Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/7/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P. Š., Z. C. O. H.,

zast. JUDr. M. P., F. proti ţalovanému: MVDr. R. A., súkromný podnikateľ, S.,

zast. advokátkou: JUDr. A. H. – R., G., o zaplatenie 251 323,80 Sk s príslušenstvom, na

odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. – 445

zo dňa 30. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. zo dňa 30. septembra 2009 o d m i e t a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. k. , - 245 zo dňa 19. 11. 2009 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. – 445 zo dňa

30. 09. 2009 rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy

konania v sume 4 555,08 Eur.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa návrhom na začatie konania

domáhal zaviazať ţalovaného zaplatiť sumu 251 323,80 Sk a nahradiť trova konania titulom

úhrady faktúry č. X. zo dňa 04. 03. 1993 splatnej 28. 04. 1993, ktorou ţalovanému fakturoval

dodávku ošípaných v počte 79 kusov dodaných v celkovej hodnote 251 323,80 Sk dodaných

01. 04. 1993.

Z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca v roku 1993 dodal šesť dodávok

ošípaných, ktoré fakturoval faktúrami č. X., X., X., X., X. a X. Z predloţeného zoznamu

pohľadávok zistil, ţe z faktúry č. X. zostalo uhradiť 0 Sk, z faktúry č. X. zostalo uhradiť sumu

2

808 323,60 Sk, z faktúry č. X. zostalo uhradiť 282 240 Sk, z faktúry č. X. zostalo uhradiť a

sumu 518 758,30 Sk z faktúry č. X. zostalo uhradiť sumu 251 323,80 Sk a z faktúry č. X.

sumu 484 848 Sk spolu 1 360 645,70 Sk Uviedol, ţe ţalobca potvrdil, ţe v roku 1994 od 17.

08. 1994 do 12. 09. 1994 ţalovaný zaplatil sumu 855 119,30 Sk, ktoré platby ţalobca

započítal najprv na úroky a potom na istinu. Keďţe úhrada čiastkových plnení činila

855 119,30 Sk a úroky činili 473 004 Sk rozdielna suma 382 115 bola ţalobcom započítaná

na úhradu pohľadávky 308 324 Sk dodávky jatočných zvierat zo dňa 01. – 02. 03. 1993. Po

zaplatení faktúr č. X., X., X., X. zostalo ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 1 337 478 Sk.

Z podania ţalobcu zo dňa 31. marca 2009 vyplýva, ţe MVDr. R. A. bez toho, aby určil účel

platby zaplatil Ing. P. Š. sumy 164 408,90 Sk, 200 000 Sk, 260 000 Sk, 100 000 Sk, 100 000

Sk, 100 000 Sk, 30 710 Sk, spolu 855 119,30 Sk. Z obsahu podania konajúci súd zistil, ţe ku

dňu 31. 03. 2009 ţalovaný ţalobcovi dlhuje na istine sumu spolu 819 999,80 Sk. Zo

samotného vyjadrenia ţalobcu zistil, ţe ţalovaný zaplatil ţalobcovi spolu 855 119,30 Sk,

pričom dlh na istine ku dňu 31. 03. 2009 predstavoval sumu 819 999,80 Sk.

Za zásadnú otázku konajúci súd označil, či ţalobca postupoval správne,

keď ţalovanému zaplatenú sumu započítal na úroky z omeškania. Citoval ustanovenie

, . Konštatoval,

ţe postup ţalobcu, ktorým zaplatené sumy započítal na úhradu úrokov z omeškania

bol nesprávny, keďţe prioritne je právom dlţníka, aby pri plnení určil, ktorý záväzok, alebo

ktorú časť záväzku plní. Určiť sa môţe na konkrétnu zmluvu, alebo faktúru. Keďţe sa jedná

o dispozitívne ustanovenie , strany môţu v zmluve zvoliť právo voľby

veriteľovi. Ak ho veriteľ nemá a dlţník nevyţaduje, bude sa postupovať podľa pravidiel

v . Z obsahu podania zaloţeného v spise 13 Cb 8942/1993

č. l. 174, konajúci súd zistil, ţe ţalovaný sa zaviazal s novými dodávkami ošípaných v roku

1994, postupne splácať aj svoj záväzok z roku 1993. Z uvedeného teda vyplývalo, ţe účastníci

sa dohodli, ţe peňaţné plnenia poskytnuté ţalovaným sa započítavajú na zaplatenie istiny

a nie na úroky z omeškania. Pokiaľ ţalobca započítal platby na roky z omeškania porušil

dohodu, a preto je jeho poukaz na ustanovenie právne

bezvýznamný. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe záväzky

za dodávky jatočných zvierat ošípaných roku 1993 vrátane zaplatenia faktúry č. X.

je pravdivé a aj v prípade ak by ţalobca započítal zaplatenie platby na úroky z omeškania

ţalovaný svoj záväzok voči ţalobcovi splnil. Medzi účastníkmi konania za nesporné označil,

ţe k uvedenému termínu dlhoval ţalovaný ţalobcovi sumu 819 999,80 Sk za úhrady faktúr

3

X., X., X.a za nesporné označil aj to, ţe suma 985 948 Sk zaplatená ţalovaným bola

ţalobcom započítaná na dlh obchodnej spoločnosti S. R., s. r. o. Za chybný postup označil

postup ţalobcu, keď hore uvedené sumy započítal na plnenie ţalovaného za spoločnosť S. R.,

s. r. o. / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ObdoV 6/2001 /. O náhrade trov

konania rozhodol podľa

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. – 445 zo dňa

30. 09. 2009 doručenom ţalobcovi neúspešne 23. 10. 2009 opakovaným doručením

a uloţením 26. 10. 2009 podal odvolanie advokát JUDr. P. T., podaním doručeným

Krajskému súdu v Košiciach 29. 12. 2009, ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť na nové konanie. Poukázal na spis sp.zn. č. l. 174, z ktorého

jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný sa zaviazal s novými dodávkami ošípaných v roku 1994

postupne splácať aj svoj záväzok z roku 1993. Z uvedeného teda podľa ţalobcu je zrejme,

ţe účastníci sa dohodli, ţe peňaţné plnenia poskytnuté ţalovaným sa započítajú na zaplatenie

istiny a nie na úroky z omeškania, a teda ak ţalobca započítal platby na úroky z omeškania

porušil dohodu, a preto je poukaz na ustanovenie

bezvýznamný. Za pochybenie súdu označil aj tú skutočnosť, ktorá sporná nie je ţe, suma

985 848 Sk zaplatená ţalovaným bola započítaná ţalobcom na dlh obchodnej spoločnosti S.

R., s. r. o. Za nesprávne vyhodnotenie konajúceho súdu označil podanie ţalobcu zaloţené

v spise sp. zn. č. l. 174 tak, ţe účastníci si dohodli, ţe peňaţné plnenie

poskytnuté ţalovaným započítané na zaplatenie istiny a a nie na úroky z omeškania, nakoľko

toto nie je pravda. Dohoda medzi účastníkmi nebola o splácaní istín, ale o splácaní záväzku

za rok 1993, pod ktorý patria istiny aj úroky z omeškania. Ţalovaný neurčil

ani v jednom prípade ktorú faktúru plní, a preto ţalobca postupoval oprávnene,

keď postupoval v zmysle ustanovenia . Ţalobca

je presvedčený, ţe ţalovaný dostatočne neučil účel platieb, a preto ţalobca postupoval

správne, keď postupoval podľa ustanovenia , čiţe platby

bez určenia započítal podľa časového hľadiska na záväzok splatný na úroky a potom na istiny

a to v rozsahu v akom sa vzájomne kryli. Za pochybenie označil, keď v odôvodnení

napadnutého rozsudku je odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

ObdoV 6/2001, nakoľko tento rozsudok sa týka veci medzi tými istými

účastníkmi o zaplatenie 484 848 Sk, ktorým v rámci dovolacieho konania zrušil rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 10. 1999, č. k. -85 a vec vrátil

na ďalšie konanie.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1

bez nariadenia pojednávania podľa Z predloţených dokladov zistil,

ţe ţalobca ţalobou zo dňa 02. 09. 1993 uplatnil právo na zaplatenie sumy 251 323,80 Sk

ako právo na zaplatenie faktúry č. X.. Rozsudkom č. k. z 01. 12. 1994 Krajský

súd v Košiciach návrhu vyhovel. O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol

ako súd odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa

19. júna 1995 tak, ţe napadnuté rozhodnutie zrušil. V novom konaní rozhodol Krajský súd

v Košiciach rozsudkom č. k. -169 zo dňa 13. 02. 2003 tak, ţe návrh

zamietol. O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací uznesením č. k. – 220 zo dňa 10. 02. 2005 tak,

ţe napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Vo veci bolo nariadené

znalecké šetrenie, na základe ktorého výsledku rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom

č. k. -282 zo dňa 15. 01. 2007 tak, ţe ţalovaného zaviazal ţalobcovi

zaplatiť sumu 251 323,80 Sk a úrok z omeškania 16 % odo dňa 28. 04. 1993 do zaplatenia.

O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu list č. 286 rozhodol ako súd odvolací súd, Najvyšší súd

Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2008 list č. 307 tak, ţe rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. 01. 2007, č. k. –285 zrušil a vec

vrátil na nové konanie. Na základe tohto rozhodnutia konal v novom konaní Krajský súd

v Košiciach rozsudkom č. k. –445 zo dňa 30. 09. 2009 tak, ţe návrh

zamietol, ktoré rozhodnutie je predmetom odvolania a skutkový stav odôvodnenia,

ktoré je popísaný hore vyššie. Toto rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi JUDr.

M. P. uloţením 26. 10. 2009, to jest posledný deň na podanie odvolania bol 10. 11. 2009.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu 20. 05. 2010 namietal,

ţe odvolanie vo veci zaslal po zákonnej lehote. Z vyjadrenia ţalovaného je zrejmé,

ţe ţalobca odovzdal odvolanie zo dňa 30. 10. 2009 na poštovú prepravu dňa 10. 11. 2009,

teda jeden deň pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania 11. 11. 2009. Toto

odvolanie došlo Okresnému súdu Košice jeden deň po uplynutí zákonnej lehoty na podanie

odvolania na Okresný súd v Košiciach, a teda nebolo moţné aby nepríslušný Okresný súd

Košice postúpil odvolanie ţalobcu na miestne príslušný súd Krajský súd v Košiciach.

S odvolaním sa na ustanovenie a lehota zachovaná

nebola, a preto odvolanie navrhol odmietnuť.

5

Na dotaz súdu zo dňa 08. 02. 2011 reagoval ţaloba prostredníctvom JUDr. D.S,

v ktorom uviedol, ţe ţalobca v lehote na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého

stupňa odvolanie riadne označil, a teda adresoval Krajskému súdu v Košiciach, Avšak

v zákonnej lehote omylom obálku s označením Okresný súd Košice podal na podacej pošte

dňa 10. 11. 2009, keď posledný deň na podanie odvolania bol 12. 11. 2009. Odvolanie došlo

na Okresný súd Košice, na nepríslušný súd 12. 11. 2009, teda v lehote na podanie odvolania.

Po otvorení obálky na Okresnom súde bolo z podaného odvolania podľa ţalobcu zrejmé,

ţe toto bolo adresované Krajskému súdu v Košiciach. Za nepochybné onačil, ţe pošta

prichádza v ranných hodinách, z čoho moţno vyvodiť, ţe v uvedený deň to jest 12. 11. 2009

bolo moţné bez akejkoľvek prekáţky odovzdať odvolanie príslušnému súdu v Košiciach

a nebolo potrebné skúmať z čísla konania a podľa účastníkov konania, či podanie patrí

Okresnému súdu Košice. Citoval ustanovenie , s poukazom na ktoré

ustanovenie podľa neho naplnil podmienky pre uznania odvolania. Ţalobca poţiadal

ţiadosťou zo dňa 22. 12. 2009 Okresný súd Košice I. o zaslanie písomnosti Krajskému súdu

v Košiciach, ktorá ţiadosť bola doručená Okresnému súdu Košice I. dňa 29. 12. 2009

a Krajskému súdu v Košiciach 08. 01. 2010. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie uznať

ako podané v zákonnej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1,

bez nariadenia pojednávania. Ako prvou otázkou sa zaoberal, či

odvolanie ţalobcu bolo podané v zákonnej lehote.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému

smeruje / /.

V danom prípade je jednoznačné, ţe účastník odvolanie nepodal v lehote 15 dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smerovalo. Účastník podal

odvolanie na súde proti ktorému rozhodnutie smerovalo po zákonnej lehote, podaním

doručeným Krajskému súdu 29. 12. 2009.

Účastník konania odvolanie podal v zákonnej lehote 12. 11. 2009 na nepríslušný súd

ako sám uvádza v jeho podaní zo dňa 28. 02. 2011 ale podľa jeho názoru bolo vecou

Okresného súdu, ten istý deň odvolanie odovzdať príslušnému súdu.

6

Základnou otázkou je či, v prípade, keď účastník konania podal posledný deň

zákonnej lehoty na podanie odvolania, odvolanie na nepríslušný súd je moţné odvolanie

povaţovať ako podané v zákonnej lehote, z dôvodu, ţe bolo vecou nepríslušného súdu

na ktorý súd bolo odvolanie v posledný deň zákonnej lehoty podané, aby odvolanie postúpil

v tento deň na súd príslušný. Je pravdou ţe v danom prípade odvolanie na hlavičkovom

papieri smerovalo podľa označenia súdu príslušnému, ale posledný deň lehoty na podanie

odvolania bolo adresované omylom na súd nepríslušný – Okresný súd Košice. Fakt,

ţe účastník konania omylom podá posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania

odvolanie na nepríslušný súd a odvolanie v zákonnej lehote na príslušný súd doručené

v zákonnej lehote na podania odvolania nebolo, neznamená, ţe takéto odvolanie sa môţe

povaţovať za podané v súlade s ustanovením ako podané v zákonnej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného odvolanie ako podané

po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania predmetné odvolanie odmietol s odkazom

na ustanovenie písmeno a./ ako podané oneskorene.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. zo dňa 19. 11. 2009

rozhodol tak, ţe určil súdnemu znalcovi Ing. M.O. odmenu za znalecký posudok podľa § 22

vyhlášky MS SR č. vo výške 491,27 Eur a odporcovi vrátil sumu 199,17 Eur

zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie.

V dôvodoch uznesenia uviedol, ţe konajúci súd zistil, ţe odmena tak ako vyčíslená

zodpovedá rozsahu obťiaţnosti podaného posudku, a preto ju priznal v celom rozsahu.

Proti tomto uzneseniu doručenému 19. 11. 2009 podal ţalobca odvolanie doručené

súdu 14. 12. 2009 s tým, ţe pečiatka pošty je 09. 12. 2009. Toto odvolanie s poukazom

na pripojenú obálku v spise odvolací súd označil za podané v zákonnej

lehote. Z odvolania, odvolací súd zistil, ţe podľa ţalobcu odmena nezodpovedá rozsahu

vykonaného znaleckého posudku, ţe namietal správnosť znaleckého posudku a podľa neho

znalec sa zmýlil v posudku, vzhľadom na ktoré nepresnosti navrhol odmenu zníţiť na

polovicu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa ustanovenia § 214

ods. 2 a odvolaniu nevyhovel. Tvrdenie ţalobcu, ţe odmena nezodpovedá obťiaţnosti

7

znaleckého posudku onačil za subjektívne. Konajúci súd pri určení znaleckej odmeny

vychádzal z vyhlášky MS SR č. a fakt, ţe podľa ţalobcu obtiaţnosť

znaleckého posudku nezodpovedá účtovanej odmeny podľa vyhlášky nemôţe byť

dôvodom pre posudzovanie znaleckej odmeny vyúčtovanej v súlade s vyhláškou

MS SR č. 491/ 2007 Z. z. Posudzovanie obťiaţnosti znaleckého posudku je subjektívneho

charakteru, ktoré posúdenie nemôţe byť pre určenie výšky znaleckej odmeny priznanej

v súlade s vyhláškou MS SR č. 491/ 2004 Z. z. právne relevantné. Taktieţ namietaný obsah

znaleckého posudku účastníkom konania nie je pre posúdenie výšky odmeny priznanej súdom

v súlade s vyhláškou MS SR 491/ 2004 Z. z. dôvodom na posudzovanie správnosti výšky

odmeny za znalecký posudok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnuté

uznesenie podľa ustanovenia potvrdil.

Ţalovanému trovy v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy

v odvolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. marca 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková