Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8f6/361470.2ed063.pdf
PDF · 143.23 KB
No categories available
3Obdo/13/2009
Najvyšší súd 3 Obdo 13/2009 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci
navrhovateľa: Ing. P. G. bytom T., právne zastúpeného JUDr. P. K., advokátom, K., proti
odporcovi: S. B. D. B., Z., IČO: X., v konaní o zaplatenie 26 555,14 Eur (800 000 Sk)
s príslušenstvom, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 4. decembra 2008, č. k. 43Cob/155/2008-663, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 4. decembra 2008, č. k. 43Cob/155/2008-663 z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 06. 03. 2006 č. k.
64Cb 106/1996-579 rozhodol tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
sumu 800 000,-- Sk s 20%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 282 149,-- Sk
od 17. 04. 1994 do 16. 04. 1998 a s 15 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 800 000,--
Sk od 17. 04. 1998 do zaplatenia do 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd
prvého stupňa návrh zamietol a odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania.
V odôvodnení uviedol, že účastníci konania podpísali dňa 18. 08. 1992 dohodu
o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstránenia vád bytových domov
na základe Uznesenia vlády č. 493/91 a v zmysle Smernice Ministerstva financií SR č.
73/7258/1991 o poskytovaní dotácie zo štátneho rozpočtu na dodatočné zatepľovanie
bytových domov v SR. Na základe tejto dohody a jej dodatkov č. 1 až 4 odporca podpísal
s Obvodným úradom v Banskej Bystrici zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu SR
na odstránenie vád a dodatočné zatepľovanie bytových domov, pričom na základe takto
podpísaných dohôd o poskytnutí štátnej dotácie vyplatil odporca v prospech navrhovateľa
na vykonanie zatepľovacích prác celkovú sumu 7 296 413,-- Sk. Táto skutočnosť medzi
účastníkmi konania od počiatku sporná nebola. Dňa 20. 02. 1995 bola podpísaná medzi
účastníkmi konania dohoda o vyrovnaní záväzkov, v ktorej bola určená zmluvná cena
zatepľovacích prác v celkovej sume 8 924 000,-- Sk. Z uvedenej dohody o vyrovnaní
záväzkov bola odsúhlasená suma 1 282 149,-- Sk, ktorá predstavovala čiastku, ktorou
navrhovateľ ako dodávateľ dofinancoval vyššie uvedené zatepľovacie práce, v súvislosti
s realizáciou strešných nadstavieb. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, keďže podľa dohody
o vyrovnaní záväzkov predstavovala dohodnutá zmluvná cena diela výšku 8 924 000,-- Sk,
z ktorej odporca uhradil jej časť vo výške 7 296 313,-- Sk, rozdiel predstavuje čiastku
1 627 687,-- Sk, pričom z tejto sumy navrhovateľ uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia
sumu 800 000,-- Sk. Súd prvého stupňa pôvodným rozhodnutím zo dňa 21. 01. 1998 č. k.
64Cb 106/96-181 návrh na začatie konania zamietol s konštatovaním, že podľa čl. 4 ods. 3
dohody zo dňa 18. 08. 1992 nebol určený čas plnenia odporcu umožniť výstavbu strešných
bytových jednotiek navrhovateľovi. Z uvedeného dôvodu konštatoval, že keďže trvá záväzok
odporcu umožniť navrhovateľovi výstavbu strešných bytov v zmysle dohody, na strane
odporcu nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa tiež
v rozhodnutí konštatoval, že v rokoch 1994 a 1995 došlo ku zmene vlastníctva bytov
nachádzajúcich sa v obytných domoch, na ktorých sa mali realizovať strešné byty, pričom
vlastníkmi sa stali bývalí nájomcovia. Túto skutočnosť súd prvého stupňa neposúdil ako
rozhodnú skutočnosť, ktorá by mala za následok odpadnutie právneho dôvodu, na základe
ktorého sa zaviazal odporca poskytnúť navrhovateľovi možnosť výstavby strešných bytov.
Odvolací súd pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 03. 12. 1999 č. k.
41Cob 248/98-214 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na preukázanie prevodu vlastníctva
k jednotlivým bytom, zisťoval rozsah, dátumy a spôsob prevodu vlastníctva bytov
v jednotlivých bytových domoch, ktoré boli predmetom záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi konania. V súlade so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu ďalej zisťoval
výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá mala vzniknúť na úkor navrhovateľa v prospech
odporcu tým, že odporcovi (navrhovateľovi) nebolo umožnené realizovať strešné nadstavby
podľa vzájomne dohodnutých práv a povinností. Odporca v konaní vzniesol započítaciu
námietku z dôvodu vyúčtovania zmluvnej pokuty vo výške 944 778,-- Sk, túto započítaciu
námietku špecifikoval ako zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu dokončenia objektov. Súd
prvého stupňa konštatoval, že odporca nepreukázal omeškanie navrhovateľa s odovzdaním
diela, preto pri rozhodovaní predmetného sporu k zmluvnej pokute neprihliadol. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ bola medzi účastníkmi konania
dohodnutá výška a odsúhlasená výška sumy, ktorou sa mal navrhovateľ podieľať
na dofinancovaní ceny diela, tak v danom prípade dôkazné bremeno vyvrátenia
a spochybnenia tejto dohody leží na odporcovi. Vzhľadom na to, že v konaní žiadne doklady
nepredložil, súd konštatoval, že navrhovateľ na dielo vynaložil zo svojich prostriedkov sumu
1 282 149,-- Sk, z ktorej uplatnil dôvodne voči odporcovi sumu 800 000,-- Sk. Z uvedeného
dôvodu návrhu vyhovel.
Na základe odvolania odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa Krajský súd
v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 04. 12. 2008 č. k.
43Cob/155/2008-663 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh
zamietol.
V odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 451 ods. 2, § 456 a § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka a uviedol, že súd prvého stupňa zisťoval výšku prípadného
bezdôvodného obohatenia, ktorá mala vzniknúť odporcovi na úkor navrhovateľa vložením
jeho finančných prostriedkov do diela odporcu, ktoré nebolo možné kompenzovať s iným
ziskom navrhovateľa, nakoľko navrhovateľovi nebolo umožnené realizovať strešnú nadstavbu
bytov v zmysle dohody medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na to, že navrhovateľ
listinnými, ani inými dôkazmi nevedel preukázať základ ani výšku ním tvrdeného
bezdôvodného obohatenia a vychádzal len z dohody o vyrovnaní záväzkov podpísanej
účastníkmi konania dňa 20. 02. 1995, pričom táto dohoda o vyrovnaní záväzkov nebola
podporená žiadnymi listinnými dôkazmi, či špecifikáciou rozsahu prác, súd prvého stupňa
na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia nariadil znalecké dokazovanie.
Uznesením zo dňa 16. 03. 2001 č. k. 64Cb 106/1996-314 ustanovil za znalca z odboru
stavebníctvo - odvetvie oceňovanie stavebných prác, Ing. A. B. bytom P. Odvolací súd
v zmysle ust. § 129 ods. 1 O. s. p. vykonal dôkaz listinou - znaleckým posudkom tak, že
predsedníčka senátu na pojednávaní oboznámila s obsahom znaleckého posudku.
K vykonanému znaleckému posudku menovanou znalkyňou považoval za potrebné doplniť
stanovisko znalkyne na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
24. 09. 2001, na ktorom znalkyňa vypovedala, že z obsahu celého spisového materiálu, ako aj
z dokladov predložených obidvomi účastníkmi konania v posudku konštatovala, že medzi
účastníkmi bola konštatovaná len jedna záverečná cena, ohľadne hodnoty vykonaných prác.
Ani jeden z účastníkov konania znalkyni nedokázal predložiť doklady, ktoré viedli k zisteniu
a k určeniu takto dohodnutej ceny medzi účastníkmi konania. Znalkyňa teda pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzala zo skutočne zistených vykonaných prác pri zatepľovaní
obytných domov a pri zohľadnení cien používaných a účtovných v roku 1992 a 1993
za takýto druh práce, pri zistenom rozsahu o výmere týchto prác. Ďalej znalkyňa uviedla, že
pri ohliadke, ktorú vykonávala za účasti účastníkov konania, bolo odsúhlasené presne, ktoré
práce sa robili, pričom tento rozsah a druh prác potvrdil navrhovateľ a len na základe takto
odsúhlaseného rozsahu potom znalkyňa robila kalkuláciu ceny.
Uznesením zo dňa 09. 05. 2003 č. k. 64Cb 106/1996-455 súd prvého stupňa ustanovil
znalca z odboru stavebníctva, odvetvie oceňovania stavebných prác Z. Podľa odvolacieho
súdu vyplýva, že kontrolný znalecký posudok vypracovaný Slovenskou technickou
univerzitou v Bratislave nie je posudkom, ktorý by odporoval pôvodnému posudku
vypracovanému Ing. A. B., nakoľko tento znalecký posudok sa obmedzil len na
konštatovanie, že cena za stavebné práce bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške
8 924 000,-- Sk bez DPH. K tomuto záveru v znaleckom posudku sa uvádza, že znalecký
posudok vychádza zo vzájomnej dohody účastníkov konania pričom, výška finančných
prostriedkov vynaložených navrhovateľom z vlastných prostriedkov, určená sumou 1 445
736,61 Sk, nebola špecifikovaná. Ku kontrolnému znaleckému posudku č. 25/2003 bol
Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave vypracovaný doplnok, s ktorým obsahom boli
účastníci konania rovnako oboznámení na pojednávaní pred odvolacím súdom. V tomto
doplnku ku kontrolnému znaleckému posudku sa konštatuje, že ani z písomných podkladov,
ani z miestnej ohliadky miesta samého, bez ohľadu na dohodu účastníkov o cene diela a bez
ohľadu na doklady predložené navrhovateľom, nie je možné spätne určiť skutočne vynaložené
náklady navrhovateľa pri predmetných stavebných prácach. Zo záveru tohto znaleckého
posudku teda je jednoznačne možné dôvodiť nie to, že tieto znalecké posudky si odporujú, ale
skutočnosť, že navrhovateľovi sa ani napriek znaleckému dokazovaniu nepodarilo preukázať,
že v posudzovanom zatepľovaní a odstraňovaní vád na dotknutých bytových domoch
vynaložil vlastné finančné prostriedky.
Pokiaľ teda účastníci zmluvného vzťahu konštatovali, že zmluvná cena podľa
jednotlivých objektov sa mení na sumu 7 641 850,-- Sk a na túto sumu objednávateľ
zhotoviteľovi skutočne zaplatil 7 296 313,-- Sk, čo nebolo medzi účastníkmi sporné,
nezaplatená zostala časť vo výške 345 537,-- Sk, avšak jednalo by sa o doplatenie ceny diela,
čo nie je predmetom tohto konania.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že sa navrhovateľovi nepodarilo
preukázať základ ani výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že
návrh zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote dovolanie, ktoré
odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust.
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.).
Dovolateľ uviedol, že predchádzajúci totožný rozsudok odvolacieho súdu č. k.
43Cob 98/2006 zo dňa 06. 10. 2006 bol dovolacím rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 3 Obdo 22/2007 zo dňa 29. 05. 2008 zrušený a vec bola tomuto súdu vrátená
na ďalšie konanie. Za dôvod, pre ktorý bol tento predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu
zrušený, považoval dovolací súd skutočnosť, že odvolací súd obsah dohody účastníkov
o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. 02. 1995 vyhodnotil inak, ako súd prvého stupňa bez toho,
aby dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. v potrebnom rozsahu sám opakoval.
V ďalšom konaní odvolací súd vec opätovne prejednal a zopakoval dokazovanie
v potrebnom rozsahu podľa § 213 ods. 3 O. s. p., pričom sa znovu zameral na obsah
znaleckých posudkov, ktoré vyhodnotil tak, že ich závery si neodporujú, ale z nich podľa
názoru súdu vyplýva, že navrhovateľovi sa ani napriek znaleckému dokazovaniu nepodarilo
preukázať, že v posudzovanom zatepľovaní a odstraňovaní vád na dotknutých bytových
domoch vynaložil vlastné finančné prostriedky.
Dovolateľ zdôraznil, že obsahovo a vecne sa účastníci v dohode o vyrovnaní záväzkov
zo dňa 20. 02. 1995, teda po viac ako roku po odovzdaní a prevzatí diela dohodli, že
navrhovateľ z vlastných finančných zdrojov zaplatil na dofinancovanie zateplenia nad úroveň
poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu SR sumu 1 282 149,-- Sk, kým odporca zaplatil,
vrátane prostriedkov z dotácie sumu 7 641 850,-- Sk, resp. do tejto sumy má ešte doplatiť
705 537,-- Sk. Znamená to teda, že navrhovateľ vyúčtoval z ceny diela 8 924 000,-- Sk,
na ktorú bola poskytnutá a ku dňu 13. 12. 1993 aj vyčerpaná (použitá) dotácia zo štátneho
rozpočtu vo výške 7 006 730,-- Sk, len sumu 7 641 850,-- Sk.
Nad úroveň štátnej dotácie, ktorá mala predstavovať 80% zmluvnej ceny, dohodnutej
na základe rozpočtov, potrebných k žiadosti o poskytnutie štátnej dotácie, pričom odporca
mal znášať 20% zmluvnej ceny, tak navrhovateľ vyúčtoval odporcovi len sumu o 635 120,--
Sk vyššiu, hoci inak by mal odporca zaplatiť zo svojich prostriedkov sumu 1 917 269,-- Sk,
teda aj to, čo zo svojich prostriedkov znášal navrhovateľ (635 120 + 1 282 149 = 1 917 269).
Účastníci sa teda v uvedenej „dohode“ výslovne dohodli‚ že navrhovateľ dofinancoval
zateplenie sumou 1 282 149,-- Sk, čo malo byť kompenzované tým, že mu bude v budúcnosti
umožnené realizovať strešnú nadstavbu nových bytových jednotiek podľa ods. 4.3. dohody
účastníkov o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstraňovania vád
bytových. domov súvisiacich s plnením Uznesenia vlády SR č. 493/91, ktorú uzavreli dňa
18. 08. 1992. Ak ale v konečnom dôsledku nemohol navrhovateľ strešné byty na týchto
domoch zhotoviť, odpadol dôvod jeho plnenia odporcovi v dohodnutej výške 1 282 149,--
Sk, preto sa podľa jeho názoru oprávnene domáha aspoň čiastočného vyplatenia tohto
bezdôvodného obohatenia odporcu vo výške 800 000,-- Sk.
Dovolateľ má za to, že uvedenou listinou teda ako navrhovateľ preukázal dôvod aj
výšku svojho plnenia odporcovi. Odpadnutie tohto dôvodu bolo v konaní náležite preukázané.
Nie je potom správny záver odvolacieho súdu, že by neuniesol dôkazné bremeno. Naopak
odporca žiadnym spôsobom nedokázal, že by k 80% štátnej dotácii na zatepľovanie zaplatil
zvyšných 20% ceny zo svojich prostriedkov.
S rozhodujúcim dôkazom, teda listinou, ktorej obsahom je dohoda účastníkov
o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. 02. 1995, sa odvolací súd vysporiadal tak, že táto dohoda
neriešila nároky navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa dovolateľa odvolací
súd neuviedol, ani riadne neodôvodnil, prečo tento dôkaz vyhodnotil opačne, ako súd
prvostupňový, akými úvahami sa pritom riadil a v čom je vyhodnotenie tohto dôkazu
prvostupňovým súdom nesprávne. Opätovne je preto odvolacie konanie postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm.
b/ O. s. p. Súd však, podľa názoru navrhovateľa vec aj nesprávne právne posúdil, keď za toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno, určil navrhovateľa, hoci ním je nepochybne odporca
vo svojej obrane. Pokiaľ toto pochybenie možno považovať za nesprávne právne posúdenie
veci podľa 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., navrhuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie zmeniť
a prvostupňový rozsudok potvrdiť.
Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je
opodstatnené.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané,
postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či
konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1
O prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené v ust. § 237
O. s. p., v prejednávanej veci nejde z toho dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní
a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch stupňov
rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť
účastníkmi tohto konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa
prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala možnosť konať
pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak neznemožnilo
uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym poriadkom
na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.
V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, z ktorého
dôvodu je dovolanie prípustné.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcim niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale predovšetkým
vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j. uvedenie okolností,
z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Navrhovateľ dovolanie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo k vade, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.).
Inou vadou konania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., na ktorú musí dovolací
súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel
od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej
dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ
namietal, ale jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dohodu účastníkov
o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. 02. 1995 odvolací súd vyhodnotil inak, ako súd prvého
stupňa, pričom dostatočne odôvodnil akými úvahami sa pritom riadil. Dokazovanie
v potrebnom rozsahu sám opakoval podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p. a zabezpečil si tak
rovnocenný podklad pre odlišné zhodnotenie tohto listinného dôkazu.
Pokiaľ ide o hmotnoprávne vady namietnuté v dovolaní podľa ust. § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p., dovolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), okrem iného aj vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak
bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto možno dovolaním napadnúť
nielen právny záver odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu konania, ale aj
posúdenie predbežnej otázky, dôkazného bremena a pod. Treba však uviesť, že v zmysle
ust. § 241 ods. 2 O. s. p., dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové
zistenie.
Dovolateľ v odôvodnení dovolania uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci
odvolacieho súdu vidí najmä v tom, že odvolací súd za toho, kto neuniesol dôkazné bremeno,
určil navrhovateľa, hoci ním je nepochybne odporca vo svojej obrane.
Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom sporu je zo strany navrhovateľa vyvolané
konanie o zaplatenie 800 000,-- Sk s 20%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
1 282 149,-- Sk od 17. 04. 1994 do 16. 04. 1998 a s 15%-ným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 800 000,-- Sk od 17. 04. 1998 do zaplatenia. Uplatnená suma predstavuje časť
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi na úkor navrhovateľa tým, že
navrhovateľovi nebolo umožnené realizovať strešné nadstavby nových bytových jednotiek
podľa ods. 4.3. dohody účastníkov o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania
a odstraňovania vád bytových domov súvisiacich s plnením Uznesenia vlády SR č. 493/91,
ktorá bola uzavretá dňa 18. 08. 1992. Výška bezdôvodného obohatenia podľa dovolateľa
vyplýva z dohody o vyrovnaní záväzkov zo dňa 20. 02. 1995, v ktorej sa uvádza, že
navrhovateľ z vlastných finančných zdrojov zaplatil na dofinancovanie zateplenia nad úroveň
poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu SR sumu 1 282 149,-- Sk.
Bezdôvodným obohatením podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí
sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§§ 456 prvá
veta a 458 ods. 2 O. s. p.).
Účelom citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného
obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava
zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t. j.
v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho
bezdôvodné obohatenie vzniklo. Osobitnou skutkovou podstatou vzniku bezdôvodného
obohatenia je podľa žalobcu plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Za plnenie, kde
právny dôvod odpadol, možno považovať napríklad plnenie, ktoré účastníkovi právneho
vzťahu zostalo po tom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej
zrušenie. Za takéto plnenie možno považovať aj prípad uzavretia dohody o obstaraní veci,
zverenie peňazí na ich kúpu, ktorá sa však neuskutočnila.
Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa na právne
posúdenie predmetu sporu aplikovali správny právny predpis.
V predmetnom prípade sa plnenie, kde právny dôvod odpadol dôvodí ods. 4.3. dohody
účastníkov o postupe realizácie programu dodatočného zatepľovania a odstraňovania vád
bytových domov zo dňa 18. 08. 1992, a to tým, že navrhovateľ nemohol realizovať strešné
nadstavby nových bytových jednotiek. Navrhovateľ pritom z vlastných finančných zdrojov
zaplatil na dofinancovanie zateplenia sumu 1 282 149,-- Sk, ktorá suma je súčasťou ceny
za dielo. Navrhovateľom uplatnená časť bezdôvodného obohatenia vo výške 800 000,-- Sk
(z celkovej sumy vynaložených prostriedkov vo výške 1 282 149,-- Sk), nebola preukázaná
ani po nariadení znaleckých dokazovaní. Odvolací súd v tejto súvislosti správne právne
posúdil, že dôkazné bremeno preukázania výšky bezdôvodného obohatenia zaťažuje
navrhovateľa a nie odporcu.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neopodstatnene napadol vecne správny
rozsudok odvolacieho súdu. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani ďalšie
dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O. s. p., ktoré by mali za následok nesprávnosť rozsudku
odvolacieho súdu a ani vady konania uvedené v § 237 O. s. p., dovolanie navrhovateľa
zamietol podľa § 243b ods. 1 O. s. p.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd mu však napriek tomu nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani
neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová