Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/219/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobkyne: M. K., bývajúca v B., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. H. L.,

advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v B., proti žalovanej: Slovenská republika, za

ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Stromová

1,o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 9 C

83/04, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2007

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej

88 475,- Sk spolu s úrokom z omeškania. Splnenia povinnosti sa domáhala z titulu náhrady

škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len ). Ako

rozhodujúce skutočnosti uviedla, že v dôsledku toho, že orgán katastra včas, v lehote podľa

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (ďalej len ), nerozhodol o návrhu na vklad, vznikla

jej škoda tým, že musela zaplatiť za ten čas nanovo ustanovenú daň z prevodu nehnuteľností,

ktorú by inak, nebyť nesprávneho úradného postupu orgánu katastra, nemusela zaplatiť.

Okresný súd Bratislava IV (súd prvého stupňa) rozsudkom z 23. marca 2006 č.k.

-39 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 88 475,- Sk so 17,6 %-ným

úrokom z omeškania od 19. septembra 2002 do zaplatenia a náhradu trov konania 10 378,-Sk,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že

žalobkyňa, ako predávajúca, uzavrela so štátom, za ktorého konala S.S.C., kúpnu zmluvu

o prevode pozemku v kat. území L., zapísaného na LV č. X. ako parc.č. X. - orná pôda

2

vo výmere 3 730 m, za kúpnu cenu 1 969 500,-Sk. Hoci kupujúci podal návrh na vklad do

katastra nehnuteľností 16. októbra 2001 a katastrálny úrad mal o návrhu podľa § 32 ods. 1

rozhodnúť do 30 dní odo dňa jeho doručenia, rozhodol o ňom

až 24. júna 2002. Pokiaľ by katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad

do 30 dní od jeho doručenia, bol by predmetný prevod vlastníctva nehnuteľností oslobodený

od dane z prevodu a prechodu nehnuteľností v zmysle

o dani z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností v znení do 31. marca 2001.

Keďže ale katastrálny úrad rozhodol o vklade až po 1. apríli 2002 (po účinnosti zákona

č. , novelizujúceho o dani z dedičstva, darovania

a prevodu a prechodu nehnuteľností), vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť daň z prevodu

a prechodu nehnuteľností, ktorú by v prípade rozhodnutia o vklade do uvedeného dňa nemala.

Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa ustálil, že žalobkyni vznikla nesprávnym

úradným postupom orgánu katastra škoda, za ktorú zodpovedá štát.

Krajský súd v Bratislava (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalovanej, rozsudkom

z 20. februára 2007 sp.zn. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zmenu rozhodnutia

súdu nižšieho stupňa odôvodnil tým, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup

orgánu katastra, v príčinnej súvislosti s ktorým by žalobkyni vznikla škoda. Dospel k záveru,

že tomu, aby katastrálny úrad včas rozhodol o návrhu na vklad, bránil nedostatok návrhu;

rozhodnutie o trvalom odňatí prevádzaného pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

bolo predložené katastrálnemu odboru až 23. apríla 2002. O návrhu na vklad mohol orgán

katastra preto rozhodnúť najskôr 23. apríla 2002 (v skutočnosti rozhodol 24. júna 2002).

, novelizujúci o dani z dedičstva, darovania

a prevodu nehnuteľností, nadobudol účinnosť 1. apríla 2002. Žalobkyni by teda vznikla

povinnosť zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností aj v prípade, že by orgán katastra

rozhodol o návrhu na povolenie vkladu hneď po jeho doplnení o rozhodnutie o odňatí

poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Podľa žalobkyne „je zarážajúce“, že odvolací súd neskúmal, prečo orgán katastra, hoci

odstraňoval nedostatky návrhu, neprerušil konanie o návrhu na vklad podľa § 31a zákona

č. Uviedla, že odvolací súd nemal dôvod zmeniť rozhodnutie súdu prvého

stupňa, v ktorom bolo správne ustálené, že boli splnené všetky podmienky vzniku

zodpovednosti štátu za vznik škody. Tvrdila, že „ak by správny orgán postupoval v lehotách

mu daných v ust. a a , zák č. 71/1967

navrhovateľke by daná škoda nevznikla a ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu

orgánu štátu nemusela by ju podľa platnej právnej úpravy uhradiť.“

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý koná za žalovaný štát,

navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť, pretože ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je

správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie

žalobkyne nie je dôvodné, pretože ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne

správny.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli

dovolateľkou namietané a ani zo spisu nevyplývajú, preto sa dovolací súd v ďalšom zaoberal

len dovolacím dôvodom, ktorý žalobkyňa uplatnila.

Žalobkyňa namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci (dovolací dôvod podľa ). Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, a aj súdy nižších stupňov boli jednotné v tom, že danú

vec treba posúdiť podľa ( ). S týmto

záverom súhlasí aj dovolací súd.

V zmysle štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci

plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1

tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna

zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na

súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho

orgánu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody.

Pre správne právne posúdenie zisteného skutkového stavu v danej veci bolo potrebné

posúdiť, či sú splnené všetky vyššie uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za

vznik škody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 29. marca 2007 sp.zn.

(jeho rozhodnutie bude uverejnené v Zbierke Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky), vydanom v podobnej veci, už dospel k tomuto záveru: „Splnenie

povinnosti, ktorá vyplýva z predpisu spadajúceho do oblasti verejného (daňového) práva,

nemôže byť škodou v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nedodržanie lehoty

uvedenej v o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) môže mať za následok vznik

zodpovednosti podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému

zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane

spôsobené práve (iba) týmto postupom.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom vychádzal, okrem iného, z toho, že

nerozhodnutie orgánu katastra o návrhu na vklad v lehote určenej

Z.z. možno síce považovať za nesprávny úradný postup v zmysle ,

tento postup ale nemá bez ďalšieho za následok vznik škody. K tomu uviedol, že peňažné

plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáhala titulom náhrady škody a ktorého výška zodpovedala

žalobkyňou zaplatenej dani z prevodu nehnuteľnosti, nepredstavuje jej majetkovú ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Majetok žalobkyne sa

nezmenšil nesprávnym postupom katastrálneho úradu, rozhodnutím o návrhu na vklad do

katastra po určenej lehote, prípadne prevodom vlastníctva nehnuteľností po 1. apríli 2002.

Ani samotným vznikom povinnosti zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností v zmysle § 9 ods. 1

a o dani z dedičstva, darovania a prevodu

a prechodu nehnuteľnosti nedošlo k zmenšeniu majetku žalobkyne. Tento dôsledok nastal

až zaplatením dane žalobkyňou. Do tej doby jej žiadna škoda nevznikla, lebo nedošlo

k (žalovanému) úbytku jej majetkových hodnôt. Samotná existencia povinnosti daňovníka

zaplatiť daň nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Majetok žalobkyne sa zmenšil až

splnením tejto povinnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež uviedol, že atribútom

príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť

preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť

za škodu. Nedodržanie lehoty určenej § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je jednoznačne

procesný postup priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento

postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa len vo

vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo

a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak katastrálny úrad nerozhodne

o návrhu na vklad v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej

nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty,

v ktorej mal rozhodnúť o vklade, do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na

majetok účastníka katastrálneho konania.

Nerešpektovanie zákonom predpísaného postupu na rozhodnutie o návrhu na vklad

do katastra nehnuteľností malo v danej veci za následok (len) to, že k prevodu vlastníctva

žalobkyne došlo po lehote vyplývajúcej z § 32 katastrálneho zákona. Táto skutočnosť ale

nebola z hľadiska zmenšenia jej majetku rozhodujúca. Až pridruženie sa ďalšej (katastrálnym

úradom nezapríčinenej) skutočnosti – zmeny právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2002 -

viedlo k tomu, že prevod vlastníctva nehnuteľností bol pre žalobkyňu spojený s „novou“

daňovou povinnosťou. Avšak ani vznik tejto povinnosti neznamenal ešte zmenšenie majetku

žalobkyne, pretože majetkový úbytok zaznamenala až zaplatením dane v rámci plnenia

povinnosti vyplývajúcej z daňovo-právneho vzťahu.

Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z postupného sledu jednotlivých

skutkových okolností danej veci bolo zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho

úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Skutočne, ak by nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu, nebol by sa zmenšil majetok žalobkyne. Napriek tomu ale

zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobkyne nebolo

spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu (jej majetok by sa

nezmenšil, ak by nedošlo k zmene zákonnej úpravy dane z nehnuteľností). Vzhľadom na toto

nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu dospel Najvyšší

súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a tým zmenšením majetku žalobkyne,

náhrady ktorého sa domáha.

Dovolací súd, konajúci o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 20. februára 2007 sp.zn. , riešiacemu obdobnú skutkovú i právnu situáciu,

nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vyššie prezentovaného záveru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne zamietol podľa ustanovenia

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: