Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d16/376336.f79ec6.pdf
PDF · 116.83 KB
No categories available
6Obo/19/2008
Najvyšší súd 6 Obo 19/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: JUDr. J.B., správca konkurznej podstaty úpadcu: P., a.s. v konkurze,
H, .Ž., IČO: X. (predtým V., a.s., IČO: X.), advokát so sídlom J. proti žalovanému: P., a.s.,
U., B., IČO: X., zast. JUDr. E., advokátkou so sídlom P., B., o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. novembra 2007, č.k. 52 Cbi/48/2006-213, a to do časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené,
takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. novembra 2007, č.k. 52
Cbi/48/2006-213 sa m e n í v napadnutej časti tak, že žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet zástupkyne náhradu trov konania vo
výške 29 170,-- Sk.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. novembra 2007, č.k. 52 Cbi/48/2006-
213 rozhodol, že vyhlásenie vkladateľa V., a.s., so sídlom H., Ž., IČO: X. zo dňa 2. mája
2001, ktorým záväzne vyhlasuje, že preberá záväzok k novému vkladu vo výške
233 570 000,-- Sk do spoločnosti žalovaného pre navýšenie jeho základného imania formou
nepeňažného vkladu podzemných parkovacích garáží na U. ulici v B., na pozemkoch parc. č.
X., č. X., katastrálne územie S. je voči konkurzným veriteľom úpadcu V., a.s. právne
neúčinné.
Vo zvyšku súd konanie zastavil a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu I. stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou
z 29. decembra 2005 domáhal voči žalovanému 1/ V., a.s. a žalovanému 2/ P., a.s. B., určenia
neúčinnosti právnych úkonov. Žalobca požiadal súd o vylúčenie veci na samostatné konanie
ohľadne žalovaného 2/.
Súd prvého stupňa uznesením z 22. mája 2006, č.k. 52 Cbi/152/2005 vylúčil konanie
voči žalovanému 2/ P., a.s. B. na samostatné konanie. Preto je konanie ďalej voči žalovanému
P., a.s. B. vedené pod sp.zn. 52 Cbi/48/2006.
Žalobca písomným podaním z 20. júna 2007 vzal žalobu z 29. decembra 2005 v znení
úpravy žaloby z 2. marca 2006 v časti, v ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 2/
vydať žalobcovi predmet vkladu - podzemné parkovacie garáže späť a zároveň vykonal
úpravu návrhu výroku rozhodnutia žalobného návrhu tak, ako je uvedená vo výroku
rozhodnutia súdu I. stupňa.
V časti žaloby vzatej žalobcom späť, prvostupňový súd konanie podľa ust. § 96
ods. 1,3 O.s.p. zastavil.
Žalobca v žalobe uviedol, že vyhlásením podľa § 143 ods. 3 OBZ 2. mája 2001 V., a.s.
záväzne vyhlásil, že preberá záväzok k novému vkladu vo výške
233 570 000,-- Sk do spoločnosti V., a.s. pre navýšenie jej základného imania. Hodnota
nepeňažného vkladu bola stanovená posudkami dvoch nezávislých súdnych znalcov: T.H.,
s.r.o. znalecký posudok č. 13/2001 z 2. apríla 2001 - hodnota nehnuteľností 257 816 000,-- Sk
a G.T., s.r.o. znalecký posudok č. 51 z 2. apríla 2001 - hodnota nehnuteľností 233 570 000,--
Sk. Vyhlásením o odovzdaní a prevzatí nepeňažného vkladu z 2. mája 2001 V., a.s. prevzal
predmet nepeňažného vkladu Podzemné parkovacie garáže na U. v B. na pozemkoch č. 62/3,
62/4 v k.ú. S., doposiaľ nezapísané na LV, od vkladateľa do svojho vlastníctva. Zvýšenie
základného imania spoločnosti nepeňažným vkladom bolo odsúhlasené na VZ spoločnosti V.
G., s.r.o. Vyhlásením vkladateľa z 2. mája 2001 tak došlo k zvýšeniu základného imania
spoločnosti žalovaného o sumu 236 000 000,-- Sk na úkor majetku vkladateľa - úpadcu.
Notárskou zápisnicou z 29. októbra 2001 zakladatelia: spoločnosť Č., a.s., P.
a spoločnosť V. GARÁŽE, a.s. rozhodli o založení akciovej spoločnosti P., a.s. spísaním
zakladateľskej zmluvy. Zakladatelia ako pôvodní spoločníci spoločnosti V. GARÁŽE, s.r.o.
transformovali právnu formu spoločnosti zo spoločnosti s.r.o. na akciovú spoločnosť.
Novovytvorená a.s. prevzala všetky práva a záväzky spoločnosti V. GARÁŽE, s.r.o. Na
spoločnosť P., a.s. prešlo celé čisté obchodné imanie spoločnosti V. GARÁŽE, s.r.o. vo výške
233 574 325,30,-- Sk ako nepeňažný vklad zakladateľov (pre spoločnosť V. - 58 300 000,--
Sk, čím bola splatená menovitá hodnota 583 ks akcií v plnej výške, pre spoločnosť Č.P. -
175 200 000,-- Sk, čím bola splatená menovitá hodnota 1752 ks akcií v plnej výške).
Žalobca poukázal na to, že predmet vkladu bol ocenený 2 znaleckými posudkami, pre
účely vkladu bola použitá nižšia hodnota, rozdiel predstavoval sumu 24 246 000,-- Sk.
Je však reálny predpoklad vzhľadom na lukratívnu polohu a nedostatok parkovacích miest
v centre B., že skutočná trhová hodnota predmetu vkladu značne prevyšovala aj hodnotu
stanovenú znaleckými posudkami.
Minimálne však rozdiel medzi znaleckými posudkami, t. j. 24 246 000,-- Sk je suma,
o ktorú boli ukrátení konkurzní veritelia vkladom z 2. mája 2001. Preto žalobca odporuje
tento úkon podľa ust. § 15 ods. 4 ZKV. V čase uskutočnenia právneho úkonu bol dlžník
100%-ným vlastníkom nadobúdateľa V. GARÁŽE, s.r.o. Preto nie je potrebné preukazovať
úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa, keďže tu existuje kapitálové prepojenie oboch
účastníkov právneho úkonu.
Žalovaný v konaní tvrdil, že na základe zmeniek, ktoré predložil súdu prvého stupňa,
úpadcovi požičal finančné prostriedky vo výške 2 880 000,-- EUR na dostavbu podzemných
garáží a len sa snaží o ich vrátenie.
Prvostupňový súd mal za preukázané, že sumu zo zmenky sa zaviazala zaplatiť
spoločnosť F., a.s. spoločnosti Č., a.s., pričom úpadcu je len ručiteľ.
Prvostupňový súd konštatoval, že predmetným vyhlásením z 2.mája 2001 V., a.s.
získal žalovaný podzemné garáže do svojho vlastníctva, a to aj napriek tomu, že v marci 2001
bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, predmetom ktorej boli rozostavané
garáže.
Napriek tomu, že spoločnosť V., a.s. záväzne vyhlásila, že preberá záväzok k novému
vkladu vo výške 233 570 000,-- Sk zo spoločnosti V. GARÁŽE, s.r.o. pre navýšenie
základného imania a odovzdala tejto spoločnosti do vlastníctva garáže V. GARÁŽE, s.r.o., po
tomto vyhlásení uzatvorila notársku zápisnicu, ktorou na seba prevzala ako osoba povinná
záväzok dlžníka F., a.s. voči veriteľovi Č., a.s. z titulu ručenia a zaviazala sa dlh splatiť.
Veriteľ Č., a.s. tak v prípade nevrátenia finančných prostriedkov dlžníkom, mal možnosť
pohľadávku uspokojiť aj voči záložcovi - ručiteľovi, a preto podľa názoru súdu prvého stupňa
nemala spoločnosť V. žiaden dôvod vykonať predmetné Vyhlásenie, ktorým prebrala záväzok
k novému vkladu vo výške 23 357 000,-- Sk do spoločnosti žalovaného. Súd prvého stupňa
preto dospel k názoru, že predmetným úkonom došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov,
nakoľko vlastníctvo nehnuteľnosti prešlo na iný subjekt a zároveň spoločnosti V., a.s. zostala
povinnosť splniť si svoj dlh veriteľovi.
V zmysle § 96 ods. 1,3 O.s.p. súd prvého stupňa žalobu v časti, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi predmet vkladu, zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby v tejto časti.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ich
náhradu účastníkom nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že žalobu zamietol z týchto dôvodov:
Súd prvého stupňa nedostatočne objasnil otázku odporovateľnosti, či neúčinnosti
právneho úkonu. Odvolateľ nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu,
že nepeňažným vkladom úpadcu do základného imania právneho predchodcu žalovaného
došlo k ukráteniu jeho konkurzných veriteľov. Právo nakladať s nehnuteľnosťami úpadca
nestratil, nakoľko tieto boli vložené do jeho dcérskej spoločnosti, v ktorej mal 100%-nú
majetkovú účasť. Dcérska spoločnosť nebola pred nepeňažným vkladom stratová, výška
vlastného imania dcérskej obchodnej spoločnosti dokonca prevyšovala účtovnú hodnotu
obchodného podielu, ktorý mal úpadca v žalovanej spoločnosti. Odvolateľ namietol, že súd
prvého stupňa nebral do úvahy, že za nepeňažný vklad úpadca nadobudol do svojho majetku
obchodný podiel vo výške nepeňažného vkladu. Preto nešlo k žiadnej zmene v majetku
úpadcu, tento bol len transfernovaný.
Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a uviedol, že odvolanie
neobsahuje žiadne ďalšie skutočnosti, ku ktorým by nebolo v priebehu konania na
prvostupňovom súde zo strany žalobcu zaujaté právne zdovôdnené stanovisko (písomné
vyjadrenie žalobcu z 30. apríla 2007), žalobca na svojich stanoviskách zotrváva aj v konaní na
odvolacom súde.
Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici potvrdil.
Žalobca zároveň oznámil konajúcemu súdu, že s účinnosťou od 3. januára 2008 došlo
k zmene obchodného mena V., a.s. na P., a.s. „v konkurze“, H., Ž..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalovaného podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 1 O.s.p., v ktorom podľa ust. § 213 ods. 2 O.s.p. dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakoval a dospel k názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym záverom.
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd vyslovil neúčinnosť právneho úkonu -
vyhlásenia vkladateľa V., a.s. (teraz P., a.s. v konkurze) zo dňa 2. mája 2001, ktorým záväzne
vyhlasuje, že preberá záväzok k novému vkladu vo výške 233 570 000,-- Sk do spoločnosti
žalovaného pre navýšenie jeho základného imania formou nepeňažného vkladu podzemných
parkovacích garáží na U. ulici v B., na pozemkoch parc. č. X., č. X., k.ú. S., je voči
konkurzným veriteľom úpadcu V., a.s. právne neúčinné.
Teda podstatným pre posúdenie naplnenia, resp. nenaplnenia znakov odporovateľného
úkonu je posúdenie právneho úkonu V., a.s. - dlžníka z 2. mája 2001 (vyhlásenie vkladateľa -
č.l. 8), či tento právny úkon napĺňa znaky odporovateľného úkonu.
Podľa ust. § 15 ZKV - predpokladom úspešného sa domáhania odporovateľného
úkonu, t. j. neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu, že tieto právne úkony dlžníka ukracujú o
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, pričom ide o úmyselné
ukrátenie veriteľa zo strany dlžníka a tento úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy.
Ďalším predpokladom je, že týmto právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku
dlžníka, v dôsledku čoho je krátená konkurzná podstata úpadcu a znižuje sa uspokojenie
pohľadávok konkurzných veriteľov. Zákon o konkurze a vyrovnaní taktiež ohraničuje lehotu
(rok až 3 roky pred vyhlásením konkurzu) ako dobu rozhodnú pre možnosť úspešne sa
domáhať odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka.
Teda predmetom úspešnosti odporovateľnej žaloby podľa ust. § 15 O.s.p. je:
a) právny úkon dlžníka vykonaný v období 3 rokov pred vyhlásením konkurzu
(§ 15 ods. 2,3,4 ZKV), resp. 1 roka pred vyhlásením konkurzu (§ 15 ods. 5,6 ZKV),
b) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov,
c) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov musel byť druhej strane známy,
d) týmto právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka,
e) konkurzný veriteľ alebo správca (teda osoba, ktorá je oprávnená v zmysle § 15 ods.
1 ZKV domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka) musí preukázať úmysel
(§ 15 ods. 2,3,4 ZKV).
Je nesporné, že konkurz na majetok dlžníka V., a.s. bol vyhlásený uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 16. marca 2004, č.k. 25-24K-130/01-587.
Odporovateľnosť predmetného právneho úkonu (č.l.8) z 2. mája 2001 preto nie je
možné posudzovať podľa ust. § 15 ods. 5,6 ZKV, keďže žalobca žalobu o neúčinnosť
právnych úkonov podal 29. decembra 2005, t. j. po zákonom stanovenej 1-ročnej lehote.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil ďalšiu podmienku
vyžadovanú pri odporovateľnom právnom úkone, a to zmenšenie majetku dlžníka právnym
úkonom dlžníka a žalovaného z 2. mája 2001, t. j., že v dôsledku tohto právneho úkonu došlo
ako dôsledku zmenšenia majetku dlžníka ku kráteniu konkurznej podstaty, v dôsledku čoho sa
znížilo uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov.
Podľa ust. § 6 ods. 2 ZKV - konkurznú podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory,
práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok,
ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj
záväzok.
Z vykonaného dokazovania je nesporné, čo nespochybnil ani žalobca, že dlžník V.,
a.s. vložením nehnuteľností (nepeňažného vkladu) do jeho dcérskej spoločnosti - V. (teraz
žalovaný) bol a zostal jediným spoločníkom v s.r.o. V..
Podľa ust. § 114 ods. 1 Obch. zák. obchodný podiel v spoločnosti s ručením
obmedzeným predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu časť na
spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu
spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V predmetnej veci, ako bolo vyššie
konštatované, dlžník ako jediný spoločník právneho predchodcu žalovaného vlastnil s.r.o. V..
To znamená, že obchodný podiel jednočlennej spoločnosti s ručením obmedzeným
(§ 148 Obch. zák.) ak ide o spoločnosť s ručením obmedzeným s jedným spoločníkom, sa
vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a práva
spoločníka je oprávnený vykonávať správca konkurznej podstaty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, že odporovateľným úkonom
z 2. mája 2002 (č.l. 8) sa majetok dlžníka nezmenšil.
Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že v konaní na súde prvého stupňa žalobca
nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom jednu z podstatných náležitostí odporovateľného
úkonu podľa § 15 ZKV, a to úmysel dlžníka ukrátiť svojich konkurzných veriteľov a že tento
úmysel musel byť druhej strane (žalovanému) známy, pričom dôkazné bremeno spočíva na
žalobcovi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozsudok súdu
prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil, keďže v predmetnej veci neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov v konaní a priznal ich náhradu úspešnému
účastníkovi, t. j. žalovanému. Žalovaný si trovy konania vyčíslil písomným podaním, došlým
odvolaciemu súdu 8. septembra 2008.
Odvolací súd v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal žalovanému trovy konania,
spočívajúce z trov vzniknutých právnym zastúpením žalovaného, a to podľa vyhl. č. 655/2004
Z.z. á 1 371,-- Sk za 1 úkon právnej pomoci za rok 2007 a vo výške 1 465,-- Sk za 1 úkon
právnej pomoci v roku 2008 (§ 11 ods. 1 a § 1 ods. 3) vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže odvolací
súd má za to, že odporovateľný úkon je taký úkon, ktorého hodnotu nie je možné (veci alebo
práva) vyjadriť v peniazoch.
V roku 2007 to boli 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, pojednávanie
9.5.2007 na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pojednávanie 13. novembra 2007 á 1 371,--
Sk) a za 1 úkon právnej pomoci - pojednávanie 16. októbra 2007 na Krajskom súde v Banskej
Bystrici v hodnote ¼ z 1 371,-- Sk, t. j. 343,-- Sk, 4x režijný paušál á 178,-- Sk a za 2 úkony
právnej pomoci (podanie odvolania a účasť na odvolacom pojednávaní 4. septembra 2008 na
Najvyššom súde SR) á 1 465,-- Sk + 2x režijný paušál 190,-- Sk, náhradu za stratu času
vzniknutú účasťou na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici 36 polhodín x 297,--
Sk, t. j. 10 692,-- Sk a náhradu súdneho poplatku za odvolanie vo výške 10 000,-- Sk. Trovy
prvostupňového a odvolacieho konania predstavujú spolu sumu 29 170,-- Sk.
Odvolací súd nepriznal žalovanému daň z pridanej hodnoty zo 6 úkonov právnej
pomoci, keďže odvolaciemu súdu právna zástupkyňa žalovaného k písomne vyúčtovaným
trovám konania nepredložila doklad o tom, že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 4. septembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.