Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obžalovanému M. M. a spol. pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej

látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1

písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné na verejnom

zasadnutí 29. júna 2010 v Bratislave o odvolaniach obžalovaných M. M., J. H., P. B., J. V.

a J. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006

sa napadnutý rozsudok u obžalovaného M. M. zrušuje vo výroku o vine v bode 1/ a vo výroku

o treste a podľa , , v znení účinnom

do 1. januára 2006 vo výroku o treste odňatia slobody u obžalovaných P. B., J. Z. a J. V.

a u obžalovaného P. B. aj vo výroku o treste prepadnutia veci.

Na základe v znení účinnom do 1. januára 2006 sa obžalovaný

M. M., nar. X. v B., trvale bytom B., T., živnostník

uznáva za vinného, že

v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním s omamnými látkami, konkrétne

s heroínom, ktorý si zadovážil od presne nezistenej osoby a od doposiaľ neustálených osôb

až do jeho zadržania 3. mája 2002 heroín uskladňoval v bytoch a nebytových priestoroch v B.

na T., na R., riedil ho na konzumovateľnú konzumáciu, vážil, balil a následne odpredával

prostredníctvom nezistených menších dílerov, priamym konzumentom minimálne v množstve

3118,21 g s koncentráciou účinnej látky 11,4 až 18,7 % hmotnostných. Z vyššie uvedeného

množstva heroínu by bolo možné pripraviť 25 254 priemerných jednotlivých dávok tejto

omamnej látky pri súčasnej cene 9,96 eur (300,-Sk) čo u konečného konzumenta predstavuje

zadržané množstvo sumu 251 529 eur (7 576 200,Sk).

Heroín je v zmysle zaradený do prvej skupiny omamných

látok,

teda

neoprávnene omamnú látku zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu a čin

spáchal vo veľkom rozsahu,

čím spáchal

trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej, psychotropnej látky, jedu

a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák.

v znení účinnom do 1. januára 2006.

Za to sa odsudzuje

podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1

Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu ukladá trest prepadnutia veci, a to sumy

448,12 eur (13 500 Sk), mobilných telefónov značky E. a E. + 2 ks SIM karty a kufríka šedej

farby.

Obžalovaný J. Z. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. septembra 2003 sa odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň sa zrušuje výrok o treste v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava

V z 13. decembra 2006, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad.

Obžalovaný P. B. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 sa odsudzuje na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaný J. V. sa odsudzuje podľa § 187 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

sa obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri)

roky.

II. Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 sa odvolanie

obžalovaného J. H. zamieta.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2009, sp. zn. , okrem

obžalovaných R. B. a V. D., vo vzťahu ku ktorým rozsudok nadobudol právoplatnosť na súde

prvého stupňa boli uznaní za vinných obžalovaný M. M. v bode 1/ a obžalovaný J. H. v bode

2/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu

a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/ a d/, ods. 5 písm. b/

Tr. zák. (v znení účinnom do 1. januára 2006), obžalovaný J. Z. v bode 5/ z trestného činu

nedovolenej výroby a držby omamnej látky psychotropnej látky, jedu a prekurzora

a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/

Tr. zák. obžalovaný J. V. v bode 6/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej

látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm.

b/, c/ , d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaný P. B. v bode 7/ z trestného činu nedovolenej

výroby a držby omamnej látky psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi

podľa § 187 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. zák. a obžalovaný M. M. v bode 8/ z trestného činu

nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

1/ Obžalovaný M. M. v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním

s omamnými látkami, konkrétne s heroínom, ktorý si zadovážil od presne nezistenej osoby

a od doposiaľ neustálených osôb následne uskladňoval v bytoch a nebytových priestoroch

v B. na T., na R., riedil ho na konzumovateľnú konzumáciu, vážil, balil a následne odpredával

prostredníctvom nezistených menších dílerov, priamym konzumentom minimálne v množstve

3118,21 g s koncentráciou účinnej látky 11,4 až 18,7 % hmotnostných. Z vyššie uvedeného

množstva heroínu by bolo možné pripraviť 25 254 priemerných jednotlivých dávok tejto

omamnej látky pri súčasnej cene 9,96 eur (300,-Sk) čo u konečného konzumenta predstavuje

zadržané množstvo sumu 251 529 eur (7 576 200,Sk).

2/ Obžalovaný J. H. v nezistenom čase, od doposiaľ nezistenej osoby a nezisteným

spôsobom zadovážil heroín za účelom jeho ďalšieho distribuovania a predaja osobám drogovo

závislým. Tento prechovával v garáži na H. a dňa 3.5. 2002, pred vykonaním prehliadky

iných priestorov, na základe súhlasu Okresného prokurátora Bratislava 2 zo dňa 18.4.2002

dobrovoľne vydal 10 ks balíčkov heroínu v tvare tehličky hnedej farby a následne dňa

3.5.2002 bola vykonaná prehliadka v iných priestoroch pivnice v B. na H., pri ktorej boli

nájdené 4 ks tehličky heroínu, teda celkovo heroín v množstve 6 895, 65 g, s koncentráciou

účinne látky v rozmedzí 34,1 až 48,4 % hmotnostných z ktorých je možno pripraviť 149 996

priemerných dávok v celkovej hodnote 1493 955 eur (44 998 800,Sk).

3/ Obžalovaní V. D. a J. Z. dňa 25.3.2002 v presne nezistenom čase v B., na presne

nezistenom mieste odpredal V. D. J. Z. heroín s prímesou kofeínu a paracetanolu v celkovej

hmotnosti 26,9 g s koncentráciou účinnej látky 3,4 % hmotnostných, z ktorého by bolo možné

pripraviť 42 až 100 priemerných jednotlivých dávok v hodnote 418,32 eur (12 450,-Sk) až

995,82 eur (30 000,-Sk), ktoré následne J. Z. prechovával u seba do času, kedy bol v rámci

zákroku Národnej protidrogovej jednotky PPZ vykonaného v B. – Lamač pred križovatkou

ciest v smere do D. a Z. B. zadržaný vo svojom vozidle značky F. a následne predmetný

heroín dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi.

4/ Obžalovaný J. V. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste zadovážil si od

doposiaľ nezistenej osoby heroín a metamfetamín, ktorý v B. na K., na treťom poschodí

prechovával za účelom odpredaja osobám drogovo závislým, pričom dňa 6.2.2003 bola

vykonaná domová prehliadka pri ktorej dobrovoľne vydal jedno igelitové vrecko s obsahom

6,46 g heroínu s prímesou kofeínu a paracetanolu so zastúpením 3,9 % hmotnostných čo je

0,25 g čistej látky diacetylmorfínu a zodpovedá 25 priemerným dávkam drogy, čo pri cene

9,96 eur (300,-Sk) na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo 248,95 eur (7500,-Sk).

Dve fľaštičky 40 ml roztoku metadonu, 6 ks papierových skladačiek v celkovej

hmotnosti 0,34 g s obsahom metamfetamínu o koncentrácii 55,9 % hmotnostných, čo je

0,19 g čistej látky a zodpovedá šiestim jednotlivým dávkam drogy, čo by pri cene 19,92 eur

(6oo,-Sk) na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo celkovú hodnotu 39,83 eur

(1200,-Sk).

Injekčnú striekačku s obsahom 1,44 g metamfetamínu o koncentrácii 41,7 %

hmotnostných čo je 0,6 g čistej látky a zodpovedá 15 až 30 jednotlivým dávkam drogy,

čo pri cene 6,64 Euro (200,-Sk) na drogovom trhu predstavovalo celkovú hodnotu 99,58 eur

1,3000,-Skj až 199,16 eur (6000,-Sk).

Kovovú lyžičku a váhu z umelej hmoty žltej farby, ktoré obsahovali stopy heroínu.

Peniaze vo výške 73,69 Euro (2220,-Sk), 30 Euro, 378,41 Euro (11 400 Sk), 30 Euro,

899,32 Euro (27 093 Sk) a špachtlička, ktorá obsahovala stopy heroínu a metamfetamínu.

Heroín následne predával osobám drogovo závislým, okrem iného aj J. C., ktorý v tom

čase ešte nedovŕšil 18 rok svojho veku.

Heroín je v zmysle z. zaradený do prvej skupiny omamných

látok. Metamfetamín je zaradený v zmysle z. do druhej skupiny

psychotropných látok a metodon je zaradený do druhej skupiny omamných látok.

5/ Obžalovaný P. B. si v nezistenom čase zadovážil od doposiaľ nezistenej osoby dve

skladačky s obsahom kokaínu o hmotnosti 1,96 g s koncentráciou účinnej látky 39,3%

hmotnostných, čo predstavuje 20 až 40 priemerných jednotlivých dávok drogy, čo by pri cene

400 Sk za jednotlivú dávku v čase zaistenia predstavovalo 265,55 eur (8000 Sk) až 530,50 eur

(16 000 Sk), ktoré prechovával za účelom ďalšieho predaja v odkladacej skrinke vozidla

značky P., EČ B., ktorého majiteľom je M. Š. a ktoré obvinený používal do dňa 3. mája 2002,

kedy mu bol kokaín zaistený pri prehliadke vozidla na základe príkazu Okresného prokurátora

Bratislava II z 18. apríla 2002. Kokaín je zaradený do druhej skupiny omamných látok

v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch.

6/ Obžalovaný M. M. od presne nezistenej doby do 3. mája 2002 v prenajatej garáži

v B. na S., ktorej majiteľom je A. K. bez povolenia prechovával obranný granát model B.

so zapaľovačom, rozbuškou juhoslovenskej výroby, opakovaciu guľovnicu značky S. model

110, kaliber W., kaliber 308 W., výrobné číslo F., 18 kusov nábojov kaliber 308 W. značky S.

a B. českej výroby, 500 ks nábojov kaliber 900 mm L. značky S. a B. českej výroby a to aj

napriek tomu, že v zmysle o zbraniach a strelive nemal povolenie

na držbu takýchto zbraní a streliva.

Heroín je v zmysle zaradený do prvej skupiny omamných

látok, flunitranzepan je zaradený do tretej skupiny omamných látok.

Za to boli odsúdení:

1/ Obžalovaný M. M. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 a § 40 ods. 1,

ods. 5 písm. b/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny.

2/ Obžalovaný J. H. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny.

3/ Obžalovaný J. Z. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2

(dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I.

(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

4/ Obžalovaný J. V. podľa § 187 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. na

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I.

(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

5/ Obžalovaný P. B. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2

(dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do I.

(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. bol uložený trest prepadnutia veci a to:

- obžalovanému M. M. sumy 448,12 eur (13 500 Sk), mobilných telefónov značky

E. a E. + 2 ks SIM kariet a kufríka šedej farby,

- obžalovanému J. H. mobilného telefónu značky N. + SIM karty,

- obžalovanému P. B. mobilného telefónu E. + 2 ks SIM kariet, mobilného telefónu

Siemens S 45 a sumy 369,11 eur,

- obžalovanému J. V. sumy 1351,42 eur (40 713 Sk), 60 eur a digitálnej váhy zn.

M.,

- obžalovanému J. Z. mobilného telefónu zn. E..

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obžalovaní M. M., J. H., P. B., J. Z.

a J. V. odvolanie, ktoré až na obžalovaného J. Z. aj odôvodnili, a to prostredníctvom svojich

obhajcov.

Obžalovaný M. M. v zásade odkázal na dôvody svojho odvolania proti skoršiemu

(zrušenému) rozsudku krajského súdu z 12. apríla 2006. V súvislosti s výrokom o vine v bode

1/ namietol správnosť zistenia, že drogu zadovážil a predával. V skutočnosti

ju iba uschovával aj to proti svojej vôli a konal v krajnej núdzi. Tomu istému výroku o vine

ďalej vytkol, že skutok v ňom uvedený je celkom neurčitý a zameniteľný s iným lebo

neobsahuje čas jeho spáchania. S poukazom na dobu ôsmich rokov, počas ktorej viedol riadny

život i pri zistenom rozsahu činu navrhol prostredníctvom aplikácie ustanovenia § 88 Tr. zák.

(v znení účinnom do 1. januára 2006) zmeniť jeho právne posúdenie tak, že odvolací súd

skutok v bode 1/ posúdi ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,

psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a uloží mu podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. s použitím

§ 40 ods. 1 a § 88 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon mu

podmienečne odloží na skúšobnú dobu troch rokov, zároveň aj s probačným dohľadom podľa

účinného od 1. januára 2006 a prípadne mu uloží aj primerané obmedzenia

podľa § 59 ods. 2 Tr. zák.

Obžalovaný J. H. sa v podanom odvolaní domáhal zrušenia napadnutého rozsudku

a oslobodenia spod obžaloby, pretože sa nedopustil žiadneho z alternatívnych konaní

predpokladaných ustanovením § 187 ods. 1 Tr. zák. a o zaistenej droge, ktorú v prehliadnutej

garáži uskladňoval spoluobžalovaný M. M., sa dozvedel až v deň vykonania prehliadky

spomenutého nebytového priestoru.

Obžalovaný P. B. navrhol pri použitej právnej kvalifikácii jeho konania podľa § 187

ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. vypustiť zo skutkovej vety zistenie, že drogu prechovával za

účelom ďalšieho predaja, lebo nebola taká okolnosť preukázaná v dôsledku čoho sa

neuplatnilo ani právne posúdenie činu aj podľa písmena c/ ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. zák.

Rovnako sa domáhal aj zmeny výroku o treste tak, že s prihliadnutím na neúmernú dĺžku

konania (od 4. mája 2002) žiadal, aby mu bol s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák.

a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložený podmienečný

trest odňatia slobody. Pre prípad, že by odvolací súd nezistil dôvod, na taký postup navrhol,

aby mu bol uložený trest odňatia slobody v dĺžke rovnajúcej sa vykonanej väzbe. Zároveň

žiadal zrušiť trest prepadnutia veci, pretože suma 369,11 eur nepatrila jemu, ale svedkyni H..

Obhajca obžalovaného J. Z., ktorý podané odvolanie písomne neodôvodnil, na

verejnom zasadnutí navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby, pretože

žiadnu drogu neprechovával, ale táto mu bola podstrčená príslušníkmi polície.

Obžalovaný J. V. v podanom odvolaní namietol, že krajský súd pri rozhodovaní o vine

nesprávne vychádzal aj z pôvodných usvedčujúcich výpovedí svedkov J. C., M. P., J. R., R. S.

a M. S., nakoľko menovaní, ktorí neskôr kupované drogy od neho popreli, boli vypočutí skôr

ako mu bolo oznámené obvinenie, a tak pri uvedených výsluchoch nemohol uplatniť svoje

obhajovacie práva. Zákonne získanými dôkazmi nebol preukázaný znak kvalifikovanej

skutkovej podstaty uvedený v § 187 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., t. j. , že drogu predával osobe

mladšej ako osemnásť rokov, v posudzovanom prípade svedkovi J. C.. Zaistené drogy

zadovážil pre svoju na drogách závislú dcéru, tejto ich aj podával, a preto navrhol,

aby jeho čin bol posúdený podľa znakov základnej skutkovej podstaty uvedených v § 187

ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody

aj s prihliadnutím na jeho onkologické ochorenie a takmer úplnú slepotu jeho manželky.

Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla odvolanie všetkých

skôruvedených obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné podľa v znení

účinnom do 1. januára 2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k obžalovanému J. Z. vykonal odvolacie

konanie ako konanie proti ušlému podľa a nasl. v znení účinnom do 1. januára

2006 nakoľko ani pri využití všetkých zákonných dostupných prostriedkov sa uvedenému

odvolateľovi nepodarilo doručiť upovedomenie o verejnom zasadnutí, na ktoré svojím

odvolaním obžalovaný J. Z. taktiež podal podnet. Pritom sa zistilo, že tento sa dlhšiu dobu

nezdržuje na mieste, ktoré označil za stále bydlisko a miesto na doručovanie písomností podľa

správ previerku vykonávajúcich policajných orgánov zároveň pátrajúcich po pobyte

obžalovaného J. Z., menovaný zrejme strieda miesta svojho pobytu, nanovo nie je k nemu

nikde prihlásený. Vychádzajúc zo súhrnu uvedených skutočností, odvolací súd dospel

k záveru, že bolo preukázané splnenie zákonných podmienok uvedených v § 302 ods. 1

, menovite, že obžalovaný J. Z. sa vyhýba trestnému stíhaniu tým, že sa skrýva,

a preto predseda senátu vydal podľa opatrenie o vykonaní odvolacieho konania

vo vzťahu k obžalovanému J. Z. ako konania proti ušlému, pričom ďalej postupoval podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení neskorších predpisov)

účinného od 1. januára 2006 podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa zákona

č. o trestnom konaní súdnom () preskúmal podľa

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

mohli jednotliví obžalovaní podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vyčítané,

podľa doplnil dokazovanie prečítaním podstatných častí trestného spisu

Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , týkajúceho sa obžalovaného J. Z. a zistil,

že nedôvodné je iba odvolanie obžalovaného J. H.. Pokiaľ ide o ďalších štyroch odvolateľov –

obžalovaných M. M., P. B., J. Z. a J. V. dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku boli takmer

výhradne pochybenia pri rozhodovaní o treste a len v prípade obžalovaného M. M. boli

čiastočne akceptovateľné jeho výhrady proti výroku o vine v bode 1, čo malo za následok

u všetkých štyroch spomenutých obžalovaných postup podľa , t. j.

odvolací súd nižšie uvedené pochybenia napravil vlastným rozhodnutím, striktne rešpektujúc

zákaz reformatio in peius vyplývajúci z ostatne uvedeného procesného ustanovenia.

Krajský súd po doplnení dokazovania nariadeného zrušujúcim uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2008, sp. zn. , vyhodnotil vykonané

dôkazy v súlade s ustanovením a dospel tak v podstate k úplným

a správnym skutkovým zisteniam, pričom napadnutý rozsudok aj odôvodnil spôsobom

zodpovedajúcim požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia

Pokiaľ ide o výrok o vine v súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami,

bolo akceptovateľné len tvrdenie obžalovaného M. M. o hrozbe zameniteľnosti skutku

dotýkajúceho sa ho v bode 1/ s iným skutkom v dôsledku absencie časových údajov, ktoré

v zmysle spoluidentifikujú trestný skutok a námietku obžalovaného J. V.

o nepoužiteľnosti v jeho odvolaní konkrétne vymenovaných výpovedí svedkov, keďže tieto

pre použitú právnu kvalifikáciu konania uvedeného obžalovaného dôležité dôkazy boli

získané bez možnosti uplatnenia obhajovacích práv obžalovaného J. V. predtým, ako mu bolo

oznámené obvinenie, v dôsledku čoho nebola vytvorená taká procesná situácia, aby sa

uvedených úkonov mohol zúčastniť neskôr zvolený obhajca obžalovaného. Napriek

konštatovanému pochybeniu krajského súdu nie je žiadny dôvod na korekciu výroku o vine

u tohto obžalovaného, pretože skutkové zistenia napĺňajúce znaky skutkovej podstaty

trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu

a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. preukazujú iné zákonným spôsobom zadovážené a na hlavnom pojednávaní

vykonané dôkazy, menovite obsah telefonických rozhovorov obžalovaného J. V.

so spoluobžalovanými R. B. a V. D. (zväzok 5, č. l. 1079, 1081, 1082), z ktorých jednoznačne

vyplýva, že obžalovaný J. V. drogy nezadovažoval a neprechovával len za účelom ich

podávania svojej dcére, ale že tieto predával iným osobám. Takému záveru jednoznačne

nenasvedčujú vyjadrenia o „poriadnom rozbehnutí sa“, „prosperite“, zistenie pomôcok v byte

slúžiacich k manipulácii s drogou a napokon fakt, že všetci v odvolaní obžalovaného J. V.

uvádzaní svedkovia, vrátane J. C., ktorý ešte v čase činu nedovŕšil osemnásty rok veku ako

drogovo závislé osoby počas vykonávania domovej prehliadky 6. februára 2003

u obžalovaného J. V. prichádzali do jeho bytu, odkiaľ boli predvedení na príslušný policajný

útvar za účelom ich výsluchu. Vzhľadom na uvedené zistenia je vylúčené zmierniť právne

posúdenie konania obžalovaného J. V. v porovnaní s napadnutým rozsudkom.

Rovnako tomu tak je aj v prípade obžalovaného M. M.. Odvolacím súdom vykonaná

korektúra skutku v bode 1/ neodôvodňuje iné právne posúdenie, než aké sa uplatnilo

v napadnutom rozsudku krajského súdu, pričom žiadne vecné argumenty a dôkazy

neopodstatňujú možnosť akceptácie v odvolaní uplatnenej obhajoby obžalovaného o údajnom

konaní v krajnej núdzi ani modifikovať ustálený spôsob spáchania činu vypustením zistení

o zadovážení a predávaní drogy. Vykonané dôkazy, najmä výsledky vykonaných prehliadok,

samotné zadržanie obžalovaného 3. mája 2002 za situácie, keď v motorovom vozidle mu bolo

nájdených viac balíčkov drogy a nájdenie pomôcok slúžiacich k manipulácii (váženiu

a baleniu omamných látok) v plnom rozsahu preukazujú, že obžalovaný M. M. znaky

základnej skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky,

psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi naplnil nielen prechovávaním

omamnej látky (§ 187 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.), ale aj ďalšími alternatívnymi formami konania

uvedenými v § 187 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. zák., teda zadovážením spomenutej látky

a jej predávaním.

Vzhľadom na zákonné kritériá uvedené v § 89 ods. 13 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006 a s poukazom na vládne skutkom zistený

rozsah činu bol súdom prvého stupňa správne vyjadrený (rovnako aj u spoluobžalovaného J.

H.) kvalifikačne ako spáchanie činu uvedeného v odseku 1, ustanovenia § 187

vo veľkom rozsahu podľa § 187 ods. 5 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Pre uvedené právne posúdenie bola splnená aj materiálna podmienka, uvedená v § 88

Tr. zák. a obžalovaným M. M. uvádzané okolnosti, dlhší časový odstup od spáchania

trestného činu, prípadne aj začínajúce sa u neho bližšie nešpecifikované zdravotné ťažkosti

neznižujú stupeň nebezpečnosti ním spáchaného trestného činu do takej miery, aby bolo

možné vyhovieť jeho návrhu na miernejšie posúdenie skutku ako trestného činu nedovolenej

výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi

podľa § 187 ods. 1, ods. 3 (zrejme písm. b/) Tr. zák., keď prvá z uvádzaných okolností našla

odraz pri rozhodovaní o treste v podobe použitia zmierňovacieho ustanovenia § 40 ods. 1

Tr. zák., ktoré aplikoval aj odvolací súd.

Ani v prípade obžalovaného P. B. nebol zistený dôvod na zmenu výroku o vine.

Skutkové zistenie, za akým účelom tento obžalovaný drogu prechovával, ktoré ale správne

nenašlo odraz aj v právnom posúdení jeho činu tiež podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. je len

vyjadrením zákonnej úpravy, že také množstvo drogy, aké bolo zaistené u obžalovaného P. B.

nemôže byť považované za držbu pre vlastnú potrebu (§ 89 ods. 12 Tr. zák., resp. § 135

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006).

Námietky skutkovej povahy obžalovaných J. H. a J. Z., ktorých činy boli súdom

prvého stupňa posúdené po právnej stránke v súlade so zákonom, hodnotí odvolací súd ako

neopodstatnené a rovnako za neopodstatnené považuje odvolací súd aj ich návrhy

na oslobodenie spod obžaloby. Tvrdenie obžalovaného J. H., že stopy po omamnej látke

zaistené na jeho rukách sú len výsledkom uposlúchnutia príkazu polície, aby preložil tehličky

obsahujúce drogy, sú nepodložené a v rozpore s výsledkami vykonanej prehliadky

nebytového priestoru užívaného obžalovaným, kde okrem iného bol zadržaný obžalovaný

J. H. aj s jeho v garáži sa nachádzajúcim motorovým vozidlom zn. M. v takom stave, že toto

malo odmontovaný úkryt pod ľavým predným blatníkom, z ktorého boli vyložené vedľa auta

balíčky drogy. Vzhľadom na uvedené zistenia je neakceptovateľná obhajoba obžalovaného

J. H., že bol oklamaný obžalovaným M. a že o droge až do vykonania prehliadky vôbec

nevedel a túto nezadovážil. Takisto je neprijateľná zmenená výpoveď obžalovaného J. Z.

o podstrčení drogy políciou, vrátane toho, že jeho skoršie priznávajúce výpovede

za prítomnosti obhajcu a pred sudcom rozhodujúcim boli len výsledkom nátlaku na jeho

osobu, vrátane použitia fyzického násilia pri zadržaní. Pokiaľ by uvedené tvrdenia, ktoré

odvolací súd nepovažuje za hodnoverné, mali byť pravdivé, niet rozumného vysvetlenia pre

urobené opakovane usvedčujúcich výpovedí obžalovaným aj za naznačenej procesnej

situácie, teda keď v prítomnosti obhajcu žiadny nátlak na neho nehrozil a tento už vôbec

neprichádzal do úvahy pri výsluchu pred sudcom. Priznanie obžalovaného J. Z. korešponduje

s ďalšími, vo veci vykonanými, resp. zabezpečenými vecnými dôkazmi, a preto ani odvolací

súd nenadobudol pochybnosti o vine tohto obžalovaného.

V dôsledku zrušenia výroku o vine v bode 1/ u obžalovaného M. M. odvolací súd

zrušil u neho aj výrok o treste a rešpektujúc už spomenutý zákaz reformatio in peius uložil

tomuto obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za použitia zmierňovacieho ustanovenia

§ 40 ods. 1 Tr. zák. v rovnakej výmere ako súd prvého stupňa, pričom so zreteľom

na závažnosť činu, vyjadrenú aj rozsahom protiprávneho konania nezistil dôvod na uloženie

miernejšieho trestu v porovnaní s napadnutým rozsudkom a už vôbec nie s podmienečným

odkladom jeho výkonu. K návrhu obžalovaného aplikovať pri rozhodovaní o treste okrem

ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. aj § 88 Tr. zák. a trest uložiť podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. treba

uviesť, že tento postup je vylúčený. Ak súd prihliadne na okolnosť podmieňujúcu použitie

vyššej trestnej sadzby, musí to vyjadriť vo výroku o vine uvedením príslušného zákonného

ustanovenia a ďalších skutočností a znakov v zmysle Trest potom uloží

podľa príslušného ustanovenia osobitnej časti s vyjadrením použitia vyššej

trestnej sadzby uvedením konkrétneho vyššieho odseku skutkovej podstaty vo výroku o treste.

Okrem trestu odňatia slobody uložil tomuto obžalovanému aj trest prepadnutia veci

v rovnakom rozsahu ako krajský súd a obžalovaného pri rešpektovaní zákazu zmeny

k horšiemu zaradil do tej istej nápravnovýchovnej skupiny ako krajský súd.

Pokiaľ ide o obžalovaného P. B. odvolací súd zistil, že tento dôvodne napádal výrok

o treste prepadnutia veci, nakoľko aj výpoveďou svedkyne S. H. bolo preukázané,

že prepadnutá suma 369,11 eur patrila tejto a nie obžalovanému. V prípade ďalších vecí

(telefónov) nebolo spoľahlivo zistené, že boli použité na spáchanie činu (zadováženie 2

skladačiek kokaínu) a preto prepadnutie aj týchto vecí nebolo namieste. Na strane druhej však

odvolací súd nezistil dôvody na zmiernenie trestu odňatia slobody a použitie ustanovenia § 40

ods. 1 Tr. zák., lebo trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktoré odvolací súd tomuto

obžalovanému uložil nemožno považovať pre obžalovaného za neprimerane prísny. V súlade

s povinnosťou rešpektovať ustanovenie bol obžalovaný P. B. pre výkon

uloženého trestu odňatia slobody zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Dôvody pre zmenu výroku o treste odňatia slobody odvolací súd zistil u obžalovaných

J. V. a J. Z.. U prvého z nich prihliadajúc na jeho vek (takmer 62 rokov) a listinnými dôkazmi

na verejnom zasadnutí preukázané závažné ochorenie obžalovaného a tiež jeho manželky

dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom na zmenenú situáciu obžalovaného vyvolanú

zmenou zdravotného stavu možno od obžalovaného očakávať, že povedie riadny život aj bez

výkonu trestu odňatia slobody, a preto mu pôvodne nepodmienečný trest podmienečne odložil

na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, pričom zostal u neho nedotknutý trest prepadnutia

veci. Rovnako postupoval odvolací súd pokiaľ ide o tento druh trestu aj u obžalovaného J. Z..

U tohto však bolo nanovo potrebné rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody, lebo najvyšší

súd po doplnení dokazovania prečítaním podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava

V, sp. zn. , zistil, že už súd prvého stupňa, ktorý predmetný spis k dispozícii

nemal, mal obžalovanému J. Z. pri správnom použití zákona uložiť súhrnný trest odňatia

slobody a to vo vzťahu k právoplatnému rozsudku uvedeného okresného súdu

z 13. decembra 2006, sp. zn. , ktorým bol J. Z., nar. X., uznaný za vinného

z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu

a prekurzora a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1

písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a odsúdený

na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Keďže teraz posudzovaný

trestný čin obžalovaný J. Z. spáchal skôr ako bol vyhlásený citovaný právoplatný rozsudok

a uvedené odsúdenie nie je takej povahy, že by sa na obžalovaného hľadelo akoby nebol

odsúdený, uloženie súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. (v znení účinnom

do 1. septembra 2003) bolo obligatórne. Tomuto postupu a teda logickému sprísneniu trestu

v porovnaní s napadnutým rozsudkom nebránilo to, že odvolanie podal len obžalovaný

J. Z. a nie aj prokurátor. Súhrnný trest môže byť uložený aj z podnetu odvolania podaného

len v prospech obžalovaného. Z hľadiska rešpektovania zákazu reformatio in peius je však pre

najvyššiu výmeru súhrnného trestu určujúci súčet nesprávne samostatného trestu uloženého

súdom prvého stupňa a trestu, ktorý v dôsledku uloženia súhrnného trestu má byť zrušený.

Toto pravidlo bolo rešpektované uložením súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému

J. Z. vo výmere päť rokov, pre výkon ktorého musel byť zaradený do tej istej

nápravnovýchovnej skupiny, do ktorej ho zaradil krajský súd. V dôsledku uloženia súhrnného

trestu museli byť zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Napokon pokiaľ ide o obžalovaného J. H., ktorý trestnú činnosť spáchal v najväčšom

rozsahu, odvolací súd nezistil u neho dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ani vo výroku

o treste, a preto jeho odvolanie ako nedôvodné podľa v znení účinnom do 1.

januára 2006 zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková