Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/134/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. Ú., bytom K. a 2/ Š.Ú.,

bytom K., proti žalovaným: 1/ M. K., bytom K., 2/ V. U., bytom T., 3/ I. G., bytom K.,

4/ V. K., bytom N., Č.R., 5/ J. S., bytom K., 6/ J. G., bytom K.,

7/ B. J., bytom K., 8/ O. J., K., 9/ A. V., bytom K., 10/ F. S., bytom K., 11/ A. S., bytom D.,

12/ J. S., bytom D., 13/ M. S., bytom N., Č.R.,

14/ M. S., bytom K., Č.R., 15/ S. S., bytom N., Č. R., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. NO - 5 C

39/00, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

zo 4. septembra 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovaným 2/, 3, 5/ a 6/ spoločne a nerozdielne

náhradu trov dovolacieho konania 4 866,- Sk, do rúk ich zástupcu Mgr. I. P., advokáta

Advokátskej kancelárie so sídlom v Z., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline (odvolací súd) rozsudkom zo 4. septembra 2007 sp.zn.

potvrdil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín (súd prvého stupňa)

z 1. decembra 2005 č.k. NO - -360 vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu na

určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, resp, ich častí

v katastrálnom území K., zapísaných na liste vlastníctva č. X.. V ostatných častiach

(o trovách účastníkov a štátu) rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Odvolací súd tak rozhodol vo veci samej podľa § 219 Občianskeho súdneho

poriadku – v znení neskorších predpisov (ďalej len ) majúc za to,

že odvolaním žalobcov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej podali žalobcovia dovolanie. Navrhli

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konania. Navrhli tiež,

aby pred rozhodnutím o ich dovolaní bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozsudku

„vzhľadom k tomu, že žalobca výzvou podanou prostredníctvom právneho zástupcu žiada

splnenie povinnosti pod hrozbou exekučného konania“. Na odôvodnenie dovolania uviedli,

že odvolací súd vyhlásil napadnutý rozsudok v neprítomnosti účastníkov konania, ktorý

jeho postup „je potrebné považovať za dovolací dôvod podľa ust. , keď

sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.“ Podľa žalobcov

je tu aj dovolací dôvod „podľa “, pretože súdy sa v danej veci pri

posudzovaní oprávnenosti ich držby neriadil závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyjadrenými v jeho rozsudku z 30. októbra 2001 sp.zn. . Podľa žalobcov spočíva

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu aj na nesprávnom právnom posúdení veci, čím je daný

dovolací dôvod podľa „ “.

Žalovaní 2/, 3/, 5/, 6/, 11/, 12/ a 14/ navrhli dovolanie žalobcov zamietnuť, resp.

napadnutý rozsudok „potvrdiť“ alebo sa vyjadrili k nemu tak, že súhlasia s rozhodnutím

odvolacieho súdu. Žalovaní 2/, 3/, 5/ a 6/, v dovolacom konaní zastúpení advokátom,

domáhali sa aj náhrady trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania zastúpení advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa

zákon ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalobcami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a v danej veci

dosiaľ nerozhodol dovolací súd, právnym názorom ktorého by bol odvolací súd viazaný.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu

na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa

(účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom), ktorá podľa

žalobcov spočíva v tom, že odvolací súd vyhlásil napadnutý rozsudok v neprítomnosti

účastníkov konania. Žalobcovia ale vytýkajú túto vadu nenáležite.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje

. Takým procesným právom účastníka občianskeho súdneho

konania je i právo majúce pôvod v samotnej (Čl. 48 ods. 2),

aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. To ale neznamená, že by súd vôbec nemohol

rozhodnúť v neprítomnosti účastníka; súd je ale vždy povinný takú možnosť účastníkovi

poskytnúť.

Podľa , , ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie

veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je

potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa ustanovenia , prvá veta , pojednávanie sa môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. To znamená, že ak má byť pojednávanie

odročené z dôvodu týkajúceho sa niektorého z účastníkov, musí byť tento dôvod nielen súdu

oznámený, ale musí ísť o dôvod dôležitý.

Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd dňa 26. júla 2007 určil termín („preložil“

ho z 28. augusta 2007) na deň 4. septembra 2007 (č.l. 426 spisu), o čom účastníkov, resp, ich

zástupcov riadne a včas vyrozumel; zástupca žalobcov prevzal oznámenie odvolacieho súdu

o tom 2. augusta 2007. Spis súdu prvého stupňa neobsahuje podanie zástupcu žalobcov,

ktorým by žiadal o odročenie pojednávania.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd neporušil žiadny procesný predpis, ak uznesením

pojatým do zápisnice o jeho pojednávaní 4. septembra 2007 rozhodol, že vec prejedná

v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu. Umožňovalo mu to ustanovenie § 101

ods. 2 (k tomu porovnaj R 79/1994).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu

nie je postihnuté vadou podľa

Preskúmaním veci nezistil ani existenciu vád podľa ustanovení § 237 písm. a/ - e/ a g/

; existenciu takých vád naostatok netvrdia ani žalobcovia v dovolaní.

Skutočnosť, že by napadnuté rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

(nie písm. d/, ako to nesprávne žalobcovia uvádzajú) v prípade, ak je dovolanie prípustné,

a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia.

Z týchto dôvodov bolo potrebné dovolanie žalobcov odmietnuť podľa § 243b ods. 4

v spojení s

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd však napriek tomu žalovaným 11/, / a /

nepriznal náhradu trov konania, pretože im v dovolacom konaní nevznikli žiadne trovy.

Tie však vznikli žalovaným 2/, 3/, 5/ a 6/, ktorí podali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť im trovy tohto konania v sume 4 676,- Sk ( v spojení s

ods. 1 ). Dovolací súd im priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu

právnu službu, ktorú im poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcov (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške

1 465,- Sk, čo po úprave podľa § 13 ods. 3 vyhlášky a pripočítaní náhrady výdavkov za

miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového

základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j. 190 Sk), predstavuje spolu 4 866,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: