Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/2/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej

v právnej veci žalobcu: Dr. B. S., bytom I.X., Z., Švajčiarsko (adresa na doručovanie: J. S.,

P.X., B.), zastúpený advokátom JUDr. Ing. A. S., T.X., B., proti žalovanému: S.i.d., O.X., B.,

IČO: X., zastúpenému JUDr. A. T., Z.X., B., o určenie neplatnosti uznesenia členskej

schôdze družstva, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12.septembra 2007, č.k.4

Cob 101/07-292, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 12.septembra 2007, č.k. 101/07-292 z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 27.marca 2007, č.k. -105

vyhovel žalobe a určil, že uznesenie členskej schôdze S. D. č. 41, konanej 24.8.2006, ktorým

bolo zamietnuté odvolanie proti vylúčeniu a potvrdenie vylúčenia žalobcu z družstva je

neplatné. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 000 Sk náhrady trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesenie č. 41 členskej schôdze konanej 24.8.2006

je v rozpore so zákonom v zmysle § 265 Obchod. zák., v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a v rozpore s čl. 28 ods. 2 Stanov. Uverejnenie oznámenia v periodiku H.n.

je v rozpore s článkom 41 ods. 2 Stanov, podľa ktorého družstvo doručuje písomnosti členom

poštou. V danom prípade treba neúčasť na troch členských schôdzach, za ktorú neúčasť bol

žalobca vylúčený, považovať za ospravedlniteľnú, pretože nedostal písomnú pozvánku s

programom na tieto schôdze a o forme oznámenia konania členských schôdzí cestou H.n. sa

nemal ako dozvedieť, pretože pokiaľ bola právna forma akciovej spoločnosti, doručovanie

predvolania na valné zhromaždenie bolo písomnou formou. Navyše žalobca býva vo

Švajčiarsku a H.n. sú pre neho nedostupné.

Ďalej súd dospel k záveru, že od členov družstva nie je možné dôvodne požadovať

pravidelné odoberanie a čítanie H.n., aby sa takouto formou dozvedeli o termínoch konania

členských schôdzí. Zásadu “princíp aktívnej účasti členov na riadení družstva“ spolu so

sankciou v článku 18 – vylúčenie člena družstva ak sa trikrát po sebe nezúčastní členskej

schôdze malo družstvo podľa názoru súdu stanoviť s objektívnymi podmienkami, a to

písomné predvolávanie členov na členské schôdze s programom schôdzí a s doručovaním na

poslednú adresu, uvedenú v zozname členov družstva. Ak by sa člen nedostavil bez

ospravedlnenia na členskú schôdzu, bolo by vhodné dať mu výstrahu alebo upozornenie, že

pre ďalšiu neúčasť na členskej schôdzi, bude z družstva vylúčený, takýto postup považoval

súd za primeraný. Poukázal na skutočnosť, že predmetné členské schôdze sa konali

v neprimerane krátkom čase po sebe ( 9.6.2006, 19.7.2006 a 24.6.2006), za túto dobu žalobca

nemal možnosť sa dozvedieť o tom, akým spôsobom sa členské schôdze zvolávajú a že

nedostane písomnú pozvánku, a že si má termíny schôdzí zisťovať cez inzeráty, uverejnené

v H.n..

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zmenil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa rozsudkom z 12.septembra 2007 tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 19 836 Sk náhrady trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že členstvo v družstva zaniká podľa článku 15

písm. c/ okrem iného aj vylúčením. Podľa článku 18 ods. 1 písm. a/ stanov člen môže byť

vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti. Článok 22 vymenúva

členské práva a následne článok 23 hovorí o členských povinnostiach. Ak člen družstva tieto

členské povinnosti, ktoré sú v článku 23 stanov presne a taxatívne vymedzené porušuje, môže

byť vylúčený, ak tieto povinnosti opätovne a napriek výstrahe porušuje. V týchto prípadoch

sa predchádzajúca výstraha vyžaduje, pričom článok 18 bod 1 písm. a/ je v zhode

s ustanovením § 231 ods. 3 prvá časť vety, kde sa hovorí, že člen môže byť vylúčený,

ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti. Podľa článku 18 ods.1 písm. b/

platných stanov, člen môže byť vylúčený ak sa trikrát po sebe bez ospravedlnenia nezúčastnil

členskej schôdze, pričom za dostatočné ospravedlnenie sa pokladá len ospravedlnenie,

opierajúce sa o závažné dôvody. V danom prípade výstraha nebola nutná a odvolací súd túto

námietku zo strany súdu prvého stupňa považoval za neopodstatnenú. Za obdobie

od 15. 2. 2006, keď došlo k zmene právnej formy a k zmene stanov, do konania členskej

schôdze družstva 9. 6. 2006 si žalobca mal možnosť zistiť obsah stanov družstva, a to priamo

na zhromaždení žalovaného 15.2.2006, keď bol písomne na toto zhromaždenie pozvaný a tiež

svojou aktívnou činnosťou si mal možnosť zabezpečiť obsah stanov tak, aby sa aktívne

zúčastňoval na živote a dianí v súvislosti s riadením družstva. Ak žalovaný, ktorý považoval

neúčasť na členskej schôdzi za iný dôležitý dôvod, pre ktorý môže byť člen družstva

vylúčený, nejde o rozpor so zákonom tak ako to má na mysli ust. § 265 Obchodného

zákonníka, to je za rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca mohol byť

vylúčený z družstva za neúčasť na členskej schôdzi trikrát po sebe, ktorú dostatočne

neospravedlnil v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b/ stanov. Aj keď žalobca dlhodobo žije

a pracuje v zahraničí ustanovenia stanov odvolací súd nepovažoval za rozpor s dobrými

mravmi a prípustnosť zvoleného spôsobu zvolávania členskej schôdze práve v danom prípade

považoval za vhodný uverejniť oznámenie o členskej schôdzi v periodiku s celoštátnou

pôsobnosťou, ktorý uverejňuje burzové správy. Žalobca mal možnosť dostať sa k takémuto

periodiku aj v zahraničí z doteraz dostupných informačných prostriedkov a napríklad

aj priamo dopytom u žalovaného. Je toho názoru, že práve pre málo aktívny prístup členov

družstva došlo v krátkom časovom období k opätovnému a následnému zvolávaniu členských

schôdzí lebo riadna členská schôdza nebola uznášaniaschopná z dôvodu nízkej účasti členov

družstva. Z uvedených dôvodov postup žalovaného odvolací súd považoval za postup

zákonný v súlade so stanovami družstva, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil

a žalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca dovolanie.

Žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania zdôvodnil s poukazom na . Je toho názoru, že konanie

žalovaného, ako aj konanie jeho majoritného člena napĺňa skutkovú podstatu zneužívania

práv spoločníka – väčšinou hlasov podľa ako aj

zrejmého znevýhodňovania minoritných členov družstva zneužívajúcim spôsobom podľa

. Dané ustanovenie je podľa jeho názoru nutné dôsledne

aplikovať aj pri použití legálnych nástrojov, ktoré vo svojej vzájomnej kombinácii, intenzite

a spôsobe použitia smerujú k cieľu, ktorým je spravidla dosiahnutie určitého benefitu

pre porušovateľa na úkor minoritných spoločníkov. Takýmto cieľom je i vylúčenie

minoritných členov družstva podľa možnosti v čo najväčšom rozsahu ešte predtým,

ako v prípade žalovaného budú rozpustené rezervy v družstve, v dôsledku čoho nebude nutné

vyplatiť vylúčeným členom podiel na zisku, ktorý sa rozdelí už len medzi pár zostávajúcich

členov. Pokiaľ zmena podoby akcii, resp. zmena právnej formy z akciovej spoločnosti

na družstvo bola jednorazovou legálnou operáciou a bývalí akcionári mali možnosť

si prevziať listinné akcie, ďalšie postupy žalovaného už mali jednoznačne za cieľ zbaviť

sa i posledných minoritných členov, ktorí nekonali v zhode s majoritným členom –

spoločnosťou P. Pri niekoľko desiatok zostávajúcich členov z pôvodných cca 13 000 členov

žalovaný si zvolil taktiku trvalého a nepretržitého tlaku a ukladania takých povinností a takým

spôsobom, kedy ich porušenie zo strany minoritných členov bolo len otázkou času. Pri tomto

postupe podľa názoru dovolateľa došlo k prekročeniu hranice medzi legálnym postupom

a naplneniu skutkovej podstaty zneužívania väčšiny a znevýhodňovania ostatných členov.

Žalovaný si vytvoril určitý fiktívny cieľ, ktorým mala byť „aktívna účasť“ členov

v skutočnosti však ide o ekonomický nezmysel. Na aktívnu účasť členov nebol totiž daný

jediný dôvod. Aktívna účasť členov vôbec nezvyšovala efektívnosť riadenia družstva

a neprinášala ani ekonomické benefity, ako napríklad zníženie nákladov, zvýšenie príjmov

a podobne. Možno konštatovať, že účasť minoritných členov bola hospodársky zanedbateľná.

Pri celkovom počte hlasov minoritných členov, nedosahujúcich v súčte ani 1% z celkového

počtu hlasov, je možnosť minoritných členov ovplyvniť rozhodovanie členskej schôdze čistou

fikciou. Argument o nutnosti aktívnej účasti členov z hľadiska dosahovania kvóra

pre uznášaniaschopnosť členskej schôdze tak isto neobstojí, pretože je tu pre takýto prípad

mechanizmus náhradnej schôdze, kde sa kvórum, dané pre prvú schôdzu, nevyžaduje.

Dovolateľ ďalej uviedol, že odvolací súd sa nevysporiadal s dôkazom, ktorým je zápisnica

z členskej schôdze, konanej 21.5.2007, v čase po vydaní prvostupňového rozhodnutia,

z ktorej je zrejmé, že majoritný člen družstva navrhol zmenu stanov i zmenu práve čl. 18

ods. 1 písm. b/, o vylúčení člena pre jeho neúčasť tak, že došlo k zásadnému zníženiu

dôvodov, pre ktoré je možné ospravedlniť neúčasť na schôdzi. Ďalej došlo k zmene stanov

v tom zmysle, že došlo k skráteniu doby zverejnenia oznamu o konaní schôdze z 15 dní

na 7 dní pred konaním samotnej schôdze. Takýto postup je možné vo svetle všetkých

okolností hodnotiť ako zneužitie postavenia väčšiny hlasov majoritného člena, jednoznačné

znevýhodnenie minoritných členov a teda zakázaný. Pochybenie odvolacieho súdu vidí

aj v tom, že sa zaoberal len otázkou, či vzhľadom na pobyt dovolateľa v zahraničí bola forma

oznámenia termínu schôdze dostatočná alebo nie. Zásadnou právne významnou otázkou

je však posúdenie dôvodov neúčasti, uvádzaných žalobcom a či ich možno považovať

za závažné dôvody. V čase konania inkriminovaných členských schôdzí ho k trvalému

bydlisku v Z., Švajčiarsko, viazali nielen pracovné záväzky, ale aj jeho pokročilý vek a trvalo

nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje časté cestovanie a vyžaduje

si pravidelný monitoring zo strany ošetrujúcich lekárov. Odvolací súd sa nezaoberal

ani otázkou, či účasť na členskej schôdzi je možné považovať za povinnosť člena. Poukázal

na článok 22 písm. e/ stanov, ktorý výslovne uvádza, že člen družstva má právo zúčastňovať

sa zasadnutí členských schôdzí. Neúčasť alebo účasť člena na členskej schôdzi je základným

právom výkonu práva člena, a preto podľa jeho názoru trojnásobná neúčasť nemôže byť

„iným dôležitým dôvodom“ predpokladaným v ust. .

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie žalobcu zamietnuť.

Uviedol, že medzi základné princípy fungovania družstva patrí: dobrovoľné a otvorené

členstvo, demokratická kontrola zo strany členov, ekonomická účasť členov, zásada

samosprávy družstva, autonómia a nezávislosť družstva, spolupráca družstva, záujem

o komunitu, spoluzodpovednosť za dianie v družstve a vzájomná podpora členov družstva pri

dosahovaní spoločných cieľov. Zo všetkých týchto princípov, ktoré sa viažu na člena družstva

vyplýva, že člen družstva sa aktívne zúčastňuje na činnosti družstva a že jeho účasť je jednou

zo základných čŕt každého družstva. Zakotvenie uvedenej možnosti vylúčenia člena

z družstva je plne odôvodnené a logické, keďže jedinou naozaj významnou príležitosťou

na prejavenie aktívneho prístupu členov k riadeniu žalovaného vzhľadom na princípy jeho

fungovania je práve účasť na členskej schôdzi. Ďalej uviedol, že žalobca poznal alebo mal

poznať stanovy žalovaného a na ich základe si mal zariadiť všetky záležitosti tak,

aby s prihliadnutím na svoj trvalý pobyt v zahraničí bol vždy a včas informovaný o konaní

členskej schôdze. Člen môže byť vylúčený nielen v prípade porušenia členských povinností,

ale aj z iných dôvodov, resp. skutočností, ktoré sú pre družstva dôležité. Odvolací súd posúdil

všetky otázky, ktoré vzhľadom na predmet sporu posúdiť mal. Čo sa týka poklesu počtu

členov družstva, ten súvisí s predmetom sporu len čiastočne a v kontexte tohto konania bol

odvolací súdom vyhodnotený komplexne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / po zistení,

že dovolanie podal včas účastník a dovolanie je prípustné podľa dospel

k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

Predmetom dovolacieho konania je vyhlásenie rozhodnutia členskej schôdze S. D., B.

z 24.augusta 2006, o vylúčení člena-žalobcu, za neplatné.

Odvolací súd postup žalovaného pri vylúčení žalobcu z družstva vyhodnotil opačne

ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že konanie žalobcu nie je v rozpore so zákonom

a so zásadami poctivého obchodného styku ako aj so stanovami družstva. Dovolací súd

sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že postupom žalovaného pri zvolávaní

členských schôdzí nebol žalobca znevýhodnený. Účinná ochrana práv a oprávnených záujmov

členov družstva vyžaduje nielen vyváženú kombináciu povinností členov navzájom,

ale aj vyváženú kombináciu povinnosti družstva voči jej jednotlivým členom. Táto

požiadavka sa premietla do ustanovenia , ktoré v odseku 2

zakazuje akékoľvek konanie, ktoré by zneužívajúcim spôsobom znevýhodňovalo

ktoréhokoľvek spoločníka (člena). Toto ustanovenie zabezpečuje individuálnu ochranu práv

spoločníka, resp. člena družstva. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že

rieši akcieschopnosť družstva pre prípad nemožnosti dosiahnutia väčšinovej účasti členov

družstva inštitútom náhradnej členskej schôdze ( § 239 ods. 3). Nebol preto daný dôvod,

aby si žalovaný aktívnu účasť členov družstva účasťou na členskej schôdzi vynucoval

sankciou najtvrdšou, zánikom členstva v družstva jeho vylúčením. V tejto súvislosti

je potrebné uviesť, že tak v obchodných spoločnostiach ako aj v družstve, valné zhromaždenie

a členská schôdza vyjadrujú predovšetkým vôľu tých spoločníkov resp. členov, ktorí majú

v spoločnosti resp. družstve dostatočný počet hlasov, aby rozhodli bez ohľadu

na vôľu ostatných spoločníkov. Preto sa javí postup žalovaného podľa článku 18 ods.1 stanov

vo vzťahu k žalobcovi, ktorého podiel na hlasovacích právach bol zanedbateľný,

za znevýhodňovanie minoritného člena.

Ďalej je potrebné uviesť, že zánik členstva fyzickej osoby v družstve upravuje

v ustanoveniach , , a v s tým, že pripúšťa

podrobnejšiu úpravu zániku v stanovách družstva. Dovolací súd v danej veci zaujal právny

názor, že zákonom určené právo člena družstva a v danom prípade aj stanovami družstva

(článok 22 písm. e/), zúčastňovať sa členských schôdzí a na nich hlasovať, nemôžu

ani stanovy družstva zmeniť na povinnosť, nesplnenie ktorej je dôvodom na vylúčenie člena

z družstva.

Rovnako nemožno spravodlivo od členov družstva požadovať pravidelné odoberanie

a čítanie H.n., aby sa len takouto formou dozvedeli o termínoch konania členských schôdzí,

ak navyše článok 41 ods. 2 stanov družstva umožňuje doručovanie písomnosti členom, teda aj

doručovanie písomných pozvánok s programom schôdze, a to tým skôr, ak člen družstva

trvalo žije v zahraničí a má zhoršený prístup k slovenskej tlači.

Neušla pozornosti dovolacieho súdu ani okolnosť, na ktorú poukázal aj súd prvého

stupňa vo svojom rozhodnutí, že žalobca bol vylúčený z družstva za neúčasť na členských

schôdzach, ktoré sa konali v neprimerane krátkych intervaloch, a to 9.júna 2006, 28.júna 2006

19.júla 2006 a 24.augusta 2006 už členská schôdza zamietla jeho odvolanie proti vylúčeniu.

Vzhľadom na to, že žalovaný má trvalý pobyt vo Švajčiarsku, je prinajmenšom neprimerané

požadovať od neho pod sankciou vylúčenia z družstva, zúčastňovať sa členských schôdzí

dvakrát do mesiaca.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu podľa , a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny názor

dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 10.júla 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu