Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
de5/380106.5d26cc.pdf
PDF · 86.65 KB
No categories available
3Obdo/40/2007
Najvyšší súd 3 Obdo 40/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V., IČO: X.,
o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka V., na dovolanie navrhovateľa, zast. JUDr.
D. a JUDr. Ing. Ľ., správcu konkurznej podstaty V. proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 5. septembra 2007 č. k. 2CoKR/3/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 7.6.2007 č. k. 6K/15/2007-130
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V., IČO: X., do funkcie správcu ustanovil JUDr.
Ing. Ľ. a vyzval veriteľov, aby si do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje
pohľadávky. Uviedol, že po začatí konkurzného konania z predloženého zoznamu
majetku zisťoval hodnotu majetku dlžníka. Z predloženého zoznamu majetku je
zrejmé, že dlžník vlastní nehnuteľnosti a motorové vozidlá. Hodnota takto zisteného
majetku je dostatočná na úhradu nákladov konkurzu a neodôvodňuje zastavenie
konkurzného konania pre nedostatok majetku. Keďže súd nemal pochybnosti
o majetnosti dlžníka, vyhlásil v zákonom stanovenej lehote na majetok dlžníka
konkurz, ustanovil správcu náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov a vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok
v zákonom ustanovenej lehote.
Na odvolanie R. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením zo dňa
5.9.2007 č. k. 2CoKR/3/2007-536 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu spisu zistil, že odvolanie podala
v mene spoločnosti V. osoba odlišná od osoby, ktorá podala návrh na vyhlásenie
konkurzu. Z predloženého spisu i z vyžiadaného spisu spoločnosti zistil, že sa
doposiaľ vedú spory o osobe oprávnenej konať v mene navrhovateľa. Podľa
aktuálneho záznamu v obchodnom registri je konateľom spoločnosti Mgr. V., ktorý
v mene dlžníka podal návrh. Podľa tvrdenia R., bol Mgr. V. odvolaný z funkcie
konateľa valným zhromaždením spoločnosti dňa 8.9.2006 a do tejto funkcie mal byť
zvolený R. Zmenu v zápise doposiaľ registrový súd nevykonal a neboli právoplatne
ukončené konania rozhodujúce v tejto veci. Uviedol, že bez vyriešenia uvedených
sporov však nemožno spravodlivo posúdiť samotnú bezvadnosť podaného návrhu na
vyhlásenie konkurzu, ani vylúčiť podávateľa odvolania z okruhu oprávnených osôb.
R. sa podaním odvolania v predmetnej veci domáhal svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde v súlade s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, keďže na
jeho predchádzajúce upozornenia a podania súd nebral zreteľ a žiadnym spôsobom
sa s nimi nevysporiadal. Poukázal na ust. § 3 a § 1 O.s.p. a konštatoval, že pred
vydaním rozhodnutia o vyhlásení konkurzu R., ktorý o sebe tvrdí, že je oprávnenou
osobou vystupujúcou v mene spoločnosti V., podal okrem iného späťvzatie návrhu
na vyhlásenie konkurzu, o ktorom návrhu súd prvého stupňa nerozhodol a v spise sa
nenachádza žiaden doklad o tom, ako sa s týmto návrhom vysporiadal. Podľa názoru
odvolacieho súdu je v tomto prípade potrebné v záujme zabezpečenia spravodlivého
procesu, aby sa súd prvého stupňa predovšetkým vysporiadal s otázkou legitimácie
osoby oprávnenej konať v mene spoločnosti v súlade s ust. § 13 Obch. zák., a teda
či osoba konateľa, deklarovaná zápisom v obchodnom registri, zodpovedá
skutočnému stavu. Až po preskúmaní a vysporiadaní sa s touto otázkou (na základe
rozhodnutí o platnosti zmlúv o prevode obchodných podielov, následne platnosťou
rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti o zmene konateľa – z registrového
spisu č. Sro 30735/B, resp. zo súvisiacich súdnych konaní) je možné spravodlivo
rozhodnúť o tom, či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či podala späťvzatie
osoba na to oprávnená a či sú splnené podmienky pre pokračovanie v konaní. Do
pozornosti dal tiež skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I. je vedené ďalšie
skôr začaté konkurzné konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok V. ktoré
doposiaľ právoplatne nebolo skončené, v súvislosti s ktorou skutočnosťou vznikla
i otázka, či v konaní 6K/15/2007 nedošlo k porušeniu práva účastníka
na zákonného sudcu.
S uznesením odvolacieho súdu sa neuspokojil navrhovateľ, ktorý podal včas
dovolanie v zmysle § 240 ods. 1 O.s.p a žiadal zrušiť uznesenie odvolacieho súdu
z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím
odvolací súd rozhodol v rozpore s ust. § 22 ods. 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii č.7/2005 Z.z., keď uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení
konkurzu zrušil, napriek tomu, že zákon presne určuje, ako môže odvolací súd
rozhodnúť, teda rozhodnutie zmeniť a konanie zastaviť, resp. rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdiť. I keď odvolací súd mal tiež preukázané výpisom
z obchodného registra, že jediným právoplatným konateľom dlžníka – spoločnosti V.,
spol. s r.o., je Mgr. V., čo potvrdzujú aj dve právoplatné rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave (č. k. 1Cob 175/05 a č. k. 1Cob 75/06), vyhovel odvolaniu podanému
neoprávnenou osobou, R.. Tomuto odvolaniu vyhovel napriek tomu, že proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nebolo možné podať ani odvolanie. Odvolací súd
zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu, že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, pre ktoré nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, čím
rozhodol v rozpore s ust. § 14 zák. č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého v konkurznom
konaní súd nevykonáva dokazovanie. Účastník konania bol riadne zastúpený
konateľom zapísaným v obchodnom registri a ku dňu rozhodnutia súdu prvého
stupňa a ani ku dňu podania dovolania nebolo vydané žiadne právoplatné
rozhodnutie, ktoré by vyslovilo, že nie je konateľom spoločnosti, resp. ktorým by boli
jeho práva ako konateľa obmedzené. Odvolací súd vydal rozhodnutie s poukazom na
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, pričom mal postupovať v zmysle
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže mal nepochybne preukázané, že sa
jedná o konkurzné konanie. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu sa odvolal i JUDr. Ing. Ľ. správca
konkurznej podstaty a žiadal jeho zrušenie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že
odvolací súd rozhodol o odvolaní osoby, ktorá v konaní vystupovala ako účastník,
pričom nemala spôsobilosť, a to ani procesnú, a preto nebol podaný návrh na začatie
konania (odvolanie), keďže odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.
Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/, c/
O.s.p. odmietnuť. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje tiež za zmätočné
a nepreskúmateľné, pretože nie je jasné, z akých skutkových zistení odvolací súd
vychádzal a o aké zákonné ustanovenia sa pri svojom rozhodnutí opieral. Uviedol, že
s poukazom na ust. § 11 ods. 2 a 4 zák. č. 7/2005 Z.z. si štatutárny orgán úpadcu –
konateľ Mgr. V. splnil svoju povinnosť a postupom odvolacieho súdu, v rozpore
s O.s.p. a ZoKR bola úpadcovi ako účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Možnosť konať pred súdom bola tiež odňatá konkurzným veriteľom ako účastníkom
konkurzu, ktorých pohľadávka bola popretá. Postupom odvolacieho súdu sa odňala
možnosť konať na súde tiež správcovi konkurznej podstaty, a to v časti týkajúcej sa
schválenia zákonnej odmeny v zmysle § 43 ods. 1 do konania prvej schôdze
veriteľov. V ďalšom poukázal na čl. 2 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, ust. § 22
ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. a § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. a je toho názoru, že
v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., konanie
na odvolacom súde je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci. Má za to, že zákonnou povinnosťou odvolacieho súdu bolo skúmať, či
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Odvolací súd mal pri svojom rozhodnutí
jednoznačne preukázané, že iba Mgr. V. je oprávnený konať v mene úpadcu
a v prípade, že to nepovažoval za dostatočné, bolo jeho zákonnou povinnosťou to
preskúmať. Skutočnosť, že sa vedie viacero súdnych konaní o určenie, kto je
oprávnený konať v mene navrhovateľa – úpadcu nemá do právo-platného
rozhodnutia vo veci žiaden vplyv na to, či osoba zapísaná v OR oprávnená konať
v mene spoločnosti je aj v skutočnosti oprávnenou konať v mene spoločnosti.
Odvolací súd tým, že rozhodol o odvolaní R., ako o odvolaní podanou oprávnenou
osobou, tým prejudikoval vedúce spory o to, kto je oprávnený konať v mene
navrhovateľa – úpadcu a tým aj prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, pretože
nevychádzal z ustanovení § 27 ods. 4 Obch. zák. Zákonnou povinnosťou
odvolacieho súdu bolo tiež skúmať prípustnosť odvolania voči zrušenému
rozhodnutiu. Ust. § 22 ods. 3 ZoKR jednoznačne stanovuje, že proti uzneseniu
o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie dlžník, ak nie je navrhovateľom.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade navrhovateľom bol dlžník, odvolanie
voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu je neprípustné. Odvolací súd mal spolu
s poukazom na uvedenú zákonnú povinnosť odvolanie podané neoprávnenou
osobou voči uzneseniu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietnuť. Je toho
názoru, že ak späťvzatie návrhu bolo vykonané neoprávnenou osobou, k tomuto
podaniu ako bezpredmetnému súd neprihliada. Tiež má za to, že podanie odvolania
R. nemožno považovať za ochranu jeho práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR, pretože
tento sa už ochrany svojho práva domáha na nestrannom súde v konaniach
o určenie, kto je oprávnený konať v mene úpadcu. Z toho dôvodu nemožno, a to
najmä z dôvodu ochrany pred neoprávnenými žalobami, považovať každé konanie R.
za domáhanie sa ochrany svojho práva, pokiaľ sa právoplatne nerozhodne
v konaniach, v ktorých sa priamo rozhoduje o jeho právach. Zákonnou povinnosťou
odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní bolo tiež aplikovať ustanovenia zákona
č. 7/2005 Z.z., pretože tento zákon je voči O.s.p. lex specialis, ktorý jednoznačne
stanovuje možnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní voči uzneseniu
o vyhlásení konkurzu. Zo žiadnych ustanovení tohto zákona totiž nevyplýva možnosť
napadnuté uznesenie o vyhlásení konkurzu zrušiť. Tiež zákonnou povinnosťou
odvolacieho súdu bolo rozhodnúť o odvolaní v zákonnej lehote upravenej v § 22 ods.
3 ZoKR, a to do 30 dní od predloženia veci, ktorá má priamy vplyv na následky
takéhoto rozhodnutia, a to najmä v záujme ochrany veriteľov a iných osôb dotknutých
konkurzným konaním. Zákonodarcom stanovená možnosť a lehota na rozhodnutie
odvolacieho súdu voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu je úzko spätá aj s právnymi
následkami takéhoto rozhodnutia, a to najmä s povinnosťami súdu (§ 102 ods. 3, 4,
5, § 103), správcu (§ 102 ods. 5, § 103), úpadcu, platnosťou vykonaných úkonov (§
102 ods. 4), možnosti podania návrhu
na výkon rozhodnutia alebo exekúcie pre zistené pohľadávky a iné. Keďže
zákonodarca jednoznačne stanovil záväzný spôsob a lehotu pre odvolací súd pri
rozhodnutí o odvolaní voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí viackrát a závažne porušil Ústavu SR, ako aj ZoKR a O.s.p. a svojvoľne
rozhodol, v dôsledku čoho spôsobil stav právnej neistoty, tzv. právne vákuum,
v priamom dôsledku ktorého v súčasnosti vzniká neodvrátiteľná škoda tak úpadcovi,
ako aj veriteľom prihlásených pohľadávok (popretých obzvlášť) a v danom prípade aj
štátu a správcovi. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
po zistení, že dovolania boli podané včas, skúmal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr, či nimi je napadnuté rozhodnutie, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
je predpis, ktorý upravuje materiálnu stránku konkurzného práva, tak aj procesné
právo konkurzné. Neobsahuje však komplexnú úpravu konkurzného procesu, preto
§ 196 tohto zákona stanovuje primerané subsidiárne použitie ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Zásadne odlišná
je úprava mimoriadnych opravných prostriedkov, nakoľko podľa § 198 ods. 1 zák. č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii dovolanie proti uzneseniu vydanému
v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
Keďže napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo vydané v začatom
konkurznom konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nie je proti nemu
dovolanie prípustné.
Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolania ako neprípustné podľa § 243b
ods. 4 O.s.p., v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
K späťvzatiu dovolania navrhovateľa neprihliadol, nakoľko obsah spisu
dostatočne neosvedčuje záver o tom, že tento právny úkon v mene navrhovateľa
urobila oprávnená osoba.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 23. apríla 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Z.