa k objektívnej stránke trestného činu podľa § 187 Tr. zák. nemajú

zákonný podklad.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade

podaných odvolaní krajského prokurátora a obžalovaných M. M., J. H., P. B. a J. V.

a v prípade obžalovaného J. Z. vzhľadom na ustanovenie rozhodol

o zrušení napadnutého rozsudku v rozsahu vyplývajúcom z výroku tohto uznesenia

odvolacieho súdu a podľa vec vrátil prvostupňovému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 17. júna 2008

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: