Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/80/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ., zast. JUDr. J.,

proti žalovanému JUDr. P., správca konkurznej podstaty úpadcu X. o určenie pravosti

pohľadávky, na odvolanie C., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa

7. apríla 2008 č. k. -71, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 7. apríla 2008 č. k. -71 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 7.4.2008 č. k. -71

nepriznal C. náhradu nákladov vo výške 744,- Sk za poskytnuté informačné služby.

Uviedol, že požiadal C.., o oznámenie, či žalobca označený v návrhu je vlastníkom

cenných papierov – akcií 1. garantovanej, a.s. Na žiadosť súdu C.., oznámil súdu

požadovanú informáciu a za poskytnutú informáciu vystavil faktúru č. 2007030896

na fakturovanú sumu 744,- Sk, vrátane DPH v zmysle cenníka CD zo dňa 26.1.2007.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že účtovanie služieb

v zmysle cenníka poskytovateľa informácie prislúcha len voči jeho klientom, pričom

v tom prípade ide o vzťah súkromnoprávny. Naproti tomu je vzťah súdu ako orgánu

štátu k C. vzťahom verejnoprávnym. Nejde teda o obchodný vzťah s dohodnutím

ceny podľa cenníka vydaného na poskytovanie služieb svojím zákazníkom podľa

zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že súd nie je zákazníkom – klientom a má

právo požadovať skutočnosti podľa Za poskytnutie požadovanej

skutočnosti však prislúcha poskytovateľovi náhrada vecných nákladov, za ktoré treba

považovať jeho vecné výdavky. K preukázaniu výšky vecných nákladov zo strany

poskytovateľa informácie nedošlo ani na základe výzvy súdu z 14.3.2007, doručenej

súdu 1.2.2008. Z uvedených dôvodov požadovanú náhradu nákladov C. nepriznal.

Proti uzneseniu podal C.., odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci. V podanom odvolaní uviedol, že súdy majú povinnosť rozhodovať

tak, aby bola dodržiavaná zákonnosť rozhodnutí. Jeho žiadosť na úhradu poskytnutej

služby vychádza z platného a účinného zákona a predpisov schválených príslušnými

inštitúciami v zmysle zákona. Tvrdil, že pri stanovovaní výšky cien v cenníku sa vždy

berie do úvahy hľadisko nákladovosti, a preto považuje fakturovanie ceny za legálne

a v súlade so zákonom, pričom je potrebné mať na zreteli, že

má rovnakú právnu silu ako . Odvolateľ konštatoval, že

pri stanovení fakturovanej sumy vychádzal z ročných nákladov, ktoré sú kalkulované

ako priame osobné náklady zamestnancov príslušného organizačného útvaru, ako aj

pomernej časti fixných priamych nákladov na výkon služieb C. v pomere, v akom je

počet služieb vykonaných zamestnancami uvedeného organizačného útvaru ku

všetkým službám, ktoré za rok poskytne C.. Z týchto skutočností potom podľa názoru

odvolateľa vyplývajú jednotkové náklady na poskytnutie jednej služby, ktoré

predstavujú sumu 202,46 Sk. Odvolateľ teda zastáva názor, že suma 200,- Sk bez

DPH za informačnú službu v plnej miere odráža jeho vecné náklady. V podanom

odvolaní navrhoval, aby mu odvolací súd priznal náhradu za poskytnuté služby,

alebo aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa

na nové rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods.

1 a ustanovenia bez nariadenia pojednávania

v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia každý je povinný bez zbytočného odkladu

na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie

a rozhodnutie súdu za náhradu vecných nákladov.

Je nepochybné, že odvolateľ na požiadanie súdu prvého stupňa v súlade

s ustanovením oznámil súdu požadované skutočnosti. Za ich

oznámenie si vyúčtoval sumu 744,- Sk, a to ako odplatu za poskytnutú službu

v zmysle Cenníka služieb C.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom súdu prvého

stupňa v tom, že za náklady v zmysle ustanovenia nemožno považovať

cenu za poskytnutú službu tak, ako ju účtuje C.. v zmysle svojho cenníka. Súd

prvého stupňa správne rozlíšil súkromno-právny vzťah odvolateľa voči jeho klientom

od vzťahu súdu a C., ktorý je vzťahom verejnoprávnym. Tiež správne vyvodil, že

za poskytnutie požadovanej skutočnosti v prislúcha odvolateľovi ako poskytovateľovi

náhrada vecných nákladov, za ktoré treba považovať jeho vecné výdavky.

Súd prvého stupňa skúmal vecné náklady C., v súvislosti s poskytnutím

služby, a to listom zo dňa 11.12.2007 a zo dňa 22.1.2008. C.. však podaním

zo dňa 4.2.2008 nepreukázal výšku vynaložených vecných nákladov v zmysle výzvy

súdu prvého stupňa. V odvolaní uviedol, že ceny v cenníku sa stanovujú podľa

kritéria nákladovosti v súvislosti s poskytnutím informačnej služby, a to pomerom

počtu služieb vykonaných zamestnancami uvedeného organizačného útvaru

ku všetkým službám, ktoré za rok poskytne C., avšak ročné osobné náklady

a pomernú časť fixných nákladov nie je možné považovať v celom rozsahu za vecné

náklady. Takéto abstraktné vyčíslenie vecných nákladov nie je možné zohľadniť,

pretože v danom prípade je nevyhnutné vychádzať vždy z konkrétnych vecných

nákladov, ktoré poskytovateľ musel vynaložiť v súvislosti s poskytnutím tej – ktorej

konkrétnej informácie. Navyše je nutné konštatovať, že odvolateľ tiež ničím

nepreukázal výšku jeho ročných nákladov uvedených v odvolaní.

Na základe uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa ustanovenia

potvrdil ako vecne správne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 28. mája 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu