Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/22/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

v trestnej veci obvineného D. V. vedenej na Okresnom súde Ţilina

pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom sa dňa 23. septembra 2008

v Bratislave, o dovolaní obvineného D. V. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, č. k.

-1040 zo dňa 28.februára 2008, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného D. V.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ţilina č.k. -1005 zo dňa 20. decembra

2007 bol obvinený D. V. uznaný za vinného z trestného činu vraţdy v spolupáchateľstve

podľa , , v znení účinnom do 1.

januára 2006 (ďalej len Tr. zákon) a z trestného činu zanedbania povinnej výţivy § 213 ods.

1, Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ţe

obvinený D. V. a J. P.

dňa 9. decembra 2005 v čase pribliţne od 20.00 hod. do 22.00 hod. v Ţ. na ul. T. X., v byte č.

X., na X. poschodí pod vplyvom alkoholu s extrémne vysokou mierou brutality po

predchádzajúcej hádke fyzicky napadli ťaţko opitého uţívateľa bytu P. S. leţiaceho v posteli,

ktorého udierali päsťami po hlave a iných častiach tela, obaja ho kopali nohami do všetkých

častí tela vrátane hlavy, na podlahe na neho ešte skákali, J. P. ho udieral do hlavy a ostatných

častí tela drevenou nohou od stola, pričom popísané intenzívne útoky vyvíjali v postupných

opakovaných viacnásobných časových intervaloch spôsobiac mu smrteľné zranenie –

poúrazový opuch mozgu pri vnútro lebkovom poranení, prekrvácaní mäkkej pleny mozgu,

pomliaţdení mozgu, zakrvácaní do vnútro lebkového systému mozgu a do podlebnicového

priestoru, následkom ktorých zomrel okolo polnoci z 9. na 10. decembra 2005, naviac utrpel

poranenia orgánov a mäkkých štruktúr krku so zlomeninou štítnej chrupavky a jazylky,

zlomeniny rebier, prekvácanie bránice a zakrvácanie do podhrudničnej dutiny a

mnohopočetné podkoţné krvné výrony, odreniny, trţné a trţnozmliaţdené rany na hlave,

krku, trupe, horných a dolných končatinách,

a obvinený D. V.

v období od júna 2004 do 23. júna 2005 si neplnil vyţivovaciu povinnosť otca na maloletú

dcéru E. O., nar. X.. D. X. napriek tomu, ţe ho k tomu zaviazal Okresný súd v Ţiline

rozsudkom číslo 18C/487/98 zo dňa 15.. januára 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 4.. marca 2003 vo výške 500 Sk mesačne vţdy

do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. O., za uvedené obdobie

jej náhradné výţivné poskytoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, čím mu za obdobie

uvedených 13 mesiacov vznikol dlh na výţivnom vo výške 6500 Sk, zvýšený o zákonnú

penalizáciu.

Za to bol obvinenému D. V. podľa § 219 ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 2 a § 29 ods.1

Tr. zákona, uloţený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 rokov, na výkon trestu odňatia

slobody bol obvinený podľa § 39a ods. 3, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona zaradený do III.

nápravnovýchovnej skupiny a súčasne bol obvinenému podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr.

, uloţený ochranný dohľad na dobu 2 rokov.

Proti odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Ţilina podali obvinený D. V.,

obvinený J. P. ako aj krajský prokurátor v Ţiline v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd

v Ţiline o odvolaniach obvinených a krajského prokurátora rozhodol rozsudkom č.k. 1

To/15./2008-1040 zo dňa 28. februára 2008 tak, ţe odvolania obvinených podľa § 319 Tr.

por. zamietol a podľa , , Trestný

poriadok (ďalej len ) na základe odvolania prokurátora zrušil odsudzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa v časti vo výroku o treste a o ochrannom dohľade u obidvoch obvinených.

Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na základe odsúdil obvineného D.

V. a podľa § 219 ods. 2, s pouţitím § 29 ods. 1, ods. 2, § 35 ods. 2 Tr. zákona uloţil

obvinenému D. V. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov. Na výkon trestu odňatia

slobody bol vyššie uvedený obvinený odvolacím súdom podľa § 39a ods. 3, Tr. zákona

zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny, ďalej bol obvinenému podľa § 76 ods. 1 a § 78

ods. 1 Tr. , uloţený ochranný dohľad na dobu 2 rokov s povinnosťou

podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona účinného od 1. januára 2006, jedenkrát v týţdni sa

hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Ţiline podal obvinený prostredníctvom

obhajcu dovolanie. Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinený zaloţil na dovolacích

dôvodoch uvedených v ustanovení , , t.j., ţe zásadným

spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu, napadnuté rozhodnutie je zaloţené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a ţe napadnuté rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom poţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa t.j., ţe zásadne

bolo porušené právo obvineného na obhajobu, obvinený nachádzal v tom, ţe v trestnom

konaní mu bola prv ustanovená obhajkyňa JUDr. A. Š., ktorá podľa obvineného obhajobu

nevykonávala dostatočne, a preto proti vykonávaniu obhajoby JUDr. Š. podal sťaţnosť.

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený nachádza aj v tom, ţe tým, ţe súd pripustil,

aby sa novo ustanovený obhajca JUDr. C. nechal substitučne zastupovať

na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom sa dňa 11. júna 2007

(vytýčenom za účelom vyhlásenia rozsudku) obhajcom spoluobvineného P., čím došlo

k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu, pretoţe obvineného na hlavnom

pojednávaní konanom sa dňa 11. júna 2007 zastupoval obhajca u ktorého nastal konflikt

záujmov.

Pokiaľ ide o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa písmeno g/ t.j.,

ţe napadnuté rozhodnutia sú zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom, obvinený neoznačil ktorý konkrétny dôkaz mal byť údajne vykonaný nezákonným

spôsobom a v čom mala spočívať nezákonnosť spôsobu vykonania, len uviedol, ţe je toho

názoru, ţe je potrebné doplniť znalecké dokazovanie znalcami MUDr. L. J.

a MUDr. S. z toho dôvodu, ţe príčina smrti poškodeného P. S. nie je stanovená maximálnou

hranicou a znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu obvineného D. V. uvádza bliţšie

nešpecifikované nesprávne závery.

Dovolací dôvod podľa t.j., ţe napadnuté rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, obvinený vo vzťahu

k trestnému činu vraţdy nachádza jednak v tom, ţe obvinený povaţuje skutkové zistenia

uvedené v skutkovej vete vzťahujúcej sa k trestnému činu vraţdy za nesprávne, pričom

obsiahlym spôsobom namietal správnosť a úplnosť skutkových zistení trestného činu vraţdy

vychádzajúc z vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov. Naplnenie dovolacieho dôvodu

spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku obvinený nachádza

aj v tom, ţe mu nebolo preukázané úmyselné zavinenie na spáchaní trestného činu vraţdy

formou spolupáchateľstva a ani nepochybne nevyplýva z výpovedí svedkov a záverov

znalcov.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa pokiaľ

ide o trestný čin zanedbania povinnej výţivy obvinený nachádza v tom, ţe v dôsledku toho,

ţe nemal vedomosť o tom, ţe Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ţiline (ďalej

len ÚPSVR) vyplácal matke maloletej E. O. náhradné výţivné, a preto nemohol ani sumu

náhradného výţivného uhradiť ÚPSVR. Tým podľa obvineného nebola naplnená skutková

podstata trestného činu zanedbania povinnej výţivy podľa § 213 ods.1 Tr. zákona.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody dovolateľ zastúpený svojim obhajcom navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd) ako dovolací súd vyslovil

porušenie zákona odsudzujúcimi rozsudkami súdov prvého a druhého stupňa, tieto rozsudky

zrušil vo výroku o vine a treste ako aj rozhodnutia nadväzujúce na zrušené rozhodnutia a vec

vrátil súdu prvého stupňa, aby trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V priebehu dovolacieho konania obvinený D. V. Najvyššiemu súdu zaslal podanie

osobne ním napísané dňa 9. mája 2008 a označené ako „dovolanie – osobné doplnenie“ na

obsah ktorého, ako aj ďalších následných podaní obvineného, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako dovolací súd neprihliadal, pretoţe ak podľa ustanovenia § 373

ods. 1 , dovolanie môţe obvinený podať len prostredníctvom svojho obhajcu,

tak potom aj doplniť dovolanie môţe obvinený len prostredníctvom svojho obhajcu

(argumentum ad maiori a minus).

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Ţiline, ktorá

vo svojom vyjadrení uviedla, ţe dovolanie obvineného povaţuje za nedôvodné a postrádajúce

oporu v zákone.

Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného

skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti

prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu

osobou oprávnenou ( a ), v zákonnej lehote

a na príslušnom mieste ( a ), ţe dovolanie spĺňa obligatórne

obsahové náleţitosti dovolania ( a ) a rovnako zistil, obvinený

pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok

( ).

Dovolací dôvod podľa písmeno i/ je daný vtedy, ak rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

aplikovaní iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôţe skúmať ani meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu

je moţné účinne namietať právne resp. hmotnoprávne vady ale nie je moţné účinne namietať

vady skutkové t.j. nie je prípustné namietať, ţe skutok tak ako bol zistený súdmi prvého

a druhého stupňa, bol zistený nesprávne alebo neúplne. Prostredníctvom dovolacieho dôvodu

spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je prípustné namietať ţe skutok,

tak ako bol v pôvodnom konaní zistený, bol nesprávne súdmi prvého a druhého stupňa

kvalifikovaný ako určitý trestný čin, napriek tomu, ţe išlo iný trestný čin alebo, ţe sa vôbec

nejednalo o trestný čin. Dovolací dôvod spočívajúci v namietaní nesprávneho právneho

posúdenia zisteného skutku, je koncipovaný tak, ţe prostredníctvom tohto dovolacieho

dôvodu, nie je moţné namietať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenia

dôkazov a správnosť a úplnosť zistenia skutku v prechádzajúcom konaní. Najvyšší súd

ako súd dovolací nie je preto oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku

súdmi prvého a druhého stupňa, naopak je povinný vychádzať z tohto zistenia skutku

a aţ v nadväznosti na zistenie skutku súdmi prvého a druhého stupňa zvaţovať právne

posúdenie skutku. Z vyššie uvedeného okrem iného vyplýva, ţe dovolací súd v rámci

dovolacieho konania uskutočňovaného podľa a nasl. , musí vychádzať

zo skutkového stavu, tak ako bol skutok zistený v priebehu trestného konania a vyjadrený

predovšetkým v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku.

Námietky obvineného ktorými namietal, ţe nemal motív na úmyselné usmrtenie

poškodeného, ţe nespáchal trestný čin vraţdy tak ako je uvedené príslušnej skutkovej vete,

ţe neviedol voči poškodenému útoky takej intenzity, ţe by v ich dôsledku poškodený zomrel,

ţe malo údajne dôjsť k ďalším útokom na poškodeného po opustení miesta činu obvineným,

ţe nebola vykonaná konfrontácia, ţe nebola vykonaná rekonštrukcia činu, ţe znalecké

dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu, sú takými námietkami ktorými

obvinený napádal resp. popieral správnosť a úplnosť zistenia skutku. Ako z vyššie uvedeného

vyplýva dovolací súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený skúmať správnosť

a úplnosť zistenia skutku, a preto týmito námietkami obvinený zjavne nenaplnil dovolací

dôvod podľa písmeno i./

Obvinený v ďalšej časti svojho dovolania namietal právnu kvalifikáciu skutku

ako trestného činu vraţdy podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona, pričom podľa obvineného tento

skutok by mal byť pre nedostatok jeho úmyselného zavinenia právne kvalifikovaný

ako trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona, resp. pre nedostatok

jednoznačných dôkazov preukazujúcich úmyselné spáchanie skutku, by mal byť oslobodený

spod obţaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako spomenutý trestný čin.

Podľa § 219 ods. 1 Tr. Zákona, kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím

slobody na desať aţ pätnásť rokov. Podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona, výnimočným trestom

sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 obzvlášť surovým alebo trýznivým

spôsobom.

Trestná zodpovednosť páchateľa vyššie uvedeného trestného činu vraţdy spáchanej

obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom je daná vtedy, ak páchateľ úmyselným konaním

prípadne opomenutím konania privodí obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom smrť

inej osoby. Úmysel páchateľa spôsobiť smrť poškodeného ako následok určitého konania,

prípadne opomenutia konania, moţno vyvodiť nielen z prípadného priznania páchateľa

ale aj zo všetkých konkrétnych okolností za ktorých bol trestný čin spáchaný, z intenzity

útoku, zo spôsobu a predmetu útoku, z povahy zbrane ktorá bola pouţitá proti telesnej

integrite. Podľa skutkových zistení obvinený spolu s spolupáchateľom P. opakovane

s extrémne vysokou mierou brutality vo viacnásobných časových intervaloch, uskutočnili

intenzívne útoky na poškodeného, kopancami, údermi päsťou, skákaním po poškodenom,

obvinený P. údermi drevenou nohou od stola. Vysoká miera brutality a opakované dobíjanie

poškodeného intenzívnymi útokmi proti hlave, trupu päsťami, kopancami, skákaním po

poškodenom, drevenou nohou od stola sú takým konaním, ktoré súdy prvého a druhého

stupňa správne právne kvalifikovali ako úmyselné konanie obvinených, pretoţe nie je ani

logické ani racionálne očakávať, ţe by po takto uskutočnených intenzívnych a opakovaných

útokoch proti centrám základných ţivotných funkcii poškodeného nastal iný následok

ako smrť poškodeného. Podľa skutkových zistení príčinou smrti poškodeného bol postupný

opuch mozgu a túto príčinu smrti spôsobili svojím brutálne násilným a opakovaným konaním

obvinený D. V. a J. P.. S ohľadom na vyššie uvedené je na mieste

bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, ţe súdy prvého a druhého stupňa správne právne

kvalifikovali konanie obvineného ako úmyselný trestný čin vraţdy spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 219 ods. 2 Tr. Zákona, pretoţe subjektívna stránka skutkovej

podstaty trestného činu (úmyselné zavinenie) bolo konaním obvinených naplnená.

Obvinený ďalej namietal právnu kvalifikáciu skutku súdmi prvej a druhej inštancie

kvalifikovaného ako trestný čin zanedbania povinnej výţivy podľa § 213 ods. 1 Tr. Zákona,

pričom podľa obvineného tým, ţe nevedel o tom, ţe matka jeho maloletej dcéry poberá

náhradné výţivné nemohol ani sumu 7000 Sk, ktorú vyplatil k rukám matky, zaplatiť Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny, čím podľa obvineného nebola naplnená skutková podstata

trestného činu zanedbania povinnej výţivy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona.

Objektom trestného činu zanedbania povinnej výţivy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona

je ochrana zákonného nároku maloletého dieťaťa na poskytovanie vyţivovacej povinnosti.

Trestný čin zanedbania povinnej výţivy môţe páchateľ spáchať tak úmyselne ako aj

z nedbanlivosti. Súdy prvého a druhého stupňa správne kvalifikovali nekonanie obvineného,

ktorý si bol vedomý svojej vyţivovacej povinnosti voči maloletej dcére a túto povinnosť

si neplnil resp. začal si ju čiastočne plniť aţ 22. júla 2005 teda v čase, keď uţ matke bolo

poskytované náhradné výţivné podľa tým, ţe uhradil sumu 3000 Sk

a neskôr sumu 2000 Sk, 1000 Sk a 1000 Sk, ako trestný čin zanedbania povinnej výţivy.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, ţe nie je pravdou, ţe obvinený si nebol vedomý skutočnosti

poskytovania náhradného výţivného ÚPSVR, nakoľko z obsahu vyšetrovacieho spisu

nepochybne vyplýva, ţe obvinený si musel byť minimálne po osobnom preštudovaní si celého

vyšetrovacieho spisu dňa 17. júla 2006 vedomý tejto skutočnosti, pretoţe skutočnosť

vyplácania náhradného výţivného ÚPSVR je uvádzaná na viacerých listoch vyšetrovacieho

spisu (napr. č. l. 511, 512, 525). Skutočnosť, ţe matke maloletej dcéry je vyplácané náhradné

výţivne bola rovnako jasne a zrozumiteľne uvedená v skutkovej vete zrušeného rozsudku

súdu prvého stupňa č.k. -820 zo dňa 11. júna 2007. Z tejto skutočnosti, teda,

ţe matke maloletej dcéry je vyplácané náhradné výţivné ÚPSVR, obvinený D. V. nevyvodil

počas celého prípravného konania ako aj konania pred súdom prvého stupňa adekvátne závery

a neuhradil sumu výţivného ÚPSVR, ktorú na miesto obvineného uhradil matke ÚPSVR.

Zároveň je ţiaduce zdôrazniť, ţe podľa . poskytnutím

náhradného výţivného nárok oprávnenej osoby (matky) na výţivné prechádza

na štát, a to do výšky poskytnutého náhradného výţivného, čo má ten praktický dôsledok,

ţe obvinený nemôţe v prípade ak ÚPSVR poskytol matke náhradné výţivné, plnením matke

s účinkami splnenia dlhu uhradiť zmeškané výţivné pokryté náhradným výţivným. Tejto

úprave obsiahnutej v , zodpovedá aj úprava účinnej ľútosti podľa

§ 214 ods. 2 Tr. zákona, ktorá pre zánik trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výţivy

v prípade ak ÚPSVR poskytol náhradné výţivné, vyţaduje okrem iného aj splnenie

podmienky, aby páchateľ ÚPSVR uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výţivné a penále

skôr, neţ sa súd odobral na záverečnú poradu. Obvinený teda plnením matke v čase, keď uţ

matke spoločného dieťaťa bolo poskytované náhradné výţivné, nenaplnil podmienky účinnej

ľútosti podľa § 214 ods. 2 Tr. Zákona, pretoţe neplnil aj tomu kto náhradné výţivné poskytol

t.j. ÚPSVR. S ohľadom na vyššie uvedené je na mieste konštatovať, ţe súdy prvého a druhého

stupňa správne kvalifikovali nekonanie obvineného ako trestný čin zanedbania povinnej

výţivy podľa § 213 ods. 1 Tr. Zákona, pretoţe obvinený naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty tohto trestného činu a ani nenaplnil podmienky účinnej ľútosti podľa § 214 ods. 2

. Na základe vyššie uvedeného obvineným namietané naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v písmeno i/ , nie je opodstatnené.

Otázkou, či bol naplnený dovolací dôvod podľa t.j.,

ţe malo dôjsť k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu, sa dovolací súd

ani po vecnej stránke nezaoberal, pretoţe obvinený nenaplnil formálnu procesnú podmienku

uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu vyplývajúcu z t.j. zásadné

porušenie práva na obhajobu obvinený D. V. nenamietal najneskôr v konaní

pred odvolacím súdom. S ohľadom na námietku obvineného, ţe ho na hlavnom pojednávaní

konanom sa dňa 11. júna 2007 pred súdom prvého stupňa zastupoval obhajca, u ktorého

nastal konflikt záujmov, dovolací súd dodáva, ţe toto zásadné porušenie práva na obhajobu

bolo jedným z viacerých dôvodov pre ktorý odvolací súd neskôr zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa č.k. – 820 zo dňa 11. júna 2007 a vrátil trestnú vec tomuto súdu,

aby ju znovu v potrebnom rozsahu prejednal, čím došlo k náprave dôsledkov vyššie

uvedeného porušenia práva na obhajobu.

Pokiaľ ide o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa písmeno g/ t.j.,

ţe napadnuté rozhodnutia sú zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom, dovolací súd rovnako konštatuje, ţe tento dovolací dôvod nie je rovnako naplnený.

Tvrdeniam obvineného, ţe je potrebné doplniť dokazovanie znalcami z odboru psychiatrie

a súdneho lekárstva, sú opätovne len námietkami napadajúcimi správnosť a úplnosť zistenia

skutku, pričom dovolací súd správnosť a úplnosť zistenia skutku podľa § 371 ods. 1

písmeno i/ , nemôţe ani skúmať a ani meniť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd ako dovolací súd dospel

k záveru, ţe prostredníctvom jednotlivých namietaných chýb nebol naplnený čo i len jeden

z viacerých uplatnených dovolacích dôvodov, a preto podľa , dovolanie

obvineného D. V. odmietol na neverejnom zasadnutí.

P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu o dovolaní nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 23.septembra 2008

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková