Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nc/26/2008

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Š., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. E., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej S., s.r.o. so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. R., advokátom so sídlom v B., P.O. BOX X., o ochranu osobnosti, vedenej

na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. a na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , o námietke zaujatosti sudkyne Krajského súdu v Bratislave takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave A. j e v y l ú č e n á z prejednávania

a rozhodovania veci.

O d ô v o d n e n i e :

V konaní o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 6. decembra 2007 č.k.

-111, ktoré je na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. ,

vzniesol žalobca námietku zaujatosti voči A., predsedníčke senátu „6 Co“ Krajského súdu

v Bratislave, ktorý má túto vec podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave prejednať

a rozhodnúť. Námietku zaujatosti odôvodnil žalobca tým, že na Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky došiel podnet na disciplinárne stíhanie predsedníčky senátu Krajského

sudu v Bratislave A., ktorý momentálne preveruje ako minister spravodlivosti Slovenskej

republiky a táto skutočnosť by mohla spochybniť objektívnosť jej rozhodovania v danej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) posudzoval opodstatnenosť

námietky žalobcu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal z toho, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky zohľadnil tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

-2-3

Účelom je predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania a prispieť

k nestrannému prejednaniu veci a k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich

zástupcom. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď

k veci (kedy má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má

k účastníkovi konania osobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania. Nestrannosť a nezaujatosť sú

v zmysle uvedeného požiadavky, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý súdny proces

a súvisia s princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania pred súdom.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. marca

1998). Ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania

veci nielen s preukázanou zaujatosťou sudcu, ale už so samotnými pochybnosťami, ktoré

objektívne v tom – ktorom prípade môžu vznikať o sudcovej nezaujatosti [viď tiež zásady

prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže

musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be

done, it must also be seen to be done“)].

V ustanovení vyjadrená korelácia dvoch javov (na jednej strane dôvodov

vylučujúcich sudcu, na strane druhej pochybností o nezaujatosti sudcu) nie je vzťahom

príčiny a následku, ktorý by bol nevyhnutne založený na príčinnej súvislosti. Pokiaľ sudca má

určitý pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, prejaví sa táto skutočnosť

nevyhnutne vo vnútornej, subjektívnej rovine (v rovine pocitov sudcu, jeho názorov, úsudkov,

myšlienok a pod.). Na rozdiel od toho ale pochybnosti o nezaujatosti sudcu majú základ

v objektívnej sfére (v tom, ako sa relevantné – objektívne existujúce skutočnosti – prejavujú

navonok a ako sú objektívne vnímané ich dopady). Z uvedenej korelácie vychádza obdobne aj

judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozlišuje na jednej strane subjektívne

hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, na

-3-3

druhej strane objektívne hľadisko, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie

akýchkoľvek pochybností o nezaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku,

1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998 a pod.). Obe uvedené hľadiská musí vždy brať

na zreteľ aj nadriadený súd pri posudzovaní opodstatnenosti námietky zaujatosti sudcu

vznesenej účastníkom konania.

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave A. sa k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrila tak,

že účastníkov konania a ich právnych zástupcov osobne nepozná a vo veci sa necíti byť

zaujatá, a to napriek skutočnosti, že bol podaný podnet na jej disciplinárne stíhanie, ktorý

žalobca ako minister spravodlivosti Slovenskej republiky momentálne preveruje. Uviedla, že

plne rešpektuje kompetenciu žalobcu (zastávajúceho uvedenú ústavnú funkciu) preverovať

podnety na disciplinárne stíhanie, ktoré podali účastníci konania v iných súdnych veciach (vo

vyjadrení sudkyne je poukázané na veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

a sp. zn. ). Žalobcom uvádzaná okolnosť ale nemá podľa vyjadrenia sudkyne

A. dopad na jej schopnosť vec objektívne prejednať a rozhodnúť.

V predmetnom konaní o ochranu osobnosti je objektívne danou skutočnosťou, že na

súdnom prejednaní a rozhodovaní veci sa má podieľať A., voči ktorej boli v iných veciach

podané podnety na začatie disciplinárneho konania. Obdobnej (objektívnej) povahy je

skutočnosť, že žalobca zastáva funkciu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a má

oprávnenie nielen posúdiť dôvodnosť uvedených podnetov, ale prípadne tiež podať návrh na

začatie disciplinárneho konania voči sudkyni A.. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uvedené skutočnosti treba považovať za okolnosti, so zreteľom na ktoré

možno mať pochybnosti o tom, či namietaná sudkyňa bude pod ich tlakom konať tak, akoby

tieto skutočnosti neboli dané, a či teda bude vec prejednávať a rozhodovať nestranne, bez

akejkoľvek zaujatosti.

Na vyššie uvedenom nič nemení obsah vyjadrenia A., v zmysle ktorého sa necítiť byť

zaujatá. Toto jej vyjadrenie sa totiž týka len jedného z dvoch relevantných hľadísk

nezaujatosti sudcu – subjektívneho, nemá však dopad na objektívne hľadisko, ktoré je

v danom prípade dôvodom pre vylúčenie namietanej sudkyne.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že A. je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

-4-3

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: