Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
778/373688.e340ef.pdf
PDF · 121.07 KB
No categories available
1MObdo/3/2007
Najvyšší súd1 MObdo 3/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: J., U., IČO: X., zast. J., advokátkou, K., proti žalovanému: S., S.,
IČO: X., zast. J., advokátom, M., o zaplatenie 1 000 000,-- Sk, na mimoriadne dovolanie
Generálneho prokurátora SR proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 5. mája 2003
č. k. 20 Cb 397/1998-174 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. januára
2007 č. k. 1 Cob 217/2006-249, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 5. mája 2003 č. k. 20 Cb 397/1998-174
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. januára 2007 č. k. 1 Cob 217/2006-
249 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 1 000 000,-- Sk. Rozsudkom okresného súdu bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi 1 000 000,-- Sk a trovy konania. Na základe odvolania žalovaného, krajský súd ako
súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
s tým, že pre zistenie skutkového stavu je potrebné vypočuť svedka F., pre ktorého žalobca
tovar objednáva a prípadne vykonať aj konfrontáciu medzi ním a žalobcom za účelom
preukázania, k akej dohode medzi nimi došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné
zistiť, či žalobca účtoval F. dodávku fólie na základe jeho objednávky. Taktiež odvolací súd
nariadil oboznámiť sa s výsledkami šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko je
zrejmé, že žalobca podal trestné oznámenie na F. pre podozrenie zo spáchania trestného činu
podvodu. Okresný súd po doplnení dokazovania žalobe znovu vyhovel. Na odvolanie
žalovaného krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Krajský súd bol
toho názoru, že medzi F. a žalobcom došlo na základe objednávky tovaru k vzniku
komisionárskej zmluvy podľa § 577 a nasl. Obchodného zákonníka. Proti tomuto rozsudku
podal žalobca dovolanie a dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
z dôvodov, že vo veci nebolo vykonané dokazovanie ohľadne komisionárskej zmluvy,
na základe ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, a teda nebolo možné bez ďalšieho
prekvalifikovať kúpnu zmluvu na zmluvu komisionársku. Dovolací súd mal za to, že bude
potrebné posúdiť aj otázku kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu z pohľadu, či žalovaný
žalobcovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet tretej osoby, od čoho potom závisí aj otázka,
či má žalobca nárok na vrátenie zálohy.
Krajský súd napriek tomu, že bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu bez
ďalšieho dokazovania vo veci rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej
kúpnej zmluvy na základe objednávky žalobcu, z ktorej je nepochybné, že tovar má byť
dodaný do žalobcovho skladu v P.. Podľa názoru súdu, F. nebol účastníkom zmluvy a ani
nebol splnomocnený na jednanie so žalovaným.
Proti rozsudku prvostupňového aj odvolacieho súdu podal Generálny prokurátor
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Bol toho názoru, že týmito rozhodnutiami súdov
bol porušený zákon. Poukázal na znenie ustanovenia § 1, § 2 a § 243d O. s. p., ďalej na znenie
§ 1 ods. 1, 2, § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 51, § 451 ods. l a 2 Občianskeho
zákonníka s tým, že týmito ustanoveniami sa súdy v konaní a rozhodovaní neriadili. Poukázal
na obsah spisu s tým, že prvostupňový, ako aj odvolací súd pochybili, ak nevykonali riadne
dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, a následne skutkový stav nesprávne
aj právne posúdili, keď uzavreli, že v danom prípade došlo k uzavretiu štandardnej kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a to aj napriek tomu, že dovolací súd na základe
dovtedy vykonaného dokazovania konštatoval, že bude potrebné posúdiť zmluvu, ktorá je
predmetom sporu z toho hľadiska, či žalovaný žalobcovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet
tretej osoby, nakoľko od posúdenia týchto skutočností závisí otázka, či má žalobca nárok
na vrátenie zálohy. Krajský súd nevykonal ďalšie dokazovanie a rozsudok okresného súdu
bez ďalšieho potvrdil. Generálny prokurátor SR je toho názoru, že z doteraz vykonaného
dokazovania nie je možné jednoznačne určiť vzniknutý záväzok za kúpnu zmluvu,
komisionársku zmluvu alebo zmluvu v prospech tretieho. Súdy neskúmali aký vzájomný
záväzkový vzťah bol medzi žalobcom a F. a k akej dohode vlastne v tejto veci medzi nimi
došlo. Taktiež nie je ani zrejmé ako sa súdy vysporiadali s výsledkami šetrenia orgánov
činných v trestnom konaní, nakoľko žalobca podal na F. trestné oznámenie pre podozrenie
z trestného činu podvodu. Z tohto dôvodu aj dovolací súd nariadil krajskému súdu posúdiť
zmluvu, ktorá je predmetom sporu z pohľadu, či žalovaný plnil v prospech žalobcu a či bol
oprávnený plniť v prospech tretej osoby, a teda či má žalobca vôbec nárok na vrátenie zálohy.
Súdy sa nevysporiadali ani s otázkou, či žalobca riadne odstúpil od údajnej kúpnej zmluvy.
Súdy sa nevysporiadali ani so skutočnosťou, akým konaním vzniklo u žalovaného
bezdôvodné obohatenie na úkor iného v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, keď je
nesporné, že žalovaný plnil na základe objednávky riadne a včas a táto skutočnosť nebola ani
v čase plnenia žalobcom namietaná. Súdy by mali podľa názoru Generálneho prokurátora SR
vo svojich rozhodnutiach náležite zhodnotiť, prečo považovali vzťah vzniknutý medzi
účastníkmi za vzťah z bezdôvodného obohatenia a uviesť aj to, pod ktorý z prípadov
uvedených v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka sa posudzovaný
prípad zahrňuje. Súdy však túto skutočnosť opomenuli. S poukazom na uvedené skutočnosti,
bolo konanie najmä krajského súdu postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko súd sa
nevysporiadal s otázkou právneho vzťahu medzi žalobcom, žalovaným a treťou osobou – F.
a nevykonal dokazovanie za účelom preukázania bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného. Navrhol rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal mimoriadne dovolanie
podľa § 242 O. s. p. a dospel k záveru, že je dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že predmetom
sporu je žalobcom uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskeho zákonníka v sume 1 000 000,-- Sk. Túto sumu zaplatil žalobca žalovanému ako
preddavok na zálohovú faktúru, keď objednávkou č. 250296/00001 z 25. 02. 1996 objednal
u žalovaného dodávku 20 000 kg bielej fólie. Podľa listu F. – H. z 21. 02. 1996 medzi
žalobcom a ním existoval dohovor o objednávke bielej fólie u žalovaného. Obsahom dohody
bolo, že žalobca objedná u žalovaného predmet kúpy – potravinársku fóliu v množstve
20 000 kg a zaplatí žalovanému preddavok vo výške 50 % ceny a 50 % pri odbere
po schválení kvality a množstva odberateľom alebo ním povereným zástupcom. K takémuto
záväzkovému vzťahu malo dôjsť v dôsledku toho, že žalovaný mal z predchádzajúcich
obchodným prípadov voči tretej osobe, teda F., neuspokojené pohľadávky. Podľa § 51
Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu a účelu tohto zákona. V predmetnom
prípade zrejme nešlo o štandardnú kúpnu zmluvu a súdy pochybili, ak nevykonali riadne
dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, a následne aj skutkový stav
nesprávne aj právne posúdili, keď uzavreli, že došlo k štandardnej kúpnej zmluve medzi
žalobcom a žalovaným, a to aj napriek tomu, že dovolací súd na základe dovtedy vykonaného
dokazovania konštatoval, že bude potrebné posúdiť zmluvu, ktorá je predmetom sporu z toho
hľadiska, či žalovaný žalobcovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet tretej osoby, nakoľko
od posúdenia týchto skutočností závisí otázka, či žalobca má nárok na vrátenie zálohy. Súdy
neskúmali aký vzájomný záväzkový vzťah bol medzi žalobcom a F. a k akej dohode vlastne
v tejto veci medzi nimi došlo. Súdy sa nevysporiadali ani s výsledkami šetrenia orgánov
činných v trestnom konaní, nakoľko žalobca podal na F. trestné oznámenie pre podozrenie
z trestného činu podvodu. Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že žalobca nemal
v úmysle predmet objednávky kúpiť, fóliu objednával v prospech F., teda vôľa jednotlivých
účastníkov smerovala k tomu, aby bolo plnené tretej osobe. Toto plnenie v čase, kedy sa
dodávka uskutočnila, nespochybňoval ani žalobca, ktorý musel vedieť, že bolo plnené priamo
F.. Súdy sa tiež nevysporiadali ani s otázkou, či žalobca riadne odstúpil od údajnej kúpnej
zmluvy, pričom tento úkon urobil po deviatich mesiacoch od plnenia, keď už bolo zrejmé, že
F. si voči nemu neplní svoje záväzky.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Treba súhlasiť s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora, že súdy sa nevysporiadali ani so skutočnosťou, akým konaním vzniklo
u žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor iného v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka,
keď je nesporné, že žalovaný plnil na základe objednávky riadne a včas a táto skutočnosť
nebola ani v čase plnenia žalobcom namietaná. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým
tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, avšak môže
spočívať aj v tom, že sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol
obohatený plnil svoje povinnosti.
Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd postupoval podľa § 243b ods. 1 a 2
O. s. p. Podľa tohto ustanovenia, dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde
k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom
zruší. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie.
Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho
súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Dovolací súd preto v zmysle
uvedeného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová