Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b0e/378667.c8aabc.pdf
PDF · 103.92 KB
No categories available
3Obdo/22/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obdo 22/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,
v právnej veci žalobcu Ing. P., zastúpeného JUDr. P. proti žalovanému S.,
o zaplatenie 800 000 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 Cob 98/2006 zo dňa 6. októbra 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici dovolaním napadnutým rozsudkom zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 58 000 Sk, ako aj
nahradiť trovy konania štátu vo výške 28 692,30 Sk.
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 800 000 Sk s 20% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1 282 149 Sk od 17. apríla 1994 do 16. apríla 1998 a s 15% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 800 000 Sk od 17. apríla 1998 až do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v celkovej výške 239 878 Sk, ako aj trovy konania štátu vo výške 28 692,30 Sk.
Súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci konania uzavreli dňa 18. augusta
1992 dohodu o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstráne-
nia vád bytových domov na základe uznesenia vlády č. 493/91 a v zmysle smernice
Ministerstva financií SR č. 73/7258/1991 o poskytovaní dotácie zo štátneho rozpočtu
na dodatočné zatepľovanie bytových domov v SR. Na základe tejto dohody sa
žalobca ako dodávateľ zaviazal vykonať zatepľovacie práce na bytových domoch
nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici na ul. Čsl. pionierov č. 1, 3, 5, na ul.
Družstevná č. 1, 3, 5, 7, 9, 11, 13, 15 a na ul. Mičinská č. 26, 28 a 30, ako aj na ul. 9.
mája č. 2. V zmysle čl. 4 ods. 1 Dohody sa žalobca ako dodávateľ zaviazal
zabezpečiť poskytnutie dotácie z rozpočtu Slovenskej republiky na účet žalovaného
vo výške vo výške 80% z celkovej schválenej dotácie. Podľa čl. 4 ods. 3 Dohody sa
žalobca ako dodávateľ zaviazal zabezpečiť dofinancovanie realizácie zatepľovacích
prác až do výšky celkových realizačných nákladov z vlastných zdrojov súvisiacich
s budúcou realizáciou strešných nadstavieb nových bytových jednotiek. Termín
ukončenia zatepľovacích prác bol dohodnutý k 30. júnu 1993. Na základe dodatkov
č. 1, 2, 3 a 4 boli zmenené objekty, na ktorých sa mali zatepľovacie práce vykonávať.
V zmysle dohody zo dňa 18. augusta 1992 vyplatil žalovaný žalobcovi
za vykonanie zatepľovacích prác sumu 7 296 313 Sk, čo nebolo medzi účastníkmi
sporné. Dňa 20. februára 1995 bola medzi účastníkmi konania podpísaná Dohoda
o vyrovnaní záväzkov, v ktorej bola určená zmluvná cena zatepľovacích prác
vo výške 8 924 000 Sk. V uvedenej dohode bola odsúhlasená suma 1 282 149 Sk,
predstavujúca čiastku, ktorou žalobca ako dodávateľ práce dofinancoval. V súvislosti
so záväzkom žalobcu podieľať sa na financovaní zatepľovacích prác bola dohodnutá
zmena ceny diela na sumu 7 641 850 Sk, z ktorej ku dňu podania žaloby žalobca
uhradil časť vo výške 7 296 313 Sk. Nezaplatená zostala časť vo výške 345 537 Sk.
Podľa vyjadrenia žalobcu, keďže podľa dohody o vyrovnaní záväzkov predstavovala
dohodnutá cena diela sumu 8 924 000 Sk, z ktorej žalovaný uhradil časť vo výške
7 296 313 Sk, rozdiel predstavuje čiastku 1 627 687 Sk, pričom z tejto sumy žalobca
uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 800 000 Sk.
Po zrušení pôvodného rozhodnutia, vydaného v predmetnej veci súd prvého
stupňa v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zisťoval výšku bezdôvodného
obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému, znaleckým dokazovaním. Zo záveru
znaleckého posudku č. 127/2001, vypracovaného Ing. A. vyplynulo, že hodnota
vykonaných prác predstavuje sumu 6 664 373 Sk, pričom suma
1 282 149 Sk, určená žalobcom ako suma ním vynaložených prostriedkov,
nezodpovedá vynaloženým stavebným prácam. Keďže žalobca nesúhlasil
s výsledkom znaleckého dokazovania, súd poveril vypracovaním kontrolného
znaleckého posudku S., ktorá v znaleckom posudku č. X. určila hodnotu žalobcom
vykonaných prác vo výške 8 742 049,61 Sk. Znalec konštatoval, že cena bola určená
dohodou strán. Rovnakým spôsobom určil znalec hodnotu žalobcom financovaných
prác na sumu 1 445 736,61 Sk. Podľa dodatku k znaleckému posudku sa však
hodnota vykonaných prác nedá určiť, v dôsledku čoho sa nedá určiť ani podiel
žalobcu na vynaložených nákladoch.
Žalovaný v konaní vzniesol započítaciu námietku z dôvodu vyúčtovania
zmluvnej pokuty, na ktorú však súd prvého stupňa neprihliadol.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
pokiaľ bola medzi účastníkmi konania dohodnutá a odsúhlasená výška sumy, ktorou
sa mal žalobca podieľať na dofinancovaní ceny diela, tak v danom prípade dôkazné
bremeno vyvrátenia tejto dohody spočíva na žalovanom. Keďže žalovaný v konaní
v tomto smere žiadne doklady nepredložil, súd žalobe vyhovel.
Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
v napadnutej časti tak, že žalobu zamietol.
Konštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, pričom
postupoval v intenciách zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu, keď zisťoval, či
došlo k zmene vlastníctva bytov v tých obytných domoch, ktoré boli predmetom
zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorá skutočnosť mala za následok
objektívnu nemožnosť plnenia v zmysle ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd prvého stupňa zistil, že v rokoch 1994 až 1995 došlo k zmene
vlastníctva bytov v dotknutých domoch tak, že vlastníkmi bytov sa stali pôvodní
užívatelia bytov.
Odvolací súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal
na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je potrebné
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzovať, ako aj závery znaleckých
posudkov, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa vypracované a konštatoval,
že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, túto
skutočnosť nepreukázal, v dôsledku čoho nie je daný základ uplatneného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Odvolací súd tiež posúdil Dohodu o vyrovnaní záväzkov, uzavretú medzi
účastníkmi konania dňa 20. februára 1995 a zistil, že z nej pre žalovaného vyplýva
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 720 537 Sk s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť
sumu 360 000 Sk a doplatok 360 537 Sk, keď tento zrealizuje zateplenie
obvodového plášťa objektu na ulici Družby 12 v 50% rozsahu. Pokiaľ teda účastníci
zmluvného vzťahu konštatovali, že zmluvná cena podľa jednotlivých objektov sa
mení na sumu 7 641 850 Sk a na túto sumu objednávateľ skutočne zaplatil sumu
6 936 313 Sk, zo zápisu o vyrovnaní záväzkov nie je možné dovodiť povinnosť
žalovaného k úhrade akejkoľvek inej čiastky. Odvolací súd v napadnutej časti preto
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie.
Uviedol, že odvolací súd opačne vyhodnotil dokazovanie vykonané
znaleckými posudkami na cenu vykonaných prác a nepriznal žiadnu relevanciu
zhodnému tvrdeniu účastníkov v Dohode o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. februára
1995 o finančnom príspevku žalobcu vo výške 1 282 149 Sk.
V rozpore so skutočným obsahom Dohody o vyrovnaní záväzkov jej prisúdil
účinky dohody o urovnaní podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádzal
zo zníženia dohodnutej zmluvnej ceny zateplenia objektov. Účastníci konania však
v dohode zo dňa 20. februára 1995 neznížili dohodnutú zmluvnú cenu 8 924 000 Sk,
ale len odsúhlasili skutočný podiel, v akom sa žalobca podieľal na spolufinancovaní
zatepľovania domov. Suma 8 924 000 Sk, rozdelená v pomere 20 a 80 percent,
predstavuje sumy 1 784 800 Sk a 7 139 200 Sk. Ak účastníci v dohode konštatujú,
že žalobca zaplatil na dofinancovanie sumu 1 282 149 Sk, tak táto suma je
o 502 651 Sk nižšia, ako 20% zo sumy 8 924 000 Sk a suma 7 641 850 Sk, na ktorú
sa „zmluvná cena podľa jednotlivých objektov mení“ je o 502 650 Sk vyššia, ako 80%
zo sumy 8 924 000 Sk. Strany sa preto dohodli, že podiel žalobcu na dofinancovaní
nebol 20% ceny zatepľovacích prác, ale len niečo cez 14% z nezmenenej zmluvnej
ceny 8 924 000 Sk. Má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
prejednal vec podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a § 243a ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania. Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k uzáveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O.s.p. je možné napadnúť každé
rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu
predmetu konania. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v takom prípade
prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, teda ak sa stali
skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v napadnutom rozhodnutí
odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou
z vád, uvedených v § 237 O.s.p., prihliada dovolací súd nielen a podnet dovolateľa,
ale z úradnej povinnosti (§ 242 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorého dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Ako vyplýva z jeho obsahu, žalovaný v dovolaní namieta, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.).
Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť
spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok
rozhodnutia odvolacieho súdu.
V danom prípade však opodstatnenosť tohto dovolacieho dôvodu nie je daná.
Odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa na právne posúdenie predmetu sporu
aplikovali správny právny predpis. Rozdielne právne závery oboch súdov pri
posudzovaní uplatneného nároku sú dôsledkom odlišného hodnotenia dôkazov,
ktoré boli dosiaľ v konaní vykonané.
Žalobca v dovolaní poukazuje aj na existenciu dovolacieho dôvodu,
uvedeného v ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého dovolanie
možno odôvodniť aj tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Za vadu konania v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať aj
skutočnosť, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa
jedná najmä vtedy, ak pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je daný aj
v prípade, ak odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní veci z iného skutkového
základu, než súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle ustanovenia
§ 213 ods. 2 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje zistenia súd prvého
stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil.
Žalobca sa žalobou zo dňa 9. augusta 1996 domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 800 000 Sk s 20 % úrokom z omeškania zo sumy 1 627 687 Sk
od 17. apríla 1994 do zaplatenia. V priebehu konania zmenil žalobu tak, že
požadoval zaplatenie sumy 800 000 Sk s 20% úrokom z omeškania zo sumy
1 444 736,61 Sk od 16. apríla 1998 a s 15 % úrokom z omeškania zo sumy 800 000
Sk od 17. apríla 1998 do zaplatenia. Súd prvého stupňa zmenu žaloby pripustil.
Nárok žalobca uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré malo vzniknúť žalovanému tým, že žalobca vynaložil
finančné prostriedky na zateplenie bytových domov žalobcu v zmysle Dohody
o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstraňovania vád
bytových domov súvisiacich s uznesením vlády SR č. 493/1991, uzavretej dňa
18. augusta 1992 a jej dodatkov zo dňa 25. augusta 1992, 8. decembra 1992
a 11. júna 1993.
Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dvoma znaleckými posudkami,
ktorých závery si odporovali, vychádzal pri určení výšky finančných prostriedkov,
vynaložených žalobcom na práce spojené so zateplením objektov žalovaného
z Dohody o vyrovnaní záväzkov uzavretej sporovými stranami dňa 20. februára
1995, podľa ktorej v súvislosti s realizáciou strešných nadstavieb žalobca ako
zhotoviteľ z vlastných finančných zdrojov zaplatil na dofinancovanie zateplenia
nad úroveň poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu celkove sumu 1 282 149 Sk.
V dohode sa ďalej konštatuje, že zmluvná cena podľa jednotlivých objektov sa mení
na sumu 7 641 850 Sk a keďže žalovaný zaplatil zhotoviteľovi sumu 6 936 313 Sk,
celkový nárok zhotoviteľa predstavuje sumu 720 537 Sk.
Odvolací súd pri skúmaní opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu
vychádzal zo záverov znaleckých posudkov a na ich základe konštatoval, že žalobca
svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepreukázal. Pokiaľ ide o Dohodu
o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. februára 1995, jej obsah vyhodnotil inak ako súd
prvého stupňa so záverom, že z nej pre žalovaného nevyplýva povinnosť k úhrade
akejkoľvek sumy. Uvedené závery odvolací súd prijal bez toho, aby dokazovanie
v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. v potrebnom rozsahu sám opakoval. V konaní pred
odvolacím súdom preto došlo k vade, ktorá môže mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, čím je daná existencia dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 243b ods.
1, 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho ako aj dovolacieho konania bude rozhodnuté v novom
rozhodnutí o veci (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. mája 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
.