Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/283/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: T. Q., A. 1, Q., proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. -122 zo dňa 1.2.2012, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. -122 zo dňa 1.2.2012 p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.4.2010, doplneným dňa 29.3.2011, 30.6.2011 a na pojednávaní dňa 21.9.2011, domáhal ochrany osobnosti. Žiadal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 8.000,- EUR. Návrh odôvodnil tým, že odporca počas súdnych konaní vedených na tunajšom súde pod sp.zn. o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a sp.zn. o zaplatenie nemajetkovej ujmy 9.943,- EUR, si zvolil takú taktiku, že vedome udával informácie, ktoré boli nepravdivé, boli umelo vykonštruované s cieľom poškodiť jeho dobré meno, povesť, profesionalitu vodiča z povolania a takto dosiahnuť úspech v konaní. Za zásah do jeho osobnostných práv označil nasledovné tvrdenia odporcu:

1. dňa 19.5.2006 prokurista odporcu, za prítomnosti hlavného dopravného majstra B. S., rozšíril o ňom nepravdivé informácie týkajúceho sa jeho údajného zdravotného stavu v tom zmysle, že má zlý zdravotný stav a nemôže vykonávať prácu vodiča trolejbusu, má morbídne zmeny na mozgu a znížené ekvivalenty pre vedenie vozidla a má pochybnosti o jeho psychologickom stave,

2. dňa 27.11.2008 na pojednávaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. T.. F. ako splnomocnený zástupca odporcu povedal: "V niektorých prípadoch je potrebné vykonať vyšetrenie aj v medziobdobí, o čo sa jednalo aj v danom prípade a DP pri nariadení vyšetrenia plnil len pokyn ministerstva. V medziobdobí môže dôjsť k nariadeniu lekárskeho alebo psychologického vyšetrenia v prípadoch, kde je na vodiča mimoriadne veľa sťažností, porušuje pracovnú disciplínu a v tom, že zabudne napr. zastaviť na zastávkach, prípadne dôjde k fyzickému napadnutiu cestujúceho,

3. dňa 7.5.2009 na pojednávaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. odporca uviedol nepravdivé údaje o počte súdnych sporov, ktoré s ním navrhovateľ vedie, uviedol, že je to 6 súdnych sporov a spor o diskrimináciu a pracovný úraz a žalobu o 300.000, - Sk súd zamietol,

4. v písomnom odvolaní vo veci sp.zn. zo dňa 28.12.2009 uviedol, že odvolanie podáva aj z toho dôvodu: "Konanie na súde malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to tým, že na sudkyňu zo strany navrhovateľa bol vyvíjaný nátlak, bola zastrašovaná a jej rozhodnutie nemožno považovať za slobodné."

Ďalej na strane 2 tvrdil, že: "sudkyňa OS BA I, T.. J. B., vec rozhodla pod hrozbou a nátlakom, ktorý na ňu počas celého súdneho pojednávania vyvíjal navrhovateľ",

a na strane 3 tvrdil, že: "navrhovateľ získal rozsudok vďaka nepretržitému nátlaku, ktorý vyvíjal na súde svojim hrubým a arogantným správaním, ako i nátlakom na prejednávajúcu sudkyňu, keď túto zastrašoval písaním sťažnosti na jeho súdny spor, ňou prejednávaný."

5. v písomnom vyjadrení vo veci sp. zn. , zo dňa 7.9.2010, uviedol, že: "Nepretržitý nátlak navrhovateľa na sudkyne, ich zastrašovanie, urážanie a vyhrážanie sa vo viacerých písomných konaniach č. k. a napĺňa skutkovú podstatu trestného činu vydierania, podľa , hrubého nátlaku podľa a nátlaku podľa , zo strany páchateľa T. Q.“.

Týmito tvrdeniami odporcu došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere. O tvrdení odporcu pod bodom 1. sa dozvedeli ostatní zamestnanci odporcu od neho a od hlavného dopravného majstra B. S., pozerali sa na neho so súcitom, že je šikanovaný, iní s hnusom, opovrhovali ním, bol predmetom výsmechu. Tvrdenie odporcu bolo dôvodom prečo s ním odporca okamžite skončil pracovný pomer. V tvrdení pod bodom 3. ho odporca opísal ako človeka, ktorý sa nezmyselne súdi a sudkyňa na neho pozerala ako na čudáka, čo usúdil z toho, ako sa sudkyňa tvárila a usmievala sa na odporcu. V tvrdení pod bodom 4. ho odporca opísal ako arogantného človeka, ktorý sa neštíti zastrašovať verejného činiteľa používaním nekalých praktík, vykresľuje ho ako kriminálnika. On je ale človek, ktorý rešpektuje zákony a svojich práv sa domáha len súdnou cestou. Je pravdou, že podával sťažnosť, ale len vo veci prieťahu v konaní, za čo mu dal za pravdu aj Ústavný súd SR, ktorý mu priznal 3.000,- EUR. O tvrdení odporcu pod bodom 5. sa dozvedela verejnosť na súdnom pojednávaní, povedal o tom aj priateľom na pive, aj priateľke, ktorá sa z toho smiala a pohoršoval sa nad tým aj T.. F. jeho právny zástupca v uvedených súdnych konaniach.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako bezdôvodný. Uviedol, že navrhovateľ bol s ním v pracovnom pomere ako vodič trolejbusu. V súlade so zákona o dráhach musel pre výkon tejto práce spĺňať podmienky: platné vodičské osvedčenie, psychologickú spôsobilosť a lekárske vyšetrenie. Navrhovateľ lekárske prehliadky absolvoval pred nástupom výkonu prác vodiča trolejbusu a boli platné 5 rokov. V medziobdobí 5 rokov bola vykonaná kontrola na dodržiavanie predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci inšpektorátom práce, a to aj dôvodu oznámení podaných navrhovateľom uvádzaných aj v rozhodnutí Inšpektorátu práce Bratislava č. I. -XX-XX-X.X/R-EXX-XX zo dňa 18.5.2006 bod 10. Keďže odporca evidoval viacero nehôd vodičov trolejbusu, pripisoval dôležitosť rozhodnutiu Inšpektorátu práce Bratislava č. I. -XX-XX-X.X/R-EXX-XX zo dňa 18.5.2006, ktorým mu nariadil zabezpečiť lekárske a psychologické vyšetrenia navrhovateľa a na základe ktorého navrhovateľovi určil dátumy vyšetrení. Navrhovateľ sa ich odmietol zúčastniť, preto sa konali sa pohovory s navrhovateľom za prítomnosti T.. T. (vedúci personálneho odd.) a I.. S. (riaditeľa odporcu). Toto rozhodnutie nemalo odkladný účinok a nebolo preskúmateľné súdom. Ostatní zamestnanci sa týmto lekárskym prehliadkam bez problémov podrobovali. Potom ako navrhovateľ odmietol absolvovať lekárske prehliadky, bol s ním ukončený pracovný pomer okamžite. K jednotlivým tvrdeniam, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa uviedol nasledovné:

1.Navrhovateľ a odporca boli účastníkmi správneho konania, dňa 19.5.2006 boli navrhovateľovi prečítané dôvody rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava č. I. -XX-XX-X.X/R-EXX-XX zo dňa 18.5.2006, nemal vedomosť o tom, že na uvedenom stretnutí odporca rozširoval o navrhovateľovi nepravdivé informácie, ani iné informácie ako dôvody uvedené v odôvodnení predmetného rozhodnutia,

2. odmietol, že dňa 27.11.2008 na pojednávaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, tvrdenie označené navrhovateľom bolo jeho odpoveďou na otázku súdu, v akých prípadoch sa vykonáva mimoriadne vyšetrenie zdravotného stavu, išlo o všeobecne podanú informáciu,

3. nepoprel, že dňa 7.5.2009 na pojednávaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. uviedol údaje o počte súdnych sporov, ktoré s ním navrhovateľ vedie, uviedol, že pri tom vychádzal z konkrétnych údajov,

4. nepoprel, že v písomnom odvolaní vo veci sp.zn. zo dňa 28.12.2009, uviedol tvrdenia citované navrhovateľom, uviedol, že išlo o podanie účastníka súdneho konania, ktorý má právo voľby a spôsobu, akým bude hájiť svoje právo,

5. nepoprel, že v písomnom vyjadrení vo veci sp.zn. , zo dňa 7.9.2010, uviedol tvrdenia citované navrhovateľom, uviedol, že išlo o podanie účastníka konania v súdnom konaní a na pojednávaní oboznamované čítaním nebolo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odvolaním odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 28.12.2009, zápisnicami z pojednávania Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 27.11.2008 a 7.5.2009, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27.6.2006, vyjadrením odporcu k písomnému podaniu navrhovateľa zo dňa 26.7.2010 doručeného súdu dňa 27.7.2010 na základe výzvy súdu zo dňa 7.9.2010 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. , pracovnou zmluvou navrhovateľa zo dňa 23.9.2003, osobným spisom navrhovateľa, oboznámením zamestnanca zo dňa 19.5.2006, oznámením Inšpektorátu práce Bratislava o riešení opakovaných podnetov T. Q., adresovaných orgánom inšpekcie práce z 10.12.2005, 16.5.2006, 27.6.2006 a 3.7.2006 podľa upozornenia Krajskej prokuratúry v Bratislave, výsluchom svedkov T.. L. T. a B. S., rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. I. -XX- XX-X.X/R-EXX-XX zo dňa 18.5.2006, podnetom navrhovateľa na prešetrenie pracovných podmienok vodičov trolejbusov Dopravného podniku Bratislava zo dňa 10.12.2005, preukazom navrhovateľa o spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, úradným záznamom zo dňa 1.2.2012 o výpise zo spisu Okresnom súde Bratislava I sp.zn. , pripojeným spisom Okresnom súde Bratislava I sp. zn. .

Poukázal na ustanovenia a 13 a konštatoval, že podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami a nasledujúce . Pritom obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí ak neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Podľa názoru súdu v danom prípade k neoprávnenému zásahu nedošlo. Podľa právnej teórie a súdnej praxe vyjadrenia v súdnom konaní vylučujú neoprávnenosť zásahu, pretože odporca ako účastník konania vykonáva svoje právo pred povolaným orgánom s rozhodovacou právomocou a je jeho legitímnym právom zvoliť si spôsob akým bude hájiť svoje právo, pretože každá zo sporových strán sa snaží využiť všetky spôsoby na dosiahnutie úspechu v konaní. Navrhovateľ za zásah do jeho osobnostných práv označil päť tvrdení odporcu. Tri tvrdenia mali vzniknúť v súdnom konaní sp. zn. o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného mu odporcom dňa 27.6.2006, a to na pojednávaní dňa 27.11.2008 a 7.5.2009, a tiež v odvolaní voči rozsudku zo dňa 28.12.2009, kde mal odporca uviesť nepravdivé informácie. Jedno tvrdenie v súdnom konaní sp. zn. o ochranu poškodzovania práv zamestnanca formou diskriminácie, a to v písomnom vyjadrení zo dňa 7.9.2010, kde mal odporca uviesť nepravdivé informácie. Pretože v danom prípade nie je splnená podmienka, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, súd návrh na ochranu osobnosti pod bodmi 2. - 5. zamietol. Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa na ochranu osobnosti z dôvodu pod bodom 1. (že odporca o ňom dňa 19.5.2006 prostredníctvom prokuristu, za prítomnosti hlavného dopravného majstra B. S., rozširoval nepravdivé informácie týkajúceho sa jeho údajného zdravotného stavu v tom zmysle, že má zlý zdravotný stav a nemôže vykonávať prácu vodiča trolejbusu, má morbídne zmeny na mozgu a znížené ekvivalenty pre vedenie vozidla a má pochybnosti o jeho psychologickom stave) súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani v tomto prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu. Vypočutí svedkovia T.. L. T., riaditeľ

ľudských zdrojov a prokurista odporcu a B. S., majster dopravy odporcu a nadriadený navrhovateľa, tvrdenie navrhovateľa nepotvrdili a popreli, že by dňa 19.5.2006 prokurista odporcu rozširoval informácie týkajúceho sa údajného zdravotného stavu navrhovateľa. Preto súd návrh na ochranu osobnosti aj vo zvyšku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa zásady úspešnosti a odporcovi, ktorý bola v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie podaním zo dňa 3.3.2012. Podľa jeho názoru mu súd prvého stupňa neumožnil konať v plnom rozsahu. Pri prednesoch na pojednávaní ho neustále prerušoval a potom to za navrhovateľa diktoval do zápisnice. Jeho prednes skrátil a vypustil z neho dôležité časti. Jeho celé prednesy sú obsahom podaní z 30.3.2010 a 28.6.2011. Súd síce vykonal dokazovanie, ale nevykonal analýzu dôkazov a ich vyhodnotenie. Predovšetkým nevyhodnotil dôkaz - Rozhodnutie č. I.- XX-XX-X.X./R-EXX-XX z 18.5.2006, podľa ktorého bol odporca povinný zabezpečiť výsledky lekárskych vyšetrení a viesť u vodiča MHD evidenciu. Tieto vyšetrenia boli vykonané a táto povinnosť splnená. T.. T. však rozširoval informáciu, že inšpektor F. uložil navrhovateľovi vykonať mimoriadne lekárske a psychologické vyšetrenia mimo zákonných lehôt. V dôsledku tejto lživej informácie bol navrhovateľ ako vodič prepustený, keďže odmietol šikanu zo strany T.. T.. Je síce pravdou, že v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 18.5.2006 skutočne boli uvedené nepravdivé informácie, ale to, že sú nepravdivé vedeli všetci zástupcovia odporcu. Navyše T.. T. klamal keď tvrdil, že navrhovateľovi v práci nebolo zakázané vykonávať prácu vodiča trolejbusu. Súd nezistil, že v písomnosti z 9.10.2010 doručenej súdu, T.. T. uviedol nepravdivé údaje o osobe navrhovateľa, ktorého označil za páchateľa závažných trestných činov - útoku na verejného činiteľa a orgán verejnej moci. Súd nevyhodnotil ani nepravdivé tvrdenia, že navrhovateľ mal dopravné nehody. Aj legitímne právo strany snažiť sa o úspech v spore musí byť v súlade s dobrými mravmi. Prečo na neho zástupcovia odporcu nepodali trestné oznámenie, ako to verejne sľubovali pred súdom? Podľa názoru súdu je úplne normálne, ak pracovníci odporcu v snahe mať úspech v spore cieľavedome a premyslene dehonestujú dobré meno, česť a povesť zamestnanca, ktorý je radovým občanom a tento je to povinný znášať. Pri takomto výklade má občan výluku z , s čím navrhovateľ nesúhlasí a je toho názoru, že súd konal vedome v prospech odporcu. Pritom v iných prípadoch verejných činiteľov, súdy postupovali odlišne a boli im priznané vysoké finančné náhrady. Svojich práv a súdnej ochrany sa navrhovateľ bude domáhať aj na Ústavnom súde SR a v prípade potreby aj na Európskom súdnom dvore.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril písomne podaním zo dňa 9.5.2012. Poukázal na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, že na jednej strane mu sudca neumožnil konať pred súdom a na druhej strane súčasne priznal, že súdu predložil svoje kompletné vyjadrenia písomne podaniam z 30.3.2010 a 28.6.2010. Ďalšou odvolacou námietkou je, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy - rozhodnutie zo dňa 18.5.2006, oboznámenie vodiča z 19.6.2006 a výpoveď prokuristu T. z 21.12.2011. Týmito dôkazmi však nebolo žiadnym spôsobom preukázané ako boli porušené práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, a konkrétne ktoré práva to mali byť. Navrhovateľ ďalej namieta, že súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav, ale neuvádza aký nový skutkový stav by mal byť zistený, len popisuje dôkazy, ktoré už boli vykonané. Odporca sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že je jeho právom, akým spôsobom bude hájiť svoje právo a že nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, postupom podľa v spojení s , a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani jeho zmenu. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci ( ), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( ), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje ( ).

Odvolací súd predovšetkým skúmal odvolaciu námietku, že postupom súdu prvého stupňa mala byť navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Takúto skutočnosť nezistil, pretože navrhovateľ okrem ústnych prednesov na pojednávaniach založil do spisu viaceré písomné podania, ktorými sa podrobne vyjadril k žalovanému nároku a s ktorými sa súd prvého stupňa oboznámil. Na záverečnom pojednávaní dňa 1.2.2012 navrhovateľ nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z týchto dôvodov na uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd neprihliadal.

Hodnotením zásahu do osobnostných práv v rámci obrany v súdnom konaní sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom konštatoval, že pre vznik práva domáhať sa ochrany podľa musia byt' splnené kumulatívne dve zákonné podmienky - zásah musí byt' neoprávnený a súčasne objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Niektoré zásahy, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno považovať za neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s iným (verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa vyjadruje k prejednávanej veci alebo k výsledkom vykonaného dokazovania alebo pri ktorom opisuje rozhodujúce skutočnosti, je výkonom jeho procesného oprávnenia (obdobne je výpoveď svedka alebo podanie znaleckého posudku znalcom v občianskom súdnom konaní plnením ich zákonnej povinnosti). Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia (pri plnení tejto procesnej povinnosti) dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah ako neoprávnený potiaľ, pokiaľ sa osoba vykonávajúca toto právo (plniaca túto povinnosť) nedopustí excesu (vybočenia). Pri posudzovaní správania určitej osoby zúčastnenej na občianskom súdnom konaní (napríklad účastníka konania, svedka, znalca) z hľadiska toho, či sa pri výkone svojich procesných oprávnení alebo pri plnení svojich procesných povinností dopustila excesu a neoprávnene zasiahla do osobnostných práv inej osoby, treba za exces v uvedenom zmysle považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok od piatich tvrdení, špecifikovaných v žalobnom návrhu, z ktorých štyri boli súčasťou vyjadrení zástupcov odporcu (T.. L. T. a T.. D. F.) k žalobe navrhovateľa v rámci súdneho konania vedeného pod sp. zn. a sp. zn. , a ktoré boli predmetom dokazovania a hodnotenia súdov v týchto konaniach. Časť výrokov sa týkala zdravotného stavu navrhovateľa a jeho schopnosti vykonávať prácu vodiča trolejbusu v súvislosti s príkazom odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľovi ako zamestnancovi, aby sa podrobil lekárskym vyšetreniam mimo zákonom stanovených termínov, pričom pre nerešpektovanie tohto príkazu odporca s navrhovateľom ukončil pracovný pomer. Časť výrokov sa týkala vyjadrení odporcu, že zákonný sudca rozhodol vo veci pod neprípustným nátlakom navrhovateľa. Tieto výroky odzneli len v rámci procesných oprávnení odporcu brániť sa proti žalovanému nároku navrhovateľa, a neboli prednesené verejne. Aj v prípade ich nepravdivosti by samy osobe neboli spôsobilé znížiť česť a dobré meno navrhovateľa vo vzťahu k tretím osobám, a neboli takého charakteru, aby ich bolo možné označiť za exces z procesných oprávnení odporcu (t.j. neboli hrubourážlivé, zosmiešňujúce, priečiace sa dobrým mravom, a časť z nich bola len dôvodom na prípadné vylúčenie zákonného sudcu z rozhodovania veci). Tvrdenie pod bodom 1. zo dňa 19.5.2006 nebolo preukázané, a malo byť navyše prednesené len v úzkom kruhu medzi navrhovateľom, hlavným majstrom B. S. a prokuristom L. T.. Pre neoprávnený zásah sa okrem samotnej existencie difamujúceho výroku vyžaduje, aby bol prednesený spôsobom, ktorý objektívne môže ohroziť vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti, nie len v úzkom kruhu osôb, napríklad na pracovisku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odporca bol vo veci úspešný aj v odvolacom konaní, čím mu podľa vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si takýto nárok neuplatnil a preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.