Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8b2/378418.e3d3d4.pdf
PDF · 125.66 KB
No categories available
3Nc/26/2008
Najvyšší súd 3 Nc 26/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Š., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. E., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej S., s.r.o. so sídlom v B.,
zastúpenej JUDr. R., advokátom so sídlom v B., P.O. BOX X., o ochranu osobnosti, vedenej
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7 C 239/2007 a na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 6 Co 64/2008, o námietke zaujatosti sudkyne Krajského súdu v Bratislave takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave A. j e v y l ú č e n á z prejednávania
a rozhodovania veci.
O d ô v o d n e n i e :
V konaní o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 6. decembra 2007 č.k.
7 C 239/2007-111, ktoré je na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. 6 Co 64/2008,
vzniesol žalobca námietku zaujatosti voči A., predsedníčke senátu „6 Co“ Krajského súdu
v Bratislave, ktorý má túto vec podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave prejednať
a rozhodnúť. Námietku zaujatosti odôvodnil žalobca tým, že na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky došiel podnet na disciplinárne stíhanie predsedníčky senátu Krajského
sudu v Bratislave A., ktorý momentálne preveruje ako minister spravodlivosti Slovenskej
republiky a táto skutočnosť by mohla spochybniť objektívnosť jej rozhodovania v danej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť
námietky žalobcu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal z toho, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky zohľadnil tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
-2-3 Nc 26/2008
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania a prispieť
k nestrannému prejednaniu veci a k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich
zástupcom. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď
k veci (kedy má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má
k účastníkovi konania osobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania. Nestrannosť a nezaujatosť sú
v zmysle uvedeného požiadavky, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
a súvisia s princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania pred súdom.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho
konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na
vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca
1998). Ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania
veci nielen s preukázanou zaujatosťou sudcu, ale už so samotnými pochybnosťami, ktoré
objektívne v tom – ktorom prípade môžu vznikať o sudcovej nezaujatosti [viď tiež zásady
prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže
musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be
done, it must also be seen to be done“)].
V ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. vyjadrená korelácia dvoch javov (na jednej strane dôvodov
vylučujúcich sudcu, na strane druhej pochybností o nezaujatosti sudcu) nie je vzťahom
príčiny a následku, ktorý by bol nevyhnutne založený na príčinnej súvislosti. Pokiaľ sudca má
určitý pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, prejaví sa táto skutočnosť
nevyhnutne vo vnútornej, subjektívnej rovine (v rovine pocitov sudcu, jeho názorov, úsudkov,
myšlienok a pod.). Na rozdiel od toho ale pochybnosti o nezaujatosti sudcu majú základ
v objektívnej sfére (v tom, ako sa relevantné – objektívne existujúce skutočnosti – prejavujú
navonok a ako sú objektívne vnímané ich dopady). Z uvedenej korelácie vychádza obdobne aj
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozlišuje na jednej strane subjektívne
hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, na
-3-3 Nc 26/2008
druhej strane objektívne hľadisko, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie
akýchkoľvek pochybností o nezaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku,
1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998 a pod.). Obe uvedené hľadiská musí vždy brať
na zreteľ aj nadriadený súd pri posudzovaní opodstatnenosti námietky zaujatosti sudcu
vznesenej účastníkom konania.
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave A. sa k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrila tak,
že účastníkov konania a ich právnych zástupcov osobne nepozná a vo veci sa necíti byť
zaujatá, a to napriek skutočnosti, že bol podaný podnet na jej disciplinárne stíhanie, ktorý
žalobca ako minister spravodlivosti Slovenskej republiky momentálne preveruje. Uviedla, že
plne rešpektuje kompetenciu žalobcu (zastávajúceho uvedenú ústavnú funkciu) preverovať
podnety na disciplinárne stíhanie, ktoré podali účastníci konania v iných súdnych veciach (vo
vyjadrení sudkyne je poukázané na veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 262/2006
a sp. zn. 6 Co 165/2005). Žalobcom uvádzaná okolnosť ale nemá podľa vyjadrenia sudkyne
A. dopad na jej schopnosť vec objektívne prejednať a rozhodnúť.
V predmetnom konaní o ochranu osobnosti je objektívne danou skutočnosťou, že na
súdnom prejednaní a rozhodovaní veci sa má podieľať A., voči ktorej boli v iných veciach
podané podnety na začatie disciplinárneho konania. Obdobnej (objektívnej) povahy je
skutočnosť, že žalobca zastáva funkciu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a má
oprávnenie nielen posúdiť dôvodnosť uvedených podnetov, ale prípadne tiež podať návrh na
začatie disciplinárneho konania voči sudkyni A.. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uvedené skutočnosti treba považovať za okolnosti, so zreteľom na ktoré
možno mať pochybnosti o tom, či namietaná sudkyňa bude pod ich tlakom konať tak, akoby
tieto skutočnosti neboli dané, a či teda bude vec prejednávať a rozhodovať nestranne, bez
akejkoľvek zaujatosti.
Na vyššie uvedenom nič nemení obsah vyjadrenia A., v zmysle ktorého sa necítiť byť
zaujatá. Toto jej vyjadrenie sa totiž týka len jedného z dvoch relevantných hľadísk
nezaujatosti sudcu – subjektívneho, nemá však dopad na objektívne hľadisko, ktoré je
v danom prípade dôvodom pre vylúčenie namietanej sudkyne.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že A. je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
-4-3 Nc 26/2008
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. augusta 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: