Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)04a/372631.823921.pdf
PDF · 86.05 KB
No categories available
4Ndt/6/2008
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
21. júla 2008 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému M. I. a spol., pre trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. (zákon
č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005) a iné,
podľa § 25 ods. 1 Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov)
takto
rozhodol:
Trestná vec obvineného M. I. a spol. vedená pod spisovou značkou
5 T 1/2008 sa o d n í m a Krajskému súdu v Košiciach a p r i k a z u j e
s a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na konanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby krajskej prokurátorky v Banskej Bystrici podanej dňa
31. mája 2004 pod sp. zn. Kv 1/04 sa na Krajskom súde v Košiciach vedie trestné
konanie proti obvineným M. I., JUDr. F. O. a JUDr. P. P. pre trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.
v súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom
v obžalobe.
Uznesením z 10. januára 2008, sp. zn. 1 Ndtš 5/2007, rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky v spore o vecnú príslušnosť medzi Krajským súdom v Košiciach
a Špeciálnym súdom tak, že vecne príslušným súdom na konanie v predmetnej
trestnej veci v prvom stupni je Krajský súd v Košiciach.
Po postúpení veci Krajskému súdu v Košiciach na základe uvedeného
rozhodnutia najvyššieho súdu bola táto trestná vec pridelená senátu 8 T Krajského
súdu v Košiciach, ktorého predsedníčkou je (po vylúčení JUDr. Jaroslava Chleboviča
z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci uznesením najvyššieho súdu
z 27. mája 2008, sp. zn. 4 Ndt 4/2008) JUDr. Daniela Mitterpáková.
Predsedníčka senátu písomným podaním z 5. júna 2008 (doručeným
najvyššiemu súdu 26. júna 2008) oznámila najvyššiemu súdu svoju zaujatosť
z dôvodu uvedeného v § 30 ods. 1 Tr. por. a navrhla, aby bola vylúčená z úkonov
tohto trestného konania.
Návrh na vylúčenie konkrétne odôvodnila tým, že na základe informácií
o relácii „Paľba“ a reportáže „Kauza Slánske lesy“ zo dňa 21. apríla 2008
po rozhovore s jej manželom JUDr. Andrejom Mitterpákom, ktorý je predsedom
Okresného súdu Košice I dňa 2. júna 2008 zistila, že tento bol v posudzovanej
trestnej veci vypočutý ako svedok, pričom predmetom dokazovania boli aj okolnosti
týkajúce sa zápisu v obchodnom registri Okresného súdu Košice I. Po rozhovore
s manželom jej tento uviedol, že obvinených osobne nepozná, ale nevylučuje,
že sa s nimi ako funkcionár súdu mohol stretnúť na branných dňoch organizovaných
Okresným súdom Košice – okolie, kde bol pozývaný ako hosť. Na základe týchto
skutočností ako bývalá trestná sudkyňa Okresného súdu Košice – okolie stotožnila
osobu obvineného M. I. ako osobu, ktorú osobne pozná a s ktorou
sa stretávala na spoločenských podujatiach. Obvineného JUDr. F. O. pozná ešte
zo študentských čias, pretože bola študentkou Právnickej fakulty v Košiciach v čase,
keď tu študoval aj obvinený, pričom tohto aj osobne pozná. Vzhľadom na to,
že menované osoby pozná, cíti sa byť vo veci subjektívne zaujatá. Preto vzhľadom
na svoj pomer k veci aj k menovaným obvineným navrhla, aby bola z vykonávania
úkonov v predmetnej trestnej veci vylúčená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu zistil,
že jeho obsahom je aj písomné podanie advokátky JUDr. I. S.
z 23. júna 2008 (č. l. 6750 až 6752 spisu), ktorá v konaní ako splnomocnenec
zastupuje poškodeného – Slovenskú republiku, ktorá je zastúpená štátnym podnikom
Lesy Slovenskej republiky v Banskej Bystrici a Slovenským pozemkovým fondom
(hoci túto skutočnosť v podaní nesprávne neuvádza). Obsahom tohto podania
je vznesenie námietky zaujatosti proti všetkým trom sudcom konajúceho senátu
Krajského súdu v Košiciach – JUDr. Miroslavovi Osifovi, JUDr. Marte Goliášovej
a JUDr. Daniele Mitterpákovej, ktorých žiada vylúčiť z vykonávania úkonov
predmetného trestného konania. Poukazuje pritom na to, že JUDr. Miroslav Osif
a JUDr. Daniela Mitterpáková sú bývalými sudcami Okresného súdu Košice – okolie,
pričom sudcovia uvedeného súdu sa zúčastňovali branno – športových hier, ktorých
sa zúčastňoval aj obvinený I., čo priznal aj bývalý predseda menovaného súdu
JUDr. Otto Jurčo, v dôsledku čoho sa členovia konajúceho senátu musia
s menovaným obvineným poznať. Navyše obvinení JUDr. O. a JUDr. P. boli
študentmi Právnickej fakulty v Košiciach v tom istom čase ako sudcovia
JUDr. Miroslav Osif a JUDr. Daniela Mitterpáková, preto menovaní sudcovia musia
poznať aj týchto obvinených. Navyše obvinený JUDr. O. je spolužiakom
JUDr. Ladislava Tomčovčíka (sudcu Krajského súdu v Košiciach), ktorý bol už skôr
vylúčený z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci. JUDr. Osif je členom
senátu v niektorých veciach, kde predsedal práve JUDr. Tomčovčík. Ďalej poukázala
aj na skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci už bol skôr vylúčený aj sudca
Krajského súdu v Košiciach JUDr. Jaroslav Chlebovič. Tento sudca je pritom členom
senátu, v ktorom pôsobí aj sudkyňa JUDr. Daniela Mitterpáková, v dôsledku čoho nie
je vylúčené jej ovplyvnenie vylúčeným sudcom. Vo vzťahu k členke konajúceho
senátu JUDr. Marte Goliášovej vyjadrila názor, že aj táto môže byť ovplyvňovaná
inými sudcami Krajského súdu v Košiciach, a to preto, že obhajca obvineného I.
JUDr. J. F. je švagrom predsedu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Imricha Volkaia,
manžel sudkyne tohto súdu JUDr. Jolany Fuchsovej JUDr. A. F. zastupuje
obvineného I. v občianskoprávnej veci o určenie vlastníckeho práva, s ktorou
posudzovaná trestná vec bezprostredne súvisí, sudca tohto súdu JUDr. Otto Jurčo
sa podľa vlastného vyjadrenia osobne pozná s obvineným I., sudkyňa tohto súdu
JUDr. Viera Bodnárová sa podľa vlastného vyjadrenia cíti byť vo veci zaujatá
pre rodinný vzťah s osobou, ktorá pracuje v spoločnosti obvineného I. Napokon
poukázala i na tú skutočnosť, že už v štádiu prípravného konania bolo vyšetrovanie
orgánom činným v trestnom konaní v Košiciach a Prešove odňaté, pretože podľa
vyjadrenia generálneho prokurátora tu boli závažné pochybnosti o nezaujatosti
vyšetrovateľov, prokurátorov i sudcov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc kompletný spisový materiál
zistil, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie veci,
nakoľko je daný dôležitý dôvod predpokladaný zákonným ustanovením § 25
ods. 1 Tr. por.
Podľa § 25 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému
súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí
a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa § 30 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania
je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník,
prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom
a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 16. augusta 2002, sp. zn. Ndt 58/02) základné princípy
nezávislosti súdnictva vyjadrené v článku 141 Ústavy Slovenskej republiky
znamenajú, že súdne konania a rozhodnutia majú byť nie len objektívne a nestranné,
ale objektívnymi a nestrannými sa majú javiť aj navonok.
Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 25 ods. 1
Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania
(R 7/1984).
V takýchto prípadoch nebráni delegovaniu veci inému súdu ani ústavný
princíp, vyjadrený v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda že nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie
a prikázanie veci v zmysle § 25 Tr. por. treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce
takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti
a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti
súdov a sudcov (R 6/1996).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu zistil,
že skutočnosti uvedené v oznámení predsedníčky senátu krajského súdu o svojej
zaujatosti (z dôvodu vzťahu svojho manžela tak k veci, ako aj obvineným)
vo vzájomnej súvislosti vzbudzujú navonok dôvodnú pochybnosť o jej objektívnom,
nestrannom a spravodlivom rozhodovaní.
Táto pochybnosť sa však v kontexte všetkých okolností prípadu v jeho
súčasnom štádiu už vzťahuje na všetkých sudcov krajského súdu v Košiciach.
Zo spisového materiálu vyplýva, že v predmetnej trestnej veci už došlo opakovane
niekoľkokrát k rozhodovaniu o námietkach zaujatosti voči sudcom Krajského súdu
v Košiciach, pričom rozhodnutiami najvyššieho súdu (z 30. júla 2004, sp. zn.
4 Ndt 11/2004, a z 27. mája 2008, sp. zn. 4 Ndt 4/2008) boli z vykonávania úkonov
v predmetnej trestnej veci vylúčení sudcovia JUDr. Ladislav Tomčovčík
a JUDr. Jaroslav Chlebovič. Z vyjadrenia všetkých sudcov tohto súdu ohľadne
existencie, resp. neexistencie ich vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám
v zmysle § 30 ods. 1 Tr. por. (č.l. 6581 spisu) vyplýva, že jedenásť sudcov tohto súdu
sa vyjadrilo minimálne v tom zmysle, že sa s obvinenými, resp. aspoň z niektorým
z nich, pozná. Nie bezvýznamnou je i medializácia predmetnej trestnej veci, v rámci
ktorej sa k otázke zaujatosti vyjadroval aj predseda trestnoprávneho kolégia. Okrem
toho dvaja z obvinených (JUDr. O. a JUDr. P.) sa ako právnici pôsobiaci
v Košickom kraji v rôznych sférach pracovného i spoločenského života (výkon
funkcie notára, branné dni) mohli vo väčšej miere dostať do osobného kontaktu
so sudcami Krajského súdu v Košiciach.
Je potrebné taktiež uviesť, že žalovaný skutok sa mal stať v rokoch 1997
až 1998. Obžaloba bola podaná 31. mája 2004 (teda pred viac ako štyrmi rokmi),
pričom do dnešnej doby nebolo vo veci ani začaté hlavné pojednávanie (z časti práve
kvôli podaným námietkam zaujatosti).
V kontexte všetkých uvedených okolností dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že súdne konanie Krajského súd v Košiciach (v akomkoľvek
zložení senátu), bez akéhokoľvek spochybňovania profesionality sudcov uvedeného
súdu, by sa (v zmysle tzv. teórie zdania) už v súčasnosti ako objektívne a nestranné
nejavilo navonok.
V danom prípade totiž nie je podstatné či sa jednotliví sudcovia krajského
súdu subjektívne cítia, alebo necítia byť vo veci zaujatí v zmysle § 30 ods. 1 Tr. por.,
pričom nemožno apelovať ani na ich sudcovskú profesionalitu v rozhodovaní,
nakoľko už existujúce pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti ich rozhodovania
v prejednávanej trestnej veci sú objektívneho charakteru.
Prejednanie a rozhodnutie veci mimo územného obvodu Krajského súdu
v Košiciach, teda mimo vplyvu rôznych (či už reálnych alebo potenciálnych)
regionálnych väzieb medzi obvinenými a sudcami tohto krajského súdu, okrem
zabezpečenia objektívne a nestranného rozhodovania súdu, nepochybne prispeje
aj k urýchleniu predmetného trestného konania, nakoľko sa tým eliminuje
pravdepodobnosť podávania (dôvodných) námietok zaujatosti v jeho ďalšom
priebehu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto posudzovanú trestnú vec Krajskému
súdu v Košiciach odňal a túto prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici,
čo zodpovedá aj požiadavkám rýchlosti a hospodárnosti trestného konania, pričom
zdôrazňuje, že vzhľadom na uplynutie času, kedy malo dôjsť k spáchaniu predmetnej
trestnej činnosti, je potrebné venovať náležitú pozornosť predmetnému konaniu
a rozhodovaniu danej trestnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. júla 2008
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: