Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/7/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. E., bývajúceho

v Ž., zastúpeného Mgr. J., advokátom so sídlom v Ž., proti odporkyni Ž. so sídlom v Ž.,

o náhradu mzdy, vedenej u Okresného súdu Žilina pod sp. zn.. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. júla 2007 sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom z 12. januára 2007 č. k. -239 určil, že

výpoveď odporcu daná navrhovateľovi listom zo dňa 23. 7. 2004 je neplatná a pracovný

pomer trvá naďalej. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku od 27. 9. 2004 do 31. 6. 2005 v celkovej výške

166 619, 40 Sk spolu s vyčísleným úrokom z omeškania od 16. 10. 2004 do zaplatenia. Vo

zvyšku návrh na náhradu mzdy zamietol. Uznesením z 21. februára 2007 č. k. 7 C 291/2004-

251 žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a odporkyni uložil

povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 9 330 Sk do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia. Uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru z 23. 7. 2004 daná navrhovateľovi

odporkyňou podľa a doručená mu 27. 7. 2004 spĺňa

všetky formálnoprávne náležitosti v súlade so zákonom. Odporkyňa nepreukázala splnenie

hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede v zmysle a

t. j. ponukovej povinnosti pred daním výpovede a predchádzajúceho súhlasu Národného

úradu práce , pretože navrhovateľ je osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou. Preto

dospel k záveru o neplatnosti výpovede. Následne skúmal opodstatnenosť nároku

navrhovateľa na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, pri

nespornosti výšky jeho priemernej mesačnej mzdy. Navrhovateľ náhradu mzdy uplatňoval

za obdobie od 27. 9. 2004 do 31. 11. 2006 (teda za obdobie 28 mesiacov ), okresný súd ju

priznal len za obdobie 9 mesiacov. Pri tomto rozhodnutí prihliadol na skutočnosť, že

navrhovateľ odporkyni pred nástupom do zamestnania neoznámil, že je osobou so zmenenou

pracovnou schopnosťou a nepreukázal snahu sa zamestnať ( ),

ktorú povinnosť mu ukladá aj zákon o zamestnanosti. O úroku z omeškania rozhodol podľa

Občianského zákonníka, o trovách konania podľa a o súdnom

poplatku podľa v spojení s o súdnych

poplatkoch.

Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením ( ktorým

bolo rozhodnuté o trovách konania a súdnom poplatku ) na odvolanie navrhovateľa proti

výroku , ktorým návrh na náhradu mzdy zamietol, rozsudkom z 10. júla 2007 sp. zn. 9 Co

100/2007 potvrdil. Vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok okresného

súdu zmenil tak, že navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal s tým, že

v ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený. Odporkyni nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o dôvode nepriznania

náhrady mzdy za obdobie presahujúce 9 mesiacov, v ktorom smere vykonal dostatočné

dokazovanie a správne vo veci rozhodol. Nestotožnil sa ale s názorom prvostupňového súdu

o neplatnosti výpovede podľa t. j. pre nesplnenie ponukovej

povinnosti odporkyňou, pretože pri jej tvrdení, že nemala voľné pracovné miesto , bolo na

navrhovateľovi preukázať, že mu neponúkla iné pre neho vhodné pracovné miesto, ktoré by

mohol vykonávať. Za správne nepovažoval rozhodnutie o náhrade trov konania, preto ho

zmenil a navrhovateľovi trovy konania nepriznal ( ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Odôvodnil ho §

237 písm. f/ v spojení s a Žiadal rozsudok krajského

i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Bol toho

názoru , že rozsudkom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces

tým, že nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia v súlade s , keď sa

nezaoberá ním uplatnenými odvolacími dôvodmi smerujúcimi k nedostatočne zistenému

skutkovému stavu, nevykonaniu navrhnutých dôkazov, nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci a nesprávnemu vyhodnoteniu v konaní vykonaných dôkazov. Za pochybenie súdov

nižších stupňov považoval, že nevykonali ním označené dôkazy , nevysporiadali sa s jeho

návrhmi, prečo nie je možné zistiť ako aplikovali , ktorá skutočnosť preukazuje

existenciu inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na

záver odvolacieho súdu , ktorým konštatoval pochybenie súdu prvého stupňa určením

neplatnosti výpovede aj z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky uvedenej v § 63

ods. 2 , ku ktorému právnemu záveru sa nemohol vyjadriť, čím mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd takýmto svojím rozhodnutím deklaroval

vzájomné práva a povinnosti účastníkov konania rozdielne ako súd prvého stupňa, preto jeho

rozsudok treba posudzovať ako rozsudok zmeňujúci bez ohľadu ako je formulovaná jeho

výroková časť. Samotný výrok napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je podľa neho v časti

určenia druhu potvrdeného rozhodnutia zmätočný, čo sa týka aj rozhodnutia o trovách

konania.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu . Podľa §

238 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku ,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ) alebo ak smeruje proti takému potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ).

V prejednávanej veci prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Rozsudok

odvolacieho súdu nie je zmeňujúcim, ale potvrdzujúcim rozsudkom. Za zmenu rozsudku súdu

prvého stupňa odvolacím súdom treba považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací

súd po splnení zákonných podmienok pre takýto spôsob rozhodnutia ( ) vecne

zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným

rozhodnutím o veci samej. Nie je možné teda považovať za zmeňujúce také rozhodnutie

odvolacieho súdu , pokiaľ nejde o iné, rozdielne rozhodnutie o veci samej v porovnaní

s rozhodnutím súdu prvého stupňa . Navrhovateľ pokladal rozsudok odvolacieho súdu za

zmeňujúci len z dôvodu podľa neho rozdielnej deklarácie vzájomných práv a povinností

účastníkov konania , keď okresný súd dospel k inému právnemu záveru o splnení

hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2

t. j. tzv. ponukovej povinnosti odporkyne. I keď odvolací súd k takému

záveru , ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku , dospel, ale týmto konal nad rozsah

odvolania ( ), pretože predmetom prieskumu odvolacieho konania už

nebol výrok o určení neplatnosti výpovede, keďže v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa

nadobudol právoplatnosť ( ako aj vo vyhovujúcej časti , ktorým priznal náhradu mzdy ) .

Odvolanie bolo podané v nevyhovujúcej zamietajúcej časti týkajúcej sa náhrady mzdy za

obdobie presahujúce 9 mesiacov. Vo veci zatiaľ dovolací súd nerozhodol a odvolací súd

prípustnosť dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v t. j. či nejde

o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníkov byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka , o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania , prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom , či súdom

nesprávne obsadeným ). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v citovanom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal otázkou, či konanie trpí vadou uvedenou v § 237

písm. f/ . Teda, či mu postupom súdov nižších stupňov bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkovi občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

Námietka dovolateľa, že súdy nižších stupňov nevykonali všetky ním navrhované

dôkazy , nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na

vykonanie dokazovania a rozhodnutia , ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu ( ). Preto nevykonanie dôkazov navrhnutých

účastníkom resp. vykonanie iných dôkazov na zistenie skutkového stavu nie je postupom,

ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( R 37/1993, R 125/1999 ).

Pokiaľ dovolateľ namietal aj existenciu tzv. inej procesnej vady v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ treba poukázať na to, že ide síce o relevantný dovolací dôvod, ktorým však

možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie. Samotná procesná vada konania,

ktorá ( prípadne ) vykazuje znaky v zmysle však prípustnosť

dovolania nezakladá a nevedie k zmätočnosti rozhodnutia v zmysle

Napokon pokiaľ dovolateľ dovolaním napadol aj výrok rozsudku krajského súdu

o trovách konania , smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia. Ustanovenie prípustnosť

dovolania proti nemu vylučuje. Ani vo vzťahu k tomuto výroku vady konania v zmysle § 237

nevyšli v dovolacom konaní najavo.

V danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z a iné vady

konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa v súlade s

v spojení s b ods. 4 ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Dovolací súd úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

pretože nepodala návrh na náhradu trov konania ( v spojení s ods.

1 a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :