Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c65/380105.6c9c67.pdf
PDF · 90.69 KB
No categories available
3MObdo/2/2007
Najvyšší súd 3 M Obdo 2/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej ,
v právnej veci žalobcu R., zastúpeného JUDr. J., proti žalovanému N. zastúpenému
Mgr. I. o zaplatenie 391 482,50 Sk s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 20 Cob 296/2005 zo dňa 16. marca 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20 Cob 296/2005 zo dňa 16. marca 2006
zmenil rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne, ktorým bola zamietnutá žaloba
o zaplatenie sumy 391 482,50 Sk s 8,98% úrokom z omeškania od 9. decembra
2003 do zaplatenia, v časti o zaplatenie pohľadávky tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 391 482,50 Sk, ako aj trovy konania vo výške 36 956 Sk.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 8,98% úroku z omeškania ročne
zo sumy 391 482,50 Sk od 9. decembra 2003 do zaplatenia potvrdil.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o príslušenstvo
uplatnenej pohľadávky – úroky z omeškania vo výške 8,98% zo sumy 391 482,50 Sk
23M Obdo 2/2007
od 9. decembra 2003 do zaplatenia, tieto neboli priznané z dôvodu, že vo vzťahu
k tomuto nároku žalobca neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, týkajúce sa výšky
úroku z omeškania, preto odvolací súd nevyhodnocoval ani žalovaný začiatok a dobu
omeškania. V tejto časti preto zamietavý výrok napadnutého rozsudku podľa § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keďže žalobca uplatnené príslušenstvo
nepreukázal.
Na základe podnetu žalobcu podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti,
týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky.
V odôvodnení dovolania poukázal na ustanovenia § 121 ods. 3, § 369 ods. 1
a § 502 Obchodného zákonníka. Uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania
vzniká pri omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Nárok na úroky
z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie veriteľa, ide teda
o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné podmienky, omeškanie dlžníka,
teda povinnosť platiť úroky z omeškania nastane priamo zo zákona, a to bez ohľadu
na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia zmluvne dohodnúť.
Nárok aj v takom prípade vznikne priamo zo zákona. Omeškanie dlžníka trvá až
do riadneho splnenia záväzku.
Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej
funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere
včasného plnenia peňažného záväzku. Zároveň plní z časti aj kompenzačnú funkciu.
Výška úrokov z omeškania sa upravuje v prvom rade dohodou strán. Len ak nie je
zmluvne dohodnutá, nastupuje určenie výšky úrokov zákonom (§ 369, § 502
Charakteristickou črtou úrokov z omeškania je ich akcesorická povaha.
Občiansky zákonník považuje v ustanovení § 121 ods. 3 úroky z omeškania za prí-
slušenstvo pohľadávky. Obchodný zákonník síce hovorí o príslušenstve pohľadávky
(§ 330 ods. 1 in fine), ale tento pojem nevymedzuje.
33M Obdo 2/2007
Žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania riadne uplatnil už v návrhu
na vydanie platobného rozkazu podanom na Okresnom súde v Dolnom Kubíne dňa
21. januára 2004, kde žiadal priznať úroky z omeškania v zmysle § 369 a § 502
Obchodného zákonníka zo sumy 391 482,50 Sk vo výške 8,98% ročne od 9. de-
cembra 2003 do zaplatenia. Krajský súd v Žiline mal preskúmať návrh žalobcu
z hľadiska kritérií ustanovených v § 369 a § 502 Obchodného zákonníka. Je tiež
potrebné poukázať na skutočnosť, že predpokladom uplatnenia nároku na úrok
z omeškania nie je vyúčtovanie tohto úroku.
Keďže odvolací súd sa riadne uplatneným nárokom žalobcu nezaoberal,
zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a zároveň vec nesprávne právne posúdil.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetným súdnym rozhodnutím bol porušený
zákon, pričom ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania nie je
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, generálny prokurátor Slovenskej
republiky navrhol rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania podľa
§ 243e ods. 1 a § 243f písm. c/ O.s.p. vec preskúmal podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 20 Cob 296/2005 zo dňa 16. marca
2006 potvrdil v časti výroku o zamietnutí nároku na zaplatenie 8,98% úrokov
z omeškania ročne zo sumy 391 482,50 Sk od 9. decembra 2003 do zaplatenia
rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4 Cb 54/04 136 zo dňa 14. marca 2005
z dôvodu, že žalobca vo vzťahu k tomuto nároku neprodukoval žiadne relevantné
dôkazy, týkajúce sa výšky úroku z omeškania, pričom uplatnené príslušenstvo
nepreukázal.
V žalobe zo dňa 21. januára 2004 žalobca požadoval zaplatenie sumy
391 482,50 Sk s 8,98% úrokmi z omeškania od 9. decembra 2003 do zaplatenia.
43M Obdo 2/2007
Takto formulovaný petit možno v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. považovať za dostatočne
určitý pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.
Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje Obchodný
zákonník tak, že zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok
z omeškania, a to vo výške zmluvne dohodnutej alebo určenej v ustanovení § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky
a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z omeškania
nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky
úrokov z omeškania. Za týchto okolností preto možno konštatovať, že rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v časti,
týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania pre ich nepreukázanie, je v rozpore
so zákonom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p.), preto podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 a 2 O.s.p.
rozhodnutie v časti, napadnutej mimoriadnym dovolaním zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 10. apríla 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
.