Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/74/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobcu JUDr. R., bývajúceho v B., proti žalovanému MUDr. R., bývajúcemu v B.,

o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. novembra 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal, aby žalovanému bola súdom uložená povinnosť vyhotoviť,

podpísať a doporučene zaslať na adresu žalobcu a doložiť do spisu Okresného súdu

Bratislava I písomné ospravedlnenie s nasledovným obsahom: „Ja, MUDr. R., bytom M., sa

týmto ospravedlňujem JUDr. R. bytom M., za svoje výroky vyslovené voči jeho osobe na

pojednávaní dňa 23. apríla 2004 o 10,30 hod., ktoré sa konalo na Okresnom súde Bratislava

I vo veci žalobkyne M. proti žalovanej W., o zaplatenie dlžnej sumy, vedenej pod č. 15 C

92/2001, a to za výrok, v ktorom som ho označil za najväčšieho darebáka, ako aj za výrok,

v ktorom som uviedol, že na tomto tvrdení trvám.“ Na bližšie odôvodnenie žaloby uviedol, že

na predmetnom pojednávaní žalobca ani žalovaní nevystupovali ako účastníci konania

(žalobca sa na konaní zúčastňoval ako zástupca M. a žalovaný ako konateľ obchodnej

spoločnosti). Žalovaný predmetné výroky predniesol počas súdneho pojednávania

-2-3 Cdo 74/2008

v prítomnosti sudkyne, zapisovateľky, M. a tiež právneho zástupcu W. Vzhľadom na všetky

okolnosti ich prednesenia vychádzal žalobca z názoru, že nemohlo ísť o „procesnú obranu“

žalovaného, ale o jednoznačné konanie poškodzujúce občiansku česť žalobcu a jeho ľudskú

dôstojnosť.

Žalovaný v konaní poukazoval na dlhotrvajúce problémy v osobných vzťahoch žalobcu

a žalovaného, ktoré (medziiným) vyústili do celého radu súdnych sporov. Vysvetľoval

kontext okolností, v rámci ktorých predniesol žalobcom uvádzané slová. Tvrdil, že išlo len

o reakciu na zistenie osobnej prítomnosti M. (matky žalovaného a starej matky žalobcu) na

súdnom pojednávaní. V priebehu uvedeného súdneho pojednávania totiž doslovne uviedol:

„Môžeš sa hanbiť, si najväčší darebák, pretože si moju mamu 83 ročnú, vážne chorú a po

ťažkej operácii dotiahol na takéto vymyslené pojednávanie“.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 16. februára 2006 č.k. -165 žalobe

vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vyhotoviť, podpísať a doporučene zaslať na adresu

žalobcu a doložiť do spisu Okresného súdu Bratislava I písomné ospravedlnenie žalovaného

s textom, ktorý požadoval žalobca. Žalovaného tiež zaviazal nahradiť žalobcovi trovy

konania. Súd prvého stupňa vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal

preukázané, že 23. apríla 2004 sa konalo prvé pojednávanie vo veci sp. zn.

Okresného súdu Bratislava I, v ktorej išlo o majetkový spor medzi M. a obchodnou

spoločnosťou W. Zo zápisnice o pojednávaní v predmetnej veci súd zistil, že na pojednávaní

boli prítomní: konajúca samosudkyňa, asistentka senátu, M., JUDr. R. (ako zástupca M.),

MUDr. R. (ako konateľ W.) a napokon právny zástupca W. V konaní o ochranu osobnosti

nebolo sporné, že MUDr. R. v prítomnosti týchto osôb na uvedenom súdnom pojednávaní na

adresu JUDr. R. vyslovil “si najväčší darebák“. Takéto označenie je hanlivé, urážlivé

a znevažuje dotknutú osobu, lebo ju označuje za zlého človeka so spoločnosťou negatívne

vnímanými vlastnosťami. Použitie týchto slov nebolo podľa názoru súdu prvého stupňa

primerané okolnostiam a nesúviselo s uplatňovaním procesných práv MUDr. R.. Neobstojí

obrana žalovaného, že medzi ním a žalobcom ide o hlboko narušený príbuzenský vzťah,

v ktorom žalobca sám vytvára situácie, ktoré tento nedobrý vzťah len ďalej zhoršujú, a že

výrok žalovaného na adresu žalobcu bol len reakciou na jeho konanie. Žalovaný mal

v uvedenej (majetkovej) veci možnosť vysvetliť všetky významné skutočnosti a aj vyjadriť

svoj nesúhlas s prípadným konaním žalobcu, avšak primeraným spôsobom, a nie urážlivým

-3-3 Cdo 74/2008

označením žalobcu. Slová „si najväčší darebák“ sú natoľko expresívne, že sú v nepomere s

cieľom výroku – vyjadrením nesúhlasu s konaním žalobcu, ktorý dopustil (podľa žalovaného

inicioval) osobnú prítomnosť M. na súdnom pojednávaní. Predmetnými slovami žalovaný

nezhodnotil situáciu vecne, nevychádzal z reálnej skutočnosti a použitý výraz nasvedčuje

tomu, že jeho úmyslom bolo uraziť a znevážiť JUDr. R. pred osobami prítomnými na súdnom

pojednávaní. Nešlo o prípustný hodnotiaci úsudok, ale o výrok spôsobilý privodiť zásah do

osobnostných práv, medzi ktoré patrí aj právo na ochranu ľudskej dôstojnosti a občianskej cti.

Zo všetkých týchto dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalovaný neprimerane

zasiahol do práv žalobcu, ktoré sú chránené , a preto mu uložil

povinnosť poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil poukazom na

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom

z 22. novembra 2007 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, že žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, lebo boli splnené zákonné

podmienky podľa (žalobca mal predvolanie na odvolacie pojednávanie

doručené dňom 30. októbra 2007 a podaním z 20. novembra 2007 ospravedlnil svoju

neprítomnosť na vytýčenom pojednávaní s poukazom na svoje rodinné dôvody – chorobu

detí). Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Vychádzal

z toho, že predmetom práva na česť a dôstojnosť v zmysle je

česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch a posúdenie určitého zásahu vždy

závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Konanie, ktorým malo dôjsť k zásahu do cti

a dôstojnosti fyzickej osoby, je potrebné skúmať z hľadiska použitej formy, prostriedkov

a iných okolností konania. Nie je porušením práva na česť napríklad výrok, ktorý bol

prednesený za takých okolností, so zreteľom na ktoré nie je objektívne spôsobilý znížiť česť,

vážnosť a dôstojnosť oprávneného subjektu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania

dospel odvolací súd k záveru, že slová „si najväčší darebák“ prednesené žalovaným na

predmetnom súdnom pojednávaní neboli objektívne spôsobilé znížiť česť, vážnosť

a dôstojnosť žalobcu u iných ľudí. I keď správanie sa účastníkov na tomto súdnom

pojednávaní nebolo v súlade so zásadami slušnosti, bolo potrebné zohľadniť, že ide

o blízkych príbuzných, ktorí si svoje sporné záležitosti riešia v súdnom konaní. Podľa názoru

-4-3 Cdo 74/2008

odvolacieho súdu boli uvedené slová žalovaného emotívnou reakciou na prebiehajúci súdny

spor medzi jeho matkou a obchodnou spoločnosťou, ktorej je konateľom. Nešlo ale o taký

zásah do osobnostných práv žalobcu, so zreteľom na ktorý by mu bolo potrebné poskytnúť

súdnu ochranu v zmysle a . Vzhľadom na to napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol ( ). Rozhodnutie o trovách odôvodnil

poukazom na a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Dôvodnosť tohto mimoriadneho

opravného prostriedku vyvodzoval z odňatia možnosti pred súdom konať (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ). Ako uviedol, vzhľadom na vážne ochorenie

svojho šesťmesačného syna ako aj ochorenie svojho trojročného syna sa nemohol dostaviť na

pojednávanie pred odvolacím súdom, ktoré bolo nariadené na 22. novembra 2007; svoju

neúčasť ale riadne vopred písomne ospravedlnil a pri tom tiež požiadal o odročenie

pojednávania. Odvolací súd porušil ustanovenie , lebo takto vysvetlenú

a ospravedlnenú neprítomnosť (tiež v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania –

narušenou iným prístupom súdu k žalovanému, ktorému bolo skôr v obdobnej situácii

vyhovené) nevyhodnotil ako dôvod na odročenie pojednávania v zmysle uvedeného

ustanovenia. V dôsledku tohto pochybenia odvolacieho súdu nemal žalobca možnosť

konštatovať a vysvetliť skutočnosti, ktoré vnímal ako dôležité pre posúdenie jeho nároku.

Predmetné procesné pochybenie mohlo mať (a pravdepodobne malo) za následok tiež

nepresné, nedostatočné a nezrozumiteľné konštatovanie dôvodov, ktoré majú za následok

odňatie alebo neexistenciu jeho práva domáhať sa ospravedlnenia za urážlivé výroky

žalovaného. Žalobca na odôvodnenie opodstatnenosti svojho dovolania uviedol ďalej to, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). I keď rodinné a príbuzenské vzťahy sú aj podľa jeho názoru dôvodom pre odlišné

(miernejšie) posudzovanie intenzity a okolností zásahu do osobnostných práv, nemôžu viesť

k absolútnemu odňatiu práva na ochranu osobnosti voči zásahu zo strany člena rodiny

(príbuzného). Potvrdzuje to aj právna úprava ochrany osobnosti, ktorá spod ochrany

nevylučuje osoby v príbuzenskom pomere a osobám, ktoré sú navzájom v rodinnom alebo

príbuzenskom pomere, neumožňuje neobmedzene zasahovať do osobnostných práv. Odvolací

súd v danom prípade nezohľadnil, že v konaní sp. zn. Okresného súdu

Bratislava I neboli žalobca a žalovaní (t.j. JUDr. R. a MUDr. R.) účastníkmi konania,

k difamujúcemu výroku došlo na verejnom pojednávaní a osoby na ňom prítomné nemali

-5-3 Cdo 74/2008

možnosť vyhodnotiť mieru vplyvu príbuzenského pomeru na intenzitu zásahu do

osobnostných práv žalobcu. Tento urážlivý výrok nebol urobený v rámci procesnej obrany

žalovaného a mal charakter výlučne osobnej invektívy bez akejkoľvek výpovednej hodnoty

vo vzťahu k predmetu uvedeného konania a jeho cieľom bolo len osočiť a uraziť žalobcu

v prítomnosti osôb zúčastnených na verejnom pojednávaní. Emotívnosť konania ani negatívne

vnímanie prebiehajúceho súdneho konania konštatované súdom nemôže byť považované za

dôvod, ktorý by umožňoval zasahovať do zákonom chránených práv iných osôb. Z týchto

dôvodov žalobca žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na súdne konania, ktorých účastníkmi sú

príbuzní žalobcu a žalovaného, a tiež podal svoje vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli k týmto

konaniam. Podľa jeho názoru nebola v konaní žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať

a napadnutý rozsudok nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadal, aby

dovolanie, ktoré smeruje proti vecne správnemu rozsudku odvolacieho súdu, bolo dovolacím

súdom zamietnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý má právnické vzdelanie

( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (

), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

-6-3 Cdo 74/2008

1. Vzhľadom na obsah dovolania, ale tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal

sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ procesnú vadu

konania v zmysle až e/ a netvrdil a žiadna z týchto vád nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

K námietke dovolateľa, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť pred

súdom konať, je potrebné uviesť, že pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy,

keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú pre to

splnené podmienky vyplývajúce z V zmysle tohto ustanovenia súd

pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví

na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať

v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Odvolacie pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený dovolaním napadnutý rozsudok, vytýčil

odvolací súd na 22. novembra 2007. Žalobca, ktorý bol odvolacím súdom na toto

pojednávanie riadne predvolaný, písomným podaním z 20. novembra 2007 (doručeným v ten

istý deň odvolaciemu súdu) požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní. Svoju

neúčasť vysvetlil rodinnými dôvodmi – chorobou synov, vzhľadom na ktorú tiež požiadal

o odročenie nariadeného súdneho pojednávania na iný termín. Dôležitosť ním uvádzaného

dôvodu, ako napokon každého dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného

účastníka o odročenie pojednávania ( ), posudzoval súd podľa konkrétnych

okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže vo všeobecnosti preveriť len zo skutočností,

-7-3 Cdo 74/2008

ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania.

Dôvodnosť žiadosti skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej

žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená

skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva

žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno

vziať zreteľ. Žalobca ako dôvod svojej neprítomnosti neuviedol vlastné ochorenie

(práceneschopnosť), ale ochorenie svojich detí. Okrem toho, že ním tvrdenú skutočnosť ničím

nepreukázal, súdu ani nevysvetlil, v čom bráni ochorenie jeho detí tomu, aby sa zúčastnil

nariadeného súdneho pojednávania. Možno preto (v zhode s odvolacím súdom) uzavrieť, že

existencia dôležitého dôvodu v zmysle nebola zo strany žalobcu

preukázaná. V procesnej situácii, ktorá v prejednávanej veci nastala podaním dostatočne

nedoloženej (tiež náležite nevysvetlenej) žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nemožno

preto odvolaciemu súdu vytýkať porušenie a ani odňatie možnosti žalobcu

konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ žalobca namieta nerovnaký prístup odvolacieho súdu k účastníkom konania a tvrdí,

že odvolací súd na pojednávaní 22. novembra 2007 nezohľadnil jeho vážne dôvody

neprítomnosti, hoci v prípade súdneho pojednávania 15. februára 2007 považoval

neprítomnosť žalovaného za dôvod pre odročenie pojednávania, treba poukázať na obsah

zápisnice z odvolacieho pojednávania dňa 15. februára 2007 (č.l. 177 až 179 spisu), z ktorej

vyplýva, že odvolací súd vtedy prijal uznesenie, v zmysle ktorého bude pojednávať

v neprítomnosti žalovaného, a že až po odznení prednesov žalobcu bolo pojednávanie

odročené s tým, že súd vyžiada spisy Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

a sp. zn. . Predmetná námietka žalobcu preto nemá opodstatnenie.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom

tiež tým, že mu neumožnil „konštatovať a vysvetliť skutočnosti, ktoré vnímal ako dôležité pre

posúdenie nároku“, pričom toto pochybenie súdu „mohlo mať (pravdepodobne malo) za

následok odňatie alebo neexistenciu zákonného práva domáhať sa ospravedlnenia za urážlivé

výroky vznesené žalovaným“, je potrebné zopakovať, že odvolací súd žalobcu na odvolacie

pojednávanie 22. novembra 2007 riadne predvolal a v súlade so zákonom mu tým vytvoril

procesnú možnosť zúčastniť sa odvolacieho pojednávania, na ktorom by mal možnosť

vyjadriť sa nielen k veci, ale tiež k priebehu odvolacieho konania, dokazovania na ňom a jeho

-8-3 Cdo 74/2008

výsledkom. Skutočnosť, že žalobca túto možnosť nevyužil, nemá za následok ním vytýkanú

procesnú vadu.

2. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu takejto povahy dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní nevyšla jej existencia najavo.

3. Dovolateľ v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod v zmysle

tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

V prejednávanej veci súdy oboch nižších stupňov správne vychádzali z § 11 Občianskeho

zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva

výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je

ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania

alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým

neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti

vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná

obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť

fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených

osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1

).

-9-3 Cdo 74/2008

Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany

podľa a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené

súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež

objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach). I keď odvolací súd

nie celkom priliehavo vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru, že slová

žalovaného na adresu žalobcu („si najväčší darebák“) neboli objektívne spôsobilé znížiť česť,

vážnosť a dôstojnosť žalobcu, neznamená to, že by uvedený záver odvolacieho súdu nebol

správny.

Niektoré zásahy, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno

považovať za neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak

existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo

zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza

k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby, do

osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s iným (verejným – vyšším) záujmom,

ktorému sa priznáva prednosť.

K tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu malo v danom prípade dôjsť pri

prednese žalovaného v občianskom súdnom konaní. Prednes účastníka občianskeho súdneho

konania, pri ktorom sa vyjadruje k prejednávanej veci alebo k výsledkom vykonaného

dokazovania alebo pri ktorom opisuje rozhodujúce skutočnosti, je výkonom jeho procesného

oprávnenia (obdobne je výpoveď svedka alebo podanie znaleckého posudku znalcom

v občianskom súdnom konaní plnením ich zákonnej povinnosti). Pokiaľ pri realizácii tohto

procesného oprávnenia (pri plnení tejto procesnej povinnosti) dôjde k zásahu do

osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah ako neoprávnený potiaľ,

pokiaľ sa osoba vykonávajúca toto právo (plniaca túto povinnosť) nedopustí excesu

(vybočenia). Pri posudzovaní správania určitej osoby zúčastnenej na občianskom súdnom

konaní (napríklad účastníka konania, svedka, znalca) z hľadiska toho, či sa pri výkone svojich

procesných oprávnení alebo pri plnení svojich procesných povinností dopustila excesu

a neoprávnene zasiahla do osobnostných práv inej osoby, treba za exces v uvedenom zmysle

považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného

procesného oprávnenia (plneniu príslušnej procesnej povinnosti).

-10-3 Cdo 74/2008

V súdnych sporoch (vrátane majetkových) medzi osobami, ktoré sú v rodinnom alebo

príbuzenskom pomere, alebo medzi subjektmi, za ktorých konajú takéto osoby, zohráva neraz

osobná stránka veci osobitnú rolu. Tieto súdne konania sú spravidla emotívnejšie, neraz sa

v nich ťažšie zachováva vecný prístup účastníkov konania k prejednávanej veci a výraznejšie

sa v nich tiež prejavujú osobné animozity a antipatie zúčastnených osôb. O spor s takýmito

znakmi išlo tiež v uvedenej (majetkovej) veci. Z obsahu spisu vyplýva, že aj pojednávanie

pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. dňa 23. apríla 2004 bolo vnímané

emotívne. Expresívne ladené slová na adresu žalobcu „si najväčší darebák“ zo strany

žalovaného skutočne odzneli. Nepopieral to ani žalovaný, ktorý však poukazoval na širšie

súvislosti ich vyslovenia. V zmysle tvrdení žalovaného (viď č.l. 15, 124 a 160 spisu) boli tieto

slová súčasťou jeho širšieho slovného prednesu znejúceho: „Môžeš sa hanbiť, si najväčší

darebák, pretože si moju mamu 83-ročnú, vážne chorú a po ťažkej operácii ‚dotiahol‘ na

takéto vymyslené pojednávanie“. I keď zápisnica o pojednávaní pred Okresným súdom

Bratislava I vyhotovená 23. apríla 2004 pod sp. zn. (č.l. 4 až 8 spisu)

neobsahuje doslovné formulácie prednesov a teda ani priamo nepotvrdzuje, že uvedené

označenie žalobcu odznelo v rámci takéhoto širšieho prednesu žalovaného, bolo potrebné

vziať na zreteľ, že žalobca v konaní o ochranu osobnosti výslovne nepopieral, že tento širší

prednes žalovaného naozaj odznel – označil ho ale za vykonštruovaný a nepravdivý v tom

zmysle, že M. ‚nedotiahol‘ na súdne pojednávanie a že menovaná sama podala návrh na

začatie konania (č.l. 98 spisu). Z možnosti existencie tohto „širšieho“ prednesu vychádzal aj

súd prvého stupňa (viď str. 3 odôvodnenia jeho rozsudku).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bolo pre posúdenie prejednávanej veci

rozhodujúce, že predmetné slová žalovaného na adresu žalobcu odzneli v rámci výkonu

procesného oprávnenia žalovaného vyjadriť sa k prejednávanej majetkovej veci (súčasťou

vyjadrenia veci v širšom zmysle je aj vyjadrenie k opodstatnenosti začatia alebo iniciovania

konania a tiež k zmyslu alebo účelnosti predvolania a prítomnosti jednotlivých osôb

zúčastnených na súdnom prejednávaní veci). O tom, že k predmetnému výroku žalovaného

došlo pri realizácii jeho procesného oprávnenia svedčí napokon aj zápisnica o pojednávaní

pred Okresným súdom Bratislava I vyhotovená 23. apríla 2004 pod sp. zn.

(č.l. 6 spisu), konkrétne tá jej časť, v ktorej žalobca žiadal zaprotokolovať invektívy

žalovaného „v rámci vyjadrenia sa k návrhu“. V skutkovom a právnom rámci, v ktorom tieto

slová odzneli, nebolo možné predmetný expresívny výrok žalovaného – a to aj s ohľadom na

-11-3 Cdo 74/2008

negatívnymi emóciami poznačené príbuzenské vzťahy účastníkov verbálneho stretu –

kvalifikovať ako vybočenie z medzí jeho vyjadrenia sa k prejednávanej veci, ktoré by bolo

neoprávneným zásahom do osobnosti žalobcu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd

svoje rozhodnutie nezaložil na nesprávnom právnom posúdení.

Vzhľadom na to, že dovolacie dôvody uvádzané v dovolaní žalobcu (§ 241 ods. 2 písm. a/

a c/ ) nie sú dané, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu zamietol podľa

V dovolacom konaní (procesne) úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s ustanoveniami a ). Dovolací súd nepriznal

žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( , a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: