Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dcd/370762.0579d0.pdf
PDF · 108.52 KB
No categories available
2Cdo/120/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 120/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávneného: M., a.s., B., proti povinnému I.,
bývajúcemu v N., o vymoženie 7.343.051,90 Sk (243.744,67 €) s príslušenstvom a trovy exekúcie,
vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 Er 1244/2001, o dovolaní povinného proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. decembra 2008 sp. zn. 8 CoE 89/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie povinného o d m i e t a .
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 5. októbra 2007, č.k. 9Er 1244/2001-451
s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (Ex. por.) v spojení s ustanovením
§ 103 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) exekúciu zastavil. Počas konania
zistil, že v exekučnej veci medzi tými istými účastníkmi o vymoženie totožnej pohľadávky bola
uznesením Okresného súdu Nové Zámky z 21. mája 2001, č.k. 10 Er 641/2000-44 exekúcia
zastavená. Uvedené uznesenie, právoplatné 28. mája 2001, založilo prekážku rozhodnutej veci
podľa ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Nitre uznesením z 28. decembra 2008 sp. zn. 8 CoE 89/2007 uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že prvostupňový súd
s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. a § 58 ods. 4 Ex. por. nesprávne poučil
účastníkov konania o tom, že proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Následne odvolací súd skúmal existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie. Uzavrel, že dôvod
pre zastavenie exekúcie – prekážka rozhodnutej veci – neexistuje. Svoj záver oprel o zistenie,
že dôvodom zastavenia skoršieho exekučného konania bola prekážka procesného charakteru,
poverenie na vykonanie exekúcie vydal vecne nepríslušný súd. Išlo o procesný nedostatok
vedenia daného exekučného konania a nie o nedostatok brániaci vykonaniu exekúcie v inom
konaní. Rozhodnutie v skoršom konaní vedenom na totožnom súde pod sp. n. 10 Er 641/2000
nezaložilo prekážku veci rozhodnutej, lebo súd záväzne existenciu práva neriešil.
Povinný podal proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodil z ustanovenia § 237 písm. a/ a) alebo f/ O.s.p. Domnieva sa, že Krajský súd v Nitre
prejednaním veci v odvolacom konaní a) konal, napriek tomu, že na odvolacie konanie nemal
právomoc [§ 237 písm. a/ O.s.p.] a) alebo b) povinnému odňal možnosť konať pred súdom [§ 237
písm. f/ O.s.p.], a to tým, že mu neumožnil uplatniť jeho procesné právo na platné rozhodnutie
súdu už v prvom stupni konania. Namietal správnosť záveru odvolacieho súdu o tom, že
rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 103, § 159 ods. 3
a § 251 ods. 4 O.s.p. je zastavením konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a nie podľa
ustanovení osobitného predpisu, Exekučného poriadku, proti ktorému odvolanie inak prípustné
nie je. Poukázal na to, že z hľadiska prípustnosti odvolania je rozhodujúce, či súd rozhodoval
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Ex. por. Ak áno, odvolanie je prípustné, ak
nie, odvolanie prípustné nie je. Ak teda, ako vyslovil odvolací súd prvostupňový súd rozhodol
podľa ustanovenia § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p., nerozhodol podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Ex. por. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie teda
prípustné nebolo. Nebola preto daná právomoc Krajského súdu v Nitre vec v odvolacom konaní
prejednať a rozhodnúť, čo zakladá prvý dôvod prípustnosti dovolania. Tým, že odvolací súd
napriek tomu vec prejednal v odvolacom konaní, odňal mu právo na uplatnenie jeho procesného
práva na právoplatné uznesenie už na prvom stupni exekučného konania. Navrhol, aby dovolací
súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd dovolanie povinného
zamietol, keďže predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie povinného treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 239 O.s.p. a § 237 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie je tiež prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.
V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených
uznesení. Dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. preto prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie
podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti zrušujúcemu uzneseniu, ale sa zaoberal aj
otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu,
ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania je daná až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na dôvod prípustnosti dovolania tvrdený povinným sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že Krajský súd v Nitre
konal a rozhodol o odvolaní oprávneného napriek tomu, že toto nebolo prípustné, čím mal konať
a rozhodovať vo veci napriek tomu, že na to nemal danú právomoc a odňal mu možnosť konať
pred súdom [§ 237 písm. a/ a f/ O.s.p.].
Pri rozhodnutiach vydaných v exekučnom konaní je pri posudzovaní prípustnosti odvolania
potrebné skúmať, či sú vydané v bezprostrednom režime Exekučného poriadku, alebo na základe
splnomocnenia obsiahnutého v § 57 ods. 2 Ex. por. v režime iného zákona. V druhom prípade sa
prípustnosť odvolania neposudzuje podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., ale v zmysle ustanovení §§ 201
a 202 ods. 3 O.s.p., respektíve príslušných ustanovení daného osobitného predpisu.
V tomto prípade súd prvého stupňa zastavil exekúciu z dôvodov existencie prekážky
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania v zmysle
Občianskeho súdneho poriadku, ako právneho predpisu upravujúceho všeobecné podmienky
postupu súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,
na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Uznesenie o zastavení exekúcie
teda nebolo rozhodnutím vydaným v režime Exekučného poriadku, ale v režime Občianskeho
súdneho poriadku. Pri poučení mal súd prvého stupňa vychádzať z ustanovení §§ 201 a 202
ods. 3 O.s.p. Odvolací súd správne dospel k záveru, že odvolanie prípustné bolo.
Keďže v danej veci bolo v zmysle ustanovení § §§ 201 a 202 ods. 3 O.s.p. odvolanie
prípustné a vec patrí do právomoci súdov, bola daná právomoc a príslušnosť Krajského súdu
v Nitre o ňom konať a rozhodnúť (§ 7 O.s.p., § 10 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd o odvolaní
oprávneného konal a rozhodol v súlade so zákonom a preto povinnému týmto postupom súdu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Vo veci nie je daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 239 O.s.p. a neboli zistené
ani vady konania v zmysle ustanovenia 237 O.s.p. Ostatné námietky uvádzané povinným
sú preto právne bezvýznamné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. preto dovolanie povinného odmietol, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243 ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nepodal
návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: