Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/16/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a sudcov JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej,

v právnej veci žalobcu: S. spol. s r. o., B., IČO: X., práv. zast. JUDr. Ľ. B., advokátkou, AK,

M., proti žalovanému v 1. rade S. R. M. Z. S. L. a v 2. rade B. S. K. S. IČO: X. o zaplatenie

5 502,95 eur s prísl., vedeného na Okresnom súde v Bratislave III. pod sp. zn.

, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-345 z 28. januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -345 z 28. januára 2009 v napadnutej časti z a m i e t a.

Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom č. k. -194 zo dňa 19. apríla 2005 v znení

opravného uznesenia č. k. -207 zo dňa 06. 06. 2005 uložil žalovanému

v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 165 782 Sk s príslušenstvom, ako aj trovy konania v sume

8 285 Sk za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 19 070 Sk. Súd žalobu voči

žalovanému v 1. rade zamietol a žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia kúpnej

ceny za splnenú dodávku liekov a zdravotníckych potrieb alternatívne voči žalovanému

v 1. rade alebo voči pôvodnému žalovanému v 2. rade - P. P. so sídlom v P. Z vykonaného

dokazovania prvostupňový súd dospel k právnemu záveru, že žaloba je dôvodná voči

žalovanému v 2. rade, ktorý je samostatným právnym subjektom, ako príspevková

organizácia, je zodpovedná za práva a záväzky a zodpovedá aj za predmetný dlh, ktorý uznala

na základe dohody o uznaní dlhu zo dňa 19. 08. 2003 v sume 165 782,-- Sk. Zmenou

zriaďovateľa k 01. 01. 2003 žalovaný v 2. rade nestratil svoju právnu subjektivitu

a zodpovedá aj naďalej za svoje záväzky a zriaďovateľ zodpovedá iba za záväzky štátu a tie

zdravotnícke zariadenia, ktoré nemajú samostatnú právnu subjektivitu. Nebolo preukázané, že

by záväzky žalovaného v 2. rade prešli na štát, čo by bolo možné len na základe dohody

o prevzatí dlhu. V danom prípade nedošlo ani k mimosúdnemu urovnaniu cestou V., a.s.,

pretože žalobca nepristúpil na podmienky V., a.s., ktoré boli pre neho nevýhodné

a neprijateľné. Voči žalovanému v 1. rade žalobu prvostupňový súd zamietol pre nedostatok

pasívnej legitimácie.

Na odvolanie žalovaného v 2. rade proti prvostupňovému rozhodnutiu, odvolací súd

rozsudkom č. k. -261 z 31. 05. 2006 zmenil napadnutý rozsudok tak, že

žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165 782 Sk s príslušenstvom,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 19 070 Sk. Voči žalovanému v 2. rade súd

žalobu zamietol a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Na dovolanie žalovaného v 1. rade proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, dovolací súd

svojím rozhodnutím č. k. -306 z 26. 03. 2008 zrušil napadnutý rozsudok

a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že

v prejednávanej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom, ktorým žalobu voči žalovanému

v 1. rade zamietol a voči žalovanému v 2. rade žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal

odvolanie iba žalovaný v 2. rade. Nie je pritom sporné, že u žalovaných ide o samostatné

spoločenstvo v zmysle , kedy opravný prostriedok podaný len jedným

zo žalovaných nemá účinky pre ostatných. Samostatný účastník môže podať odvolanie iba

s účinkom pre svoju osobu. Pretože sa nejedná o závislý výrok, vo vzťahu k žalovanému

v 1. rade táto časť rozsudku nadobudla oddelene právoplatnosť. Pretože odvolací súd

považoval za účastníkov odvolacieho konania oboch žalovaných, odvolacie konanie bolo

postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu, a preto

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.

Na základe uvedeného odvolací súd opätovne prejednal vec len v intenciách

odvolaním napadnutej časti prvostupňového rozsudku. Svojím rozsudkom č. k.

-345 z 28. 01. 2009 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku

o náhrade trov konania zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu proti žalovanému

v 2. rade zamietol. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že spornou otázkou medzi účastníkmi konania

zostala pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade t. j. P. P. V priebehu konania došlo k zmene

pôvodného žalovaného v 2. rade, nakoľko bol svojím zriaďovateľom zrušený s účinnosťou

k 31.12.2007 a jeho právnym nástupcom sa stal B. S. K. Podľa ust. § 55d ods. 6 písm. c/ zák.

č. záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa

osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa

osobitného predpisu, sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu

zriaďovateľa.

Preto z uvedeného vyplýva záver v zmysle ust.

o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 4 a nasl. zák. č.

o majetku vyšších územných celkov, že záväzky za úhradu dodávky tovarov,

prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku S. R. (t.j. zdravotníckym zariadením ako

štátnou príspevkovou organizáciou s právnym postavením správcu majetku štátu), ktoré sú

po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu, sú záväzkami

žalovaného v 1. rade ako pôvodného zriaďovateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O. s .p. zmenil tak,

že žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu jeho nedostatku pasívnej legitimácie.

Proti pozmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodov,

že dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods.

2, písm. c/ ) a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Uviedol, že predmetom súdneho konania boli pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny

dodaných liekov a diagnostik do zdravotníckeho zariadenia P. P. V konaní bolo preukázané,

že konkludentným spôsobom došlo medzi týmito účastníkmi k uzavretiu kúpnej zmluvy

v zmysle a nasl. . Pôvodne žalovaný v 2. rade bol samostatný

právny subjekt (štátna príspevková organizácia), vystupoval v právnych vzťahoch

vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Za účelom plnenia svojej činnosti si v rámci

riadnych obchodno-právnych vzťahoch objednával dodávky tovarov a bol povinný zaplatiť

ich cenu.

V priebehu konania bolo listinnými dôkazmi preukázané a účastníkmi konania aj

potvrdené, že žalobcom vymáhaná pohľadávka vo výške 165 782 Sk s prísl. nie je sporná.

S prihliadnutím na legislatívne zmeny súvisiace s prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti

spornou zostala len otázka pasívnej legitimácie, ktorú mali posúdiť konajúce súdy. V súdnom

konaní bolo potrebné ustáliť, či zo zákona prešiel záväzok žalovaného v 2. rade v dôsledku

zmeny právnych predpisov na jeho pôvodného zriaďovateľa, ktorým bol žalovaný v 1. rade.

Podľa jeho názoru od tohto posúdenia záviselo potom rozhodnutie súdu v merite veci o tom,

ktorý zo žalovaných má pohľadávku žalobcu zaplatiť. Jedná sa o záväzky štátnej príspevkovej

organizácie, a nie záväzky štátu a ustanovenie / nie je

možné aplikovať, nakoľko toto rieši len prechod záväzkov štátu, a nie štátnych príspevkových

organizácií. V danom prípade sa nepochybne jedná o záväzky príspevkovej organizácie.

V zmysle ustanovenia však tieto záväzky neprešli ani

na nového zriaďovateľa obce alebo VÚC, ale zostali záväzkami pôvodného dlžníka, t.j.

nemocníc alebo polikliník. Svoje stanovisko k vecnej stránke veci a k otázke prechodu

záväzkov ovplyvňujúcej otázku pasívnej legitimácie vyjadril aj žalovaný v 1. rade vo svojom

dovolaní zo dňa 07. 08. 2006. S týmito dôvodmi sa žalobca - dovolateľ stotožňuje a žiada, aby

dovolací súd na tieto dôvody prihliadal v celom rozsahu. K tomu uviedol, že zmenou

právnych predpisov došlo k prechodu zriaďovateľskej funkcie k existujúcej príspevkovej

organizácie ministerstva na vyšší územný celok. Prechodom tejto funkcie však nedošlo

automaticky k zániku príspevkových organizácii a následnému vzniku nových organizácií.

Zmenil sa len ich zriaďovateľ. Aj prípadne vydaná zakladateľská listina zo strany nového

zriaďovateľa mala len deklaratórny charakter, neznamenala však založenie novej organizácie.

Zmenou zriaďovateľskej pôsobnosti nedošlo automaticky ani k prechodu záväzkov

príspevkovej organizácie na štát alebo M. Z. SR. v žiadnom svojom

ustanovení neupravuje, že záväzky príspevkovej organizácie, ktoré sú predmetom súdneho

konania, sú záväzkami štátu, alebo že tieto záväzky prechádzajú na štát. V dôvodoch

dovolania žalovaný v 1. rade poukázal na právne rozlišovanie medzi záväzkami štátu

a záväzkami príspevkovej organizácie.

Dovolateľ má za to, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia otázky prechodu záväzkov zo štátnej príspevkovej

organizácie na jej pôvodného zriaďovateľa. Odvolací súd síce uvádza, že žalovaný v 1. rade

ako zriaďovateľ mal zákonom uloženú povinnosť uhradiť záväzky žalovaného v 2. rade

priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, alebo mal previesť na právnickú osobu založenú

ústredným orgánom štátnej správy SR, alebo FNM SR, ktorej predmetom činnosti je

odkupovanie pohľadávok veriteľom. Neuviedol však, z akého právneho predpisu táto

povinnosť žalovanému v 1. rade vznikla, a ako mohla byť pohľadávka žalobcu bez jeho

vedomia a súhlasu postúpená na iný právny subjekt. Tvrdí, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu spočívajúce v poukazovaní na oddlženie zdravotníckych zariadení

cestou vytvorenej spoločnosti V. a.s. nemá oporu v zákonnej úprave. Proti rozhodnutiu

prvostupňového súdu nemal žalobca dôvod podávať odvolanie. Jeho žalobe bolo vyhovené

a jeho záujmom bolo konanie čo najskôr právoplatne skončiť a domôcť sa svojho nároku. Je

toho názoru, že jeho právo na súdnu ochranu bolo porušené a ako žalobcovi bola mu

znemožnená vymožiteľnosť jeho práva. Keďže by malo ísť o závislý výrok v zmysle

a konajúce súdy odlišne posúdili otázku prechodu záväzkov je

namieste, aby sa k tomu vyjadril odvolací súd, a preto účastníkmi odvolacieho konania ako aj

dovolacieho majú byť obidvaja žalovaní. Preto žalobca navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil, event. podľa posúdenia právnej otázky zrušil aj rozhodnutie

prvostupňového súdu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaný v 2. rade sa k dovolaniu žalobcu vyjadril v tom smere, že sa plne stotožňuje

s odvolacím súdom, ktorý mal za to, že v zmysle Z. z . o majetku vyšších

územných celkov žalované pohľadávky žalobcu boli záväzkami žalovaného v l. rade a nie

žalovaného v 2. rade a tento mal povinnosť ich zaplatiť, a preto voči žalovanému v 2. rade

žalobu správne v celom rozsahu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je

opodstatnené.

Ustanovenie umožňuje účastníkovi podať dovolanie len

z dôvodov, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

V predmetnej veci je dovolanie prípustné v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, že žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatku

vecnej pasívnej legitimácie ( ).

Námietka dovolateľa, že účastníkom odvolacieho ako aj dovolacieho konania má byť

aj žalovaný v 1. rade s poukazom na ustanovenie je

neopodstatnená. Keďže žalobca nemal vedomosť na koho prešla povinnosť záväzok–

uplatnenú pohľadávku uspokojiť, domáhal sa preto alternatívneho petitu a žiadal zaviazať

k peňažnému plneniu žalovaného v 1/ alebo v 2/ rade. Nejedná sa o prípad, keď od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol napadnutý (ani

odvolaním). V prejednávanej veci sa jedná o samostatné spoločenstvo t. j., že každý

zo žalovaných vystupuje voči žalobcovi samostatne a procesné dôsledky rozhodnutia sú pre

každého spoločníka samostatné ( ). Keďže výrok, ktorým bola žaloba

zamietnutá voči žalovanému v 1. rade, nebol napadnutý opravným prostriedkom, vo vzťahu

k nemu je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a podané odvolanie žalovaným

v 2. rade nemá suspenzívny účinok voči rozhodnutiu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade tak

ako to už skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zrušujúcom

uznesení sp. zn. zo dňa 26. marca 2008 (č. l. 308). Preto dovolací súd v rámci

dovolacieho konania mohol preskúmať rozhodnutie odvolacieho súdu len v časti výroku

týkajúceho uplatneného práva žalobcom smerujúceho voči žalovanému v 2. rade.

Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu správne určenú,

nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Úlohou dovolacieho súdu bolo preto posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav

použil správny právny predpis, a či ho aj správne interpretoval a či je daná pasívna legitimácia

žalovaného v 2. rade v dôsledku zmeny zriaďovateľa pôvodne žalovaného – P. P. so sídlom

v P.

Pôvodným zriaďovateľom uvedenej polikliniky bolo M. Z. S. R. (žalovaný v 1. rade).

V zmysle () v platnom znení, došlo k preneseniu výkonu

pôsobnosti k príslušnému zdravotníckemu zariadeniu z ministerstva na vyšší územný celok

(ďalej VÚC) – B. S. K. B. dňom 01. 01. 2003. Majetkové postavenie VÚC a nakladanie s ním

upravuje a presne špecifikuje, ktoré veci z majetku vo vlastníctve S.

R. (ďalej len majetok štátu) prechádzajú ku dňu prechodu na VÚC.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona do vlastníctva vyššieho územného celku

neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté

správcom majetku štátu, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho

územného celku podľa a (z. č. v znení č. 416//2001 Z. z.), ktoré sú

po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný

celok podľa tohto zákona.

Zdravotnícke zariadenie – polikliniky a nemocnice s poliklinikou boli zriadené ako

štátne príspevkové alebo rozpočtové organizácie, ktoré v zmysle

o rozpočtových pravidlách sú právnickou osobou štátu, obce alebo VÚC, majú právnu

subjektivitu t. j. môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zväzovať sa od svojho zriadenia.

Svojim rozpočtom sú však zapojené na rozpočet zriaďovateľa (štátu, obce, VÚC), ktorý

garantuje a kontroluje ich činnosť, plnia úlohy zriaďovateľa a vo vzťahu k majetku

zriaďovateľa, ktorý spravujú majú postavenie správcu (§ 21 cit. zák.)

Predmetom prechodu vlastníctva podľa je iba majetok štátu

a záväzky súvisiace s týmto majetkom, ku ktorému žalovaný v 2. rade – P. P. ako príspevková

organizácia pôvodne zriadená M. Z. S. R. bola v postavení správcu majetku štátu, musela

viesť evidenciu tohto zvereného majetku, ale nebola jeho vlastníkom aj keď vo svojom mene

bola oprávnená nadobúdať práva a záväzky zo svojej činnosti resp. byť účastníkom súdnych

sporov. Taktiež je irelevantná skutočnosť, že v čase zmeny zriaďovateľskej pôsobnosti

zdravotníckeho zariadenia tento subjekt nebol zrušený a naďalej mal právnu subjektivitu.

Podľa § 55d ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách záväzky štátu, ktoré pri

prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu, neprešli na obec alebo vyšší

územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu (t. j. ) sú

záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa.

Uplatnená pohľadávka, čo do základu a výšky nebola sporná ako aj skutočnosť, že

bola po lehote splatnosti a nebola uhradená dlžníkom- zdravotníckym zariadením ku dňu

prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti z M. Z. S. R. - štátu na VÚC B. S. K. t. j.

k 01. 01. 2003. Povinnosť splniť predmetný záväzok pôvodného žalovaného v 2. rade

v spornom prípade prešla priamo zo zákona na pôvodného zriaďovateľa t. j. žalovaného

v 1. rade. Spôsob úhrady týchto záväzkov, ktoré neprešli na VÚC je upravený v ust. § 55d

ods. 6 písm. a/, b/, c/,

Dovolací súd sa stotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že žalovaný v 2. rade

nie je v spore vecne pasívne legitimovaný a správne bola žaloba smerujúca voči tomuto

právnemu subjektu zamietnutá.

Žalobca napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu, a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1

zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s a tak, že ich náhradu žalovanému v 2. rade

nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová