Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/280/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. V. N. T. – S. , zast.

JUDr. J., advokátom v K., proti žalovaným 1/ O. N. T., reg. Č. X., 2/ S. – O. N. T., 3/ Z. N.

T. – D. reg. Č. X., všetci zastúpení JUDr. P., advokátom v o V. N. T., H., 4/ P., o určenie

neplatnosti zmlúv o prenechaní pozemkov do dočasného užívania, ktorá sa viedla na

Okresnom súde Vranov nad. Topľou pod sp.zn. , o dovolaní žalovaných 1/ až 3/

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. februára 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných 1/ až 3/ o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 10. novembra 2003 č.k.

133 určil, že zmluva uzavretá dňa 29.10.1981 medzi J. v K. a O. N. T., ktorou

poľnohospodárska organizácia J. prenecháva na dočasné užívanie pozemok parcelu E. v k.ú.

V. N. T. o výmere 3,35 ha spoločnej organizácii (S. V. N. T.) na poľnohospodárske využitie

a zmluva uzavretá dňa 30.12.1987 medzi J. v K. a O. N. T., ktorou poľnohospodárska

organizácia J. prenecháva na dočasné užívanie pozemok parcelu E. v k.ú. V. N. T. o výmere

cca 2,5 ha spoločnej organizácii (S. V. N. T.) na poľnohospodárske využitie sú neplatné;

súčasne rozhodol o náhrade trov konania. Neplatnosť zmluvy z roku 1981 odôvodnil súd

prvého stupňa jej neurčitosťou v určení výmery nehnuteľnosti prenechanej na dočasné

užívanie ( ). Skonštatoval, že k zmluve nebol vypracovaný geometrický plán, takže

samotní záhradkári nevedeli presne, čo majú užívať. Neplatnosť oboch zmlúv, teda aj zmluvy

z roku 1987 vyvodil z porušenia o poľnohospodárskom

družstevníctve, v zmysle ktorého predseda družstva nemôže sám podpisovať zmluvy týkajúce

sa rozhodovania o závažných otázkach družstva, medzi ktoré patrilo aj prenechania pozemkov

združených do spoločného hospodárenia inej organizácii ( ).

Na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8. februára

2006 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že obe zmluvy sú

neplatné pre rozpor so zákonom, Keď zmluvy o dočasnom užívaní združených pozemkov,

ktoré nie je možné využívať na poľnohospodársku veľkovýrobu podpísal za J. v K. len

predseda družstva bez spolupodpisu ďalšieho člena predstavenstva. Poukázal pritom na § 24

Hospodárskeho zákonníka, o poľnohospodárskom

družstevníctve a nariadenia vlády ČSSR č. , ktorým sa

vydávajú stanovy Jednotných roľníckych družstiev.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ až 3/. Žiadali

ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení dovolania namietali,

že žalobca ako vlastník, čo nie je spochybňované, nemá naliehavý právny záujem na

žiadanom určení. Uvedeným postupom súdu bola žalovaným odňatá možnosť konať pred

súdom, pretože bez ohľadu na chýbajúcu podstatnú náležitosť konania (naliehavý právny

záujem žalobcu) súd rozhodol v prospech žalobcu, hoci na to nemal splnené zákonné

podmienky. Odňatie možnosti konať pred súdom bola u žalovaného 4/ spôsobená tým, že

pred súdmi nižších stupňov nebol vôbec vypočutý. Dovolatelia zdôraznili, že výsluch tohto

účastníka bol nevyhnutný najmä preto, že bola posudzovaná otázka podpísania oboch zmlúv,

ktorá nebola predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a odvolaciemu súdu sa

nepodarilo zadovážiť pôvodný spis z obchodného registra, týkajúci sa žalovaného 4/.

Poukázali na to, že k potvrdeniu rozsudku došlo na inom právnom základe, než na akom

rozhodoval súd prvého stupňa, ktorý vec neposudzoval z hľadiska Hospodárskeho zákonníka.

Dovolatelia namietali ďalej existenciu dovolacieho dôvodu uvedenom v ustanovení § 237

písm.b/ Jeho naplnenie odôvodňovali nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu

vystupovať v tomto konaní, keďže nebol účastníkom sporných zmlúv. Napokon spochybnili

skutkové a právne závery oboch súdov nižších stupňov.

Žalobca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Žalovaný 4/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací / /, po zistení,

že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením skúmal, či je tento

opravný prostriedok v danom prípade prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je

napadnuté rozhodnutie, proti ktorému dovolanie nepripúšťa.

Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ods.1),

proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil odvolací súd od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods.2) a proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa za predpokladu, že odvolací súd vyslovil vo

výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ods.3 ).

V danej veci nie sú splnené tieto podmienky prípustnosti dovolania. Odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo veci nerozhodoval dovolací súd, od

právneho názoru ktorého by sa odvolací súd odchýlil.

S prihliadnutím na ustanovenia veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vady uvedenú v ( či to už

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok dovolania smerujúceho proti rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či

podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide o nedostatok právomoci súdu, o

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, o nedostatok zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania, o prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať a o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia nie je založená už

tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou

uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

.Dovolací súd skúmal, či rozsudok krajského súdu netrpí uvedenými vadami, pričom

osobitnú pozornosť zameral na vadu podľa , keďže dovolatelia priamo

namietali, že žalovaný 4/ nebol vôbec vypočutý, hoci jeho výsluch bol potrebný. Odňatím

možnosti konať pred súdom podľa uvedeného ustanovenia je taký postup súdu, ktorým bolo

účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré

účastníkovi patria podľa jednotlivých ustanovení .

Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva

dôkaznými prostriedkami. Dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť skutkový stav veci. jednotlivé dôkazné prostriedky

vypočítava len exemplifikatívne. Do dôkazných prostriedkov zahrňuje výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny,

obhliadku a výsluch účastníkov ( ). Pri týchto

dôkazných prostriedkoch zároveň ustanovuje aj spôsob ich vykonávania. V prípade

vykonávania dokazovania pomocou iných dôkazných prostriedkov spôsob ich vykonávania

určuje súd podľa konkrétneho dôkazného prostriedku

Zo žiadneho z ustanovení nemožno vyvodiť, že by

súd v každom prípade musel vypočuť účastníka konania. Výsluch účastníka je iba jedným

z dôkazných prostriedkov ( ) a tento súd hodnotí ako

každý iný dôkaz. Pri nedostatku výpovede účastníka, súd zváži, či to nie je na ujmu

riadneho zistenia skutkového stavu veci. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka

konania môže mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci, ale nie je

postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f) (porovnaj aj R 37/93 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky).Súdy preto nepochybili, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných

dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej, žalovaného 4/, ktorý bol v celom konaní

pasívny, v konaní nevypočuli.

Tvrdenie, že rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný, lebo bolo rozhodnuté o

určení právneho vzťahu, na ktorom žalobca nemá naliehavý právny záujem nie je vadou

konania podľa . Naliehavosť právneho záujmu

na požadovanom určení, ako základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby síce upravuje

procesné právo ( ), jeho existencia však súvisí

s hmotným právom. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno preto považovať taký

rozsudok súdu, ktorý určí, že tu právo(právny vzťah je), hoci naliehavý právny záujem nebol

preukázaný. Jeho nedostatok súvisí s nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods.2

písm.c/ ), ktorý dôvod je možný namietať iba za predpokladu,

že dovolanie je prípustné podľa , čo v danom prípade

splnené nebolo.

Z uvedeného vyplýva, že námietky dovolateľov nie sú opodstatnené, a preto

v prejednávanej veci nejde o prípad Nejde ani o prekvapivé rozhodnutie

Oba súdy nižších stupňov posudzovali platnosť zmlúv aj z hľadiska podpisu oprávnenými

osobami za právneho predchodcu žalovaného 4/.

Dovolatelia ďalej namietali vadu podľa ust. a , v zmysle

ktorého ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania alebo ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.

Otázku právnej subjektivity ( ) riešia hmotnoprávne predpisy

(, , a pod.). O taký prípad však v

prejednávanej veci nešlo, pretože tak žalobca ako aj žalovaní sú subjekty spôsobilé mať

práva a povinnosti, čo nebolo konaní ani spochybnené. Najvyšší súd vo vzťahu k

rozhodnutiu odvolacieho súdu nemohol riešiť otázku tzv. vecnej legitimácie, v skutočnosti

namietanú dovolateľmi ako dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. ,

lebo vecnú legitimáciu treba odlišovať od podmienok, za ktorých sa niekto stáva

účastníkom konania.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, preto dovolací súd dovolanie

žalobcu podľa s použitím odmietol, bez preskúmania

vecnej správnosti rozsudku odvolacieho súdu.

Úspešný žalobca si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil, preto mu ich

náhrada nebola priznaná (§ 243b ods.4 s použitím § 224 ods.1 , § 142 ods.1 a § 151 ods. 1

O.s.p).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :