Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e1d/374116.c86aec.pdf
PDF · 137.99 KB
No categories available
3Sžf/63/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 63/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členov senátu JUDr. Ing. Miroslva Gavalca a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu: U. S., s.r.o., A., zastúpený advokátkou: JUDr. I. P., J., proti
žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, M., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 16092/2006-4 zo dňa 02.01.2007 a o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/30/2007-92 zo dňa 01.04.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/30/2007-92 zo dňa 01.04.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21S/30/2007-92 zo dňa 01.04.2008 zamietol
žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16092/2006-4 zo dňa
02.01.2007, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Žiline – dodatočný platobný výmer
č. 48919/2005-6065 zo dňa 27.12.2005, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 12
ods. 2 písm. b/, § 13 ods. 2 písm. b/ zák.č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja
v znení neskorších predpisov a pri aplikácii § 6 ods. 1 písm. f/ bod 2 citovanej právnej normy
určil žalobcovi ku dňu 24.06.2004 vznik daňovej povinnosti a vyčíslil daňovú povinnosť
oproti daňovému priznaniu vo výške 76 791,-- Sk titulom dane z minerálneho oleja
za zdaňovacie obdobie jún 2004.
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania považoval
za preukázané, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. b/
zák.č. 98/2004 Z.z. vo výške nezaplatenej dane podľa § 6 ods. 1 písm. f/ bod 1
zák.č. 98/2004 Z.z. tak, ako ju určil a vyrubil prvostupňový správny orgán a preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Tvrdenia žalobcu, že predmetná daň k 24.06.2004 bola predplatená
vyhodnotil ako účelovú obranu, pretože podľa prvostupňového súdu je v rozpore s konaním
žalobcu, rovnako aj s obsahom listinných dôkazov, ktoré produkoval. Pretože žalobca
si ku dňu vzniku daňovej povinnosti túto nesplnil, nepreukázal, že povinnosť zaplatiť daň,
ktorá mu bola vyrubená preskúmavaným platobným výmerom zanikla. Rovnako vyslovil
názor, že správne orgány v prvom aj druhom stupni nepochybili pri aplikácii procesnej normy
zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného do 31.12.2004, pretože žalobné
dôvody o porušení procesných noriem sú podľa prvostupňového súdu v žalobe uvedené
len všeobecne, nekonkrétne, zameniteľne s inými dôvodmi, pričom žalobca v žalobe
nekonkretizoval k akému pochybeniu zo strany príslušného správneho orgánu prišlo,
pričom krajský súd dospel k záveru, že návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré predkladal
v správnom konaní žalobcu, nepreukázali, že daň ku dňu vzniku daňovej povinnosti bola
zaplatená, resp. daňová povinnosť žalobcu nevznikla.
Žalobný dôvod o existencii rozporu medzi závermi správneho orgánu a stavom
skladových zásob minerálneho oleja, na základe ktorého by bolo možné zistiť príjem a výdaj
minerálneho oleja na rôzne účely, považoval prvostupňový súd za nekonkrétny,
pretože žalobca nenavrhol, akým spôsobom by chcel preukázať tvrdenia, že daň
za predmetných 20 000 kg. minerálneho oleja bola už vopred zaplatená, resp. predplatená.
Žalobca v správnom konaní ani v podanej žalobe nevymedzil skutkové skutočnosti,
ktorými by chcel preukázať dôvodnosť svojich tvrdení teda, že daňovú povinnosť mal
pred 24.06.2004 splnenú.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,
že sa nestotožňuje so závermi, ktoré uviedol Krajský súd v Žiline v napadnutom rozsudku,
pretože skutočnosť, že žalobca mal daň predplatenú vyplynula už aj zo samotného protokolu
o daňovej kontrole zo dňa 21.11.2005, ale aj z daňových priznaní, ktoré podal v priebehu
mesiaca jún 2004, ako aj z reálnych platieb spotrebnej dane. Z uvedeného podľa odvolateľa
vyplynulo, že súd prvého stupňa pri zistení skutkového stavu a pri právnom posúdení veci
pochybil, pretože od začiatku skutočnosti tvrdené žalobcom vyplývali z predloženého
protokolu o daňovej kontrole, ale aj z odvolania podaného proti dodatočnému platobnému
výmeru a tiež zo žaloby. Pokiaľ krajský súd nemal k dispozícii daňové priznania a doklady
o zaplatení spotrebnej dane, uvedené nemôže klásť za vinu žalobcovi.
Spornou otázkou bolo len posúdenie konkrétneho záznamu o prevádzke motorového
vozidla a z neho vyvodený právny záver správcom dane, čo žalobca nepovažoval
za dokazovanie v zmysle zák.č. 511/1992 Zb., pretože v tomto prípade správca dane nedbal
na zachovanie právom chránených záujmov daňového subjektu, pretože nepostupoval v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom. Nevyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky
vo vzájomnej súvislosti a tiež neprihliadol na skutočný obsah právneho úkonu.
S poukazom na uvedené navrhol žalobca Najvyššiemu súdu SR, aby zrušil
rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vec vrátil podľa § 221
ods. 3 OSP súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že dodaním
minerálneho oleja preukázateľne prepraveného a zapísaného v skladovej evidencii
na energetické účely, na účel pohonnej látky, žalobca naplnil skutkovú podstatu obsiahnutú
v § 12 ods. 2 písm. b/ zák.č. 98/2004 Z.z. Ďalej konštatoval, že zdaňovacím obdobím žalobcu
nie je kalendárny mesiac, ale podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 písm. b/
zák.č. 98/2004 Z.z. bol žalobca povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr
do 3 pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote
aj zaplatiť daň, pretože žalobca nie je daňovým subjektom uvedeným v § 14 ods. 2
zák.č. 98/2004 Z.z., ktorý by bol oprávnený podávať daňové priznanie za konkrétny
kalendárny mesiac. Podľa žalovaného minerálny olej deklarovaný a zapísaný v skladovej
evidencii na energetické účely, mohol žalobca po podaní nulového daňového priznania
a čestného prehlásenia o jeho použití na energetické účely, použiť len na deklarovaný účel.
Pokiaľ žalobca následne zmenil účel použitia minerálneho oleja, vznikla mu aj nová daňová
povinnosť podať daňové priznanie v lehote najneskôr do 3 pracovných dní od vzniku daňovej
povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň.
Žalovaný považuje za jednoznačne preukázané, že žalobca dodal minerálny olej
preukázateľne prepravený a zapísaný v skladovej evidencii na energetické účely, na účely
pohonnej látky. Z tohto dôvodu colné orgány postupovali v súlade so všeobecne záväznými
predpismi, keď žalobcovi vyrubili spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie
jún 2004 vo výške 76 971 Sk.
S poukazom na uvedené, keďže žalovaný považuje preskúmavané rozhodnutia
za vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu a preskúmateľné, navrhol
Najvyššiemu súdu SR, aby potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/30/2007-92
zo dňa 01.04.2008 ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a preto je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdiť. Na základe
uvedeného v súlade s § 250ja ods. 3 veta prvá OSP v spojení s § 219 OSP napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca na územie Slovenskej
republiky doviezol dňa 24.06.2004 z iného členského štátu EÚ 20 000 kg minerálneho oleja
pripojeným vozidlom evidenčné číslo C. X. Y., C. X. A. z J., Česká republika, na územie
Slovenskej republiky. Žalobca za zdaňovacie obdobie dňa 24.06.2004 podal daňové
priznanie, v ktorom deklaroval prijaté množstvo minerálneho oleja vo výške 20 000 kg
pričom v kolónke daň uviedol 0 Sk a výsledná daň 0 Sk. Dňa 26.04.2007 čestne prehlásil, že
tovar – minerálny olej bude použitý pre energetické účely, a to plnenie propánbutánových
fliaš, vykurovanie, stavebníctvo, výrobu vianočných ozdôb a podobne.
Zo záznamu o prevádzke motorového vozidla s dátumom začatia výkonu 24.06.2004
č. 3287039 pre vozidlá ŠPZ C. X. A. a cisterny C. X. Y. vyplynulo, že uvedená preprava sa
týkala minerálneho oleja a uvedené údaje sú identické s údajmi uvedenými v zjednodušenom
sprievodnom doklade pri preprave tovaru v daňovom voľnom obehu na území spoločenstva,
ktoré sú rovnako súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Uvedené skutočnosti neboli
medzi účastníkmi sporné, a neboli zo strany žalobcu počas konania spochybnené.
Dňa 24.06.2004 predmetné vozidlo odišlo z J. a následne vykonávalo podľa
jednotlivých časových údajov nakladanie a vykladanie prepravovanej suroviny po trase z J. do
P., následne do H. a do T., do B. a späť do Č. Rozsah vykládok minerálneho oleja je
špecifikovaný v prvostupňovom správnom rozhodnutí a nebol medzi účastníkmi konania
sporný. Toho dňa žalobca dodal celkové množstvo 9845 kg minerálneho oleja za účelom
pohonnej látky. Rovnako nebolo počas konania spochybnené, že predmetná cisterna do
zásobníka žalobcu vyložila zostatok existujúceho minerálneho v rozsahu 10 155 kg.
Žalobca počas konania nespochybnil dodanie 9845 kg minerálneho oleja ako pohonnej
látky dňa 24.06.2004, ale tvrdil, že za dodávku predmetného množstva minerálneho oleja
ako pohonnej látky mal vopred predplatenú daň. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca
neuniesol dôkazné bremeno pretože nepreukázal dôvodnosť tvrdení o predplatení dane.
Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné množstvo minerálneho oleja
20000 kg malo byť žalobcom použitých na energetické účely a bolo zdanené daňou 0 Sk.
Žalobca nepreukázal, že by uvedené množstvo minerálneho oleja zdanil ako pohonnú látku.
Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca plynouhlovodíky dodal na čerpacie stanice LPG
s určením na pohon motorových vozidiel. Keďže je žalobca povinný podať colnému úradu
daňové priznanie najneskôr do 3 pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti
a v rovnakej lehote aj zaplatiť daň (§ 14 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 písm. d/
zák.č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, ďalej
len zák.č. 98/2004 Z.z.), žalobca mal minerálny olej deklarovaný na energetické účely použiť
po podaní nulového daňového priznania len na deklarovaný účel.
Keďže žalobca zmenil účel použitia minerálneho oleja, vznikla mu daňová povinnosť
a zároveň mu vznikla aj nová povinnosť podať daňové priznanie v lehote najneskôr do 3
pracovných dní po vzniku daňovej povinnosti a aj povinnosť v rovnakej lehote zaplatiť daň.
Splnenie uvedenej povinnosti žalobca nepreukázal.
Podľa § 14 ods. 2 zák.č. 98/2004 Z.z. ak je daňovým dlžníkom prevádzkovateľ
daňového skladu alebo ak je daňovým dlžníkom oprávnený príjemca, ktorý v rámci
podnikania opakovane prijíma minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu,
je povinný najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie vyhotovené
podľa vzoru ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 43
ods. 2 a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Daňové priznanie je povinný podať aj za zdaňovacie
obdobie, v ktorom mu daňová povinnosť nevznikla.
Podľa § 14 ods. 3 zák.č. 98/2004 Z.z. daňový dlžník neuvedený v ods. 2 je povinný
podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich
po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zák.č. 98/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká aj dňom
dodania alebo dňom použitia minerálneho oleja oslobodeného od dane na iný ako určený
účel, ako aj dňom dodania alebo dňom použitia minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1
písm. f/ druhom bode ako pohonná látka.
Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP).
Najvyšší súd SR v danom prípade preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov obsiahnutých v odvolaní
a nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného nebolo vydané zákonne.
Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol
vecne správne, keď potvrdil rozhodnutie žalovaného, pretože žalobca nepreukázal,
že by si povinnosť zaplatiť spotrebnú daň z minerálnych olejov za dovoz minerálnych
olejov v množstve 20 000 kg dňa 24.06.2004 splnil podľa príslušných ustanovení
zákona č. 98/2004 Z.z., pretože preukázateľne 9845 kg z dovezeného množstva
minerálneho oleja dňa 24.06.2004 dodal podľa záznamov o prevádzke motorového
vozidla ako pohonnú látku, teda v rozpore s účelom dovozu, ktorý deklaroval
na energetické účely.
Colné orgány preto postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubili
dodatočným platobným výmerom č. 48919/2005-6065 zo dňa 27.12.2005 daňovú
povinnosť oproti daňovému priznaniu, vo výške 76 791 Sk titulom spotrebnej dane
z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie jún 2004. Z uvedených dôvodov Najvyšší
súd SR napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta
prvá OSP a nepriznal žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech náhradu trov
odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V B. dňa 18. septembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková