Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/33/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej, v právnej veci žalobcu S., IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. proti

žalovanému v 1. rade S., IČO: X. a v 2. rade P., IČO: X., zastúpenému JUDr. P.,

o zaplatenie 165 782 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III.

pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2006 číslo konania

-261, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2006 č. k.

-261 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 19. apríla 2005 č. k.

-194 v znení opravného uznesenia zo dňa 6. júna 2005 č. k.

-207 uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi

165 782 Sk s 11% úrokom z omeškania p. a. od splatnosti každej z faktúr do ich

zaplatenia zo súm a 8285 Sk a 19 070 Sk náhrady trov konania. Voči

žalovanému v1. rade žalobu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia

kúpnej ceny za dodané lieky, diagnostika a zdravotnícke potreby, a to

alternatívne voči obom žalovaným. Zmluvný vzťah vznikol konkludentne

poskytnutím plnenia na základe objednávok, ktoré žalovaný v 2. rade potvrdil

na jednotlivých faktúrach. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá

Dohoda o uznaní dlhu z 19.8.2003, kedy došlo aj k odsúhlaseniu jednotlivých faktúr

na celkovú sumu 165 782 Sk. K oddlženiu prostredníctvom Veriteľa, a.s., nedošlo

z dôvodu neprimeraných podmienok v neprospech žalobcu. Na základe vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná voči žalovanému v 2. rade,

ktorý je samostatným právnym subjektom a ako príspevková organizácia zodpovedá

za práva a záväzky, a teda aj za predmetný dlh uznaný Dohodou z 19.8.2003.

Zmena zriaďovateľa k 1.1.2003 nemá vplyv na jeho postavenie dlžníka. Voči

žalovanému v 1. rade súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie

v spore, pretože nebol zriaďovateľom žalovaného v 2. rade, ani na neho neprešli jeho

záväzky. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi

priznal ich náhradu v celkovej výške 27 355 Sk proti žalovanému v 2. rade

a úspešnému žalovanému v 1. rade ich náhradu nepriznal, lebo mu žiadne trovy

nevznikli.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného v 2. rade rozsudok súdu

prvého stupňa v znení opravného uznesenia zmenil tak, že žalovanému v 1. rade

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 165 782 Sk a 19 070 Sk náhrady trov konania

a žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol a náhradu trov konania mu nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí

podrobne a presne opísal skutkový stav, ktorý nie je medzi účastníkmi sporný

a odvolací súd preto v podrobnostiach odkazuje na ním zistený skutkový stav. Medzi

účastníkmi zostala spornou len otázka pasívnej legitimácie žalovaných, pričom

odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o jej nedostatku

u žalovaného v 1. rade. Podľa ustanovenia

o zdravotnej starostlivosti v znení platnom od 1.1.2003, zriaďovateľom polikliniky je

samosprávny kraj. Ďalej poukázal na ustanovenia § 12 a § 4 ods. 2 zákona č.

o majetku vyšších územných celkov a ustanovenie písm.

c/ , z ktorých vyvodil, že žalovaný v 1. rade ako zriaďovateľ

žalovaného v 2. rade mal zákonom uloženú povinnosť uhradiť splatné

a neuhradené záväzky za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré neprešli

do vlastníctva vyššieho územného celku, z prostriedkov štátneho rozpočtu, resp.

z prostriedkov F., poskytnutých v súlade s osobitným predpisom, alebo previesť na

právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok veriteľov

zodpovedajúcim týmto záväzkom. Za účelom oddlženia zdravotníckych zariadení

bola zriadená akciová spoločnosť V. a oddlženie sa realizovalo z finančných

prostriedkov navýšeného základného imania spoločnosti. Žalovaný v 1. rade tejto

spoločnosti žiadne finančné prostriedky neposkytol. Z uvedeného vyvodil

záver, že predmetné záväzky sú záväzkami žalovaného v 1. rade ako pôvodného

zriaďovateľa, na čom nič nemení skutočnosť, že žalobca nepristúpil

na podmienky odkupovania pohľadávok stanovených a.s. Veriteľ. O trovách

odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu proti žalovanému v 1. rade v

celkovej výške 28 730 Sk a žalovanému v 2. rade ich náhradu nepriznal, pretože mu

v odvolacom konaní trovy nevznikli. Zároveň uviedol, že súd prvého stupňa

nesprávne vyrubil súdny poplatok za návrh, aj odvolanie, pretože konanie je

od súdneho poplatku oslobodené (

o súdnych poplatkoch) a o ich vrátení žalobcovi a žalovanému v 2. rade rozhodne

súd prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v1. rade dovolanie s návrhom, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil podľa tým,

že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol ku dňu prechodu zriaďovateľskej

funkcie z ministerstva na vyšší územný celok štátnou príspevkovou organizáciou,

zriadenou podľa a prechodom tejto funkcie nedošlo

automaticky u existujúcich zdravotníckych zariadení k ich zániku a následnému

vzniku nových organizácií. V súvislosti so zmenou zriaďovateľských funkcií zákon

riešil iba prechod záväzkov štátu, medzi ktoré však žalované záväzky nepatrili

a zmena zriaďovateľa nemala za následok zmenu pasívnej legitimácie

zdravotníckeho zariadenia. Na podporu svojho právneho názoru pripojil viaceré

súdne rozhodnutia a poukázal na súdnu judikatúru, ktorá rozlišovala medzi

pohľadávkami štátu a pohľadávkami štátnych organizácií. Súd prvého stupňa

na základe zisteného skutkového stavu jednoznačne uviedol a zdôvodnil, že žalované

pohľadávky nie sú záväzkami štátu, ale zostali záväzkami žalovaného v 2. rade.

Odvolací súd neuviedol, z akého dôvodu považuje na základe toho istého

skutkového stavu žalované záväzky za záväzky štátu a následne za záväzky

zriaďovateľa, pričom navyše rozsudok zaväzuje S., a nie priamo zriaďovateľa.

Odvolacím súdom citované ustanovenia a č.

nemožno vnímať ako právnu úpravu zabezpečujúcu absolútne oddlženie

zdravotníckych zariadení. Tieto zákony o. i. vymedzujú aj záväzky, ktorých pôvodný

nositeľ sa nezmenil, čo je aj tento prípad. Navyše posledne žalovaná faktúra bola

splatná až 3. januára 2003, teda po rozhodnom dátume.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že pri podávaní žaloby mal za to, že

záväzky zdravotníckych zariadení, splatné a nevysporiadané do konca roku 2002,

prešli ex lége na žalovaného v 1. rade. V priebehu súdneho konania a vyvíjajúcej sa

súdnej praxe navrhol pripustiť do konania žalovaného v 2. rade a otázku pasívnej

legitimácie jedného z nich ponechal na rozhodnutí súdu. Keďže vymáhané

pohľadávky sú nesporné a jeden zo žalovaných je povinný ich zaplatiť a sporná je

len otázka pasívnej legitimácie žalovaných, vychádzajúca z výkladu zákonných

ustanovení, ponecháva žalobca posúdenie tejto otázky a rozhodnutie na dovolací

súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ),

prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia , na vady konania, ak nejde o vady

uvedené v § 237, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, prihliada dovolací súd iba vtedy,

ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd dospel k záveru,

že v prejednávanej veci bola táto podmienka naplnená.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne

odvolací súd.

Podľa , ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom, alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých

účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď

od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol

výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi.

V prejednávanej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom, ktorým žalobu

voči žalovanému v1. rade zamietol a voči žalovanému v 2. rade žalobe vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba žalovaný v 2. rade. Nie je pritom sporné,

že u žalovaných ide o samostatné spoločenstvo v zmysle , kedy

opravný prostriedok podaný len jedným zo žalovaných nemá účinky pre ostatných.

Samostatný účastník môže podať odvolanie iba s účinkom pre svoju osobu. Pretože

sa nejedná o závislý výrok, odvolanie nemalo suspenzívny účinok voči rozhodnutiu

vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a táto časť rozsudku nadobudla oddelene

právoplatnosť. Pretože odvolací súd považoval za účastníkov odvolacieho konania

oboch žalovaných, odvolacie konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnutý rozsudok podľa

ustanovenia , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov

dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

.