Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
588/374591.743365.pdf
PDF · 103.68 KB
No categories available
1Obdo/33/2006
Najvyšší súd 1 Obdo 33/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny
Haukvitzovej, v právnej veci žalobcu S., IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. proti
žalovanému v 1. rade S., IČO: X. a v 2. rade P., IČO: X., zastúpenému JUDr. P.,
o zaplatenie 165 782 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III.
pod sp. zn. 22 Cb 157/04, na dovolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2006 číslo konania
3 Cob 289/05-261, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2006 č. k.
3 Cob 289/05-261 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 19. apríla 2005 č. k.
22 Cb 157/04-194 v znení opravného uznesenia zo dňa 6. júna 2005 č. k.
22 Cb 157/04-207 uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
165 782 Sk s 11% úrokom z omeškania p. a. od splatnosti každej z faktúr do ich
zaplatenia zo súm a 8285 Sk a 19 070 Sk náhrady trov konania. Voči
žalovanému v1. rade žalobu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia
kúpnej ceny za dodané lieky, diagnostika a zdravotnícke potreby, a to
alternatívne voči obom žalovaným. Zmluvný vzťah vznikol konkludentne
poskytnutím plnenia na základe objednávok, ktoré žalovaný v 2. rade potvrdil
na jednotlivých faktúrach. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá
Dohoda o uznaní dlhu z 19.8.2003, kedy došlo aj k odsúhlaseniu jednotlivých faktúr
na celkovú sumu 165 782 Sk. K oddlženiu prostredníctvom Veriteľa, a.s., nedošlo
z dôvodu neprimeraných podmienok v neprospech žalobcu. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná voči žalovanému v 2. rade,
ktorý je samostatným právnym subjektom a ako príspevková organizácia zodpovedá
za práva a záväzky, a teda aj za predmetný dlh uznaný Dohodou z 19.8.2003.
Zmena zriaďovateľa k 1.1.2003 nemá vplyv na jeho postavenie dlžníka. Voči
žalovanému v 1. rade súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie
v spore, pretože nebol zriaďovateľom žalovaného v 2. rade, ani na neho neprešli jeho
záväzky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi
priznal ich náhradu v celkovej výške 27 355 Sk proti žalovanému v 2. rade
a úspešnému žalovanému v 1. rade ich náhradu nepriznal, lebo mu žiadne trovy
nevznikli.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného v 2. rade rozsudok súdu
prvého stupňa v znení opravného uznesenia zmenil tak, že žalovanému v 1. rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 165 782 Sk a 19 070 Sk náhrady trov konania
a žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol a náhradu trov konania mu nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
podrobne a presne opísal skutkový stav, ktorý nie je medzi účastníkmi sporný
a odvolací súd preto v podrobnostiach odkazuje na ním zistený skutkový stav. Medzi
účastníkmi zostala spornou len otázka pasívnej legitimácie žalovaných, pričom
odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o jej nedostatku
u žalovaného v 1. rade. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 277/1994 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti v znení platnom od 1.1.2003, zriaďovateľom polikliniky je
samosprávny kraj. Ďalej poukázal na ustanovenia § 12 a § 4 ods. 2 zákona č.
446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov a ustanovenie § 55d ods. 6 písm.
c/ zákona č. 303/1995 Z. z., z ktorých vyvodil, že žalovaný v 1. rade ako zriaďovateľ
žalovaného v 2. rade mal zákonom uloženú povinnosť uhradiť splatné
a neuhradené záväzky za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré neprešli
do vlastníctva vyššieho územného celku, z prostriedkov štátneho rozpočtu, resp.
z prostriedkov F., poskytnutých v súlade s osobitným predpisom, alebo previesť na
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok veriteľov
zodpovedajúcim týmto záväzkom. Za účelom oddlženia zdravotníckych zariadení
bola zriadená akciová spoločnosť V. a oddlženie sa realizovalo z finančných
prostriedkov navýšeného základného imania spoločnosti. Žalovaný v 1. rade tejto
spoločnosti žiadne finančné prostriedky neposkytol. Z uvedeného vyvodil
záver, že predmetné záväzky sú záväzkami žalovaného v 1. rade ako pôvodného
zriaďovateľa, na čom nič nemení skutočnosť, že žalobca nepristúpil
na podmienky odkupovania pohľadávok stanovených a.s. Veriteľ. O trovách
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu proti žalovanému v 1. rade v
celkovej výške 28 730 Sk a žalovanému v 2. rade ich náhradu nepriznal, pretože mu
v odvolacom konaní trovy nevznikli. Zároveň uviedol, že súd prvého stupňa
nesprávne vyrubil súdny poplatok za návrh, aj odvolanie, pretože konanie je
od súdneho poplatku oslobodené (§ 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch) a o ich vrátení žalobcovi a žalovanému v 2. rade rozhodne
súd prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v1. rade dovolanie s návrhom, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 OSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP tým,
že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol ku dňu prechodu zriaďovateľskej
funkcie z ministerstva na vyšší územný celok štátnou príspevkovou organizáciou,
zriadenou podľa zákona č. 303/1995 Z. z. a prechodom tejto funkcie nedošlo
automaticky u existujúcich zdravotníckych zariadení k ich zániku a následnému
vzniku nových organizácií. V súvislosti so zmenou zriaďovateľských funkcií zákon
riešil iba prechod záväzkov štátu, medzi ktoré však žalované záväzky nepatrili
a zmena zriaďovateľa nemala za následok zmenu pasívnej legitimácie
zdravotníckeho zariadenia. Na podporu svojho právneho názoru pripojil viaceré
súdne rozhodnutia a poukázal na súdnu judikatúru, ktorá rozlišovala medzi
pohľadávkami štátu a pohľadávkami štátnych organizácií. Súd prvého stupňa
na základe zisteného skutkového stavu jednoznačne uviedol a zdôvodnil, že žalované
pohľadávky nie sú záväzkami štátu, ale zostali záväzkami žalovaného v 2. rade.
Odvolací súd neuviedol, z akého dôvodu považuje na základe toho istého
skutkového stavu žalované záväzky za záväzky štátu a následne za záväzky
zriaďovateľa, pričom navyše rozsudok zaväzuje S., a nie priamo zriaďovateľa.
Odvolacím súdom citované ustanovenia zákona č. 446/2001 Z. z. a č. 303/1995 Z. z.
nemožno vnímať ako právnu úpravu zabezpečujúcu absolútne oddlženie
zdravotníckych zariadení. Tieto zákony o. i. vymedzujú aj záväzky, ktorých pôvodný
nositeľ sa nezmenil, čo je aj tento prípad. Navyše posledne žalovaná faktúra bola
splatná až 3. januára 2003, teda po rozhodnom dátume.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že pri podávaní žaloby mal za to, že
záväzky zdravotníckych zariadení, splatné a nevysporiadané do konca roku 2002,
prešli ex lége na žalovaného v 1. rade. V priebehu súdneho konania a vyvíjajúcej sa
súdnej praxe navrhol pripustiť do konania žalovaného v 2. rade a otázku pasívnej
legitimácie jedného z nich ponechal na rozhodnutí súdu. Keďže vymáhané
pohľadávky sú nesporné a jeden zo žalovaných je povinný ich zaplatiť a sporná je
len otázka pasívnej legitimácie žalovaných, vychádzajúca z výkladu zákonných
ustanovení, ponecháva žalobca posúdenie tejto otázky a rozhodnutie na dovolací
súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 OSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 OSP),
prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 OSP, na vady konania, ak nejde o vady
uvedené v § 237, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, prihliada dovolací súd iba vtedy,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd dospel k záveru,
že v prejednávanej veci bola táto podmienka naplnená.
Podľa § 206 ods. 1 OSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne
odvolací súd.
Podľa § 206 ods. 2 OSP, ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom, alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých
účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď
od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol
výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi.
V prejednávanej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom, ktorým žalobu
voči žalovanému v1. rade zamietol a voči žalovanému v 2. rade žalobe vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba žalovaný v 2. rade. Nie je pritom sporné,
že u žalovaných ide o samostatné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 1 OSP, kedy
opravný prostriedok podaný len jedným zo žalovaných nemá účinky pre ostatných.
Samostatný účastník môže podať odvolanie iba s účinkom pre svoju osobu. Pretože
sa nejedná o závislý výrok, odvolanie nemalo suspenzívny účinok voči rozhodnutiu
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a táto časť rozsudku nadobudla oddelene
právoplatnosť. Pretože odvolací súd považoval za účastníkov odvolacieho konania
oboch žalovaných, odvolacie konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnutý rozsudok podľa
ustanovenia § 243b ods. 1, 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov
dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. marca 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
.