Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/60/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. I., správca

konkurznej podstaty úpadcu N., IČO: X. proti žalovanému: Ing. M., Š., zast. Mgr. I., PhD,

advokát, M., o neúčinnosť kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. januára 2008 č.k. -263 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dna 14. januára 2008 č.k. -263 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom vyslovil, že kúpna zmluva

zo dňa 23.11.1998 medzi predávajúcim N., IČO: X. a kupujúcim Ing. M., nar. X., M.

ktorou predávajúci previedol do výlučného vlastníctva kupujúceho nehnuteľnosti v

katastrálnom území M. administratívnu budovu súpisné číslo X. a pozemky parcelne číslo

2 2

X., o výmere 417 ma parcelné číslo X., o výmere 607 m, je voči konkurzným veriteľom

úpadcu N. M. IČO: X. neúčinná.

Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej

zmluvy, ktorou úpadca previedol nehnuteľnosti v katastrálnom území M. a to

administratívnu budovu súp. č. X. s prísl. postavenú na pozemku parc.č. X., pozemok parc.

č. X. a pozemok parc. č. X.. Úpadca uzavrel dňa 23.11.1998 kúpnu zmluvu, ktorou ako

právnická osoba a predávajúci previedol na výlučného vlastníctva žalovaného tieto

nehnuteľnosti za cenu 1 932 570 Sk. Kúpna cena bola vyrovnaná započítaním pohľadávok

žalovaného, resp. dodávateľa B., I., H., ktorá vznikla titulom zmluvy

o sprostredkovaní uzatvorenej dňa 15.5.1996 s úpadcom a B. ako sprostredkovateľom.

Podľa záveru súdu v konaní bolo preukázané, že v dôsledku odporovateľného

právneho úkonu bol zmenšený majetok úpadcu. Odporovateľný právny úkon bol vykonaný

v posledných dvoch rokoch pred začatím konkurzu. Zmenám hodnoty majetku boli

ukrátení konkurzní veritelia, nakoľko v čase uzavretia napadnutej zmluvy splatné

pohľadávky zostali nezaplatené. Žalovaný nepreukázal, že nemohol poznať úmysel dlžníka

ukrátiť veriteľov. Vzhľadom na totožnosť osoby štatutárneho orgánu úpadcu a žalovaného

to ani nebolo možné. Právnická osoba ktorou je úpadca, tvorila a vykonávala svoju vôľu

v čase vykonania odporovaného právneho úkonu prostredníctvom jedinej osoby

v postavení štatutárneho orgánu a to žalovaného. Totožnosť osoby tvoriacej vôľu

právnickej osoby a osoby ako druhej strany pri dvojstrannom právnom úkone bráni tomu,

aby bolo možné preukázať, že osoba ako druhá strana odporovateľného právneho úkonu

nemohla poznať zákonom predpokladaný úmysel dlžníka, ktorého vôľa bola tvorená ňou

samou.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný a navrhol ho zmeniť a žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.

Tvrdí, že v danom prípade nebol splnený jeden zo základných predpokladov pre

vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu, a to skutočnosť, že ním došlo k

ukráteniu konkurzných veriteľov. Skutočnosť, že k nemu nedošlo vyplýva z toho, že kúpna

zmluva zo dňa 23.11.1998 bola odplatným právnym úkonom, čiže aj keď z majetku

spoločnosti boli prevedené nehnuteľnosti na žalovaného, na druhej strane bol na

spoločnosť prevedený tomu zodpovedajúci majetok - kúpna cena. Aj keď kúpna cena bola

čiastočne započítaná s pohľadávkou žalovaného, nedošlo týmto úkonom k zmenšeniu

majetku spoločností a teda ukráteniu veriteľov, nakoľko aj žalovaný bol veriteľom

spoločnosti a jeho uspokojením zostalo viac majetku na uspokojenie ostatných veriteľov,

ktorí v tom čase mali splatné a vymáhateľné pohľadávky voči spoločnosti. Predmetné

nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom, a teda uspokojený z ich speňaženia mohol

byť len záložný veriteľ, a pohľadávku záložného veriteľa splácal po odpredaji

nehnuteľnosti žalovaný. Tvrdí, že veľká časť pohľadávok konkurzných veriteľov

prihlásených do konkurzu vznikla až po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa

23.11.1998.

Odvolateľ ďalej poukazuje na to, že súd vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom

podľa , pretože žalobca až na pojednávaní dňa 6.6.2005, čiže po viac

ako 5 rokoch od začatia konkurzného konania rozšíril žalobu aj o ďalší návrh tak, že súd

má okrem vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu rozhodnúť aj o vrátení predmetnej

nehnuteľnosti do konkurznej podstaty, a ak to nebude možné, o vyslovení povinnosti

žalovaného vrátiť do konkurznej podstaty sumu 5 mil. Zmena (rozšírenie) žaloby výslovne

vyplýva z dikcie § 16 o d s. 4 Z K V, pretože podľa jeho názoru, v prípade odporovacích

žalôb, treba okrem vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu žiadať aj uloženie povinnosti

vrátiť vec do konkurznej podstaty. Bez takejto súčasnej kumulácie žalobných petitov by

totiž rozhodnutie bolo nevykonateľné. Žalobca si tento nárok uplatnil po uplynutí

všeobecnej trojročnej lehoty preto vznáša námietku premlčania.

Uvádza, že nároky na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu sú vo svojej podstate

určovacími nárokmi podľa a vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania voči ďalšiemu a neoddeliteľnému návrhu žalobcu už potom žalobca nemá

právny záujem na takomto určení neúčinnosti.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Podľa jeho názoru odporovaným právnym úkonom sa zmenšil majetok spoločnosti

N. pričom nie je podstatné, či sa tento majetok znížil v čase, keď mal úpadca len

niekoľkých veriteľov, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku, do konkurzného konania

pretože aj ostatní veritelia, ktorí si neskôr prihlásili pohľadávku do konkurzného konania

na majetok úpadcu, sú postihnutí tým, že majetok úpadcu sa odporovaným právnym

úkonom znížil. Je názoru, že zo ZKV nevyplýva, že odporovať právnemu úkonu, ktorý

poškodil veriteľov úpadcu, ktorí boli veriteľmi v čase uskutočnenia možno len právneho

úkonu, ale ustanovenia ZKV o odporovateľných právnych úkonoch ZKV sú na ochranu

všetkých konkurzných veriteľov, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzného

konania, podľa neho je irelevantné, že prevádzané nehnuteľnosti boli zaťažené v čase

odporovateľného právneho úkonu záložným právom.

Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného ani v tom, že došlo k premlčaniu

práva odporovať právnemu úkonu z dôvodu absencie kumulácie žalobných petitov

(vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu a zároveň uloženie povinností vrátiť vec alebo

zaplatiť peňažnú náhradu), nakoľko obidva petity sú oddeliteľné a samostatné, pričom

druhý petit sa môže premlčať iba vtedy, ak by žalobca nepodal žalobu v premlčacej dobe,

ktorá však začne plynúť až právoplatnosťou rozhodnutia o úspešnom odporovaní právneho

úkonu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania podľa a dospel i k záveru, že je

dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal určenia

neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou úpadca previedol nehnuteľnosti v katastrálnom území

M. a to administratívnu budovu súp. č.X. s príslušenstvom postavenú na pozemku parc. č.

X., pozemok parc. č. X. a pozemok parc. č. X.. Predmetnou kúpnou zmluvou, ktorú úpadca

uzavrel dňa 23.11.1998, úpadca ako právnická osoba a predávajúci previedol do výlučného

vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti za cenu 1 932 570 Sk. Kúpna cena bola vyrovnaná

započítaním pohľadávok žalovaného, resp. dodávateľa B., I., H., ktorá vznikla titulom

zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 15.5.1996 medzi úpadcom a B. ako

sprostredkovateľom. Na zaplatenie kúpnej ceny boli ďalej započítané pohľadávky

žalovaného z titulu nájomného za rok 1999 a za prvý polrok 2000.

Podľa § 15 ods 1 a 2 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd

určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne

neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti

dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol

uspokojený, odporoval možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch

rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento

úmysle musel byť druhej strane známy. Podľa § 16 ods. 1 a4 ZKV právo odporovať

právnym úkonom môže uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou. Právny úkon,

ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným

veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov

majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť

peňažná náhrada.

Ako vyplýva z citácie ustanovení ZKV § 15 a § 16, tieto ustanovenia na seba

nadväzujú. Po vyslovení neúčinnosti právneho úkonu podľa § 15 ZKV, nastupuje vrátenie

majetku podstaty alebo jeho finančná náhrada podľa § 16 ZKV.

Žalobca si návrhom na začatie konania zo dňa 2.1.2001 uplatnil len vyslovenie

neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou úpadca previedol nehnuteľnosť. Až na pojednávaní dňa

6.6.2005 (čiže po viac ako po 4 rokoch) žalobca zmenil a doplnil žalobný petit a žiadal,

aby bol žalovaný zaviazaný vrátiť do konkurznej podstaty nehnuteľnosti. Súd prvého

stupňa do zmeny žalobného petitu vo veci nerozhodol pripustil, však zmenu petitu, čiže už

nemohol rozhodnúť o pôvodnom petite a ak sa tento stane právoplatným, rozhodovať o

petite vrátenia nehnuteľnosti, prípadne jej finančnej náhrady do konkurznej podstaty.

V danom prípade teda nebolo možné rozhodovať medzitým iným rozsudkom, t. j.

o základe a následne o výške. Predpokladom použitia medzitýmneho rozsudku je podľa

druhá veta je predovšetkým účelnosť takéhoto rozhodnutia ako aj

deliteľnosť predmetu konania na dve zložky, podľa základu a výšky. Ak sa ukáže, že

neexistuje právny základ sporného nároku, ušetrí si súd niekedy rozsiahle dokazovanie o

jeho výške.

Pokiaľ ide o predpoklad účelnosti, neobstojí názor súdu prvého stupňa, v ktorom sa

odvoláva na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 14.1.2008, že

pokiaľ by nadobudlo rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu právoplatnosť, je

žalovaný ochotný sa o výške náhrady so žalobcom dohodnúť.

Z vyjadrenia žalovaného na ústnych pojednávaniach z jeho odvolania, kde namieta

aj premlčania nároku uplatneného v doplnenom petite žaloby dňa 6.6.2005 ako aj zo

skutočnosti, ktorú konštatoval už súd 1. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia a síce, že

žalovaný napriek svojmu sľubu, nepreviesť počas konania nehnuteľnosti, urobí tak

darovacou zmluvou v prospech svojich dcér, jednoznačne vyplýva neopodstatnenosť

názoru súdu 1. stupňa, že žalovaný je stručne ochotný sa so žalobcom dohodnúť aplikácia

ust. druhá veta , čo odvolací súd nepovažuje sa. dôvodné a správne.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd 1. stupňa mal rozhodnúť podľa § 152 ods. 2 prvá veta

o celej prejednávanej veci.

Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba podľa zrušiť a vec podľa

vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Podľa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd

1. stupňa v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 25. júna 2008 JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu