Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/39/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., Z., H., zast. J.,

advokátom, F., X., proti žalovanému: M., S., S., zast. J., advokátkou, G., X., o zaplatenie

251 323,80 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -282 zo dňa 15. januára 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-282 zo dňa 15. januára 2007 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

251 323,80 Sk a úrok z omeškania 16 % odo dňa 28. 04. 1993 do zaplatenia a nahradiť trovy

konania 102 701,-- Sk na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené

právo na zaplatenie ceny za dodávku 79 ks ošípaných v celkovej hodnote 251 323,80 Sk,

ktoré žalobca dodal žalovanému dňa 1. apríla 1993, podľa faktúry č. 244/32 zo dňa

01. 04. 1993, splatnej 28. 04. 1993. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dodal

žalovanému dňa 01. 04. 1993 ošípané v uvedenom množstve a hodnote, sporné bolo, či

žalovaný splnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu vzhľadom na platby, ktoré žalovaný

žalobcovi zaplatil. Za dodávky ošípaných, ktorých zaplatenie je predmetom sporu

a žalovanému boli vyfakturované faktúrou č. 244/32, žalovaný uvedenú faktúru nezaplatil.

Z prehľadu predloženého žalobcom, ku dňu podania žaloby (02. 08. 1993) vyplýva, že

žalobca evidoval voči žalovanému dlh v celkovej výške 1 845 493,70 Sk. V priebehu konania

mu žalovaný v roku 1994 viacerými platbami zaplatil bez určenia konkrétneho záväzku

celkom 855 119,30 Sk. Žalobca prijaté plnenie v súlade s ust. § 330 ods. 2 Obch. zák.

započítal najprv na úroky z omeškania z dlžných súm v celkovej výške 474 004,-- Sk

a zvyšok (281 115,-- Sk) na vyrovnanie nedoplatku z faktúry č. 159/32 vo výške

308 324,-- Sk a na čiastočnú úhradu faktúry č. 191/32, znejúcu na sumu 282 240,-- Sk, čím sa

uvedený dlh znížil na čiastku 1 464 378,70 Sk. Z obsahu znaleckého posudku znalca

I. č. 29/2006 vyplýva, že v roku 1993 za dodávky ošípaných žalobca vyfakturoval

žalovanému sumu 2 630 649,60 Sk, pričom žalobca od žalovaného prijal sumu

2 626 649,60 Sk. Uvedené zistenie znalca súhlasí aj s údajmi uvedenými v evidencii žalobcu.

Znalec však v znaleckom posudku nezohľadnil, že žalovaný z uvedenej sumy 985 374,40 Sk

uhradil za spoločnosť S.. Žalovaný uhradil uvedenú sumu bezhotovostným prevodom, a to:

pri úhrade vo výške 422 910,40 Sk, ktorá bola pripísaná dodávateľovi – žalobcovi na účet

12. 03. 1993, bol uvedený variabilný symbol 6432, čo zodpovedalo zostatku pohľadávky

za dodané ošípané pre S., S., fakturované faktúrou č. 64/32, pri úhrade sumy 565 464,-- Sk,

ktorá bola pripísaná dodávateľovi – žalobcovi na účet 22. 03. 1993, bol uvedený variabilný

symbol 9032, čo zodpovedalo pohľadávke za dodané ošípané pre S., S., fakturované faktúrou

90/32. Z uvedeného je teda zrejmé, že pohľadávky žalobcu voči spoločnosti S., S. boli

uhradené, a preto vo svojom účtovníctve žalobca správne vykazuje neuhradené pohľadávky

z roku 2003 voči žalovanému, a to v celkovej sume 505 526,40 Sk, po započítaní úhrady

prijatej v roku 2006 vo výške 484 848,-- Sk. Žalobca plnenie prijaté v roku 2006 v sume

484 848,-- Sk v súlade s ust. § 330 Obch. zák. započítal najprv na úroky z omeškania

s úhradou faktúry č. 159/32 zo dňa 12. 03. 1993, splatnej dňa 26. 03. 1993, a preto je nárok

žalobcu na zaplatenie sumy 251 323,80 Sk v plnom rozsahu opodstatnený. Základnou otázkou

pre posúdenie dôvodnosti obrany žalovaného, ktorá spočíva v tvrdení, že kúpnu cenu

za dodávku ošípaných vyfakturovanú faktúrou č. 159/32 zo dňa 12. 03. 1993, splatnou

26. 03. 1993, je zistenie, či skutočne žalovaný kúpnu cenu žalobcovi zaplatil. Žalovaný

v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že kúpnu cenu za dodávky ošípaných

vyfakturovaných faktúrou č. 244/32 zo dňa 14. 04. 1993 uhradil. Znaleckým posudkom, ako

aj stanoviskom audítora nebolo preukázané zaplatenie predmetnej faktúry, a preto súd

neprihliadol na tvrdenia žalovaného o zaplatení vyfakturovanej sumy v plnom rozsahu.

Pretože žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu podľa § 447 Obch. zák., súd

žalovaného zaviazal na zaplatenie kúpnej ceny. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369

ods. 1 v spojení s Obch. zák. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namietal, že súd vo veci rozhodol

v jeho neprítomnosti napriek tomu, že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a požiadal

o odročenie pojednávania. V čase podania žiadosti o odročenie pojednávania, nemal

k dispozícii žiadny doklad o tom, že jeho právna zástupkyňa má plánované lekárske

vyšetrenie (jednalo sa o lekárske vyšetrenie v zahraničí). Následne bola jeho právna

zástupkyňa hospitalizovaná v nemocnici V.. Pokiaľ ide o skutkový stav veci uviedol, že dlžnú

sumu uhradil, o čom súdu predložil dôkazy, avšak z príčin mu neznámych, žalobca započítal

túto úhradu na plnenie za spoločnosť S. a ďalej evidoval pohľadávku voči žalovanému. Súd

dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený započítať úhradu poskytnutú žalobcovi žalovaným

na úhradu na plnenie za spoločnosť S.. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Uviedol ďalej, že

žalobca nemal právny dôvod žiadať od žalovaného úhradu jeho pohľadávok voči tretím

osobám, ktorých záväzok žalovaný nikdy neprevzal, ani k záväzku nepristúpil, v čase

odoberania tovaru od žalobcu už nebol konateľom tejto spoločnosti a ako jeden

zo spoločníkov spoločnosti S.. neručí a nezodpovedá za záväzky tejto spoločnosti.

Skutočnosť, že uhradil svoje záväzky voči žalobcovi v plnom rozsahu potvrdil aj znalec I.,

ktorý v znaleckom posudku, vypracovanom pre účely tohto konania, jednoznačne dospel

k záveru, že žalovaný uhradil svoje záväzky voči žalobcovi v plnom rozsahu. Popiera

akékoľvek plnenie z jeho strany za spoločnosť S.. a ani nemal dôvod, a ani úmysel plniť

za túto spoločnosť. Podľa jeho názoru, variabilný symbol, ktorý zodpovedá číslu faktúry,

nemôže byť dostatočným dôkazom o tom, že niekto plní za tretiu osobu. Rozhodujúcim

údajom preto, kto záväzok plní, je označenie dlžníka. Vytýka súdu, že vo svojom rozhodnutí

sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že na účet žalobcu poukázal dňa 18. 08. 1994

sumu 600 000,-- Sk, dňa 25. 08. 1994 sumu 200 000,-- Sk, a taktiež sumu 703 901,50 Sk, hoci

mu to odvolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 10. 02. 2005 uložil a Krajský súd

v Košiciach bol povinný tak učiniť v prítomnosti oboch strán. Súd sa však touto otázkou

v konaní vôbec nezaoberal a právny názor odvolacieho súdu, ktorý je pre neho záväzný,

vôbec nerešpektoval. Nesúhlasí zároveň s tvrdením, že plnenie poskytnuté žalovaným v roku

2006 vo výške 484 848,-- Sk bolo započítané na úhradu úrokov z omeškania s úhradou

faktúry č. 159/32, splatnej 26. 03. 1993. Platbu v uvedenej výške, ktorú žalobca prijal

od žalovaného v roku 2006, je platbou, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi

na základe právoplatného rozhodnutia súdu z titulu kúpnej ceny za tovar, ktorú žalobca

vyfakturoval faktúrou č. 263/32. Skutočnosť, že žalobca túto platbu započítal na úroky

z omeškania s úhradou faktúry č. 159/32, považuje žalovaný za absurdné a v rozpore

minimálne s dobrými mravmi. Týmto postupom súd prvého stupňa opätovne nedostatočne

zistil skutkový stav, v dôsledku čoho vyvodil nesprávny právny záver. Tvrdí, že uhradil dlžnú

sumu vyfakturovanú faktúrou č. 159/32, a to dňa 22. 03. 1993, a preto nemohol žalobcovi

vzniknúť nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť

a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

a po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že

odvolanie je dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je právo žalobcu voči

žalovanému na zaplatenie 251 323,80 Sk ako kúpnej ceny za dodávku 79 ks ošípaných, ktorú

žalobca vyúčtoval faktúrou č. 244/32 z 15. 04. 1993. Súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatňovanú sumu v neprítomnosti žalovaného, napriek

tomu, že právna zástupkyňa žalovaného požiadala podaním zo dňa 09. 01. 2007, ktoré bolo

súdu doručené 12. 01. 2007, o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu

pojednávania vzhľadom na pobyt v zahraničí (ČR), z dôvodu vopred plánovaného lekárskeho

vyšetrenia. Doklad k žiadosti o odročenie pojednávania pripojený nebol. Následne

od 19. 01. 2007 bola právna zástupkyňa žalovaného práceneschopná (viď potvrdenie

o práceneschopnosti). V predmetnom prípade súd prvého stupňa konal a rozhodoval

v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyni, napriek tomu, že táto požiadala

o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd porušil právo žalovaného na súdnu

ochranu tým, že svojím postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, a tým

brániť svoje práva a oprávnené záujmy.

Pokiaľ ide o skutkový stav, zistený súdom prvého stupňa, možno konštatovať, že

krajský súd opätovne nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho vyvodil

i nesprávny právny záver. Žalobca sa podaným návrhom domáha, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 251 323,80 Sk s príslušenstvom z titulu

neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar (ošípané), ktorú žalobca žalovanému vyfakturoval

faktúrou č. 244/32. Medzi účastníkmi nie je sporné, že dodávka bola realizovaná. Sporným je

zánik záväzku žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, a to na základe viacerých platieb žalovaného,

poskytnutých žalobcovi v rokoch 1993 a 1994. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení

uložil súdu prvého stupňa pre posúdenie dôvodnosti práva žalobcu, vykonať dokazovanie

ohľadne všetkých platieb žalovaného realizovaných v prospech žalobcu, a to za účasti oboch

účastníkov konania. Prvostupňový súd sa s rozpornými tvrdeniami zo strany oboch

účastníkov dostatočne nevysporiadal a bez výsluchu žalobcu i žalovaného vo veci opätovne

rozhodol. Vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva a uložil

znalcovi, aby zistil, či žalovaný uhradil faktúru žalobcu č. 244/32 zo dňa 15. 04. 1993.

Napriek záverom znalca v znaleckom posudku, súd sa s namietanými skutočnosťami

dostatočne nevysporiadal a tento dôkaz vyhodnotil ako nedostatočný.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu je potrebné vykonať dokazovanie ohľadne

všetkých platieb žalovaného realizovaných v prospech žalobcu v rozhodnom období, a to

za účasti oboch účastníkov konania, prihliadnuc pritom aj na zápočet žalobcu v prospech

tretej osoby, a až z výsledku takto vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver o tom, či

došlo, resp. nedošlo k zániku predmetnej pohľadávky žalobcu. Za tým účelom je potrebné,

aby si súd zadovážil i spisy z ďalších sporov prebiehajúcich medzi účastníkmi konania

z rovnakého právneho titulu, ktoré s predmetným skutkovým stavom súvisia.

Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 221

ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. V zmysle , je súd prvého stupňa viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. septembra 2008

JUDr. Margita Fridová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová