Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f4a/374959.715095.pdf
PDF · 91.72 KB
No categories available
5Cdo/176/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 176/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K.P., bývajúci
v B., T. X., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej vystupuje 1) Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova 5, 2) Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 a 3) Národná banka Slovenska, Bratislava,
Imricha Karvaša 1, o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava I
pod sp.zn. 10 C 178/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo 7. februára 2008 sp.zn. 6 Co 41/07, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 30. októbra 2006 č.k.
10 C 178/2005-108 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody podľa
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom zo 7. februára
2008 sp.zn. 6 Co 41/07 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanej nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Rozhodol tak podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku –
zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.) majúc za to, že odvolaním
žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie. Navrhol napadnutý rozsudok
i rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
pretože súdy nerozhodli správne. Uviedol, že štát, resp. orgány, ktoré vystupujú v jeho mene
v tomto konaní, mali dostatok možností „aspoň na to, aby zamedzili masívnej reklame,
ktorá činnosť nebankových subjektov odporúčala.“ Mal dôvodne za to, že príslušné štátne
orgány zabezpečia jeho ústavné práva, osobitne právo na ochranu jeho majetku.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska navrhli dovolanie
žalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom, pretože právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť dovolaním
len pokiaľ to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolanie
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom
sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.).
Žalobcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238
ods. 1 – 3 O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací
súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania. Napadnutému rozsudku odvolacieho súdu
nepredchádza rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal
aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu
na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dospel však k záveru, že konanie
odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie takouto vadou nie sú postihnuté. Dovolanie žalobcu
teda nie je prípustné ani podľa § 237 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania
podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia.
Z týchto dôvodov bolo potrebné dovolanie žalobcu odmietnuť podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však napriek tomu žalovanej nepriznal náhradu
trov konania, pretože jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. augusta 2008
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: