Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3f7/361583.0b5efb.pdf
PDF · 175.81 KB
No categories available
2Sžf/6/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Sžf 6/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Evy
Babiakovej, CSc., v právnej veci žalobcu: U. S., s.r.o., zastúpeného JUDr. I. P., advokátkou,
proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. k. 49147/2008 z 18. novembra 2008, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/2/2009-53 z 3. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/2/2009-53 zo dňa 3. novembra 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 3. novembra 2009 č. k. 21S /2/2009-53 zamietol
žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 49147/2008 zo dňa
18. novembra 2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Žiline – dodatočný
platobný výmer č. 49469/2008-6065 z 3. septembra 2008, ktorým prvostupňový správny
orgán podľa § 12 ods. 2 písm. b) v spojení s § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 98/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebnej dani“) a s poukazom na § 6 ods. 1 písm. f/ bod 2 zákona o spotrebnej dani,
určil žalobcovi ku dňu 30. novembra 2004 vznik daňovej povinnosti a vyčíslil daňovú
povinnosť oproti daňovému priznaniu vo výške 92 235,- Sk titulom dane z minerálneho oleja
použitého ako pohonné hmoty, v množstve 11 825kg za zdaňovacie obdobie november 2004.
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania považoval
za preukázané, že žalobca doviezol z iného členského štátu Európskej únie, z Českej
republiky, na územie Slovenskej republiky dňa 29. novembra 2004 15 000kg minerálneho
oleja, ktorý deklaroval ako palivo, pričom následne dodal 1 650kg minerálneho oleja
ako pohonnú látku inému odberateľovi, čím žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 12
ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani.
Žalobca v zmysle § 13 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani sa stal daňovým
dlžníkom. Podľa § 14 ods. 3 zákona o spotrebnej dani mal žalobca podať najneskôr do troch
pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti daňové priznanie a v rovnakej
lehote zaplatiť daň.
Rovnako potom 30. novembra 2004 daňový subjekt – žalobca odobral od dodávateľa
P. spol. s.r.o. celkové množstvo 22 540kg minerálneho oleja, ktorý deklaroval ako palivo,
pričom po odobratí tohto minerálneho oleja bolo následne dodané celkové množstvo
10 175kg minerálneho oleja ako pohonnej látky.
V dôsledku toho vznikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. b)
zákona o spotrebnej dani, žalobca sa stal daňovým dlžníkom a v zmysle § 14 ods. 3 zákona
o spotrebnej dani mal podať daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní
nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Tieto
skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.
Z obsahu správneho spisu mal krajský súd preukázané, že žalobca vo vzťahu
k dodaniu tovaru, ktorý bol dodaný 29. novembra 2004 podal daňové priznanie k spotrebnej
dani z minerálneho oleja datované 29. novembra 2004, v ktorom uviedol zdaňovacie obdobie
29. novembra 2004 a deklaroval daňové priznanie vo vzťahu k 15.000 kg minerálneho oleja,
ktorý má byť použitý ako palivo, pričom tieto skutočnosti deklaroval aj v čestnom prehlásení
z 29. novembra 2004. Taktiež je zrejmé, že ku dňu 29. novembra 2004 nepodal k tomuto
zdaňovaciemu obdobiu dodatočné daňové priznanie.
Pokiaľ ide o dodávku z 30. novembra 2004, ani k tomuto zdaňovaciemu obdobiu
nepodal daňové priznanie, ani dodatočné daňové priznanie.
Žalobca v konaní pred krajským súdom poukazoval na to, že z iných dovozov
minerálneho oleja, ktoré deklaroval ako pohonná látka, pred dodaním minerálneho oleja
29. novembra 2004 a 30. novembra 2004, mal zaplatenú spotrebnú daň, pričom tvrdil,
že existoval preplatok spotrebnej dane a tvrdil, že predmetnú daň, ktorá mu vznikla za dovoz
minerálneho oleja dňa 29. novembra 2004 a 30. novembra 2004, ako pohonnú látku,
mal už predplatenú.
Krajský súd poukázal na to, že žalobca nespochybnil v dňoch 29. a 30. novembra 2004
dodanie zisteného množstva minerálneho oleja za účelom pohonnej látky, teda nie
na energetické účely, avšak tvrdil, že na základe skorších dodávok a zaplatenia spotrebnej
dane aj dňa 29. novembra 2004 túto daň mal predplatenú a jeho daňová povinnosť
mu nevznikla. Z obsahu správneho spisu však nevyplývajú také dôkazy, ktoré by tieto
tvrdenia žalobcu preukazovali.
Krajský súd zistil, že žalobca v predmetnej komodite podniká od roku 2001,
tzn. minimálne od tejto doby je povinný evidovať na skladových kartách príjem minerálneho
oleja buď ako pohonnú látku alebo na energetické účely.
Pokiaľ žalobca poukazoval na rozpor medzi závermi správneho orgánu
a skutočnosťou, ktorú je možno preukázať porovnaním skladových zásob v určitom časovom
úseku, ktoré mal vo vzťahu k minerálnemu oleju žalobca v rozsahu skladovej a účtovnej
evidencie, z ktorej je možné zistiť pohyb (príjem a dodanie) minerálneho oleja na rôzne účely,
v tomto smere krajský súd skonštatoval, že ani takéto skutkové vymedzenie žalobného
dôvodu a obrany žalobcu v správnom konaní nie je dostatočne konkrétne, a ani v správnom
konaní žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom takýmto porovnaním chcel preukázať
tvrdenia, že daň za predmetné dodané množstvo minerálneho oleja bola už predplatená
29. a 30. novembra 2004.
Tieto skutočnosti, podľa názoru krajského súdu, by bolo možné zistiť iba vtedy,
ak by žalobca predložil účtovné doklady od začiatku svojej podnikateľskej činnosti, doklady
o evidencii príjmu minerálneho oleja, skladové karty, doklady o evidencii výdaja minerálneho
oleja na energetické účely a na účely použitia ako pohonnej látky v súvislosti s obchodovaním
s minerálnymi olejmi, doklady o zaplatení dane z minerálneho oleja a daňovými priznaniami
preukazoval celkový posun, obeh príjmov a výdajov predmetného minerálneho oleja
a použitia minerálneho oleja, či už na energetické alebo na iné účely (ako pohonná látka)
a zaplatenie dane z minerálneho oleja.
Takýmto spôsobom však žalobca ani v správnom konaní, ani v podanej žalobe
nevymedzil skutočnosti, ktorými chcel preukázať, že zaplatenú daň z minerálneho oleja
mal k dispozícii správny orgán pred 29. novembrom 2004, resp. že táto daň bola
29. novembra 2004 a 30. novembra 2004 zaplatená v stanovenej výške.
Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ došlo k zmene spôsobu
použitia minerálneho oleja bol žalobca povinný buď podať dodatočné daňové priznanie,
alebo žiadať o vrátenie dane, ktorým by deklaroval skutočnosti, že predmetný tovar bol
použitý na iné účely než v daňovom priznaní skôr deklarované.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,
že sa nestotožňuje so závermi, ktoré uviedol Krajský súd v Žiline v napadnutom rozsudku,
pretože skutočnosť, že žalobca mal daň predplatenú vyplynula už aj zo samotného protokolu
o daňovej kontrole z 21. novembra 2005, ale aj z daňových priznaní, ktoré podal v priebehu
mesiaca november 2004, ako aj z reálnych platieb spotrebnej dane. Z uvedeného podľa
žalobcu vyplynulo, že súd prvého stupňa pri zistení skutkového stavu a pri právnom posúdení
veci pochybil, pretože od začiatku skutočnosti tvrdené žalobcom vyplývali z predloženého
protokolu o daňovej kontrole, ako aj z odvolania podaného proti dodatočnému platobnému
výmeru a tiež zo žaloby.
Pokiaľ krajský súd nemal k dispozícii daňové priznania a doklady o zaplatení
spotrebnej dane, uvedené nemôže klásť za vinu žalobcovi.
Poukázal tiež na to, že správca dane nemal záujem vykonávať dokazovanie, ktoré
by preukázalo kladný rozdiel v prospech daňového subjektu, pretože v tom prípade
by sa musel vrátiť k samotnému protokolu z 25. novembra 2005 a tento doplniť, opraviť,
alebo dať preskúmať nezávislému znalcovi.
S poukazom na uvedené navrhol žalobca Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
aby zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec vrátil podľa § 221 ods. 3 OSP súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.
K odvolaniu sa podaním z 8. februára 2010 vyjadril žalovaný uvádzajúc,
že dodaním minerálneho oleja preukázateľne prepraveného a zapísaného v skladovej
evidencii na energetické účely, na účel pohonnej látky, žalobca naplnil skutkovú podstatu
obsiahnutú v § 12 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani a poukázal na to, že zdaňovacím
obdobím žalobcu nie je kalendárny mesiac, ale podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2
písm. b) zákona o spotrebnej dani bol žalobca povinný podať colnému úradu daňové
priznanie najneskôr do 3 pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti
a v rovnakej lehote aj zaplatiť daň, pretože žalobca nie je daňovým subjektom uvedeným
v § 14 ods. 2 zákona o spotrebnej dani, ktorý by bol oprávnený podávať daňové priznanie
za konkrétny kalendárny mesiac.
Podľa žalovaného minerálny olej deklarovaný a zapísaný v skladovej evidencii
na energetické účely, mohol žalobca po podaní nulového daňového priznania a čestného
prehlásenia o jeho použití na energetické účely, použiť len na deklarovaný účel. Pokiaľ
žalobca následne zmenil účel použitia minerálneho oleja, vznikla mu aj nová daňová
povinnosť podať daňové priznanie v lehote najneskôr do 3 pracovných dní od vzniku daňovej
povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň.
Žalovaný považoval za jednoznačne preukázané, že žalobca dodal minerálny olej
preukázateľne prepravený a zapísaný v skladovej evidencii na energetické účely, na účely
pohonnej látky. Z tohto dôvodu colné orgány postupovali v súlade so všeobecne záväznými
predpismi, keď žalobcovi vyrubili spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie
november 2004 vo výške 92 235,- Sk.
S poukazom na uvedené, keďže žalovaný považuje preskúmavané rozhodnutia
za vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu a preskúmateľné, navrhol
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne
správny potvrdil, pričom upozornil aj na rozsudky najvyššieho súdu č. k. 3 Sžf 63/2008
z 18. septembra 2008 a č. k. 5 Sžf 97/2008 z 20. októbra 2009, ktorými najvyšší súd potvrdil
rozsudky Krajského súdu v Žiline týkajúce sa žalobcu za dodatočne vyrubenú spotrebnú daň
z minerálnych olejov za zdaňovacie obdobia jún a december 2004.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP
s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 16. februára 2011 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP.
Zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou na daňovom území upravuje
zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. f) sa sadzba dane ustanovuje takto:
skvapalnené plynné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 12 až 2711 19 00
1. určené na použitie, ponúkané na použitie alebo použité ako pohonná látka
- 7 800 Sk/1 000 kg
2. určené na použitie, ponúkané na použitie alebo použité ako palivo -
0,-Sk/1000kg.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) daňová povinnosť vzniká aj dňom dodania alebo dňom
použitia minerálneho oleja oslobodeného od dane na iný ako určený účel, ako aj dňom
dodania alebo dňom použitia minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f) druhom bode
ako pohonná látka.
Podľa § 13 ods. 2 písm. b) daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa
§ 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala na použitie alebo použila
minerálny olej oslobodený od dane na iný ako určený účel, alebo ponúkla na použitie alebo
použila minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. f) druhom bode ako pohonnú látku.
Podľa § 14 ods. 3 daňový dlžník neuvedený v ods. 2 je povinný podať colnému úradu
daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej
povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
Navyše, v obdobnej veci rovnakých účastníkov už najvyšší súd svoj názor na existenciu
daňovej povinnosti žalobcu v súvislosti s dovozom minerálneho oleja zo zahraničia vyslovil
a nevidí dôvod na odklon od tohto rozhodnutia.
Preto sa s rozsudkom krajského súdu ako aj s právnym názorom vysloveným
v rozsudkoch č. k. 3 Sžf 63/2008 zo dňa 18. septembra 2008 a č. k. 5 Sžf 97/2008
zo dňa 20. októbra 2009 stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti
považuje za vhodné doplniť len toľko, že žalobca počas konania nespochybnil dodanie
11 825kg minerálneho oleja ako pohonnej látky dňa 29. a 30. novembra 2004, ale tvrdil,
že za dodávku predmetného množstva minerálneho oleja, ako pohonnej látky, mal vopred
predplatenú daň.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože
nepreukázal dôvodnosť tvrdení o predplatení dane.
Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné množstvo minerálneho
oleja 15 000kg a 22 540kg malo byť žalobcom použitých na energetické účely a bolo
zdanené daňou 0,- Sk, pričom však 1 650kg a 10 175kg minerálneho oleja z celkového
množstva na energetické účely použité nebolo. Žalobca nepreukázal, že by uvedené množstvo
minerálneho oleja zdanil ako pohonnú látku. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca
plynouhlovodíky dodal rôznym odberateľom ako minerálne oleje určené na pohon
motorových vozidiel.
Keďže je žalobca povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr
do 3 pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote
aj zaplatiť daň, žalobca mal minerálny olej deklarovaný na energetické účely použiť
po podaní nulového daňového priznania len na deklarovaný účel.
Keďže žalobca zmenil účel použitia minerálneho oleja, vznikla mu daňová povinnosť
a zároveň mu vznikla aj nová povinnosť podať daňové priznanie v lehote najneskôr
do 3 pracovných dní po vzniku daňovej povinnosti a aj povinnosť v rovnakej lehote zaplatiť
daň. Splnenie uvedenej povinnosti žalobca nepreukázal.
Pokiaľ žalobca namietal predplatenie spotrebnej dane, najvyšší súd dáva
do pozornosti, že uvedený inštitút zákon o spotrebnej dani nepozná. Postup pri zaplatení
vyššej dane, než ako mala byť správne zaplatená podrobne upravuje zákon o spotrebnej dani
v § 15 a nasl., pričom žalobca nepreukázal, že by takýmto spôsobom uplatnil u žalovaného
nárok na vrátenie dane.
Zo stanoviska žalovaného ako aj vyššie uvedených právnych predpisov a skutkových
zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.
Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prvostupňový súd
rozhodol vecne správne, keď potvrdil rozhodnutie žalovaného, pretože žalobca nepreukázal,
že by si povinnosť zaplatiť spotrebnú daň z minerálnych olejov za dovoz minerálnych olejov
v mesiaci november 2004 splnil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebnej
dani.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to,
že tieto sú zhodné s námietkami uvedenými už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, rovnako ako aj v žalobe.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného
prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok
Krajského súdu v Žiline, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 16. februára 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová