Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdo/3/2007

Najvyšší súd1 MObdo 3/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Júlie Horskej

v právnej veci žalobcu: J., U., IČO: X., zast. J., advokátkou, K., proti žalovanému: S., S.,

IČO: X., zast. J., advokátom, M., o zaplatenie 1 000 000,-- Sk, na mimoriadne dovolanie

Generálneho prokurátora SR proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 5. mája 2003

č. k. -174 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. januára

2007 č. k. -249, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 5. mája 2003 č. k. -174

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. januára 2007 č. k.

249 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

v sume 1 000 000,-- Sk. Rozsudkom okresného súdu bol žalovaný zaviazaný zaplatiť

žalobcovi 1 000 000,-- Sk a trovy konania. Na základe odvolania žalovaného, krajský súd ako

súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

s tým, že pre zistenie skutkového stavu je potrebné vypočuť svedka F., pre ktorého žalobca

tovar objednáva a prípadne vykonať aj konfrontáciu medzi ním a žalobcom za účelom

preukázania, k akej dohode medzi nimi došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné

zistiť, či žalobca účtoval F. dodávku fólie na základe jeho objednávky. Taktiež odvolací súd

nariadil oboznámiť sa s výsledkami šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko je

zrejmé, že žalobca podal trestné oznámenie na F. pre podozrenie zo spáchania trestného činu

podvodu. Okresný súd po doplnení dokazovania žalobe znovu vyhovel. Na odvolanie

žalovaného krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Krajský súd bol

toho názoru, že medzi F. a žalobcom došlo na základe objednávky tovaru k vzniku

komisionárskej zmluvy podľa a nasl. . Proti tomuto rozsudku

podal žalobca dovolanie a dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

z dôvodov, že vo veci nebolo vykonané dokazovanie ohľadne komisionárskej zmluvy,

na základe ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, a teda nebolo možné bez ďalšieho

prekvalifikovať kúpnu zmluvu na zmluvu komisionársku. Dovolací súd mal za to, že bude

potrebné posúdiť aj otázku kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu z pohľadu, či žalovaný

žalobcovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet tretej osoby, od čoho potom závisí aj otázka,

či má žalobca nárok na vrátenie zálohy.

Krajský súd napriek tomu, že bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu bez

ďalšieho dokazovania vo veci rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej

kúpnej zmluvy na základe objednávky žalobcu, z ktorej je nepochybné, že tovar má byť

dodaný do žalobcovho skladu v P.. Podľa názoru súdu, F. nebol účastníkom zmluvy a ani

nebol splnomocnený na jednanie so žalovaným.

Proti rozsudku prvostupňového aj odvolacieho súdu podal Generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Bol toho názoru, že týmito rozhodnutiami súdov

bol porušený zákon. Poukázal na znenie ustanovenia , a , ďalej na znenie

, , , ako aj , ods. l a 2 Občianskeho

zákonníka s tým, že týmito ustanoveniami sa súdy v konaní a rozhodovaní neriadili. Poukázal

na obsah spisu s tým, že prvostupňový, ako aj odvolací súd pochybili, ak nevykonali riadne

dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, a následne skutkový stav nesprávne

aj právne posúdili, keď uzavreli, že v danom prípade došlo k uzavretiu štandardnej kúpnej

zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a to aj napriek tomu, že dovolací súd na základe

dovtedy vykonaného dokazovania konštatoval, že bude potrebné posúdiť zmluvu, ktorá je

predmetom sporu z toho hľadiska, či žalovaný žalobcovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet

tretej osoby, nakoľko od posúdenia týchto skutočností závisí otázka, či má žalobca nárok

na vrátenie zálohy. Krajský súd nevykonal ďalšie dokazovanie a rozsudok okresného súdu

bez ďalšieho potvrdil. Generálny prokurátor SR je toho názoru, že z doteraz vykonaného

dokazovania nie je možné jednoznačne určiť vzniknutý záväzok za kúpnu zmluvu,

komisionársku zmluvu alebo zmluvu v prospech tretieho. Súdy neskúmali aký vzájomný

záväzkový vzťah bol medzi žalobcom a F. a k akej dohode vlastne v tejto veci medzi nimi

došlo. Taktiež nie je ani zrejmé ako sa súdy vysporiadali s výsledkami šetrenia orgánov

činných v trestnom konaní, nakoľko žalobca podal na F. trestné oznámenie pre podozrenie

z trestného činu podvodu. Z tohto dôvodu aj dovolací súd nariadil krajskému súdu posúdiť

zmluvu, ktorá je predmetom sporu z pohľadu, či žalovaný plnil v prospech žalobcu a či bol

oprávnený plniť v prospech tretej osoby, a teda či má žalobca vôbec nárok na vrátenie zálohy.

Súdy sa nevysporiadali ani s otázkou, či žalobca riadne odstúpil od údajnej kúpnej zmluvy.

Súdy sa nevysporiadali ani so skutočnosťou, akým konaním vzniklo u žalovaného

bezdôvodné obohatenie na úkor iného v zmysle , keď je

nesporné, že žalovaný plnil na základe objednávky riadne a včas a táto skutočnosť nebola ani

v čase plnenia žalobcom namietaná. Súdy by mali podľa názoru Generálneho prokurátora SR

vo svojich rozhodnutiach náležite zhodnotiť, prečo považovali vzťah vzniknutý medzi

účastníkmi za vzťah z bezdôvodného obohatenia a uviesť aj to, pod ktorý z prípadov

uvedených v ustanoveniach a sa posudzovaný

prípad zahrňuje. Súdy však túto skutočnosť opomenuli. S poukazom na uvedené skutočnosti,

bolo konanie najmä krajského súdu postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko súd sa

nevysporiadal s otázkou právneho vzťahu medzi žalobcom, žalovaným a treťou osobou – F.

a nevykonal dokazovanie za účelom preukázania bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného. Navrhol rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal mimoriadne dovolanie

podľa a dospel k záveru, že je dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že predmetom

sporu je žalobcom uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451

v sume 1 000 000,-- Sk. Túto sumu zaplatil žalobca žalovanému ako

preddavok na zálohovú faktúru, keď objednávkou č. 250296/00001 z 25. 02. 1996 objednal

u žalovaného dodávku 20 000 kg bielej fólie. Podľa listu F. – H. z 21. 02. 1996 medzi

žalobcom a ním existoval dohovor o objednávke bielej fólie u žalovaného. Obsahom dohody

bolo, že žalobca objedná u žalovaného predmet kúpy – potravinársku fóliu v množstve

20 000 kg a zaplatí žalovanému preddavok vo výške 50 % ceny a 50 % pri odbere

po schválení kvality a množstva odberateľom alebo ním povereným zástupcom. K takémuto

záväzkovému vzťahu malo dôjsť v dôsledku toho, že žalovaný mal z predchádzajúcich

obchodným prípadov voči tretej osobe, teda F., neuspokojené pohľadávky. Podľa § 51

, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu a účelu tohto zákona. V predmetnom

prípade zrejme nešlo o štandardnú kúpnu zmluvu a súdy pochybili, ak nevykonali riadne

dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, a následne aj skutkový stav

nesprávne aj právne posúdili, keď uzavreli, že došlo k štandardnej kúpnej zmluve medzi

žalobcom a žalovaným, a to aj napriek tomu, že dovolací súd na základe dovtedy vykonaného

dokazovania konštatoval, že bude potrebné posúdiť zmluvu, ktorá je predmetom sporu z toho

hľadiska, či žalovaný žalobcovi plnil a či bol oprávnený plniť na účet tretej osoby, nakoľko

od posúdenia týchto skutočností závisí otázka, či žalobca má nárok na vrátenie zálohy. Súdy

neskúmali aký vzájomný záväzkový vzťah bol medzi žalobcom a F. a k akej dohode vlastne

v tejto veci medzi nimi došlo. Súdy sa nevysporiadali ani s výsledkami šetrenia orgánov

činných v trestnom konaní, nakoľko žalobca podal na F. trestné oznámenie pre podozrenie

z trestného činu podvodu. Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že žalobca nemal

v úmysle predmet objednávky kúpiť, fóliu objednával v prospech F., teda vôľa jednotlivých

účastníkov smerovala k tomu, aby bolo plnené tretej osobe. Toto plnenie v čase, kedy sa

dodávka uskutočnila, nespochybňoval ani žalobca, ktorý musel vedieť, že bolo plnené priamo

F.. Súdy sa tiež nevysporiadali ani s otázkou, či žalobca riadne odstúpil od údajnej kúpnej

zmluvy, pričom tento úkon urobil po deviatich mesiacoch od plnenia, keď už bolo zrejmé, že

F. si voči nemu neplní svoje záväzky.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, bezdôvodným obohatením je

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho

úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. Treba súhlasiť s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora, že súdy sa nevysporiadali ani so skutočnosťou, akým konaním vzniklo

u žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor iného v zmysle ,

keď je nesporné, že žalovaný plnil na základe objednávky riadne a včas a táto skutočnosť

nebola ani v čase plnenia žalobcom namietaná. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým

tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, avšak môže

spočívať aj v tom, že sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol

obohatený plnil svoje povinnosti.

Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd postupoval podľa § 243b ods. 1 a 2

Podľa tohto ustanovenia, dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde

k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom

zruší. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie.

Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho

súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Dovolací súd preto v zmysle

uvedeného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. augusta 2008

JUDr. Margita Fridová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová