Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/40/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V., IČO: X.,

o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka V., na dovolanie navrhovateľa, zast. JUDr.

D. a JUDr. Ing. Ľ., správcu konkurznej podstaty V. proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 5. septembra 2007 č. k. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 7.6.2007 č. k. -130

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V., IČO: X., do funkcie správcu ustanovil JUDr.

Ing. Ľ. a vyzval veriteľov, aby si do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje

pohľadávky. Uviedol, že po začatí konkurzného konania z predloženého zoznamu

majetku zisťoval hodnotu majetku dlžníka. Z predloženého zoznamu majetku je

zrejmé, že dlžník vlastní nehnuteľnosti a motorové vozidlá. Hodnota takto zisteného

majetku je dostatočná na úhradu nákladov konkurzu a neodôvodňuje zastavenie

konkurzného konania pre nedostatok majetku. Keďže súd nemal pochybnosti

o majetnosti dlžníka, vyhlásil v zákonom stanovenej lehote na majetok dlžníka

konkurz, ustanovil správcu náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov a vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok

v zákonom ustanovenej lehote.

Na odvolanie R. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením zo dňa

5.9.2007 č. k. -536 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu spisu zistil, že odvolanie podala

v mene spoločnosti V. osoba odlišná od osoby, ktorá podala návrh na vyhlásenie

konkurzu. Z predloženého spisu i z vyžiadaného spisu spoločnosti zistil, že sa

doposiaľ vedú spory o osobe oprávnenej konať v mene navrhovateľa. Podľa

aktuálneho záznamu v obchodnom registri je konateľom spoločnosti Mgr. V., ktorý

v mene dlžníka podal návrh. Podľa tvrdenia R., bol Mgr. V. odvolaný z funkcie

konateľa valným zhromaždením spoločnosti dňa 8.9.2006 a do tejto funkcie mal byť

zvolený R. Zmenu v zápise doposiaľ registrový súd nevykonal a neboli právoplatne

ukončené konania rozhodujúce v tejto veci. Uviedol, že bez vyriešenia uvedených

sporov však nemožno spravodlivo posúdiť samotnú bezvadnosť podaného návrhu na

vyhlásenie konkurzu, ani vylúčiť podávateľa odvolania z okruhu oprávnených osôb.

R. sa podaním odvolania v predmetnej veci domáhal svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde v súlade s článkom 46 , keďže na

jeho predchádzajúce upozornenia a podania súd nebral zreteľ a žiadnym spôsobom

sa s nimi nevysporiadal. Poukázal na ust. a a konštatoval, že pred

vydaním rozhodnutia o vyhlásení konkurzu R., ktorý o sebe tvrdí, že je oprávnenou

osobou vystupujúcou v mene spoločnosti V., podal okrem iného späťvzatie návrhu

na vyhlásenie konkurzu, o ktorom návrhu súd prvého stupňa nerozhodol a v spise sa

nenachádza žiaden doklad o tom, ako sa s týmto návrhom vysporiadal. Podľa názoru

odvolacieho súdu je v tomto prípade potrebné v záujme zabezpečenia spravodlivého

procesu, aby sa súd prvého stupňa predovšetkým vysporiadal s otázkou legitimácie

osoby oprávnenej konať v mene spoločnosti v súlade s ust. § 13 Obch. zák., a teda

či osoba konateľa, deklarovaná zápisom v obchodnom registri, zodpovedá

skutočnému stavu. Až po preskúmaní a vysporiadaní sa s touto otázkou (na základe

rozhodnutí o platnosti zmlúv o prevode obchodných podielov, následne platnosťou

rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti o zmene konateľa – z registrového

spisu č. Sro 30735/B, resp. zo súvisiacich súdnych konaní) je možné spravodlivo

rozhodnúť o tom, či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či podala späťvzatie

osoba na to oprávnená a či sú splnené podmienky pre pokračovanie v konaní. Do

pozornosti dal tiež skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I. je vedené ďalšie

skôr začaté konkurzné konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok V. ktoré

doposiaľ právoplatne nebolo skončené, v súvislosti s ktorou skutočnosťou vznikla

i otázka, či v konaní nedošlo k porušeniu práva účastníka

na zákonného sudcu.

S uznesením odvolacieho súdu sa neuspokojil navrhovateľ, ktorý podal včas

dovolanie v zmysle žiadal zrušiť uznesenie odvolacieho súdu

z dôvodu podľa , Uviedol, že napadnutým rozhodnutím

odvolací súd rozhodol v rozpore s ust. § 22 ods. 3 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii č., keď uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení

konkurzu zrušil, napriek tomu, že zákon presne určuje, ako môže odvolací súd

rozhodnúť, teda rozhodnutie zmeniť a konanie zastaviť, resp. rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdiť. I keď odvolací súd mal tiež preukázané výpisom

z obchodného registra, že jediným právoplatným konateľom dlžníka – spoločnosti V.,

spol. s r.o., je Mgr. V., čo potvrdzujú aj dve právoplatné rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave (č. k. a č. k. ), vyhovel odvolaniu podanému

neoprávnenou osobou, R.. Tomuto odvolaniu vyhovel napriek tomu, že proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa nebolo možné podať ani odvolanie. Odvolací súd

zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu, že účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci, pre ktoré nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, čím

rozhodol v rozpore s ust. , v zmysle ktorého v konkurznom

konaní súd nevykonáva dokazovanie. Účastník konania bol riadne zastúpený

konateľom zapísaným v obchodnom registri a ku dňu rozhodnutia súdu prvého

stupňa a ani ku dňu podania dovolania nebolo vydané žiadne právoplatné

rozhodnutie, ktoré by vyslovilo, že nie je konateľom spoločnosti, resp. ktorým by boli

jeho práva ako konateľa obmedzené. Odvolací súd vydal rozhodnutie s poukazom na

ustanovenia , pričom mal postupovať v zmysle

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže mal nepochybne preukázané, že sa

jedná o konkurzné konanie. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu sa odvolal i JUDr. Ing. Ľ. správca

konkurznej podstaty a žiadal jeho zrušenie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že

odvolací súd rozhodol o odvolaní osoby, ktorá v konaní vystupovala ako účastník,

pričom nemala spôsobilosť, a to ani procesnú, a preto nebol podaný návrh na začatie

konania (odvolanie), keďže odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/, c/

odmietnuť. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje tiež za zmätočné

a nepreskúmateľné, pretože nie je jasné, z akých skutkových zistení odvolací súd

vychádzal a o aké zákonné ustanovenia sa pri svojom rozhodnutí opieral. Uviedol, že

s poukazom na ust. a si štatutárny orgán úpadcu –

konateľ Mgr. V. splnil svoju povinnosť a postupom odvolacieho súdu, v rozpore

s a ZoKR bola úpadcovi ako účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Možnosť konať pred súdom bola tiež odňatá konkurzným veriteľom ako účastníkom

konkurzu, ktorých pohľadávka bola popretá. Postupom odvolacieho súdu sa odňala

možnosť konať na súde tiež správcovi konkurznej podstaty, a to v časti týkajúcej sa

schválenia zákonnej odmeny v zmysle § 43 ods. 1 do konania prvej schôdze

veriteľov. V ďalšom poukázal na a SR, ust.

ods. 3 a , a je toho názoru, že

v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným v , konanie

na odvolacom súde je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci. Má za to, že zákonnou povinnosťou odvolacieho súdu bolo skúmať, či

odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Odvolací súd mal pri svojom rozhodnutí

jednoznačne preukázané, že iba Mgr. V. je oprávnený konať v mene úpadcu

a v prípade, že to nepovažoval za dostatočné, bolo jeho zákonnou povinnosťou to

preskúmať. Skutočnosť, že sa vedie viacero súdnych konaní o určenie, kto je

oprávnený konať v mene navrhovateľa – úpadcu nemá do právo-platného

rozhodnutia vo veci žiaden vplyv na to, či osoba zapísaná v OR oprávnená konať

v mene spoločnosti je aj v skutočnosti oprávnenou konať v mene spoločnosti.

Odvolací súd tým, že rozhodol o odvolaní R., ako o odvolaní podanou oprávnenou

osobou, tým prejudikoval vedúce spory o to, kto je oprávnený konať v mene

navrhovateľa – úpadcu a tým aj prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, pretože

nevychádzal z ustanovení § 27 ods. 4 Obch. zák. Zákonnou povinnosťou

odvolacieho súdu bolo tiež skúmať prípustnosť odvolania voči zrušenému

rozhodnutiu. Ust. § 22 ods. 3 ZoKR jednoznačne stanovuje, že proti uzneseniu

o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie dlžník, ak nie je navrhovateľom.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade navrhovateľom bol dlžník, odvolanie

voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu je neprípustné. Odvolací súd mal spolu

s poukazom na uvedenú zákonnú povinnosť odvolanie podané neoprávnenou

osobou voči uzneseniu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietnuť. Je toho

názoru, že ak späťvzatie návrhu bolo vykonané neoprávnenou osobou, k tomuto

podaniu ako bezpredmetnému súd neprihliada. Tiež má za to, že podanie odvolania

R. nemožno považovať za ochranu jeho práva v zmysle SR, pretože

tento sa už ochrany svojho práva domáha na nestrannom súde v konaniach

o určenie, kto je oprávnený konať v mene úpadcu. Z toho dôvodu nemožno, a to

najmä z dôvodu ochrany pred neoprávnenými žalobami, považovať každé konanie R.

za domáhanie sa ochrany svojho práva, pokiaľ sa právoplatne nerozhodne

v konaniach, v ktorých sa priamo rozhoduje o jeho právach. Zákonnou povinnosťou

odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní bolo tiež aplikovať ustanovenia zákona

č. , pretože tento zákon je voči lex specialis, ktorý jednoznačne

stanovuje možnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní voči uzneseniu

o vyhlásení konkurzu. Zo žiadnych ustanovení tohto zákona totiž nevyplýva možnosť

napadnuté uznesenie o vyhlásení konkurzu zrušiť. Tiež zákonnou povinnosťou

odvolacieho súdu bolo rozhodnúť o odvolaní v zákonnej lehote upravenej v § 22 ods.

3 ZoKR, a to do 30 dní od predloženia veci, ktorá má priamy vplyv na následky

takéhoto rozhodnutia, a to najmä v záujme ochrany veriteľov a iných osôb dotknutých

konkurzným konaním. Zákonodarcom stanovená možnosť a lehota na rozhodnutie

odvolacieho súdu voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu je úzko spätá aj s právnymi

následkami takéhoto rozhodnutia, a to najmä s povinnosťami súdu (§ 102 ods. 3, 4,

5, § 103), správcu (§ 102 ods. 5, § 103), úpadcu, platnosťou vykonaných úkonov (§

102 ods. 4), možnosti podania návrhu

na výkon rozhodnutia alebo exekúcie pre zistené pohľadávky a iné. Keďže

zákonodarca jednoznačne stanovil záväzný spôsob a lehotu pre odvolací súd pri

rozhodnutí o odvolaní voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu, odvolací súd pri svojom

rozhodnutí viackrát a závažne porušil Ústavu SR, ako aj ZoKR a a svojvoľne

rozhodol, v dôsledku čoho spôsobil stav právnej neistoty, tzv. právne vákuum,

v priamom dôsledku ktorého v súčasnosti vzniká neodvrátiteľná škoda tak úpadcovi,

ako aj veriteľom prihlásených pohľadávok (popretých obzvlášť) a v danom prípade aj

štátu a správcovi. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolania boli podané včas, skúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) najskôr, či nimi je napadnuté rozhodnutie, proti

ktorému dovolanie nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

je predpis, ktorý upravuje materiálnu stránku konkurzného práva, tak aj procesné

právo konkurzné. Neobsahuje však komplexnú úpravu konkurzného procesu, preto

§ 196 tohto zákona stanovuje primerané subsidiárne použitie ustanovení

, ak tento zákon neustanovuje inak. Zásadne odlišná

je úprava mimoriadnych opravných prostriedkov, nakoľko podľa § 198 ods. 1 zák. č.

o konkurze a reštrukturalizácii dovolanie proti uzneseniu vydanému

v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

Keďže napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo vydané v začatom

konkurznom konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nie je proti nemu

dovolanie prípustné.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolania ako neprípustné podľa § 243b

ods. 4 , v spojení s odmietol bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

K späťvzatiu dovolania navrhovateľa neprihliadol, nakoľko obsah spisu

dostatočne neosvedčuje záver o tom, že tento právny úkon v mene navrhovateľa

urobila oprávnená osoba.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. apríla 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Z.