Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5f9/382361.04b8d3.pdf
PDF · 159.48 KB
No categories available
2To/2/2009
Najvyšší súd 2 To 2/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obžalovanému M. M. a spol. pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej
látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1
písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné na verejnom
zasadnutí 29. júna 2010 v Bratislave o odvolaniach obžalovaných M. M., J. H., P. B., J. V.
a J. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2009, sp. zn. 2 T 6/04, takto
rozhodol:
I. Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006
sa napadnutý rozsudok u obžalovaného M. M. zrušuje vo výroku o vine v bode 1/ a vo výroku
o treste a podľa § 258 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom
do 1. januára 2006 vo výroku o treste odňatia slobody u obžalovaných P. B., J. Z. a J. V.
a u obžalovaného P. B. aj vo výroku o treste prepadnutia veci.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa obžalovaný
M. M., nar. X. v B., trvale bytom B., T., živnostník
uznáva za vinného, že
v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním s omamnými látkami, konkrétne
s heroínom, ktorý si zadovážil od presne nezistenej osoby a od doposiaľ neustálených osôb
až do jeho zadržania 3. mája 2002 heroín uskladňoval v bytoch a nebytových priestoroch v B.
na T., na R., riedil ho na konzumovateľnú konzumáciu, vážil, balil a následne odpredával
prostredníctvom nezistených menších dílerov, priamym konzumentom minimálne v množstve
3118,21 g s koncentráciou účinnej látky 11,4 až 18,7 % hmotnostných. Z vyššie uvedeného
množstva heroínu by bolo možné pripraviť 25 254 priemerných jednotlivých dávok tejto
omamnej látky pri súčasnej cene 9,96 eur (300,-Sk) čo u konečného konzumenta predstavuje
zadržané množstvo sumu 251 529 eur (7 576 200,Sk).
Heroín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. zaradený do prvej skupiny omamných
látok,
teda
neoprávnene omamnú látku zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu a čin
spáchal vo veľkom rozsahu,
čím spáchal
trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej, psychotropnej látky, jedu
a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák.
v znení účinnom do 1. januára 2006.
Za to sa odsudzuje
podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1
Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu ukladá trest prepadnutia veci, a to sumy
448,12 eur (13 500 Sk), mobilných telefónov značky E. a E. + 2 ks SIM karty a kufríka šedej
farby.
Obžalovaný J. Z. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení
účinnom do 1. septembra 2003 sa odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň sa zrušuje výrok o treste v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava
V z 13. decembra 2006, sp. zn. 1 T 180/06, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.
Obžalovaný P. B. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 sa odsudzuje na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovaný J. V. sa odsudzuje podľa § 187 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006
sa obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri)
roky.
II. Podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa odvolanie
obžalovaného J. H. zamieta.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2009, sp. zn. 2 T 6/04, okrem
obžalovaných R. B. a V. D., vo vzťahu ku ktorým rozsudok nadobudol právoplatnosť na súde
prvého stupňa boli uznaní za vinných obžalovaný M. M. v bode 1/ a obžalovaný J. H. v bode
2/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu
a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/ a d/, ods. 5 písm. b/
Tr. zák. (v znení účinnom do 1. januára 2006), obžalovaný J. Z. v bode 5/ z trestného činu
nedovolenej výroby a držby omamnej látky psychotropnej látky, jedu a prekurzora
a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/
Tr. zák. obžalovaný J. V. v bode 6/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej
látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm.
b/, c/ , d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaný P. B. v bode 7/ z trestného činu nedovolenej
výroby a držby omamnej látky psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
podľa § 187 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. zák. a obžalovaný M. M. v bode 8/ z trestného činu
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
1/ Obžalovaný M. M. v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním
s omamnými látkami, konkrétne s heroínom, ktorý si zadovážil od presne nezistenej osoby
a od doposiaľ neustálených osôb následne uskladňoval v bytoch a nebytových priestoroch
v B. na T., na R., riedil ho na konzumovateľnú konzumáciu, vážil, balil a následne odpredával
prostredníctvom nezistených menších dílerov, priamym konzumentom minimálne v množstve
3118,21 g s koncentráciou účinnej látky 11,4 až 18,7 % hmotnostných. Z vyššie uvedeného
množstva heroínu by bolo možné pripraviť 25 254 priemerných jednotlivých dávok tejto
omamnej látky pri súčasnej cene 9,96 eur (300,-Sk) čo u konečného konzumenta predstavuje
zadržané množstvo sumu 251 529 eur (7 576 200,Sk).
2/ Obžalovaný J. H. v nezistenom čase, od doposiaľ nezistenej osoby a nezisteným
spôsobom zadovážil heroín za účelom jeho ďalšieho distribuovania a predaja osobám drogovo
závislým. Tento prechovával v garáži na H. a dňa 3.5. 2002, pred vykonaním prehliadky
iných priestorov, na základe súhlasu Okresného prokurátora Bratislava 2 zo dňa 18.4.2002
dobrovoľne vydal 10 ks balíčkov heroínu v tvare tehličky hnedej farby a následne dňa
3.5.2002 bola vykonaná prehliadka v iných priestoroch pivnice v B. na H., pri ktorej boli
nájdené 4 ks tehličky heroínu, teda celkovo heroín v množstve 6 895, 65 g, s koncentráciou
účinne látky v rozmedzí 34,1 až 48,4 % hmotnostných z ktorých je možno pripraviť 149 996
priemerných dávok v celkovej hodnote 1493 955 eur (44 998 800,Sk).
3/ Obžalovaní V. D. a J. Z. dňa 25.3.2002 v presne nezistenom čase v B., na presne
nezistenom mieste odpredal V. D. J. Z. heroín s prímesou kofeínu a paracetanolu v celkovej
hmotnosti 26,9 g s koncentráciou účinnej látky 3,4 % hmotnostných, z ktorého by bolo možné
pripraviť 42 až 100 priemerných jednotlivých dávok v hodnote 418,32 eur (12 450,-Sk) až
995,82 eur (30 000,-Sk), ktoré následne J. Z. prechovával u seba do času, kedy bol v rámci
zákroku Národnej protidrogovej jednotky PPZ vykonaného v B. – Lamač pred križovatkou
ciest v smere do D. a Z. B. zadržaný vo svojom vozidle značky F. a následne predmetný
heroín dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi.
4/ Obžalovaný J. V. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste zadovážil si od
doposiaľ nezistenej osoby heroín a metamfetamín, ktorý v B. na K., na treťom poschodí
prechovával za účelom odpredaja osobám drogovo závislým, pričom dňa 6.2.2003 bola
vykonaná domová prehliadka pri ktorej dobrovoľne vydal jedno igelitové vrecko s obsahom
6,46 g heroínu s prímesou kofeínu a paracetanolu so zastúpením 3,9 % hmotnostných čo je
0,25 g čistej látky diacetylmorfínu a zodpovedá 25 priemerným dávkam drogy, čo pri cene
9,96 eur (300,-Sk) na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo 248,95 eur (7500,-Sk).
Dve fľaštičky 40 ml roztoku metadonu, 6 ks papierových skladačiek v celkovej
hmotnosti 0,34 g s obsahom metamfetamínu o koncentrácii 55,9 % hmotnostných, čo je
0,19 g čistej látky a zodpovedá šiestim jednotlivým dávkam drogy, čo by pri cene 19,92 eur
(6oo,-Sk) na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo celkovú hodnotu 39,83 eur
(1200,-Sk).
Injekčnú striekačku s obsahom 1,44 g metamfetamínu o koncentrácii 41,7 %
hmotnostných čo je 0,6 g čistej látky a zodpovedá 15 až 30 jednotlivým dávkam drogy,
čo pri cene 6,64 Euro (200,-Sk) na drogovom trhu predstavovalo celkovú hodnotu 99,58 eur
1,3000,-Skj až 199,16 eur (6000,-Sk).
Kovovú lyžičku a váhu z umelej hmoty žltej farby, ktoré obsahovali stopy heroínu.
Peniaze vo výške 73,69 Euro (2220,-Sk), 30 Euro, 378,41 Euro (11 400 Sk), 30 Euro,
899,32 Euro (27 093 Sk) a špachtlička, ktorá obsahovala stopy heroínu a metamfetamínu.
Heroín následne predával osobám drogovo závislým, okrem iného aj J. C., ktorý v tom
čase ešte nedovŕšil 18 rok svojho veku.
Heroín je v zmysle zákona č. 139/1998 Zb. z. zaradený do prvej skupiny omamných
látok. Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Zb.z. do druhej skupiny
psychotropných látok a metodon je zaradený do druhej skupiny omamných látok.
5/ Obžalovaný P. B. si v nezistenom čase zadovážil od doposiaľ nezistenej osoby dve
skladačky s obsahom kokaínu o hmotnosti 1,96 g s koncentráciou účinnej látky 39,3%
hmotnostných, čo predstavuje 20 až 40 priemerných jednotlivých dávok drogy, čo by pri cene
400 Sk za jednotlivú dávku v čase zaistenia predstavovalo 265,55 eur (8000 Sk) až 530,50 eur
(16 000 Sk), ktoré prechovával za účelom ďalšieho predaja v odkladacej skrinke vozidla
značky P., EČ B., ktorého majiteľom je M. Š. a ktoré obvinený používal do dňa 3. mája 2002,
kedy mu bol kokaín zaistený pri prehliadke vozidla na základe príkazu Okresného prokurátora
Bratislava II z 18. apríla 2002. Kokaín je zaradený do druhej skupiny omamných látok
v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch.
6/ Obžalovaný M. M. od presne nezistenej doby do 3. mája 2002 v prenajatej garáži
v B. na S., ktorej majiteľom je A. K. bez povolenia prechovával obranný granát model B.
so zapaľovačom, rozbuškou juhoslovenskej výroby, opakovaciu guľovnicu značky S. model
110, kaliber W., kaliber 308 W., výrobné číslo F., 18 kusov nábojov kaliber 308 W. značky S.
a B. českej výroby, 500 ks nábojov kaliber 900 mm L. značky S. a B. českej výroby a to aj
napriek tomu, že v zmysle zákona č. 246/1993 Z.z. o zbraniach a strelive nemal povolenie
na držbu takýchto zbraní a streliva.
Heroín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. zaradený do prvej skupiny omamných
látok, flunitranzepan je zaradený do tretej skupiny omamných látok.
Za to boli odsúdení:
1/ Obžalovaný M. M. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 a § 40 ods. 1,
ods. 5 písm. b/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny.
2/ Obžalovaný J. H. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny.
3/ Obžalovaný J. Z. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I.
(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
4/ Obžalovaný J. V. podľa § 187 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I.
(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
5/ Obžalovaný P. B. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I.
(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. bol uložený trest prepadnutia veci a to:
- obžalovanému M. M. sumy 448,12 eur (13 500 Sk), mobilných telefónov značky
E. a E. + 2 ks SIM kariet a kufríka šedej farby,
- obžalovanému J. H. mobilného telefónu značky N. + SIM karty,
- obžalovanému P. B. mobilného telefónu E. + 2 ks SIM kariet, mobilného telefónu
Siemens S 45 a sumy 369,11 eur,
- obžalovanému J. V. sumy 1351,42 eur (40 713 Sk), 60 eur a digitálnej váhy zn.
M.,
- obžalovanému J. Z. mobilného telefónu zn. E..
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obžalovaní M. M., J. H., P. B., J. Z.
a J. V. odvolanie, ktoré až na obžalovaného J. Z. aj odôvodnili, a to prostredníctvom svojich
obhajcov.
Obžalovaný M. M. v zásade odkázal na dôvody svojho odvolania proti skoršiemu
(zrušenému) rozsudku krajského súdu z 12. apríla 2006. V súvislosti s výrokom o vine v bode
1/ namietol správnosť zistenia, že drogu zadovážil a predával. V skutočnosti
ju iba uschovával aj to proti svojej vôli a konal v krajnej núdzi. Tomu istému výroku o vine
ďalej vytkol, že skutok v ňom uvedený je celkom neurčitý a zameniteľný s iným lebo
neobsahuje čas jeho spáchania. S poukazom na dobu ôsmich rokov, počas ktorej viedol riadny
život i pri zistenom rozsahu činu navrhol prostredníctvom aplikácie ustanovenia § 88 Tr. zák.
(v znení účinnom do 1. januára 2006) zmeniť jeho právne posúdenie tak, že odvolací súd
skutok v bode 1/ posúdi ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1, ods. 3
Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a uloží mu podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 40 ods. 1 a § 88 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon mu
podmienečne odloží na skúšobnú dobu troch rokov, zároveň aj s probačným dohľadom podľa
Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 a prípadne mu uloží aj primerané obmedzenia
podľa § 59 ods. 2 Tr. zák.
Obžalovaný J. H. sa v podanom odvolaní domáhal zrušenia napadnutého rozsudku
a oslobodenia spod obžaloby, pretože sa nedopustil žiadneho z alternatívnych konaní
predpokladaných ustanovením § 187 ods. 1 Tr. zák. a o zaistenej droge, ktorú v prehliadnutej
garáži uskladňoval spoluobžalovaný M. M., sa dozvedel až v deň vykonania prehliadky
spomenutého nebytového priestoru.
Obžalovaný P. B. navrhol pri použitej právnej kvalifikácii jeho konania podľa § 187
ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. vypustiť zo skutkovej vety zistenie, že drogu prechovával za
účelom ďalšieho predaja, lebo nebola taká okolnosť preukázaná v dôsledku čoho sa
neuplatnilo ani právne posúdenie činu aj podľa písmena c/ ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. zák.
Rovnako sa domáhal aj zmeny výroku o treste tak, že s prihliadnutím na neúmernú dĺžku
konania (od 4. mája 2002) žiadal, aby mu bol s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák.
a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložený podmienečný
trest odňatia slobody. Pre prípad, že by odvolací súd nezistil dôvod, na taký postup navrhol,
aby mu bol uložený trest odňatia slobody v dĺžke rovnajúcej sa vykonanej väzbe. Zároveň
žiadal zrušiť trest prepadnutia veci, pretože suma 369,11 eur nepatrila jemu, ale svedkyni H..
Obhajca obžalovaného J. Z., ktorý podané odvolanie písomne neodôvodnil, na
verejnom zasadnutí navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby, pretože
žiadnu drogu neprechovával, ale táto mu bola podstrčená príslušníkmi polície.
Obžalovaný J. V. v podanom odvolaní namietol, že krajský súd pri rozhodovaní o vine
nesprávne vychádzal aj z pôvodných usvedčujúcich výpovedí svedkov J. C., M. P., J. R., R. S.
a M. S., nakoľko menovaní, ktorí neskôr kupované drogy od neho popreli, boli vypočutí skôr
ako mu bolo oznámené obvinenie, a tak pri uvedených výsluchoch nemohol uplatniť svoje
obhajovacie práva. Zákonne získanými dôkazmi nebol preukázaný znak kvalifikovanej
skutkovej podstaty uvedený v § 187 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., t. j. , že drogu predával osobe
mladšej ako osemnásť rokov, v posudzovanom prípade svedkovi J. C.. Zaistené drogy
zadovážil pre svoju na drogách závislú dcéru, tejto ich aj podával, a preto navrhol,
aby jeho čin bol posúdený podľa znakov základnej skutkovej podstaty uvedených v § 187
ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
aj s prihliadnutím na jeho onkologické ochorenie a takmer úplnú slepotu jeho manželky.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla odvolanie všetkých
skôruvedených obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. v znení
účinnom do 1. januára 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k obžalovanému J. Z. vykonal odvolacie
konanie ako konanie proti ušlému podľa § 302 Tr. por. a nasl. v znení účinnom do 1. januára
2006 nakoľko ani pri využití všetkých zákonných dostupných prostriedkov sa uvedenému
odvolateľovi nepodarilo doručiť upovedomenie o verejnom zasadnutí, na ktoré svojím
odvolaním obžalovaný J. Z. taktiež podal podnet. Pritom sa zistilo, že tento sa dlhšiu dobu
nezdržuje na mieste, ktoré označil za stále bydlisko a miesto na doručovanie písomností podľa
správ previerku vykonávajúcich policajných orgánov zároveň pátrajúcich po pobyte
obžalovaného J. Z., menovaný zrejme strieda miesta svojho pobytu, nanovo nie je k nemu
nikde prihlásený. Vychádzajúc zo súhrnu uvedených skutočností, odvolací súd dospel
k záveru, že bolo preukázané splnenie zákonných podmienok uvedených v § 302 ods. 1
Tr. por., menovite, že obžalovaný J. Z. sa vyhýba trestnému stíhaniu tým, že sa skrýva,
a preto predseda senátu vydal podľa § 305 Tr. por. opatrenie o vykonaní odvolacieho konania
vo vzťahu k obžalovanému J. Z. ako konania proti ušlému, pričom ďalej postupoval podľa
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom
na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov)
účinného od 1. januára 2006 podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa zákona
č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) preskúmal podľa § 254 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
mohli jednotliví obžalovaní podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vyčítané,
podľa § 263 ods. 6 Tr. por. doplnil dokazovanie prečítaním podstatných častí trestného spisu
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1 T 180/2006, týkajúceho sa obžalovaného J. Z. a zistil,
že nedôvodné je iba odvolanie obžalovaného J. H.. Pokiaľ ide o ďalších štyroch odvolateľov –
obžalovaných M. M., P. B., J. Z. a J. V. dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku boli takmer
výhradne pochybenia pri rozhodovaní o treste a len v prípade obžalovaného M. M. boli
čiastočne akceptovateľné jeho výhrady proti výroku o vine v bode 1, čo malo za následok
u všetkých štyroch spomenutých obžalovaných postup podľa § 259 ods. 3 Tr. por., t. j.
odvolací súd nižšie uvedené pochybenia napravil vlastným rozhodnutím, striktne rešpektujúc
zákaz reformatio in peius vyplývajúci z ostatne uvedeného procesného ustanovenia.
Krajský súd po doplnení dokazovania nariadeného zrušujúcim uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2008, sp. zn. 2 To 64/2006, vyhodnotil vykonané
dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel tak v podstate k úplným
a správnym skutkovým zisteniam, pričom napadnutý rozsudok aj odôvodnil spôsobom
zodpovedajúcim požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 125 Tr. por.
Pokiaľ ide o výrok o vine v súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami,
bolo akceptovateľné len tvrdenie obžalovaného M. M. o hrozbe zameniteľnosti skutku
dotýkajúceho sa ho v bode 1/ s iným skutkom v dôsledku absencie časových údajov, ktoré
v zmysle § 120 ods. 3 Tr. por. spoluidentifikujú trestný skutok a námietku obžalovaného J. V.
o nepoužiteľnosti v jeho odvolaní konkrétne vymenovaných výpovedí svedkov, keďže tieto
pre použitú právnu kvalifikáciu konania uvedeného obžalovaného dôležité dôkazy boli
získané bez možnosti uplatnenia obhajovacích práv obžalovaného J. V. predtým, ako mu bolo
oznámené obvinenie, v dôsledku čoho nebola vytvorená taká procesná situácia, aby sa
uvedených úkonov mohol zúčastniť neskôr zvolený obhajca obžalovaného. Napriek
konštatovanému pochybeniu krajského súdu nie je žiadny dôvod na korekciu výroku o vine
u tohto obžalovaného, pretože skutkové zistenia napĺňajúce znaky skutkovej podstaty
trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu
a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. preukazujú iné zákonným spôsobom zadovážené a na hlavnom pojednávaní
vykonané dôkazy, menovite obsah telefonických rozhovorov obžalovaného J. V.
so spoluobžalovanými R. B. a V. D. (zväzok 5, č. l. 1079, 1081, 1082), z ktorých jednoznačne
vyplýva, že obžalovaný J. V. drogy nezadovažoval a neprechovával len za účelom ich
podávania svojej dcére, ale že tieto predával iným osobám. Takému záveru jednoznačne
nenasvedčujú vyjadrenia o „poriadnom rozbehnutí sa“, „prosperite“, zistenie pomôcok v byte
slúžiacich k manipulácii s drogou a napokon fakt, že všetci v odvolaní obžalovaného J. V.
uvádzaní svedkovia, vrátane J. C., ktorý ešte v čase činu nedovŕšil osemnásty rok veku ako
drogovo závislé osoby počas vykonávania domovej prehliadky 6. februára 2003
u obžalovaného J. V. prichádzali do jeho bytu, odkiaľ boli predvedení na príslušný policajný
útvar za účelom ich výsluchu. Vzhľadom na uvedené zistenia je vylúčené zmierniť právne
posúdenie konania obžalovaného J. V. v porovnaní s napadnutým rozsudkom.
Rovnako tomu tak je aj v prípade obžalovaného M. M.. Odvolacím súdom vykonaná
korektúra skutku v bode 1/ neodôvodňuje iné právne posúdenie, než aké sa uplatnilo
v napadnutom rozsudku krajského súdu, pričom žiadne vecné argumenty a dôkazy
neopodstatňujú možnosť akceptácie v odvolaní uplatnenej obhajoby obžalovaného o údajnom
konaní v krajnej núdzi ani modifikovať ustálený spôsob spáchania činu vypustením zistení
o zadovážení a predávaní drogy. Vykonané dôkazy, najmä výsledky vykonaných prehliadok,
samotné zadržanie obžalovaného 3. mája 2002 za situácie, keď v motorovom vozidle mu bolo
nájdených viac balíčkov drogy a nájdenie pomôcok slúžiacich k manipulácii (váženiu
a baleniu omamných látok) v plnom rozsahu preukazujú, že obžalovaný M. M. znaky
základnej skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi naplnil nielen prechovávaním
omamnej látky (§ 187 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.), ale aj ďalšími alternatívnymi formami konania
uvedenými v § 187 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. zák., teda zadovážením spomenutej látky
a jej predávaním.
Vzhľadom na zákonné kritériá uvedené v § 89 ods. 13 Tr. zák. v znení
účinnom do 1. januára 2006 a s poukazom na vládne nariadenie č. 428/2005 skutkom zistený
rozsah činu bol súdom prvého stupňa správne vyjadrený (rovnako aj u spoluobžalovaného J.
H.) kvalifikačne ako spáchanie činu uvedeného v odseku 1, ustanovenia § 187
vo veľkom rozsahu podľa § 187 ods. 5 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.
Pre uvedené právne posúdenie bola splnená aj materiálna podmienka, uvedená v § 88
Tr. zák. a obžalovaným M. M. uvádzané okolnosti, dlhší časový odstup od spáchania
trestného činu, prípadne aj začínajúce sa u neho bližšie nešpecifikované zdravotné ťažkosti
neznižujú stupeň nebezpečnosti ním spáchaného trestného činu do takej miery, aby bolo
možné vyhovieť jeho návrhu na miernejšie posúdenie skutku ako trestného činu nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
podľa § 187 ods. 1, ods. 3 (zrejme písm. b/) Tr. zák., keď prvá z uvádzaných okolností našla
odraz pri rozhodovaní o treste v podobe použitia zmierňovacieho ustanovenia § 40 ods. 1
Tr. zák., ktoré aplikoval aj odvolací súd.
Ani v prípade obžalovaného P. B. nebol zistený dôvod na zmenu výroku o vine.
Skutkové zistenie, za akým účelom tento obžalovaný drogu prechovával, ktoré ale správne
nenašlo odraz aj v právnom posúdení jeho činu tiež podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. je len
vyjadrením zákonnej úpravy, že také množstvo drogy, aké bolo zaistené u obžalovaného P. B.
nemôže byť považované za držbu pre vlastnú potrebu (§ 89 ods. 12 Tr. zák., resp. § 135
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006).
Námietky skutkovej povahy obžalovaných J. H. a J. Z., ktorých činy boli súdom
prvého stupňa posúdené po právnej stránke v súlade so zákonom, hodnotí odvolací súd ako
neopodstatnené a rovnako za neopodstatnené považuje odvolací súd aj ich návrhy
na oslobodenie spod obžaloby. Tvrdenie obžalovaného J. H., že stopy po omamnej látke
zaistené na jeho rukách sú len výsledkom uposlúchnutia príkazu polície, aby preložil tehličky
obsahujúce drogy, sú nepodložené a v rozpore s výsledkami vykonanej prehliadky
nebytového priestoru užívaného obžalovaným, kde okrem iného bol zadržaný obžalovaný
J. H. aj s jeho v garáži sa nachádzajúcim motorovým vozidlom zn. M. v takom stave, že toto
malo odmontovaný úkryt pod ľavým predným blatníkom, z ktorého boli vyložené vedľa auta
balíčky drogy. Vzhľadom na uvedené zistenia je neakceptovateľná obhajoba obžalovaného
J. H., že bol oklamaný obžalovaným M. a že o droge až do vykonania prehliadky vôbec
nevedel a túto nezadovážil. Takisto je neprijateľná zmenená výpoveď obžalovaného J. Z.
o podstrčení drogy políciou, vrátane toho, že jeho skoršie priznávajúce výpovede
za prítomnosti obhajcu a pred sudcom rozhodujúcim boli len výsledkom nátlaku na jeho
osobu, vrátane použitia fyzického násilia pri zadržaní. Pokiaľ by uvedené tvrdenia, ktoré
odvolací súd nepovažuje za hodnoverné, mali byť pravdivé, niet rozumného vysvetlenia pre
urobené opakovane usvedčujúcich výpovedí obžalovaným aj za naznačenej procesnej
situácie, teda keď v prítomnosti obhajcu žiadny nátlak na neho nehrozil a tento už vôbec
neprichádzal do úvahy pri výsluchu pred sudcom. Priznanie obžalovaného J. Z. korešponduje
s ďalšími, vo veci vykonanými, resp. zabezpečenými vecnými dôkazmi, a preto ani odvolací
súd nenadobudol pochybnosti o vine tohto obžalovaného.
V dôsledku zrušenia výroku o vine v bode 1/ u obžalovaného M. M. odvolací súd
zrušil u neho aj výrok o treste a rešpektujúc už spomenutý zákaz reformatio in peius uložil
tomuto obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za použitia zmierňovacieho ustanovenia
§ 40 ods. 1 Tr. zák. v rovnakej výmere ako súd prvého stupňa, pričom so zreteľom
na závažnosť činu, vyjadrenú aj rozsahom protiprávneho konania nezistil dôvod na uloženie
miernejšieho trestu v porovnaní s napadnutým rozsudkom a už vôbec nie s podmienečným
odkladom jeho výkonu. K návrhu obžalovaného aplikovať pri rozhodovaní o treste okrem
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. aj § 88 Tr. zák. a trest uložiť podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. treba
uviesť, že tento postup je vylúčený. Ak súd prihliadne na okolnosť podmieňujúcu použitie
vyššej trestnej sadzby, musí to vyjadriť vo výroku o vine uvedením príslušného zákonného
ustanovenia a ďalších skutočností a znakov v zmysle § 120 ods. 3 Tr. por. Trest potom uloží
podľa príslušného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona s vyjadrením použitia vyššej
trestnej sadzby uvedením konkrétneho vyššieho odseku skutkovej podstaty vo výroku o treste.
Okrem trestu odňatia slobody uložil tomuto obžalovanému aj trest prepadnutia veci
v rovnakom rozsahu ako krajský súd a obžalovaného pri rešpektovaní zákazu zmeny
k horšiemu zaradil do tej istej nápravnovýchovnej skupiny ako krajský súd.
Pokiaľ ide o obžalovaného P. B. odvolací súd zistil, že tento dôvodne napádal výrok
o treste prepadnutia veci, nakoľko aj výpoveďou svedkyne S. H. bolo preukázané,
že prepadnutá suma 369,11 eur patrila tejto a nie obžalovanému. V prípade ďalších vecí
(telefónov) nebolo spoľahlivo zistené, že boli použité na spáchanie činu (zadováženie 2
skladačiek kokaínu) a preto prepadnutie aj týchto vecí nebolo namieste. Na strane druhej však
odvolací súd nezistil dôvody na zmiernenie trestu odňatia slobody a použitie ustanovenia § 40
ods. 1 Tr. zák., lebo trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktoré odvolací súd tomuto
obžalovanému uložil nemožno považovať pre obžalovaného za neprimerane prísny. V súlade
s povinnosťou rešpektovať ustanovenie § 259 ods. 3 Tr. por. bol obžalovaný P. B. pre výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Dôvody pre zmenu výroku o treste odňatia slobody odvolací súd zistil u obžalovaných
J. V. a J. Z.. U prvého z nich prihliadajúc na jeho vek (takmer 62 rokov) a listinnými dôkazmi
na verejnom zasadnutí preukázané závažné ochorenie obžalovaného a tiež jeho manželky
dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom na zmenenú situáciu obžalovaného vyvolanú
zmenou zdravotného stavu možno od obžalovaného očakávať, že povedie riadny život aj bez
výkonu trestu odňatia slobody, a preto mu pôvodne nepodmienečný trest podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, pričom zostal u neho nedotknutý trest prepadnutia
veci. Rovnako postupoval odvolací súd pokiaľ ide o tento druh trestu aj u obžalovaného J. Z..
U tohto však bolo nanovo potrebné rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody, lebo najvyšší
súd po doplnení dokazovania prečítaním podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava
V, sp. zn. 1 T 180/2006, zistil, že už súd prvého stupňa, ktorý predmetný spis k dispozícii
nemal, mal obžalovanému J. Z. pri správnom použití zákona uložiť súhrnný trest odňatia
slobody a to vo vzťahu k právoplatnému rozsudku uvedeného okresného súdu
z 13. decembra 2006, sp. zn. 1 T 180/06, ktorým bol J. Z., nar. X., uznaný za vinného
z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu
a prekurzora a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1
písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Keďže teraz posudzovaný
trestný čin obžalovaný J. Z. spáchal skôr ako bol vyhlásený citovaný právoplatný rozsudok
a uvedené odsúdenie nie je takej povahy, že by sa na obžalovaného hľadelo akoby nebol
odsúdený, uloženie súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. (v znení účinnom
do 1. septembra 2003) bolo obligatórne. Tomuto postupu a teda logickému sprísneniu trestu
v porovnaní s napadnutým rozsudkom nebránilo to, že odvolanie podal len obžalovaný
J. Z. a nie aj prokurátor. Súhrnný trest môže byť uložený aj z podnetu odvolania podaného
len v prospech obžalovaného. Z hľadiska rešpektovania zákazu reformatio in peius je však pre
najvyššiu výmeru súhrnného trestu určujúci súčet nesprávne samostatného trestu uloženého
súdom prvého stupňa a trestu, ktorý v dôsledku uloženia súhrnného trestu má byť zrušený.
Toto pravidlo bolo rešpektované uložením súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému
J. Z. vo výmere päť rokov, pre výkon ktorého musel byť zaradený do tej istej
nápravnovýchovnej skupiny, do ktorej ho zaradil krajský súd. V dôsledku uloženia súhrnného
trestu museli byť zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Napokon pokiaľ ide o obžalovaného J. H., ktorý trestnú činnosť spáchal v najväčšom
rozsahu, odvolací súd nezistil u neho dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ani vo výroku
o treste, a preto jeho odvolanie ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do 1.
januára 2006 zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková