Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/6/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Evy

Babiakovej, CSc., v právnej veci žalobcu: U. S., s.r.o., zastúpeného JUDr. I. P., advokátkou,

proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. k. z 18. novembra 2008, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -53 z 3. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -53 zo dňa 3. novembra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 3. novembra 2009 č. k. -53 zamietol

žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 49147/2008 zo dňa

18. novembra 2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Žiline – dodatočný

platobný výmer č. 49469/2008-6065 z 3. septembra 2008, ktorým prvostupňový správny

2

orgán podľa v spojení s

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o spotrebnej dani“) a s poukazom na § 6 ods. 1 písm. f/ bod 2 zákona o spotrebnej dani,

určil žalobcovi ku dňu 30. novembra 2004 vznik daňovej povinnosti a vyčíslil daňovú

povinnosť oproti daňovému priznaniu vo výške 92 235,- Sk titulom dane z minerálneho oleja

použitého ako pohonné hmoty, v množstve 11 825kg za zdaňovacie obdobie november 2004.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania považoval

za preukázané, že žalobca doviezol z iného členského štátu Európskej únie, z Českej

republiky, na územie Slovenskej republiky dňa 29. novembra 2004 15 000kg minerálneho

oleja, ktorý deklaroval ako palivo, pričom následne dodal 1 650kg minerálneho oleja

ako pohonnú látku inému odberateľovi, čím žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 12

ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani.

Žalobca v zmysle § 13 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani sa stal daňovým

dlžníkom. Podľa § 14 ods. 3 zákona o spotrebnej dani mal žalobca podať najneskôr do troch

pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti daňové priznanie a v rovnakej

lehote zaplatiť daň.

Rovnako potom 30. novembra 2004 daňový subjekt – žalobca odobral od dodávateľa

P. spol. s.r.o. celkové množstvo 22 540kg minerálneho oleja, ktorý deklaroval ako palivo,

pričom po odobratí tohto minerálneho oleja bolo následne dodané celkové množstvo

10 175kg minerálneho oleja ako pohonnej látky.

V dôsledku toho vznikla žalobcovi daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. b)

zákona o spotrebnej dani, žalobca sa stal daňovým dlžníkom a v zmysle § 14 ods. 3 zákona

o spotrebnej dani mal podať daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní

nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Tieto

skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Z obsahu správneho spisu mal krajský súd preukázané, že žalobca vo vzťahu

k dodaniu tovaru, ktorý bol dodaný 29. novembra 2004 podal daňové priznanie k spotrebnej

dani z minerálneho oleja datované 29. novembra 2004, v ktorom uviedol zdaňovacie obdobie

29. novembra 2004 a deklaroval daňové priznanie vo vzťahu k 15.000 kg minerálneho oleja,

3

ktorý má byť použitý ako palivo, pričom tieto skutočnosti deklaroval aj v čestnom prehlásení

z 29. novembra 2004. Taktiež je zrejmé, že ku dňu 29. novembra 2004 nepodal k tomuto

zdaňovaciemu obdobiu dodatočné daňové priznanie.

Pokiaľ ide o dodávku z 30. novembra 2004, ani k tomuto zdaňovaciemu obdobiu

nepodal daňové priznanie, ani dodatočné daňové priznanie.

Žalobca v konaní pred krajským súdom poukazoval na to, že z iných dovozov

minerálneho oleja, ktoré deklaroval ako pohonná látka, pred dodaním minerálneho oleja

29. novembra 2004 a 30. novembra 2004, mal zaplatenú spotrebnú daň, pričom tvrdil,

že existoval preplatok spotrebnej dane a tvrdil, že predmetnú daň, ktorá mu vznikla za dovoz

minerálneho oleja dňa 29. novembra 2004 a 30. novembra 2004, ako pohonnú látku,

mal už predplatenú.

Krajský súd poukázal na to, že žalobca nespochybnil v dňoch 29. a 30. novembra 2004

dodanie zisteného množstva minerálneho oleja za účelom pohonnej látky, teda nie

na energetické účely, avšak tvrdil, že na základe skorších dodávok a zaplatenia spotrebnej

dane aj dňa 29. novembra 2004 túto daň mal predplatenú a jeho daňová povinnosť

mu nevznikla. Z obsahu správneho spisu však nevyplývajú také dôkazy, ktoré by tieto

tvrdenia žalobcu preukazovali.

Krajský súd zistil, že žalobca v predmetnej komodite podniká od roku 2001,

tzn. minimálne od tejto doby je povinný evidovať na skladových kartách príjem minerálneho

oleja buď ako pohonnú látku alebo na energetické účely.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozpor medzi závermi správneho orgánu

a skutočnosťou, ktorú je možno preukázať porovnaním skladových zásob v určitom časovom

úseku, ktoré mal vo vzťahu k minerálnemu oleju žalobca v rozsahu skladovej a účtovnej

evidencie, z ktorej je možné zistiť pohyb (príjem a dodanie) minerálneho oleja na rôzne účely,

v tomto smere krajský súd skonštatoval, že ani takéto skutkové vymedzenie žalobného

dôvodu a obrany žalobcu v správnom konaní nie je dostatočne konkrétne, a ani v správnom

konaní žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom takýmto porovnaním chcel preukázať

tvrdenia, že daň za predmetné dodané množstvo minerálneho oleja bola už predplatená

29. a 30. novembra 2004.

Tieto skutočnosti, podľa názoru krajského súdu, by bolo možné zistiť iba vtedy,

ak by žalobca predložil účtovné doklady od začiatku svojej podnikateľskej činnosti, doklady

o evidencii príjmu minerálneho oleja, skladové karty, doklady o evidencii výdaja minerálneho

oleja na energetické účely a na účely použitia ako pohonnej látky v súvislosti s obchodovaním

s minerálnymi olejmi, doklady o zaplatení dane z minerálneho oleja a daňovými priznaniami

preukazoval celkový posun, obeh príjmov a výdajov predmetného minerálneho oleja

a použitia minerálneho oleja, či už na energetické alebo na iné účely (ako pohonná látka)

a zaplatenie dane z minerálneho oleja.

Takýmto spôsobom však žalobca ani v správnom konaní, ani v podanej žalobe

nevymedzil skutočnosti, ktorými chcel preukázať, že zaplatenú daň z minerálneho oleja

mal k dispozícii správny orgán pred 29. novembrom 2004, resp. že táto daň bola

29. novembra 2004 a 30. novembra 2004 zaplatená v stanovenej výške.

Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ došlo k zmene spôsobu

použitia minerálneho oleja bol žalobca povinný buď podať dodatočné daňové priznanie,

alebo žiadať o vrátenie dane, ktorým by deklaroval skutočnosti, že predmetný tovar bol

použitý na iné účely než v daňovom priznaní skôr deklarované.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,

že sa nestotožňuje so závermi, ktoré uviedol Krajský súd v Žiline v napadnutom rozsudku,

pretože skutočnosť, že žalobca mal daň predplatenú vyplynula už aj zo samotného protokolu

o daňovej kontrole z 21. novembra 2005, ale aj z daňových priznaní, ktoré podal v priebehu

mesiaca november 2004, ako aj z reálnych platieb spotrebnej dane. Z uvedeného podľa

žalobcu vyplynulo, že súd prvého stupňa pri zistení skutkového stavu a pri právnom posúdení

veci pochybil, pretože od začiatku skutočnosti tvrdené žalobcom vyplývali z predloženého

protokolu o daňovej kontrole, ako aj z odvolania podaného proti dodatočnému platobnému

výmeru a tiež zo žaloby.

Pokiaľ krajský súd nemal k dispozícii daňové priznania a doklady o zaplatení

spotrebnej dane, uvedené nemôže klásť za vinu žalobcovi.

Poukázal tiež na to, že správca dane nemal záujem vykonávať dokazovanie, ktoré

by preukázalo kladný rozdiel v prospech daňového subjektu, pretože v tom prípade

by sa musel vrátiť k samotnému protokolu z 25. novembra 2005 a tento doplniť, opraviť,

alebo dať preskúmať nezávislému znalcovi.

S poukazom na uvedené navrhol žalobca Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

aby zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec vrátil podľa súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

K odvolaniu sa podaním z 8. februára 2010 vyjadril žalovaný uvádzajúc,

že dodaním minerálneho oleja preukázateľne prepraveného a zapísaného v skladovej

evidencii na energetické účely, na účel pohonnej látky, žalobca naplnil skutkovú podstatu

obsiahnutú v § 12 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebnej dani a poukázal na to, že zdaňovacím

obdobím žalobcu nie je kalendárny mesiac, ale podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2

písm. b) zákona o spotrebnej dani bol žalobca povinný podať colnému úradu daňové

priznanie najneskôr do 3 pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti

a v rovnakej lehote aj zaplatiť daň, pretože žalobca nie je daňovým subjektom uvedeným

v § 14 ods. 2 zákona o spotrebnej dani, ktorý by bol oprávnený podávať daňové priznanie

za konkrétny kalendárny mesiac.

Podľa žalovaného minerálny olej deklarovaný a zapísaný v skladovej evidencii

na energetické účely, mohol žalobca po podaní nulového daňového priznania a čestného

prehlásenia o jeho použití na energetické účely, použiť len na deklarovaný účel. Pokiaľ

žalobca následne zmenil účel použitia minerálneho oleja, vznikla mu aj nová daňová

povinnosť podať daňové priznanie v lehote najneskôr do 3 pracovných dní od vzniku daňovej

povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň.

Žalovaný považoval za jednoznačne preukázané, že žalobca dodal minerálny olej

preukázateľne prepravený a zapísaný v skladovej evidencii na energetické účely, na účely

pohonnej látky. Z tohto dôvodu colné orgány postupovali v súlade so všeobecne záväznými

predpismi, keď žalobcovi vyrubili spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie

november 2004 vo výške 92 235,- Sk.

S poukazom na uvedené, keďže žalovaný považuje preskúmavané rozhodnutia

za vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu a preskúmateľné, navrhol

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne

správny potvrdil, pričom upozornil aj na rozsudky najvyššieho súdu č. k.

z 18. septembra 2008 a č. k. z 20. októbra 2009, ktorými najvyšší súd potvrdil

rozsudky Krajského súdu v Žiline týkajúce sa žalobcu za dodatočne vyrubenú spotrebnú daň

z minerálnych olejov za zdaňovacie obdobia jún a december 2004.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá

s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 16. februára 2011 podľa a v spojení s veta

prvá .

Zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou na daňovom území upravuje

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. f) sa sadzba dane ustanovuje takto:

skvapalnené plynné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 12 až 2711 19 00

1. určené na použitie, ponúkané na použitie alebo použité ako pohonná látka

- 7 800 Sk/1 000 kg

2. určené na použitie, ponúkané na použitie alebo použité ako palivo -

0,-Sk/1000kg.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b) daňová povinnosť vzniká aj dňom dodania alebo dňom

použitia minerálneho oleja oslobodeného od dane na iný ako určený účel, ako aj dňom

dodania alebo dňom použitia minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. f) druhom bode

ako pohonná látka.

Podľa § 13 ods. 2 písm. b) daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa

§ 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala na použitie alebo použila

minerálny olej oslobodený od dane na iný ako určený účel, alebo ponúkla na použitie alebo

použila minerálny olej uvedený v § 6 ods. 1 písm. f) druhom bode ako pohonnú látku.

Podľa § 14 ods. 3 daňový dlžník neuvedený v ods. 2 je povinný podať colnému úradu

daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej

povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré

vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Navyše, v obdobnej veci rovnakých účastníkov už najvyšší súd svoj názor na existenciu

daňovej povinnosti žalobcu v súvislosti s dovozom minerálneho oleja zo zahraničia vyslovil

a nevidí dôvod na odklon od tohto rozhodnutia.

Preto sa s rozsudkom krajského súdu ako aj s právnym názorom vysloveným

v rozsudkoch č. k. zo dňa 18. septembra 2008 a č. k.

zo dňa 20. októbra 2009 stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti

považuje za vhodné doplniť len toľko, že žalobca počas konania nespochybnil dodanie

11 825kg minerálneho oleja ako pohonnej látky dňa 29. a 30. novembra 2004, ale tvrdil,

že za dodávku predmetného množstva minerálneho oleja, ako pohonnej látky, mal vopred

predplatenú daň.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože

nepreukázal dôvodnosť tvrdení o predplatení dane.

Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné množstvo minerálneho

oleja 15 000kg a 22 540kg malo byť žalobcom použitých na energetické účely a bolo

zdanené daňou 0,- Sk, pričom však 1 650kg a 10 175kg minerálneho oleja z celkového

množstva na energetické účely použité nebolo. Žalobca nepreukázal, že by uvedené množstvo

minerálneho oleja zdanil ako pohonnú látku. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca

plynouhlovodíky dodal rôznym odberateľom ako minerálne oleje určené na pohon

motorových vozidiel.

Keďže je žalobca povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr

do 3 pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote

aj zaplatiť daň, žalobca mal minerálny olej deklarovaný na energetické účely použiť

po podaní nulového daňového priznania len na deklarovaný účel.

Keďže žalobca zmenil účel použitia minerálneho oleja, vznikla mu daňová povinnosť

a zároveň mu vznikla aj nová povinnosť podať daňové priznanie v lehote najneskôr

do 3 pracovných dní po vzniku daňovej povinnosti a aj povinnosť v rovnakej lehote zaplatiť

daň. Splnenie uvedenej povinnosti žalobca nepreukázal.

Pokiaľ žalobca namietal predplatenie spotrebnej dane, najvyšší súd dáva

do pozornosti, že uvedený inštitút zákon o spotrebnej dani nepozná. Postup pri zaplatení

vyššej dane, než ako mala byť správne zaplatená podrobne upravuje zákon o spotrebnej dani

v § 15 a nasl., pričom žalobca nepreukázal, že by takýmto spôsobom uplatnil u žalovaného

nárok na vrátenie dane.

Zo stanoviska žalovaného ako aj vyššie uvedených právnych predpisov a skutkových

zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie

žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.

Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prvostupňový súd

rozhodol vecne správne, keď potvrdil rozhodnutie žalovaného, pretože žalobca nepreukázal,

že by si povinnosť zaplatiť spotrebnú daň z minerálnych olejov za dovoz minerálnych olejov

v mesiaci november 2004 splnil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebnej

dani.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to,

že tieto sú zhodné s námietkami uvedenými už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu, rovnako ako aj v žalobe.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré

žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného

prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok

Krajského súdu v Žiline, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu ako vecne správny podľa

a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 16. februára 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová