Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/6/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej v

právnej veci žalobcu JUDr. D. K., P., Š.X., zastúpeného advokátom Mgr. K. H., N.X., B.,

proti žalovanému N., a.s., G., N.X., o zaplatenie 19 261 320,80,- Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde v Senici pod sp. zn.: , na dovolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2007, č.k.: -309, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2007, č.k.:

-309 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd v Senici rozsudkom z 22. januára 2007, č.k.: -237 čiastočne

vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 808 651,- Sk istiny so 14%

úrokom od 15. januára 2005 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému

nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že žalobca a žalovaný uzavreli 5. februára 2003 zmluvu o právnej pomoci v zmysle ust. § 269

ods. 2 Obchod. zák., nepomenovanú zmluvu, ktorá nesie prvky mandátnej zmluvy. Vzťah

medzi advokátom a jeho klientom je zmluvným vzťahom, ktorého predmetom

je poskytovanie právnych služieb klientovi. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému

právnu pomoc formou vykonania právnych úkonov, výsledkom ktorých bude zrušenie

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , , , ,

, , , , , a prijatie

rozhodnutí v prospech klienta, t.j. zrušenie rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR s tým,

že právna pomoc bude poskytovaná pre každé konanie osobitne a zaviazal sa zastupovať

žalovaného v tom-ktorom súdnom a správnom konaní na základe plnej moci, poskytnutej

pre konkrétny obchodno-právny prípad, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

Daňového riaditeľstva SR. Súd mal za preukázané, že žalobca sa zaviazal zastupovať

žalovaného tak v súdnom konaní ako aj v správnom konaní. Strany výslovne uviedli,

že na zastupovanie v konaniach o preskúmanie zákonností rozhodnutí Daňového riaditeľstva

má žalovaný udeliť žalobcovi plnú moc. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému právnu

pomoc formou vykonávania právnych úkonov, výsledkom ktorých bude zrušenie rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR a prijatie rozhodnutí v prospech klienta, t.j. zrušenie rozhodnutí

Daňového úradu SR. Právna pomoc uvedená v bode 2.1. písm. a/ zmluvy je formulovaná

širšie ako v bode 2.1. písm. b/ zmluvy.

Súd dospel k záveru, že žalobca mal zastupovať žalovaného v súdnom a správnom

konaní a okrem toho zastupovania vykonávať právne úkony v prospech žalovaného smerujúce

k zrušeniu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, tam špecifikovaných a k zrušeniu rozhodnutí

Daňového riaditeľstva SR. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zmluvnú odmenu dojednanú v bode

V. zmluvy, nie je jednoznačná, obsahuje odkaz na bod 2.1. písm. c/, ktorý zmluva neobsahuje,

preto súd skúmal okolnosti rokovania zmluvných strán o zmluve právnej pomoci. Zistil,

že návrh zmluvy predkladal žalobca a žalovaný v ňom jednoznačne pozmenil to, že trval

na poskytnutí právnej pomoci aj v správnom konaní a túto formuláciu presadil do bodu II

zmluvy, ktorú vymedzoval predmet zmluvy. Pokiaľ zmeny spočívajúce v zahrnutí

poskytovania právnej pomoci v správnom konaní navrhol v bode II žalovaný, musel zmeniť

aj text bodu V. zmluvy o zmluvnej odmene, podľa ktorého nárok na odmenu mal vzniknúť

vtedy, keď žalobca v súdnom a správnom konaní bude úspešne namietať oprávnenosť nároku

uplatneného žalovaným.

Žalovaný sa domnieval, že Daňový úrad S. vyrubil dane, ich zvýšenie a doplatky

neoprávnene. Teda za úspech žalovaný považoval také rozhodnutie, ktorými budú tieto dane,

doplatky a zvýšenia daní zrušené a zaplatené čiastky sa vrátia žalovanému. Rovnako

považoval za nepochybné, že žalobca, ktorý má právnické vzdelanie a má vedomosť o tom,

kedy ide o správne konanie a kedy o súdne konanie, musel mať vedomosť o tom, čo znamená

zastupovanie žalovaného v súdnom ale ja správnom konaní a že správne konanie prebieha

na daňovom orgáne.

Neprisvedčil žalobcovi, že obsahom dohody nebolo poskytovanie právnej pomoci

v konaní pred Daňovým riaditeľstvom SR a Daňovým úradom v S. Žalobca vykonával úkony

pre žalovaného aj po zrušení rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, o čom svedčí obsah

korešpondencie medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného a výpovede svedkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že voľou strán bolo dohodnúť

odmenu vo výške 19% zo súm, ktoré budú žalovanému reálne vrátené po tom, čo sa zruší

príslušné rozhodnutie Daňového úradu S. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol úspešný

v konaniach týkajúcich sa zrušenia rozhodnutí Daňového úradu S., z ktorých žalobcovi

prislúcha odmena 679 538,80,- Sk s DPH je to suma 808 651,- Sk a v tejto časti žalobe

vyhovel. Súčasne priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe 14% od 15. januára 2005 a

o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému ich náhradu

nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, žalobca

odvolanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po preskúmaní rozhodnutia v napadnutej časti,

dospel k záveru, že rozhodnutie nie je vecne správne a rozsudkom z 27. novembra 2007, č.k.:

-309 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 18 452 669,80,- Sk istiny so 14% úrokom od 15. januára

2005 až do zaplatenia a 921 154,30,- Sk náhrady trov konania. Súčasne uložil žalovanému

zaplatiť žalobcovi 1 059 261,50,- Sk náhrady trov odvolacieho konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že samotná výška odmeny stanovená na 19% z hodnoty

veci, vo výške ktorej advokát v tom-ktorom súdnom a správnom konaní úspešne namietal

oprávnenosť uplatneného nároku, nebola v konaní sporná a bola súdom prvého stupňa

v zásade správne použitá pri výpočte žalobcovi priznanej čiastky ako 19% z hodnoty

daňových povinností žalovaného, ktorých správnosť uloženia bola predmetom preskúmania

v konaniach Daňového riaditeľstva SR a Najvyššieho súdu SR, v ktorých žalobca žalovaného

právne zastupoval, plus daň z pridanej hodnoty. Nesprávnosť právneho posúdenia súdom

prvého stupňa spočíva v nesprávnom postupe pri vyhodnotení predmetu zmluvy podľa

jej článku II. a v súvislosti s ním podmienky, naplnením ktorých žalobcovi podľa dohody

účastníkov mal vzniknúť nárok na odmenu. Ustanovenie bodu 2.1. písm. a/ zmluvy

je rovnako ako bodu 2.1. písm. b/ jednoznačné a zrozumiteľné, nepripúšťa žiadne pochybnosti

o tom, aký výsledok mal žalobca svojimi úkonmi dosiahnuť – zrušenie konkrétnych

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a prijatie rozhodnutí v prospech klienta, ktoré zmluvné

strany upresnili.

Úspechom žalovaného dosiahnutého činnosťou žalobcu v jednotlivých konaniach

okrem zrušení rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , , 7 Sž 225 -

227/01, , , v konaniach o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora SR a rozhodnutiami v jeho prospech mohli byť iba rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, zrušujúce preskúmavané rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR. Pokiaľ

aj v ďalšom konaní správneho orgánu dôjde opätovne k vydaniu pre daňový subjekt

nepriaznivého rozhodnutia, nemení to nič na skutočnosti, že tento bol v konaní o preskúmanie

predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu úspešný a konanie o jeho novej žalobe nie je

pokračovaním konania, v ktorom bolo predchádzajúce rozhodnutie zrušené.

Nakoľko výsledkom právnej pomoci žalobcu bolo zrušenie v zmluve

konkretizovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a žalovaný bol následne v rozpore

so závermi súdu prvého stupňa úspešným účastníkom vo všetkých súdnych konaniach,

v ktorých na svoje zastupovanie splnomocnil žalobcu, v ktorých bolo zrušené rozhodnutie

Daňového riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu vo veci dovyrúbenia dane s príjmov

právnických osôb za rok 1997 a 1998 vo výške 43 270 800,- Sk a 40 199 600,- Sk, žalobcovi

patrí zmluvná odmena vo výške žalovanej sumy (16 185 983,90,- Sk + DPH 3 075 336,90,-

Sk), určená v súlade s článkom V. zmluvy z hodnoty – výšky daňovej povinnosti, ktorú

úspešne namietal v jednotlivých súdnych konaniach. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi

18 452 669,80,- Sk so 14% úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti

odmeny žalobcu vyfakturovaného faktúrou č. 1612004.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie.

Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania je daná podľa § 238

ods. 1 . Žalovaný dovolanie zdôvodnil tým, že predmet zmluvy nepovažuje za riadne

splnený. Podľa jeho názoru žalobcovi nevznikol nárok na odmenu vo výške, ktorú žalobca

žalovanému vyfakturoval. Odvolací súd sa v rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou,

že ustanovenia čl. V. bod 5.1. zmluvy upravujúce vznik nároku žalobcu na odmenu

za poskytnuté právne služby, stanovuje, že advokát má právo na odmenu za poskytnutie

právnej pomoci, vymedzenej v čl. II bodu 2.1. písm. c/ za také právne služby, ktorých

vymedzenie v zmluve chýba. Vzhľadom na to, že ustanovenie čl. II bodu 2.1. písm. c/

v zmluve chýba, nie je možné jednoznačne posúdiť s akým úspechom a či vôbec žalobca

žalovanému poskytol právnu pomoc, za poskytnutie ktorej mu mal vzniknúť nárok

na odmenu.

Odvolací súd sa ani nezaoberal okolnosťami, za ktorých zmluvné strany uzavreli

zmluvu a ktoré okolnosti boli súdom prvého stupňa zistené. Týmto postupom podľa názoru

dovolateľa odvolací súd dospel k rozhodnutiu, ktoré v podstatnej časti nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že úmyslom žalovaného

bolo uzavrieť zmluvu na poskytnutie takej právnej pomoci, ktorej výsledkom bude vrátenie

vyrubených daňových doplatkov na účet žalovaného. O tom, že tento úmysel bol žalobcovi

známy a s touto vedomosťou pristúpil k uzavretiu zmluvy, svedčí aj skutočnosť,

že v podnetoch na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudkom Najvyššieho súdu SR

(sp. zn.: , ), ktoré 11. februára 2003 žalobca podal v mene žalovaného,

žiadal nielen zrušenie rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR ale aj príslušných výmerov

Daňového úradu S., na základe ktorých boli žalovanému vyrubené doplatky v celkovej výške

83 470 400,- Sk. Keďže na základe týchto podnetov a následných žalôb nedošlo

k zrušeniu výmerov Daňového úradu S. a potvrdzujúcich rozhodnutí Daňového riaditeľstva

SR v takom rozsahu, v akom žalobca v mene žalovaného požadoval, ale došlo

len k zrušeniu rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, nemal žalovaný vo veci plný úspech

a žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odmenu. Ak žalovaný uzavrel zmluvu o právnej

pomoci, na základe ktorej sa zaviazal k vyplateniu vysokej podielovej odmeny v prípade

úspechu vo veci, určite tak neurobil s úmyslom považovať za úspech vo veci stav, ktorý

je z hľadiska uplatneného nároku v nezmenenej podobe, ako na začiatku poskytovania

právnej pomoci. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd sa nevysporiadal ani s námietkou,

že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, zásadou poctivého obchodného styku

a s etickými princípmi výkonu advokátskeho povolania. Žalobca požaduje vyplatenie viac ako

16 miliónovej odmeny, pričom vymohol len 2 600 000,- Sk z celkovo 86 000 000,- Sk, čo je

v príkrom rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.

Ďalej namietal, že v konaní na súde prvého stupňa došlo k procesnému pochybeniu

lebo účastník konania na strane žalovaného nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

nakoľko žalovaná spoločnosť N., a.s., G., IČO: X. bola zrušená

bez likvidácie 30.6.2006 a 1.7.2006 sa zlúčila so S. v. s., a.s., IČO: X. a so spoločnosťou N. S.

a P., a.s., IČO: X. a vznikol právny nástupca s obchodným menom N., a.s.

K dovolaniu sa vyjadril žalobca.

Žiadal dovolanie žalovaného zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho

konania. Uviedol, že z tvrdení dovolateľa vyplýva, že účelovo zotrváva na svojich tvrdeniach

v snahe vyhnúť sa zaplateniu dohodnutej odmeny. Tvrdenia žalovaného sú podľa jeho názoru

v rozpore s princípmi správneho súdnictva ako aj so zmluvnými dojednaniami. Je toho

názoru, že predmet zmluvy sa považuje za splnený pri splnení podmienok podľa čl. II písm. b/

zmluvy. Tento text vyvoláva medzi účastníkmi spor. Uvedený článok znie: “Zastupovanie

klienta v tom-ktorom súdnom a správnom konaní na základe plnej moci poskytnutej

pre konkrétny obchodno-právny prípad, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

Daňového riaditeľstva SR.“

Žalobca v zmysle zákonného postupu podal proti každému rozhodnutiu Najvyššieho

súdu SR podnet na Generálnu prokuratúru SR na podanie mimoriadneho dovolania.

Na základe mimoriadnych dovolaní dovolací súd zrušil napadnuté rozsudky Najvyššieho súdu

SR , , , , ,

a vec im vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní na Najvyššom súde SR zrušil všetky

rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR a vrátil mu veci na ďalšie konanie. Podľa názoru

žalobcu je pri odborne fundovanom a objektívnom výklade čl. II zmluvy nemožné urobiť

záver, že podľa bodu b/ citovaného článku mal žalobca povinnosť zastupovať žalovaného aj

pred daňovými orgánmi po zrušení vecí Najvyšším súdom SR.

Je toho názoru, že zmluva za hranicu preskúmania zákonnosti rozhodnutí Daňového

riaditeľstva SR nejde. Napokon poznamenal, že žalovaný do dnešného dňa vystavenú faktúru,

ktorou bola vyúčtovaná odmena za právne zastupovanie nevrátil. Pokiaľ ide o námietku

nespôsobilosti účastníka na strane žalovaného byť účastníkom konania, túto námietku

považuje za irelevantnú, lebo súd prvého stupňa ma pojednávaní 17.1.2007 uznesením

pripustil zámenu žalovaného a v rozhodnutí je uvedená spoločnosť N., IČO: X., teda

existujúci právny subjekt.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie je prípustné ( ),

vec prejednal a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd článok II zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, uzavretej medzi

účastníkmi 5. februára 2003 konkrétne ustanovenia bodu 2.1 písm. a/ a 2.1 písm. b/ posúdil

ako jednoznačné a zrozumiteľné, nepripúšťajúce žiadne pochybnosti o tom, aký výsledok mal

žalobca pre žalovaného dosiahnuť. Dospel k záveru, že žalobca mal dosiahnuť zrušenie

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a zrušenie rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, v tom čase

preskúmavaných v jednotlivých konaniach. V tomto smere potom došiel k záveru,

že výsledkom právnej pomoci žalobcu bolo zrušenie v zmluve konkretizovaných rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR, teda žalovaný bol úspešným účastníkom v súdnych konaniach,

v ktorých splnomocnil žalobcu a boli zrušené rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR –

odvolacieho orgánu vo veci dovyrúbenia dane z príjmov právnických osôb za rok 1997

a 1998, preto žalobcovi patrí odmena vo výške žalovanej sumy. K tomuto právnemu dôvodu

na zaplatenie uplatnenej sumy odvolací súd dospel na základe nesprávnych právnych záverov.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že odvolací súd sa mal zaoberať všetkými

okolnosťami, súvisiacimi s prejavom vôle účastníkov zmluvy, obsiahnutej predovšetkým

v článkoch II a V zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo 17. januára 2003 (ďalej len

zmluvy).

Odvolací súd predovšetkým nechal bez povšimnutia dokazovanie súdu prvého stupňa,

ktorým zisťoval úmysel strán, aký rozsah poskytnutia právnej pomoci chceli dojednať

a v konečnom dôsledku dojednali. Žalovaný jednoznačne v priebehu celého konania tvrdil,

že termíny použité v zmluve o právnej pomoci ako „prijatie rozhodnutí v prospech klienta“

a „úspešné namietanie oprávnenosti uplatneného nároku“ (články 2.1 písm. a/ zmluvy a 5.1.

písm. a/ zmluvy) znamenajú pre neho taký výsledok konania žalobcu, ktorým bude vrátenie

vyrubených daňových nedoplatkov v sume cca 86 000 000,- Sk.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, ktorá medzi účastníkmi nie je

sporná, že zmluvu účastníci uzatvárali v čase, keď vo veci dovyrúbenia dane rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho rozhodnutia bolo možné napadnúť už

len mimoriadnym opravným prostriedkom, vrátiť ich v prípade úspechu v súdnych konaniach

do štádia konania pred daňovými úradmi v správnom konaní dosiahnuť pre klienta priaznivé

rozhodnutie. Podľa názoru dovolacieho súdu takémuto vymedzeniu zodpovedalo

zastupovanie žalobcu dojednané v čl. 2.1. písm. b/ zmluvy ako zastupovanie v súdnom

a správnom konaní. A s týmto vymedzením súvisel aj vznik nároku na odmenu. Dovolací súd

sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca sa zaviazal zastupovať žalovaného

v súdnom a správnom konaní a mal vedomosť, že správne konanie prebieha pred Daňovým

úradom v S. a Daňovým riaditeľstvom SR. Vôľou strán bolo dohodnúť odmenu v sadzbe 19%

zo súm, ktoré budú žalovanému vrátené po zrušení príslušného rozhodnutia Daňového úradu

S., zvlášť za jednotlivé konania.

Na základe uvedeného odvolací súd pochybil, keď žalobcovi priznal uplatnenú

pohľadávku v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 10. júla 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu