Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/163/2006

Najvyšší súd5 Obo 163/2006 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu: J. T., správca konkurznej podstaty úpadcu M., a.s.

v likvidácii, P., Brno, Česká republika, IČO: X., advokát so sídlom Š. I., Česká

republika, proti žalovanému: D., a.s., A. B., ev. č. X., X. Šaľa, IČO: X., zast. JUDr. V.

A., advokát, P.O.., X. Bratislava, o zaplatenie 3 922 356 Kč, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -108 zo dňa

26. júla 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -108 zo dňa 26. júla 2006 m e n í tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi 3 922 356 Kč istiny s 18 % úrokom z omeškania zo sumy

333 427 Kč odo dňa 15.7.1997 do zaplatenia, zo sumy 248 812 Kč odo dňa 15.7.1997

do zaplatenia, zo sumy 294 831 Kč odo dňa 15.7.1997 do zaplatenia, zo sumy 549 957

odo dňa 15.7.1997 do zaplatenia, zo sumy 549 957 Kč odo dňa 15.7.1997 do zaplatenia,

zo sumy 17 880 Kč odo dňa 15.7.1997 do zaplatenia, zo sumy 672 165 Kč odo dňa

15.7.1997 do zaplatenia, zo sumy 1 805 284 Kč odo dňa 18.7.1997 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 428 234,50 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu zamietol. V odôvodnení sa

konštatuje, že žalobou podanou 28.6.2000 sa žalobca domáhal zaplatenia 3 922 356 Kč

z titulu neuhradených faktúr za dodávky výrobkov a úrokov z omeškania vo výške 18 %

v zmysle predloženej špecifikácie. Na žalobcu bol dňa 7.5.1999 vyhlásený konkurz.

Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva

o dodávke kobercov, a tiež, že medzi nimi existovali dlhodobé obchodné vzťahy.

Splnenie dodávky a vznik práva fakturovať medzi účastníkmi nebolo sporné.

Dokazovanie súd zameral preto na preukázanie doručenia jednostranného zápočtu

žalovaného zo dňa 29.9.1997, a to formou listinných dôkazov, a tiež svedeckými

výpoveďami.

Z obsahu spisu – listu zo dňa 29.9.1997, vyplýva, že žalobca evidoval voči

žalovanému pohľadávky v sume 120 595,92 USD a žalovaný voči žalobcovi v sume

120 815,78 USD. Pohľadávky, ktoré žalovaný uvádza na započítanie sú totožné

s číslami faktúr a so sumami, ktoré sú obsiahnuté v žalovaných faktúrach v prepočte na

USD. Žalovaný listom z 29.9.1997 a výpisom z knihy odoslanej pošty zo dňa 30.9.1997

potvrdenej poštou preukázal, že svoj jednostranný prejav vôle smerujúci k započítaniu

konkrétnych pohľadávok žalovaného voči žalobcovi definovaných číslom príslušnej

faktúry, dňom jej splatnosti, a tiež jej prepočtom na USD, odoslal na adresu žalobcu. Za

podporný argument vyššie uvedenej skutočnosti možno považovať aj list žalovaného zo

dňa 10.2.2000, adresovaný už správcovi konkurznej podstaty žalobcu, v ktorom je

uvedené, že pohľadávky na zaplatenie ktorých správca žalovaného vyzval, zanikli

započítaním na základe jednostranného písomného úkonu žalovaného z 29.9.1997.

Ďalej, žalovaný kópiou konkurznej prihlášky zo dňa 16.6.1999 preukázal, že

v konkurze na majetok žalobcu si neuplatnil tieto pohľadávky, ktoré boli predmetom

vzájomného započítania. Dohoda o platobných podmienkach ku kúpnej zmluve zo dňa

9.2.1996, účtovný doklad č. 50 92 462 zo dňa 3.10.1997 nasvedčujú tomu, že žalovaný

svojou činnosťou smeroval k vytvoreniu podmienok pre započítanie a započítanie aj

účtovnou formou vykonal. Uvedené dôkazy výrazným spôsobom oslabujú žalobcu

v tom, že list o započítacom prejave žalovaného zo dňa 29.9.1997 sa u neho nenachádza.

Toto tvrdenie žalobca zakladá iba na tom, že nenašiel knihu došlej pošty z tohto

obdobia. Pritom svedok potvrdil, že počas likvidácie sa kniha došlej pošty riadne viedla.

Súd dospel k záveru, že žalovaný jednostranný, konkrétny prejav vôle smerujúci

k započítaniu vystavil, podpísal, odoslal doporučenou poštou žalobcovi. Na ťarchu

žalovaného nemôže byť skutočnosť, že žalobca nenašiel knihu došlej pošty alebo, že on

sám účtovne nevykonal zápočet pohľadávok. Bolo by tiež v rozpore s dobrými mravmi,

keby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy za týchto skutkových

okolností, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Preto žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že, čo sa týka dôkazu – výpis

z knihy odoslanej pošty, tak tento výpis je dôkazom len o tom, že dňa 30.9.1997 odoslal

právny predchodca žalovaného prostredníctvom pošty k preprave obálku adresovanému

subjektu „M.“, ktorú pošta mala doručiť na adresu Brno – P.. Označenie subjektu ako

„M.“ je však neúplné, pretože chýba dodatok o právnej forme a okolnosť o tom, že

žalobca vstúpil do likvidácie. Zápis v podacej knižke nič nehovorí o tom, čo zásielka

obsahovala a už vôbec nie je dôkazom o tom, či zásielka obsahovala akékoľvek

písomnosti alebo neobsahovala nič, bola doručená žalobcovi. Pritom však je zrejmé, že

písomnosť z 29.9.1997 obsahovala jednostranný zápočet, ktorý sa stáva perfektným až

okamžikom jeho doručenia adresátovi, a tento dôkaz nie je možné nahradiť. Pri

hodnotení dôkazov súd vôbec nebral v úvahu list právneho predchodcu žalovaného – zn.

z 10.2.2000, adresovaný žalobcovi, v ktorom pôvodný žalovaný ako spôsob

doručenia uvádza osobné odovzdanie písomnosti z 29.9.1997 nemenovanému

zamestnancovi, a to pri ústnom konaní. Pokiaľ by súd vzal do úvahy to, že zápis

v podacej knihe neuvádza nič o obsahu zásielky odoslanej na prepravu a zmienené

tvrdenie z 10.2.2000, musel by nutne spochybniť záver o obsahu zásielky odovzdanej

k preprave dňa 30.9.1997. Pokiaľ súd na podporu svojho rozhodnutia poukazuje na to,

že zápočet bol v účtovníctve právneho predchodcu evidovaný (účtovaný), tak táto

skutočnosť nič nehovorí o tom, že toto účtovanie bolo oprávnené, nebolo tým ešte

preukázané, že jednostranný zápočet bol doručený žalobcovi.

K hodnoteniu dôkazu – dohody z 9.2.1996 o platobných podmienkach ku kúpnej

zmluve zo dňa 5.3.1996, nie je možné opomenúť okolnosť, že v dohode nie je ani

zmienka o finančnej alebo odbytovej situácii spoločnosti M., a.s., Brno. Vzhľadom na

dátum jej uzavretia – 1,5 roka pred zápočtom, preto nemôže byť tam zmienka

o likvidácii spoločnosti a vôbec z nej nevyplývajú dôvody, pre ktoré bola uzavretá.

Jednoznačne na strane žalovaného spočíva dôkazné bremeno, aby preukázal svoje

tvrdenia o doručení započítacieho prejavu žalobcovi. Okolnosť, že o zápočte nebolo

v účtovníctve spoločnosti M., a.s., Brno, účtované, mal súd prvého stupňa hodnotiť ako

nepriamy dôkaz o tom, že započítací prejav z 29.9.1997 nebol žalobcovi doručený.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je rozporuplné, postavené len na nepriamych

dôkazoch, hodnotených jednoznačne v prospech žalovaného. Preto navrhuje napadnutý

rozsudok zmeniť tak, že v žalobe zo dňa 28.6.2000 bude vyhovené v celom rozsahu

v sume 3 922 356 Sk s príslušným úrokom z omeškania vo výške 18 %.

Žalovaný sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu, a to podaním zo

dňa 13.9.2007. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

potvrdiť. Súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie, vrátane výsluchov svedkov.

Súd správne uviedol, že uplatnené pohľadávky zanikli jednostranným započítaním

žalovaného, vykonaným listom zo dňa 29.9.1997. Žalovaný vzniknuté záväzky

vysporiadal vzájomným započítaním oproti časti existujúcich pohľadávok. Pre

posúdenie veci a výsledok sporu je dôležité a podstatné zhodnotenie obsahu

jednostranného zápočtu a dôkazu o odoslaní zásielky.

Súd prvého stupňa po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že k započítaniu

pohľadávok došlo. Naopak, žalobca nevedel preukázať – doložiť knihu došlej pošty za

dotknuté obdobie, hoci z výsluchu svedkov vyplynulo, že bola riadne vedená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal vec podľa ust. , , a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je zaplatenie

kúpnej ceny za splnenú dodávku kobercov v mesiaci jún a júl 1997.

Kúpnu cenu žalobca vyúčtoval faktúrou č.:

• 600033 na sumu 333 427 Kč – splatnou 14.7.1997,

• 600034 na sumu 248 812 Kč – splatnou 14.7.1997,

• 600035 na sumu 294 831 Kč – splatnou 14.7.1997,

• 600036 na sumu 549 957 Kč – splatnou 14.7.1997,

• 600038 na sumu 17 880 Kč – splatnou 17.7.1997,

• 600039 na sumu 672 165 Kč – splatnou 17.7.1997,

• 600041 na sumu 1 805 284 Kč – splatnou 22.7.1997.

Splnenie dodávky, jej rozsahu, ako aj vyúčtovanú kúpnu cenu žalovaný ako

kupujúci nerozporoval, namietal len, že predmetný peňažný záväzok zanikol

započítaním svojich pohľadávok, ktoré evidoval voči žalobcovi vo výške 120 815,78

USD v zmysle špecifikácie zo dňa 29.9.1997 (čl. 43).

Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého

druhu, zanikajú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí

voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli

pohľadávky spôsobilé na započítanie (§ 580 Obč. zák.). Zánik záväzku započítaním

môže nastať jednostranným právnym úkonom (tzv. compensatio necessaria) alebo

dohodou (tzv. compensatio voluntaria). Započítací prejav – kompenzačnú námietku

treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť

ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Obč. zák. Z jeho obsahu musí byť

zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej

výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa.

Kompenzačnej námietke možno priznať právnu relevanciu len vtedy, keď bola

doručená druhému účastníkovi. Žalovaný, podľa jeho názoru, ako jednoznačný dôkaz

o odoslaní započítacieho prejavu zo dňa 29.9.1997 doložil výpis (fotokópiu) z knihy

odoslanej pošty zo dňa 30.9.1997. Z tohto dôkazu (čl. 76, 77) je možné dôvodiť len to,

že žalovaný dal dňa 30.9.1997 (pečiatka poštového úradu Bratislava) na prepravu listovú

zásielku s označením: podacie číslo 480, meno adresáta – M., P., Brno. Nie je však

zrejmé, čo bolo obsahom tejto zásielky, resp., aké písomnosti obsahovala, a že aj

skutočne bola doručená označenému adresátovi. Žalovaný nepreukázal ani to, že táto

listová zásielka, obsah ktorej nie je známy, bola v rozhodnom období doručená

žalobcovi. Žalobca namietal v celom konaní, že žiadnu zásielku z uvedeného dátumu

neobdržal, a poukazoval na to, že označenie subjektu bolo neúplné, bez uvedenia

právnej formy a dodatku o vstupe do likvidácie. Napriek rozporu ohľadne doručenia,

žalovaný netrval na doplnení dokazovania ( ), aby súd vyžiadal písomné

stanovisko Pošty Brno 1, ktorá mala byť prijímateľom zásielky odoslanej žalovaným

dňa 30.9.1997 (čl. zápisnica z pojednávania zo dňa 10.5.2006).

V spornom prípade súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, že uplatnená pohľadávka zanikla započítacím

prejavom zo dňa 29.9.1997. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

relevantným spôsobom, že jednostranný zápočet bol doručený žalobcovi. Taktiež, list zo

dňa 10.2.2000 (čl. 44) nie je možné považovať za relevantnú kompenzačnú námietku,

vzhľadom na to, že na úpadcu M., a.s. v likvidácii, Brno, bol dňa 7.5.1999 vyhlásený

konkurz a podľa v znení zmien (ZKV),

započítanie vzájomne inak započítateľných pohľadávok patriacich do podstaty nie je

možné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nedošlo k zániku vzájomných pohľadávok

medzi veriteľom a dlžníkom a žalobca sa oprávnene domáhal splnenia peňažného

záväzku voči žalovanému, ktorý opodstatnenosť pohľadávky nerozporoval, čo do

základu a výšky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok podľa

, zmenil, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie

(), ani na jeho zrušenie ( ) a uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku vo výške 3 922 356 Kč ( )

s príslušným úrokom z omeškania vo výške 18 % tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a

Úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v sume 428 234,50 Sk (súdny poplatok za

podaný návrh – 118 116 Sk; súdny poplatok za podané odvolanie – 298 878 Sk;

bankové poplatky spojené s úhradou súdneho poplatku 1190,84 Sk (kurzový lístok

NBS k 20.11.2000 – 1 CZK = 1,234 SKK); bankové poplatky spojené s úhradou

súdneho poplatku za odvolanie – 1891,50 Sk (kurzový lístok NBS k 19.12.2006 – 1

CZK = 1,261 SKK); cestovné náklady osobným motorovým vozidlom I. – Bratislava

a späť – 364 km – účasť na pojednávaní dňa 16.4.2004 – 2413,40 Sk (kurzový lístok

NBS k 16.4.2004 – 1 CZK = 1,251 SKK); cestovné náklady – účasť

na pojednávaní dňa 15.5.2006 – 2641,40 Sk (kurzový lístok NBS k 15.5.2006 – 1 CZK

= 1,323 SKK); účasť na pojednávaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa

19.9.2007 – 2383,30 Sk (1 CZK = 1,232 SKK);

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 19. septembra 2007

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: