Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bdb/380503.f80460.pdf
PDF · 82.63 KB
No categories available
3Obo/80/2008
Najvyšší súd 3 Obo 80/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ., zast. JUDr. J.,
proti žalovanému JUDr. P., správca konkurznej podstaty úpadcu X. o určenie pravosti
pohľadávky, na odvolanie C., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
7. apríla 2008 č. k. 6 Cbi 50/06-71, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 7. apríla 2008 č. k. 6 Cbi 50/06-71 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 7.4.2008 č. k. 6 Cbi 50/06-71
nepriznal C. náhradu nákladov vo výške 744,- Sk za poskytnuté informačné služby.
Uviedol, že požiadal C.., o oznámenie, či žalobca označený v návrhu je vlastníkom
cenných papierov – akcií 1. garantovanej, a.s. Na žiadosť súdu C.., oznámil súdu
požadovanú informáciu a za poskytnutú informáciu vystavil faktúru č. 2007030896
na fakturovanú sumu 744,- Sk, vrátane DPH v zmysle cenníka CD zo dňa 26.1.2007.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že účtovanie služieb
v zmysle cenníka poskytovateľa informácie prislúcha len voči jeho klientom, pričom
v tom prípade ide o vzťah súkromnoprávny. Naproti tomu je vzťah súdu ako orgánu
štátu k C. vzťahom verejnoprávnym. Nejde teda o obchodný vzťah s dohodnutím
ceny podľa cenníka vydaného na poskytovanie služieb svojím zákazníkom podľa
zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že súd nie je zákazníkom – klientom a má
právo požadovať skutočnosti podľa § 128 O.s.p. Za poskytnutie požadovanej
skutočnosti však prislúcha poskytovateľovi náhrada vecných nákladov, za ktoré treba
považovať jeho vecné výdavky. K preukázaniu výšky vecných nákladov zo strany
poskytovateľa informácie nedošlo ani na základe výzvy súdu z 14.3.2007, doručenej
súdu 1.2.2008. Z uvedených dôvodov požadovanú náhradu nákladov C. nepriznal.
Proti uzneseniu podal C.., odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. V podanom odvolaní uviedol, že súdy majú povinnosť rozhodovať
tak, aby bola dodržiavaná zákonnosť rozhodnutí. Jeho žiadosť na úhradu poskytnutej
služby vychádza z platného a účinného zákona a predpisov schválených príslušnými
inštitúciami v zmysle zákona. Tvrdil, že pri stanovovaní výšky cien v cenníku sa vždy
berie do úvahy hľadisko nákladovosti, a preto považuje fakturovanie ceny za legálne
a v súlade so zákonom, pričom je potrebné mať na zreteli, že zákon č. 566/2001 Z.z.
má rovnakú právnu silu ako Občiansky súdny poriadok. Odvolateľ konštatoval, že
pri stanovení fakturovanej sumy vychádzal z ročných nákladov, ktoré sú kalkulované
ako priame osobné náklady zamestnancov príslušného organizačného útvaru, ako aj
pomernej časti fixných priamych nákladov na výkon služieb C. v pomere, v akom je
počet služieb vykonaných zamestnancami uvedeného organizačného útvaru ku
všetkým službám, ktoré za rok poskytne C.. Z týchto skutočností potom podľa názoru
odvolateľa vyplývajú jednotkové náklady na poskytnutie jednej služby, ktoré
predstavujú sumu 202,46 Sk. Odvolateľ teda zastáva názor, že suma 200,- Sk bez
DPH za informačnú službu v plnej miere odráža jeho vecné náklady. V podanom
odvolaní navrhoval, aby mu odvolací súd priznal náhradu za poskytnuté služby,
alebo aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods.
1 a ustanovenia § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 128 O.s.p. každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie
a rozhodnutie súdu za náhradu vecných nákladov.
Je nepochybné, že odvolateľ na požiadanie súdu prvého stupňa v súlade
s ustanovením § 128 O.s.p. oznámil súdu požadované skutočnosti. Za ich
oznámenie si vyúčtoval sumu 744,- Sk, a to ako odplatu za poskytnutú službu
v zmysle Cenníka služieb C.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa v tom, že za náklady v zmysle ustanovenia § 128 O.s.p. nemožno považovať
cenu za poskytnutú službu tak, ako ju účtuje C.. v zmysle svojho cenníka. Súd
prvého stupňa správne rozlíšil súkromno-právny vzťah odvolateľa voči jeho klientom
od vzťahu súdu a C., ktorý je vzťahom verejnoprávnym. Tiež správne vyvodil, že
za poskytnutie požadovanej skutočnosti v prislúcha odvolateľovi ako poskytovateľovi
náhrada vecných nákladov, za ktoré treba považovať jeho vecné výdavky.
Súd prvého stupňa skúmal vecné náklady C., v súvislosti s poskytnutím
služby, a to listom zo dňa 11.12.2007 a zo dňa 22.1.2008. C.. však podaním
zo dňa 4.2.2008 nepreukázal výšku vynaložených vecných nákladov v zmysle výzvy
súdu prvého stupňa. V odvolaní uviedol, že ceny v cenníku sa stanovujú podľa
kritéria nákladovosti v súvislosti s poskytnutím informačnej služby, a to pomerom
počtu služieb vykonaných zamestnancami uvedeného organizačného útvaru
ku všetkým službám, ktoré za rok poskytne C., avšak ročné osobné náklady
a pomernú časť fixných nákladov nie je možné považovať v celom rozsahu za vecné
náklady. Takéto abstraktné vyčíslenie vecných nákladov nie je možné zohľadniť,
pretože v danom prípade je nevyhnutné vychádzať vždy z konkrétnych vecných
nákladov, ktoré poskytovateľ musel vynaložiť v súvislosti s poskytnutím tej – ktorej
konkrétnej informácie. Navyše je nutné konštatovať, že odvolateľ tiež ničím
nepreukázal výšku jeho ročných nákladov uvedených v odvolaní.
Na základe uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa ustanovenia § 219 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 28. mája 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu