Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/13/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci

navrhovateľa: Ing. P. G. bytom T., právne zastúpeného JUDr. P. K., advokátom, K., proti

odporcovi: S. B. D. B., Z., IČO: X., v konaní o zaplatenie 26 555,14 Eur (800 000 Sk)

s príslušenstvom, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 4. decembra 2008, č. k. -663, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 4. decembra 2008, č. k. -663 z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 06. 03. 2006 č. k.

-579 rozhodol tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi

sumu 800 000,-- Sk s 20%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 282 149,-- Sk

od 17. 04. 1994 do 16. 04. 1998 a s 15 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 800 000,--

Sk od 17. 04. 1998 do zaplatenia do 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd

prvého stupňa návrh zamietol a odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania.

V odôvodnení uviedol, že účastníci konania podpísali dňa 18. 08. 1992 dohodu

o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstránenia vád bytových domov

na základe Uznesenia vlády č. 493/91 a v zmysle Smernice Ministerstva financií SR č.

73/7258/1991 o poskytovaní dotácie zo štátneho rozpočtu na dodatočné zatepľovanie

bytových domov v SR. Na základe tejto dohody a jej dodatkov č. 1 až 4 odporca podpísal

s Obvodným úradom v Banskej Bystrici zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu SR

na odstránenie vád a dodatočné zatepľovanie bytových domov, pričom na základe takto

podpísaných dohôd o poskytnutí štátnej dotácie vyplatil odporca v prospech navrhovateľa

na vykonanie zatepľovacích prác celkovú sumu 7 296 413,-- Sk. Táto skutočnosť medzi

účastníkmi konania od počiatku sporná nebola. Dňa 20. 02. 1995 bola podpísaná medzi

účastníkmi konania dohoda o vyrovnaní záväzkov, v ktorej bola určená zmluvná cena

zatepľovacích prác v celkovej sume 8 924 000,-- Sk. Z uvedenej dohody o vyrovnaní

záväzkov bola odsúhlasená suma 1 282 149,-- Sk, ktorá predstavovala čiastku, ktorou

navrhovateľ ako dodávateľ dofinancoval vyššie uvedené zatepľovacie práce, v súvislosti

s realizáciou strešných nadstavieb. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, keďže podľa dohody

o vyrovnaní záväzkov predstavovala dohodnutá zmluvná cena diela výšku 8 924 000,-- Sk,

z ktorej odporca uhradil jej časť vo výške 7 296 313,-- Sk, rozdiel predstavuje čiastku

1 627 687,-- Sk, pričom z tejto sumy navrhovateľ uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia

sumu 800 000,-- Sk. Súd prvého stupňa pôvodným rozhodnutím zo dňa 21. 01. 1998 č. k.

-181 návrh na začatie konania zamietol s konštatovaním, že podľa čl. 4 ods. 3

dohody zo dňa 18. 08. 1992 nebol určený čas plnenia odporcu umožniť výstavbu strešných

bytových jednotiek navrhovateľovi. Z uvedeného dôvodu konštatoval, že keďže trvá záväzok

odporcu umožniť navrhovateľovi výstavbu strešných bytov v zmysle dohody, na strane

odporcu nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa tiež

v rozhodnutí konštatoval, že v rokoch 1994 a 1995 došlo ku zmene vlastníctva bytov

nachádzajúcich sa v obytných domoch, na ktorých sa mali realizovať strešné byty, pričom

vlastníkmi sa stali bývalí nájomcovia. Túto skutočnosť súd prvého stupňa neposúdil ako

rozhodnú skutočnosť, ktorá by mala za následok odpadnutie právneho dôvodu, na základe

ktorého sa zaviazal odporca poskytnúť navrhovateľovi možnosť výstavby strešných bytov.

Odvolací súd pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 03. 12. 1999 č. k.

-214 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na preukázanie prevodu vlastníctva

k jednotlivým bytom, zisťoval rozsah, dátumy a spôsob prevodu vlastníctva bytov

v jednotlivých bytových domoch, ktoré boli predmetom záväzkového vzťahu medzi

účastníkmi konania. V súlade so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu ďalej zisťoval

výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá mala vzniknúť na úkor navrhovateľa v prospech

odporcu tým, že odporcovi (navrhovateľovi) nebolo umožnené realizovať strešné nadstavby

podľa vzájomne dohodnutých práv a povinností. Odporca v konaní vzniesol započítaciu

námietku z dôvodu vyúčtovania zmluvnej pokuty vo výške 944 778,-- Sk, túto započítaciu

námietku špecifikoval ako zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu dokončenia objektov. Súd

prvého stupňa konštatoval, že odporca nepreukázal omeškanie navrhovateľa s odovzdaním

diela, preto pri rozhodovaní predmetného sporu k zmluvnej pokute neprihliadol. Na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ bola medzi účastníkmi konania

dohodnutá výška a odsúhlasená výška sumy, ktorou sa mal navrhovateľ podieľať

na dofinancovaní ceny diela, tak v danom prípade dôkazné bremeno vyvrátenia

a spochybnenia tejto dohody leží na odporcovi. Vzhľadom na to, že v konaní žiadne doklady

nepredložil, súd konštatoval, že navrhovateľ na dielo vynaložil zo svojich prostriedkov sumu

1 282 149,-- Sk, z ktorej uplatnil dôvodne voči odporcovi sumu 800 000,-- Sk. Z uvedeného

dôvodu návrhu vyhovel.

Na základe odvolania odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa Krajský súd

v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 04. 12. 2008 č. k.

-663 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh

zamietol.

V odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 451 ods. 2, § 456 a § 458 ods. 1

a uviedol, že súd prvého stupňa zisťoval výšku prípadného

bezdôvodného obohatenia, ktorá mala vzniknúť odporcovi na úkor navrhovateľa vložením

jeho finančných prostriedkov do diela odporcu, ktoré nebolo možné kompenzovať s iným

ziskom navrhovateľa, nakoľko navrhovateľovi nebolo umožnené realizovať strešnú nadstavbu

bytov v zmysle dohody medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na to, že navrhovateľ

listinnými, ani inými dôkazmi nevedel preukázať základ ani výšku ním tvrdeného

bezdôvodného obohatenia a vychádzal len z dohody o vyrovnaní záväzkov podpísanej

účastníkmi konania dňa 20. 02. 1995, pričom táto dohoda o vyrovnaní záväzkov nebola

podporená žiadnymi listinnými dôkazmi, či špecifikáciou rozsahu prác, súd prvého stupňa

na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia nariadil znalecké dokazovanie.

Uznesením zo dňa 16. 03. 2001 č. k. -314 ustanovil za znalca z odboru

stavebníctvo - odvetvie oceňovanie stavebných prác, Ing. A. B. bytom P. Odvolací súd

v zmysle ust. vykonal dôkaz listinou - znaleckým posudkom tak, že

predsedníčka senátu na pojednávaní oboznámila s obsahom znaleckého posudku.

K vykonanému znaleckému posudku menovanou znalkyňou považoval za potrebné doplniť

stanovisko znalkyne na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa

24. 09. 2001, na ktorom znalkyňa vypovedala, že z obsahu celého spisového materiálu, ako aj

z dokladov predložených obidvomi účastníkmi konania v posudku konštatovala, že medzi

účastníkmi bola konštatovaná len jedna záverečná cena, ohľadne hodnoty vykonaných prác.

Ani jeden z účastníkov konania znalkyni nedokázal predložiť doklady, ktoré viedli k zisteniu

a k určeniu takto dohodnutej ceny medzi účastníkmi konania. Znalkyňa teda pri vypracovaní

znaleckého posudku vychádzala zo skutočne zistených vykonaných prác pri zatepľovaní

obytných domov a pri zohľadnení cien používaných a účtovných v roku 1992 a 1993

za takýto druh práce, pri zistenom rozsahu o výmere týchto prác. Ďalej znalkyňa uviedla, že

pri ohliadke, ktorú vykonávala za účasti účastníkov konania, bolo odsúhlasené presne, ktoré

práce sa robili, pričom tento rozsah a druh prác potvrdil navrhovateľ a len na základe takto

odsúhlaseného rozsahu potom znalkyňa robila kalkuláciu ceny.

Uznesením zo dňa 09. 05. 2003 č. k. -455 súd prvého stupňa ustanovil

znalca z odboru stavebníctva, odvetvie oceňovania stavebných prác Z. Podľa odvolacieho

súdu vyplýva, že kontrolný znalecký posudok vypracovaný Slovenskou technickou

univerzitou v Bratislave nie je posudkom, ktorý by odporoval pôvodnému posudku

vypracovanému Ing. A. B., nakoľko tento znalecký posudok sa obmedzil len na

konštatovanie, že cena za stavebné práce bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške

8 924 000,-- Sk bez DPH. K tomuto záveru v znaleckom posudku sa uvádza, že znalecký

posudok vychádza zo vzájomnej dohody účastníkov konania pričom, výška finančných

prostriedkov vynaložených navrhovateľom z vlastných prostriedkov, určená sumou 1 445

736,61 Sk, nebola špecifikovaná. Ku kontrolnému znaleckému posudku č. 25/2003 bol

Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave vypracovaný doplnok, s ktorým obsahom boli

účastníci konania rovnako oboznámení na pojednávaní pred odvolacím súdom. V tomto

doplnku ku kontrolnému znaleckému posudku sa konštatuje, že ani z písomných podkladov,

ani z miestnej ohliadky miesta samého, bez ohľadu na dohodu účastníkov o cene diela a bez

ohľadu na doklady predložené navrhovateľom, nie je možné spätne určiť skutočne vynaložené

náklady navrhovateľa pri predmetných stavebných prácach. Zo záveru tohto znaleckého

posudku teda je jednoznačne možné dôvodiť nie to, že tieto znalecké posudky si odporujú, ale

skutočnosť, že navrhovateľovi sa ani napriek znaleckému dokazovaniu nepodarilo preukázať,

že v posudzovanom zatepľovaní a odstraňovaní vád na dotknutých bytových domoch

vynaložil vlastné finančné prostriedky.

Pokiaľ teda účastníci zmluvného vzťahu konštatovali, že zmluvná cena podľa

jednotlivých objektov sa mení na sumu 7 641 850,-- Sk a na túto sumu objednávateľ

zhotoviteľovi skutočne zaplatil 7 296 313,-- Sk, čo nebolo medzi účastníkmi sporné,

nezaplatená zostala časť vo výške 345 537,-- Sk, avšak jednalo by sa o doplatenie ceny diela,

čo nie je predmetom tohto konania.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že sa navrhovateľovi nepodarilo

preukázať základ ani výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,

z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že

návrh zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust.

a ).

Dovolateľ uviedol, že predchádzajúci totožný rozsudok odvolacieho súdu č. k.

zo dňa 06. 10. 2006 bol dovolacím rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. zo dňa 29. 05. 2008 zrušený a vec bola tomuto súdu vrátená

na ďalšie konanie. Za dôvod, pre ktorý bol tento predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu

zrušený, považoval dovolací súd skutočnosť, že odvolací súd obsah dohody účastníkov

o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. 02. 1995 vyhodnotil inak, ako súd prvého stupňa bez toho,

aby dokazovanie v zmysle v potrebnom rozsahu sám opakoval.

V ďalšom konaní odvolací súd vec opätovne prejednal a zopakoval dokazovanie

v potrebnom rozsahu podľa , pričom sa znovu zameral na obsah

znaleckých posudkov, ktoré vyhodnotil tak, že ich závery si neodporujú, ale z nich podľa

názoru súdu vyplýva, že navrhovateľovi sa ani napriek znaleckému dokazovaniu nepodarilo

preukázať, že v posudzovanom zatepľovaní a odstraňovaní vád na dotknutých bytových

domoch vynaložil vlastné finančné prostriedky.

Dovolateľ zdôraznil, že obsahovo a vecne sa účastníci v dohode o vyrovnaní záväzkov

zo dňa 20. 02. 1995, teda po viac ako roku po odovzdaní a prevzatí diela dohodli, že

navrhovateľ z vlastných finančných zdrojov zaplatil na dofinancovanie zateplenia nad úroveň

poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu SR sumu 1 282 149,-- Sk, kým odporca zaplatil,

vrátane prostriedkov z dotácie sumu 7 641 850,-- Sk, resp. do tejto sumy má ešte doplatiť

705 537,-- Sk. Znamená to teda, že navrhovateľ vyúčtoval z ceny diela 8 924 000,-- Sk,

na ktorú bola poskytnutá a ku dňu 13. 12. 1993 aj vyčerpaná (použitá) dotácia zo štátneho

rozpočtu vo výške 7 006 730,-- Sk, len sumu 7 641 850,-- Sk.

Nad úroveň štátnej dotácie, ktorá mala predstavovať 80% zmluvnej ceny, dohodnutej

na základe rozpočtov, potrebných k žiadosti o poskytnutie štátnej dotácie, pričom odporca

mal znášať 20% zmluvnej ceny, tak navrhovateľ vyúčtoval odporcovi len sumu o 635 120,--

Sk vyššiu, hoci inak by mal odporca zaplatiť zo svojich prostriedkov sumu 1 917 269,-- Sk,

teda aj to, čo zo svojich prostriedkov znášal navrhovateľ (635 120 + 1 282 149 = 1 917 269).

Účastníci sa teda v uvedenej „dohode“ výslovne dohodli‚ že navrhovateľ dofinancoval

zateplenie sumou 1 282 149,-- Sk, čo malo byť kompenzované tým, že mu bude v budúcnosti

umožnené realizovať strešnú nadstavbu nových bytových jednotiek podľa ods. 4.3. dohody

účastníkov o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstraňovania vád

bytových. domov súvisiacich s plnením Uznesenia vlády SR č. 493/91, ktorú uzavreli dňa

18. 08. 1992. Ak ale v konečnom dôsledku nemohol navrhovateľ strešné byty na týchto

domoch zhotoviť, odpadol dôvod jeho plnenia odporcovi v dohodnutej výške 1 282 149,--

Sk, preto sa podľa jeho názoru oprávnene domáha aspoň čiastočného vyplatenia tohto

bezdôvodného obohatenia odporcu vo výške 800 000,-- Sk.

Dovolateľ má za to, že uvedenou listinou teda ako navrhovateľ preukázal dôvod aj

výšku svojho plnenia odporcovi. Odpadnutie tohto dôvodu bolo v konaní náležite preukázané.

Nie je potom správny záver odvolacieho súdu, že by neuniesol dôkazné bremeno. Naopak

odporca žiadnym spôsobom nedokázal, že by k 80% štátnej dotácii na zatepľovanie zaplatil

zvyšných 20% ceny zo svojich prostriedkov.

S rozhodujúcim dôkazom, teda listinou, ktorej obsahom je dohoda účastníkov

o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. 02. 1995, sa odvolací súd vysporiadal tak, že táto dohoda

neriešila nároky navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa dovolateľa odvolací

súd neuviedol, ani riadne neodôvodnil, prečo tento dôkaz vyhodnotil opačne, ako súd

prvostupňový, akými úvahami sa pritom riadil a v čom je vyhodnotenie tohto dôkazu

prvostupňovým súdom nesprávne. Opätovne je preto odvolacie konanie postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm.

b/ Súd však, podľa názoru navrhovateľa vec aj nesprávne právne posúdil, keď za toho,

kto neuniesol dôkazné bremeno, určil navrhovateľa, hoci ním je nepochybne odporca

vo svojej obrane. Pokiaľ toto pochybenie možno považovať za nesprávne právne posúdenie

veci podľa 241 ods. 2 písm. c/ , navrhuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie zmeniť

a prvostupňový rozsudok potvrdiť.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je

opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané,

postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1

O prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené v ust. § 237

, v prejednávanej veci nejde z toho dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch stupňov

rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť

účastníkmi tohto konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa

prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala možnosť konať

pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak neznemožnilo

uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, z ktorého

dôvodu je dovolanie prípustné.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcim niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale predovšetkým

vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j. uvedenie okolností,

z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.

Navrhovateľ dovolanie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo k vade, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (ust. a ).

Inou vadou konania podľa ust. , na ktorú musí dovolací

súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ

namietal, ale jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dohodu účastníkov

o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. 02. 1995 odvolací súd vyhodnotil inak, ako súd prvého

stupňa, pričom dostatočne odôvodnil akými úvahami sa pritom riadil. Dokazovanie

v potrebnom rozsahu sám opakoval podľa ust. a zabezpečil si tak

rovnocenný podklad pre odlišné zhodnotenie tohto listinného dôkazu.

Pokiaľ ide o hmotnoprávne vady namietnuté v dovolaní podľa ust. § 241 ods. 2

písm. c/ , dovolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), okrem iného aj vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak

bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto možno dovolaním napadnúť

nielen právny záver odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu konania, ale aj

posúdenie predbežnej otázky, dôkazného bremena a pod. Treba však uviesť, že v zmysle

ust. , dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové

zistenie.

Dovolateľ v odôvodnení dovolania uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci

odvolacieho súdu vidí najmä v tom, že odvolací súd za toho, kto neuniesol dôkazné bremeno,

určil navrhovateľa, hoci ním je nepochybne odporca vo svojej obrane.

Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom sporu je zo strany navrhovateľa vyvolané

konanie o zaplatenie 800 000,-- Sk s 20%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy

1 282 149,-- Sk od 17. 04. 1994 do 16. 04. 1998 a s 15%-ným úrokom z omeškania ročne

zo sumy 800 000,-- Sk od 17. 04. 1998 do zaplatenia. Uplatnená suma predstavuje časť

bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi na úkor navrhovateľa tým, že

navrhovateľovi nebolo umožnené realizovať strešné nadstavby nových bytových jednotiek

podľa ods. 4.3. dohody účastníkov o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania

a odstraňovania vád bytových domov súvisiacich s plnením Uznesenia vlády SR č. 493/91,

ktorá bola uzavretá dňa 18. 08. 1992. Výška bezdôvodného obohatenia podľa dovolateľa

vyplýva z dohody o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. 02. 1995, v ktorej sa uvádza, že

navrhovateľ z vlastných finančných zdrojov zaplatil na dofinancovanie zateplenia nad úroveň

poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu SR sumu 1 282 149,-- Sk.

Bezdôvodným obohatením podľa ust. je

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho

úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí

sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä

preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§§ 456 prvá

veta a 458 ods. 2 ).

Účelom citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného

obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava

zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie

bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t. j.

v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho

bezdôvodné obohatenie vzniklo. Osobitnou skutkovou podstatou vzniku bezdôvodného

obohatenia je podľa žalobcu plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Za plnenie, kde

právny dôvod odpadol, možno považovať napríklad plnenie, ktoré účastníkovi právneho

vzťahu zostalo po tom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej

zrušenie. Za takéto plnenie možno považovať aj prípad uzavretia dohody o obstaraní veci,

zverenie peňazí na ich kúpu, ktorá sa však neuskutočnila.

Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa na právne

posúdenie predmetu sporu aplikovali správny právny predpis.

V predmetnom prípade sa plnenie, kde právny dôvod odpadol dôvodí ods. 4.3. dohody

účastníkov o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstraňovania vád

bytových domov zo dňa 18. 08. 1992, a to tým, že navrhovateľ nemohol realizovať strešné

nadstavby nových bytových jednotiek. Navrhovateľ pritom z vlastných finančných zdrojov

zaplatil na dofinancovanie zateplenia sumu 1 282 149,-- Sk, ktorá suma je súčasťou ceny

za dielo. Navrhovateľom uplatnená časť bezdôvodného obohatenia vo výške 800 000,-- Sk

(z celkovej sumy vynaložených prostriedkov vo výške 1 282 149,-- Sk), nebola preukázaná

ani po nariadení znaleckých dokazovaní. Odvolací súd v tejto súvislosti správne právne

posúdil, že dôkazné bremeno preukázania výšky bezdôvodného obohatenia zaťažuje

navrhovateľa a nie odporcu.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neopodstatnene napadol vecne správny

rozsudok odvolacieho súdu. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani ďalšie

dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok nesprávnosť rozsudku

odvolacieho súdu a ani vady konania uvedené v , dovolanie navrhovateľa

zamietol podľa

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však napriek tomu nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani

neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová