Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/22/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,

v právnej veci žalobcu Ing. P., zastúpeného JUDr. P. proti žalovanému S.,

o zaplatenie 800 000 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 6. októbra 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici dovolaním napadnutým rozsudkom zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 58 000 Sk, ako aj

nahradiť trovy konania štátu vo výške 28 692,30 Sk.

V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 800 000 Sk s 20% úrokom z omeškania ročne zo sumy

1 282 149 Sk od 17. apríla 1994 do 16. apríla 1998 a s 15% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 800 000 Sk od 17. apríla 1998 až do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu

zamietol. Žalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

v celkovej výške 239 878 Sk, ako aj trovy konania štátu vo výške 28 692,30 Sk.

Súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci konania uzavreli dňa 18. augusta

1992 dohodu o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstráne-

nia vád bytových domov na základe uznesenia vlády č. 493/91 a v zmysle smernice

Ministerstva financií SR č. 73/7258/1991 o poskytovaní dotácie zo štátneho rozpočtu

na dodatočné zatepľovanie bytových domov v SR. Na základe tejto dohody sa

žalobca ako dodávateľ zaviazal vykonať zatepľovacie práce na bytových domoch

nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici na ul. Čsl. pionierov č. 1, 3, 5, na ul.

Družstevná č. 1, 3, 5, 7, 9, 11, 13, 15 a na ul. Mičinská č. 26, 28 a 30, ako aj na ul. 9.

mája č. 2. V zmysle čl. 4 ods. 1 Dohody sa žalobca ako dodávateľ zaviazal

zabezpečiť poskytnutie dotácie z rozpočtu Slovenskej republiky na účet žalovaného

vo výške vo výške 80% z celkovej schválenej dotácie. Podľa čl. 4 ods. 3 Dohody sa

žalobca ako dodávateľ zaviazal zabezpečiť dofinancovanie realizácie zatepľovacích

prác až do výšky celkových realizačných nákladov z vlastných zdrojov súvisiacich

s budúcou realizáciou strešných nadstavieb nových bytových jednotiek. Termín

ukončenia zatepľovacích prác bol dohodnutý k 30. júnu 1993. Na základe dodatkov

č. 1, 2, 3 a 4 boli zmenené objekty, na ktorých sa mali zatepľovacie práce vykonávať.

V zmysle dohody zo dňa 18. augusta 1992 vyplatil žalovaný žalobcovi

za vykonanie zatepľovacích prác sumu 7 296 313 Sk, čo nebolo medzi účastníkmi

sporné. Dňa 20. februára 1995 bola medzi účastníkmi konania podpísaná Dohoda

o vyrovnaní záväzkov, v ktorej bola určená zmluvná cena zatepľovacích prác

vo výške 8 924 000 Sk. V uvedenej dohode bola odsúhlasená suma 1 282 149 Sk,

predstavujúca čiastku, ktorou žalobca ako dodávateľ práce dofinancoval. V súvislosti

so záväzkom žalobcu podieľať sa na financovaní zatepľovacích prác bola dohodnutá

zmena ceny diela na sumu 7 641 850 Sk, z ktorej ku dňu podania žaloby žalobca

uhradil časť vo výške 7 296 313 Sk. Nezaplatená zostala časť vo výške 345 537 Sk.

Podľa vyjadrenia žalobcu, keďže podľa dohody o vyrovnaní záväzkov predstavovala

dohodnutá cena diela sumu 8 924 000 Sk, z ktorej žalovaný uhradil časť vo výške

7 296 313 Sk, rozdiel predstavuje čiastku 1 627 687 Sk, pričom z tejto sumy žalobca

uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 800 000 Sk.

Po zrušení pôvodného rozhodnutia, vydaného v predmetnej veci súd prvého

stupňa v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zisťoval výšku bezdôvodného

obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému, znaleckým dokazovaním. Zo záveru

znaleckého posudku č. 127/2001, vypracovaného Ing. A. vyplynulo, že hodnota

vykonaných prác predstavuje sumu 6 664 373 Sk, pričom suma

1 282 149 Sk, určená žalobcom ako suma ním vynaložených prostriedkov,

nezodpovedá vynaloženým stavebným prácam. Keďže žalobca nesúhlasil

s výsledkom znaleckého dokazovania, súd poveril vypracovaním kontrolného

znaleckého posudku S., ktorá v znaleckom posudku č. X. určila hodnotu žalobcom

vykonaných prác vo výške 8 742 049,61 Sk. Znalec konštatoval, že cena bola určená

dohodou strán. Rovnakým spôsobom určil znalec hodnotu žalobcom financovaných

prác na sumu 1 445 736,61 Sk. Podľa dodatku k znaleckému posudku sa však

hodnota vykonaných prác nedá určiť, v dôsledku čoho sa nedá určiť ani podiel

žalobcu na vynaložených nákladoch.

Žalovaný v konaní vzniesol započítaciu námietku z dôvodu vyúčtovania

zmluvnej pokuty, na ktorú však súd prvého stupňa neprihliadol.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

pokiaľ bola medzi účastníkmi konania dohodnutá a odsúhlasená výška sumy, ktorou

sa mal žalobca podieľať na dofinancovaní ceny diela, tak v danom prípade dôkazné

bremeno vyvrátenia tejto dohody spočíva na žalovanom. Keďže žalovaný v konaní

v tomto smere žiadne doklady nepredložil, súd žalobe vyhovel.

Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

v napadnutej časti tak, že žalobu zamietol.

Konštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, pričom

postupoval v intenciách zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu, keď zisťoval, či

došlo k zmene vlastníctva bytov v tých obytných domoch, ktoré boli predmetom

zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorá skutočnosť mala za následok

objektívnu nemožnosť plnenia v zmysle ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Súd prvého stupňa zistil, že v rokoch 1994 až 1995 došlo k zmene

vlastníctva bytov v dotknutých domoch tak, že vlastníkmi bytov sa stali pôvodní

užívatelia bytov.

Odvolací súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal

na ustanovenie , podľa ktorého je potrebné

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzovať, ako aj závery znaleckých

posudkov, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa vypracované a konštatoval,

že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, túto

skutočnosť nepreukázal, v dôsledku čoho nie je daný základ uplatneného nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd tiež posúdil Dohodu o vyrovnaní záväzkov, uzavretú medzi

účastníkmi konania dňa 20. februára 1995 a zistil, že z nej pre žalovaného vyplýva

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 720 537 Sk s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť

sumu 360 000 Sk a doplatok 360 537 Sk, keď tento zrealizuje zateplenie

obvodového plášťa objektu na ulici Družby 12 v 50% rozsahu. Pokiaľ teda účastníci

zmluvného vzťahu konštatovali, že zmluvná cena podľa jednotlivých objektov sa

mení na sumu 7 641 850 Sk a na túto sumu objednávateľ skutočne zaplatil sumu

6 936 313 Sk, zo zápisu o vyrovnaní záväzkov nie je možné dovodiť povinnosť

žalovaného k úhrade akejkoľvek inej čiastky. Odvolací súd v napadnutej časti preto

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie.

Uviedol, že odvolací súd opačne vyhodnotil dokazovanie vykonané

znaleckými posudkami na cenu vykonaných prác a nepriznal žiadnu relevanciu

zhodnému tvrdeniu účastníkov v Dohode o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. februára

1995 o finančnom príspevku žalobcu vo výške 1 282 149 Sk.

V rozpore so skutočným obsahom Dohody o vyrovnaní záväzkov jej prisúdil

účinky dohody o urovnaní podľa a vychádzal

zo zníženia dohodnutej zmluvnej ceny zateplenia objektov. Účastníci konania však

v dohode zo dňa 20. februára 1995 neznížili dohodnutú zmluvnú cenu 8 924 000 Sk,

ale len odsúhlasili skutočný podiel, v akom sa žalobca podieľal na spolufinancovaní

zatepľovania domov. Suma 8 924 000 Sk, rozdelená v pomere 20 a 80 percent,

predstavuje sumy 1 784 800 Sk a 7 139 200 Sk. Ak účastníci v dohode konštatujú,

že žalobca zaplatil na dofinancovanie sumu 1 282 149 Sk, tak táto suma je

o 502 651 Sk nižšia, ako 20% zo sumy 8 924 000 Sk a suma 7 641 850 Sk, na ktorú

sa „zmluvná cena podľa jednotlivých objektov mení“ je o 502 650 Sk vyššia, ako 80%

zo sumy 8 924 000 Sk. Strany sa preto dohodli, že podiel žalobcu na dofinancovaní

nebol 20% ceny zatepľovacích prác, ale len niečo cez 14% z nezmenenej zmluvnej

ceny 8 924 000 Sk. Má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

prejednal vec podľa a , bez nariadenia

pojednávania. Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k uzáveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť každé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu

predmetu konania. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v takom prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, teda ak sa stali

skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v napadnutom rozhodnutí

odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou

z vád, uvedených v , prihliada dovolací súd nielen a podnet dovolateľa,

ale z úradnej povinnosti ( ).

V prejednávanej veci je dovolanie prípustné podľa ,

v zmysle ktorého dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Ako vyplýva z jeho obsahu, žalovaný v dovolaní namieta, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie

vo veci (, ).

Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť

spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok

rozhodnutia odvolacieho súdu.

V danom prípade však opodstatnenosť tohto dovolacieho dôvodu nie je daná.

Odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa na právne posúdenie predmetu sporu

aplikovali správny právny predpis. Rozdielne právne závery oboch súdov pri

posudzovaní uplatneného nároku sú dôsledkom odlišného hodnotenia dôkazov,

ktoré boli dosiaľ v konaní vykonané.

Žalobca v dovolaní poukazuje aj na existenciu dovolacieho dôvodu,

uvedeného v ustanovení , podľa ktorého dovolanie

možno odôvodniť aj tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Za vadu konania v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať aj

skutočnosť, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu veci. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa

jedná najmä vtedy, ak pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami .

Dovolací dôvod podľa ustanovenia je daný aj

v prípade, ak odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní veci z iného skutkového

základu, než súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle ustanovenia

a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje zistenia súd prvého

stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil.

Žalobca sa žalobou zo dňa 9. augusta 1996 domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 800 000 Sk s 20 % úrokom z omeškania zo sumy 1 627 687 Sk

od 17. apríla 1994 do zaplatenia. V priebehu konania zmenil žalobu tak, že

požadoval zaplatenie sumy 800 000 Sk s 20% úrokom z omeškania zo sumy

1 444 736,61 Sk od 16. apríla 1998 a s 15 % úrokom z omeškania zo sumy 800 000

Sk od 17. apríla 1998 do zaplatenia. Súd prvého stupňa zmenu žaloby pripustil.

Nárok žalobca uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2

, ktoré malo vzniknúť žalovanému tým, že žalobca vynaložil

finančné prostriedky na zateplenie bytových domov žalobcu v zmysle Dohody

o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstraňovania vád

bytových domov súvisiacich s uznesením vlády SR č. 493/1991, uzavretej dňa

18. augusta 1992 a jej dodatkov zo dňa 25. augusta 1992, 8. decembra 1992

a 11. júna 1993.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dvoma znaleckými posudkami,

ktorých závery si odporovali, vychádzal pri určení výšky finančných prostriedkov,

vynaložených žalobcom na práce spojené so zateplením objektov žalovaného

z Dohody o vyrovnaní záväzkov uzavretej sporovými stranami dňa 20. februára

1995, podľa ktorej v súvislosti s realizáciou strešných nadstavieb žalobca ako

zhotoviteľ z vlastných finančných zdrojov zaplatil na dofinancovanie zateplenia

nad úroveň poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu celkove sumu 1 282 149 Sk.

V dohode sa ďalej konštatuje, že zmluvná cena podľa jednotlivých objektov sa mení

na sumu 7 641 850 Sk a keďže žalovaný zaplatil zhotoviteľovi sumu 6 936 313 Sk,

celkový nárok zhotoviteľa predstavuje sumu 720 537 Sk.

Odvolací súd pri skúmaní opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu

vychádzal zo záverov znaleckých posudkov a na ich základe konštatoval, že žalobca

svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepreukázal. Pokiaľ ide o Dohodu

o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. februára 1995, jej obsah vyhodnotil inak ako súd

prvého stupňa so záverom, že z nej pre žalovaného nevyplýva povinnosť k úhrade

akejkoľvek sumy. Uvedené závery odvolací súd prijal bez toho, aby dokazovanie

v zmysle v potrebnom rozsahu sám opakoval. V konaní pred

odvolacím súdom preto došlo k vade, ktorá môže mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, čím je daná existencia dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. b/

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 243b ods.

1, 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho ako aj dovolacieho konania bude rozhodnuté v novom

rozhodnutí o veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.