Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/63/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členov senátu JUDr. Ing. Miroslva Gavalca a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu: U. S., s.r.o., A., zastúpený advokátkou: JUDr. I. P., J., proti

žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, M., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 16092/2006-4 zo dňa 02.01.2007 a o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -92 zo dňa 01.04.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -92 zo dňa 01.04.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -92 zo dňa 01.04.2008 zamietol

žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16092/2006-4 zo dňa

02.01.2007, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Žiline – dodatočný platobný výmer

č. -6065 zo dňa 27.12.2005, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 12

ods. 2 písm. b/, o spotrebnej dani z minerálneho oleja

v znení neskorších predpisov a pri aplikácii § 6 ods. 1 písm. f/ bod 2 citovanej právnej normy

určil žalobcovi ku dňu 24.06.2004 vznik daňovej povinnosti a vyčíslil daňovú povinnosť

oproti daňovému priznaniu vo výške 76 791,-- Sk titulom dane z minerálneho oleja

za zdaňovacie obdobie jún 2004.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania považoval

za preukázané, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. b/

vo výške nezaplatenej dane podľa

tak, ako ju určil a vyrubil prvostupňový správny orgán a preto žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Tvrdenia žalobcu, že predmetná daň k 24.06.2004 bola predplatená

vyhodnotil ako účelovú obranu, pretože podľa prvostupňového súdu je v rozpore s konaním

žalobcu, rovnako aj s obsahom listinných dôkazov, ktoré produkoval. Pretože žalobca

si ku dňu vzniku daňovej povinnosti túto nesplnil, nepreukázal, že povinnosť zaplatiť daň,

ktorá mu bola vyrubená preskúmavaným platobným výmerom zanikla. Rovnako vyslovil

názor, že správne orgány v prvom aj druhom stupni nepochybili pri aplikácii procesnej normy

o správe daní a poplatkov účinného do 31.12.2004, pretože žalobné

dôvody o porušení procesných noriem sú podľa prvostupňového súdu v žalobe uvedené

len všeobecne, nekonkrétne, zameniteľne s inými dôvodmi, pričom žalobca v žalobe

nekonkretizoval k akému pochybeniu zo strany príslušného správneho orgánu prišlo,

pričom krajský súd dospel k záveru, že návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré predkladal

v správnom konaní žalobcu, nepreukázali, že daň ku dňu vzniku daňovej povinnosti bola

zaplatená, resp. daňová povinnosť žalobcu nevznikla.

Žalobný dôvod o existencii rozporu medzi závermi správneho orgánu a stavom

skladových zásob minerálneho oleja, na základe ktorého by bolo možné zistiť príjem a výdaj

minerálneho oleja na rôzne účely, považoval prvostupňový súd za nekonkrétny,

pretože žalobca nenavrhol, akým spôsobom by chcel preukázať tvrdenia, že daň

za predmetných 20 000 kg. minerálneho oleja bola už vopred zaplatená, resp. predplatená.

Žalobca v správnom konaní ani v podanej žalobe nevymedzil skutkové skutočnosti,

ktorými by chcel preukázať dôvodnosť svojich tvrdení teda, že daňovú povinnosť mal

pred 24.06.2004 splnenú.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,

že sa nestotožňuje so závermi, ktoré uviedol Krajský súd v Žiline v napadnutom rozsudku,

pretože skutočnosť, že žalobca mal daň predplatenú vyplynula už aj zo samotného protokolu

o daňovej kontrole zo dňa 21.11.2005, ale aj z daňových priznaní, ktoré podal v priebehu

mesiaca jún 2004, ako aj z reálnych platieb spotrebnej dane. Z uvedeného podľa odvolateľa

vyplynulo, že súd prvého stupňa pri zistení skutkového stavu a pri právnom posúdení veci

pochybil, pretože od začiatku skutočnosti tvrdené žalobcom vyplývali z predloženého

protokolu o daňovej kontrole, ale aj z odvolania podaného proti dodatočnému platobnému

výmeru a tiež zo žaloby. Pokiaľ krajský súd nemal k dispozícii daňové priznania a doklady

o zaplatení spotrebnej dane, uvedené nemôže klásť za vinu žalobcovi.

Spornou otázkou bolo len posúdenie konkrétneho záznamu o prevádzke motorového

vozidla a z neho vyvodený právny záver správcom dane, čo žalobca nepovažoval

za dokazovanie v zmysle , pretože v tomto prípade správca dane nedbal

na zachovanie právom chránených záujmov daňového subjektu, pretože nepostupoval v úzkej

súčinnosti s daňovým subjektom. Nevyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky

vo vzájomnej súvislosti a tiež neprihliadol na skutočný obsah právneho úkonu.

S poukazom na uvedené navrhol žalobca Najvyššiemu súdu SR, aby zrušil

rozhodnutie prvostupňového súdu podľa a vec vrátil podľa

ods. 3 súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že dodaním

minerálneho oleja preukázateľne prepraveného a zapísaného v skladovej evidencii

na energetické účely, na účel pohonnej látky, žalobca naplnil skutkovú podstatu obsiahnutú

v Ďalej konštatoval, že zdaňovacím obdobím žalobcu

nie je kalendárny mesiac, ale podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 písm. b/

bol žalobca povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr

do 3 pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote

aj zaplatiť daň, pretože žalobca nie je daňovým subjektom uvedeným v § 14 ods. 2

, ktorý by bol oprávnený podávať daňové priznanie za konkrétny

kalendárny mesiac. Podľa žalovaného minerálny olej deklarovaný a zapísaný v skladovej

evidencii na energetické účely, mohol žalobca po podaní nulového daňového priznania

a čestného prehlásenia o jeho použití na energetické účely, použiť len na deklarovaný účel.

Pokiaľ žalobca následne zmenil účel použitia minerálneho oleja, vznikla mu aj nová daňová

povinnosť podať daňové priznanie v lehote najneskôr do 3 pracovných dní od vzniku daňovej

povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň.

Žalovaný považuje za jednoznačne preukázané, že žalobca dodal minerálny olej

preukázateľne prepravený a zapísaný v skladovej evidencii na energetické účely, na účely

pohonnej látky. Z tohto dôvodu colné orgány postupovali v súlade so všeobecne záväznými

predpismi, keď žalobcovi vyrubili spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie

jún 2004 vo výške 76 971 Sk.

S poukazom na uvedené, keďže žalovaný považuje preskúmavané rozhodnutia

za vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu a preskúmateľné, navrhol

Najvyššiemu súdu SR, aby potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -92

zo dňa 01.04.2008 ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 Občianskeho súdneho

poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom

v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné

a preto je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdiť. Na základe

uvedeného v súlade s veta prvá v spojení s napadnutý

rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca na územie Slovenskej

republiky doviezol dňa 24.06.2004 z iného členského štátu EÚ 20 000 kg minerálneho oleja

pripojeným vozidlom evidenčné číslo C. X. Y., C. X. A. z J., Česká republika, na územie

Slovenskej republiky. Žalobca za zdaňovacie obdobie dňa 24.06.2004 podal daňové

priznanie, v ktorom deklaroval prijaté množstvo minerálneho oleja vo výške 20 000 kg

pričom v kolónke daň uviedol 0 Sk a výsledná daň 0 Sk. Dňa 26.04.2007 čestne prehlásil, že

tovar – minerálny olej bude použitý pre energetické účely, a to plnenie propánbutánových

fliaš, vykurovanie, stavebníctvo, výrobu vianočných ozdôb a podobne.

Zo záznamu o prevádzke motorového vozidla s dátumom začatia výkonu 24.06.2004

č. 3287039 pre vozidlá ŠPZ C. X. A. a cisterny C. X. Y. vyplynulo, že uvedená preprava sa

týkala minerálneho oleja a uvedené údaje sú identické s údajmi uvedenými v zjednodušenom

sprievodnom doklade pri preprave tovaru v daňovom voľnom obehu na území spoločenstva,

ktoré sú rovnako súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Uvedené skutočnosti neboli

medzi účastníkmi sporné, a neboli zo strany žalobcu počas konania spochybnené.

Dňa 24.06.2004 predmetné vozidlo odišlo z J. a následne vykonávalo podľa

jednotlivých časových údajov nakladanie a vykladanie prepravovanej suroviny po trase z J. do

P., následne do H. a do T., do B. a späť do Č. Rozsah vykládok minerálneho oleja je

špecifikovaný v prvostupňovom správnom rozhodnutí a nebol medzi účastníkmi konania

sporný. Toho dňa žalobca dodal celkové množstvo 9845 kg minerálneho oleja za účelom

pohonnej látky. Rovnako nebolo počas konania spochybnené, že predmetná cisterna do

zásobníka žalobcu vyložila zostatok existujúceho minerálneho v rozsahu 10 155 kg.

Žalobca počas konania nespochybnil dodanie 9845 kg minerálneho oleja ako pohonnej

látky dňa 24.06.2004, ale tvrdil, že za dodávku predmetného množstva minerálneho oleja

ako pohonnej látky mal vopred predplatenú daň. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca

neuniesol dôkazné bremeno pretože nepreukázal dôvodnosť tvrdení o predplatení dane.

Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné množstvo minerálneho oleja

20000 kg malo byť žalobcom použitých na energetické účely a bolo zdanené daňou 0 Sk.

Žalobca nepreukázal, že by uvedené množstvo minerálneho oleja zdanil ako pohonnú látku.

Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca plynouhlovodíky dodal na čerpacie stanice LPG

s určením na pohon motorových vozidiel. Keďže je žalobca povinný podať colnému úradu

daňové priznanie najneskôr do 3 pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti

a v rovnakej lehote aj zaplatiť daň (§ 14 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 písm. d/

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, ďalej

len ), žalobca mal minerálny olej deklarovaný na energetické účely použiť

po podaní nulového daňového priznania len na deklarovaný účel.

Keďže žalobca zmenil účel použitia minerálneho oleja, vznikla mu daňová povinnosť

a zároveň mu vznikla aj nová povinnosť podať daňové priznanie v lehote najneskôr do 3

pracovných dní po vzniku daňovej povinnosti a aj povinnosť v rovnakej lehote zaplatiť daň.

Splnenie uvedenej povinnosti žalobca nepreukázal.

Podľa ak je daňovým dlžníkom prevádzkovateľ

daňového skladu alebo ak je daňovým dlžníkom oprávnený príjemca, ktorý v rámci

podnikania opakovane prijíma minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu,

je povinný najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie vyhotovené

podľa vzoru ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 43

ods. 2 a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Daňové priznanie je povinný podať aj za zdaňovacie

obdobie, v ktorom mu daňová povinnosť nevznikla.

Podľa daňový dlžník neuvedený v ods. 2 je povinný

podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich

po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa daňová povinnosť vzniká aj dňom

dodania alebo dňom použitia minerálneho oleja oslobodeného od dane na iný ako určený

účel, ako aj dňom dodania alebo dňom použitia minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1

písm. f/ druhom bode ako pohonná látka.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ).

Najvyšší súd SR v danom prípade preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov obsiahnutých v odvolaní

a nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného nebolo vydané zákonne.

Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol

vecne správne, keď potvrdil rozhodnutie žalovaného, pretože žalobca nepreukázal,

že by si povinnosť zaplatiť spotrebnú daň z minerálnych olejov za dovoz minerálnych

olejov v množstve 20 000 kg dňa 24.06.2004 splnil podľa príslušných ustanovení

, pretože preukázateľne 9845 kg z dovezeného množstva

minerálneho oleja dňa 24.06.2004 dodal podľa záznamov o prevádzke motorového

vozidla ako pohonnú látku, teda v rozpore s účelom dovozu, ktorý deklaroval

na energetické účely.

Colné orgány preto postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubili

dodatočným platobným výmerom č. -6065 zo dňa 27.12.2005 daňovú

povinnosť oproti daňovému priznaniu, vo výške 76 791 Sk titulom spotrebnej dane

z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie jún 2004. Z uvedených dôvodov Najvyšší

súd SR napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa .

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta

prvá a nepriznal žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech náhradu trov

odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V B. dňa 18. septembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková