Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/148/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča, v právnej veci

žalobcu JUDr. Ľ. D., advokáta v Š., proti žalovanému Ing. J. Š., bývajúcemu v Š.,

o neúčinnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp.zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. februára 2007

sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice rozsudkom z 20. júna 2006 č.k. -171 určil, že

kúpna zmluva č. X. zo dňa 10. júla 2002 uzatvorená medzi predávajúcim T., s.r.o., B., IČO :

X. a kupujúcim Ing. J. Š., rod.č. X., bytom Š., na predaj osobného motorového vozidla zn. D.,

EČV : X., číslo motora : X., číslo karosérie : K. je voči žalobcovi právne neúčinná.

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1 000 Sk titulom

zaplateného súdneho poplatku, vo zvyšku návrh na náhradu trov konania zamietol. Konanie

v časti určenia neplatnosti ústnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim D. M. spol.

s r.o., Š. a kupujúcim Ing. J. Š., ktorou predávajúci previedol na kupujúceho osobné motorové

vozidlo zn. D. EČV. : X. zastavil. Taktiež zastavil konanie v časti o návrhu žalobcu

o nariadenie predbežného opatrenia o zákaze Ing. J. Š. nakladať s osobným motorovým

vozidlom zn. D. EČV : X. a o uložení OR PZ, DI L. nevykonať akúkoľvek zmenu držiteľa

motorového vozidla zn. D. EČV : X. v technickom preukaze motorového vozidla, do

právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Levice sp.zn. . Vec po

právnej stránke posúdil podľa , a . V odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na to, že žaloba bola podaná dôvodne, keď z vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že spoločnosť D. M. s.r.o. Š. mala podľa leasingovej zmluvy

v leasingovom prenájme od 12. júla 1999 vyššie špecifikované osobné motorové vozidlo.

Bola povinná splácať splátky nájomného od 12. júla 1999 do 30. júna 2002. Podľa kúpnej

zmluvy z 10. júla 2002 (čl. I) T. L. s.r.o. a Ing. J. Š. uzatvorili 30. júna 2002 zmluvu

o postúpení práv a povinností zo zmluvy o leasingovom prenájme č. X. z 12. júla 1999

a podľa čl. I. zmluvy bola účastníkmi dohodnutá kúpna cena predmetného motorového

vozidla s DPH 1 230 Sk. Žalovaný po termíne 30. júna 2002 zaplatil na účet T. L. s.r.o. dve

splátky vo forme bezhotovostného vkladu v dňoch 1. júla 2002 a 15. augusta 2002, spolu vo

výške 28 832 Sk a zaplatil kúpnu cenu 1 230 Sk. Z toho je zrejmé, že žalovaný osobným

pričinením ako konateľ spoločnosti D. M. s.r.o. v rozpore s charakterom zmluvy o kúpe

prenajatej veci podľa získal namiesto spoločnosti D. M. s.r.o.

do výlučného vlastníctva predmetné motorové vozidlo pred ukončením leasingového

prenájmu namiesto nájomcu za sumu, ktorá je nepomerne nižšia, ako je celková, nadobúdacia

(v sume 400 000 Sk) a zrejme aj časová hodnota predmetného vozidla. Žalobca mal v

posledných troch rokoch od 27. apríla 2004 voči D. M. s.r.o. ako dlžníkovi vymáhateľnú

pohľadávku v sume 211 111,90 Sk s príslušenstvom podľa platobného rozkazu č.k. 21 Ro

906/2003-157 a k scudzeniu uvedeného motorového vozidla došlo na základe kúpnej zmluvy

z 10. júla 2002, resp. 10. septembra 2002 medzi predávajúcim T. L. s.r.o. a žalovaným ako

kupujúcim, pričom predpokladom uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy bolo uzatvorenie zmluvy

o postúpení práv a povinností, na základe ktorej prešli na žalovaného (kupujúceho), ako

postupníka všetky práva a povinnosti zo zmluvy o leasingovom prenájme s následnou kúpou

prenajatej veci č. X. z 12. júla 1999 uzatvorenej s D. M. s.r.o., žalovaným ako konateľom,

štatutárnym zástupcom dlžníka žalobcu. Žalobcov dlžník D. M. s.r.o. ako nájomca mal zo

zákona, na základe leasingovej zmluvy právo kúpy prenajatej veci podľa § 489 ods. 1

, osobného motorového vozidla D., avšak toto získal žalovaný svojím

osobným pričinením. Súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy a nie zmluvy o postúpení

pohľadávky, nakoľko predmetom konania bola odporovateľnosť citovanej kúpnej zmluvy,

ktorou došlo k ukráteniu žalobcu a to scudzením predmetného vozidla. Uvedené zmluvy

žalovaný nemohol uzatvoriť bez vedomosti o tom, že si v tom čase objednal právne služby

u žalobcu, za tieto nezaplatil, a že nadobudnutím motorového vozidla kúpnou zmluvou z 10.

júla 2002 dôjde k ukráteniu možnosti uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a

tento úmysel nepochybne musel byť a bol druhej strane – žalovanému známy, keďže žalovaný

bol aj konateľom dlžníka žalobcu. Už v čase pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy bol

majetok dlžníka žalobcu D. M. s.r.o. spísaný 21. septembra 2001 po tom, čo predchádzajúce

výzvy Daňového úradu Š. na zaplatenie dlžnej sumy zostali bezvýsledné.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 22. februára 2007 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady

trov konania účastníkov zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania vo výške 3 000 Sk jeho právnemu zástupcovi do troch dní.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu

prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vo veci samej, avšak nestotožňuje sa

s jeho právnym posúdením. Poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáhal odporovateľnosti

právneho úkonu a to kúpnej zmluvy č. X. z 10. júla 2002 uzatvorenej medzi predávajúcim T.

– L. s.r.o. a kupujúcim Ing. J. Š. ohľadne osobného motorového vozidla zn. D., EČV : X..

V žalobe a v priebehu konania pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní tvrdil, že má

vymáhateľnú pohľadávku proti dlžníkovi, obchodnej spoločnosti D. M. spol. s r.o., Š., vo

výške 211 111,90 Sk, ktorej konateľom bol žalovaný. Zákonným predpokladom úspešnosti

odporovateľnosti právneho úkonu je, že možno odporovať len úkonom dlžníka, pretože len

dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. V danej veci však žalobca podal žalobu

o odporovateľnosť právneho úkonu inej osoby než dlžníka, teda i keby týmto úkonom

žalovaného došlo k ukráteniu práva veriteľa, nemá to za následok odporovateľnosť právneho

úkonu. O trovách (celého) konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1 a § 151

ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý ho navrhol

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie predovšetkým odôvodnil

tým, že mu postupom odvolacieho súdu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať

pred súdom, keď pred začatím pojednávania 22. februára 2007 pred odvolacím súdom nebol

predsedníčkou senátu poučený o práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, resp.

senátu, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť, čím sa odvolací súd

dopustil hrubého porušenia ustanovenia Okrem toho namietal, že

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Vyjadril nesúhlas s právnym záverom odvolacieho súdu, podľa

ktorého v danej veci bola podaná žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu inej osoby než

dlžníka, teda i keby týmto úkonom žalovaného došlo k ukráteniu práv veriteľa, nemá to

za následok odporovateľnosť právneho úkonu. Podľa názoru dovolateľa tento záver

odvolacieho súdu neberie do úvahy skutočnosť, že žalovaný ako konateľ a spoločník dlžníka

– spoločnosti D. M. s.r.o. Š. úkonmi zmluvou o postúpení práv a povinností a následnou

kúpnou zmluvou ukrátil žalobcove nároky ako veriteľa.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Vady konania uvedené

v tomto zákonnom ustanovení však neboli dovolacím súdom zistené. Dovolací súd nezistil ani

podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré poukazoval dovolateľ.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia (v znení účinnom

od 1. septembra 2005), súd nemá expressis verbis povinnosť poučiť účastníkov o práve

uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať

a rozhodnúť. Preto neposkytnutím tohto poučenia predsedníčkou senátu pred začatím

pojednávania pred odvolacím súdom 22. februára 2007, sa odvolací súd nedopustil žiadneho

porušenia ustanovenia a žalobcovi tým nebola odňatá možnosť konať pred

súdom.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy však dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej

existenciu z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že

dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti

dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol

uspokojený.

Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý

dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel

musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku

ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116

a § 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou

prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

Podľa odporovať možno tiež právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho

prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech osôb uvedených v písmenách a/, b/, c/, d/ alebo e/; to však neplatí, ak druhá strana

preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho

veriteľa.

Podľa právo odporovať právnym úkonom môže

uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa

uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení , zmysel právnej úpravy

odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka,

ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby

pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti

právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe

právoplatného rozhodnutia súdu v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe,

t.j. voči veriteľovi. Právne úkony, ktoré možno odporovať sú svojou povahou nielen právnymi

úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj

každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej

pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a podobne). Veriteľ môže svoje

právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáha

toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými

dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť

uspokojenie pohľadávky veriteľa. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je

veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, a keď

odporovateľným právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Pasívna

legitimácia z odporovacej žaloby je upravená v ustanovení § 42b ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť

úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny

úkon urobený.

Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku (opísané

vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia), z ktorých vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní,

sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý sa stotožňuje

aj s právnymi závermi odvolacieho súdu. Keďže nesporne (ako už bolo uvedené) odporovať

možno len právnym úkonom dlžníka, pretože len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa, pokiaľ

žalobca tvrdí, že má vymáhateľnú pohľadávku proti dlžníkovi, obchodnej spoločnosti D. M.

spol. s r.o., Š., vo výške 211 111,90 Sk, ktorej konateľom bol žalovaný, ale žalobou sa

domáha odporovateľnosti (právneho úkonu) kúpnej zmluvy č. X. z 10. júla 2002 uzavretej

medzi predávajúcim T. – L. s.r.o. a kupujúcim Ing. J. Š. ohľadne osobného motorového

vozidla zn. D., EČV. : LV X., žalobca tak žaluje odporovateľnosť právneho úkonu urobeného

osobou odlišnou od dlžníka, z ktorého dôvodu podaná žaloba nemohla byť úspešná.

Preto, keď nebola zistená ani dovolateľom tvrdená vada konania podľa § 237 písm.f/

, dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol (

ods. 1 ).

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Nakoľko však úspešnému žalovanému v tomto konaní žiadne trovy

nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :