Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2c1/366764.3e35f8.pdf
PDF · 120.14 KB
No categories available
2Tdo/22/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 22/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka
v trestnej veci obvineného D. V. vedenej na Okresnom súde Ţilina
pod sp. zn. 3 T/102/2006, na neverejnom zasadnutí konanom sa dňa 23. septembra 2008
v Bratislave, o dovolaní obvineného D. V. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, č. k.
1 To 15./2008-1040 zo dňa 28.februára 2008, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného D. V.
sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Ţilina č.k. 3 T/102/2006-1005 zo dňa 20. decembra
2007 bol obvinený D. V. uznaný za vinného z trestného činu vraţdy v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom do 1.
januára 2006 (ďalej len Tr. zákon) a z trestného činu zanedbania povinnej výţivy § 213 ods.
1, Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ţe
obvinený D. V. a J. P.
dňa 9. decembra 2005 v čase pribliţne od 20.00 hod. do 22.00 hod. v Ţ. na ul. T. X., v byte č.
X., na X. poschodí pod vplyvom alkoholu s extrémne vysokou mierou brutality po
predchádzajúcej hádke fyzicky napadli ťaţko opitého uţívateľa bytu P. S. leţiaceho v posteli,
ktorého udierali päsťami po hlave a iných častiach tela, obaja ho kopali nohami do všetkých
častí tela vrátane hlavy, na podlahe na neho ešte skákali, J. P. ho udieral do hlavy a ostatných
častí tela drevenou nohou od stola, pričom popísané intenzívne útoky vyvíjali v postupných
opakovaných viacnásobných časových intervaloch spôsobiac mu smrteľné zranenie –
poúrazový opuch mozgu pri vnútro lebkovom poranení, prekrvácaní mäkkej pleny mozgu,
pomliaţdení mozgu, zakrvácaní do vnútro lebkového systému mozgu a do podlebnicového
priestoru, následkom ktorých zomrel okolo polnoci z 9. na 10. decembra 2005, naviac utrpel
poranenia orgánov a mäkkých štruktúr krku so zlomeninou štítnej chrupavky a jazylky,
zlomeniny rebier, prekvácanie bránice a zakrvácanie do podhrudničnej dutiny a
mnohopočetné podkoţné krvné výrony, odreniny, trţné a trţnozmliaţdené rany na hlave,
krku, trupe, horných a dolných končatinách,
a obvinený D. V.
v období od júna 2004 do 23. júna 2005 si neplnil vyţivovaciu povinnosť otca na maloletú
dcéru E. O., nar. X.. D. X. napriek tomu, ţe ho k tomu zaviazal Okresný súd v Ţiline
rozsudkom číslo 18C/487/98 zo dňa 15.. januára 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 4.. marca 2003 vo výške 500 Sk mesačne vţdy
do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. O., za uvedené obdobie
jej náhradné výţivné poskytoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, čím mu za obdobie
uvedených 13 mesiacov vznikol dlh na výţivnom vo výške 6500 Sk, zvýšený o zákonnú
penalizáciu.
Za to bol obvinenému D. V. podľa § 219 ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 2 a § 29 ods.1
Tr. zákona, uloţený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 rokov, na výkon trestu odňatia
slobody bol obvinený podľa § 39a ods. 3, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona zaradený do III.
nápravnovýchovnej skupiny a súčasne bol obvinenému podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr.
zákona č. 300/2005 Z.z., uloţený ochranný dohľad na dobu 2 rokov.
Proti odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Ţilina podali obvinený D. V.,
obvinený J. P. ako aj krajský prokurátor v Ţiline v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd
v Ţiline o odvolaniach obvinených a krajského prokurátora rozhodol rozsudkom č.k. 1
To/15./2008-1040 zo dňa 28. februára 2008 tak, ţe odvolania obvinených podľa § 319 Tr.
por. zamietol a podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný
poriadok (ďalej len Tr. por.) na základe odvolania prokurátora zrušil odsudzujúci rozsudok
súdu prvého stupňa v časti vo výroku o treste a o ochrannom dohľade u obidvoch obvinených.
Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na základe § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného D.
V. a podľa § 219 ods. 2, s pouţitím § 29 ods. 1, ods. 2, § 35 ods. 2 Tr. zákona uloţil
obvinenému D. V. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov. Na výkon trestu odňatia
slobody bol vyššie uvedený obvinený odvolacím súdom podľa § 39a ods. 3, Tr. zákona
zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny, ďalej bol obvinenému podľa § 76 ods. 1 a § 78
ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z., uloţený ochranný dohľad na dobu 2 rokov s povinnosťou
podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona účinného od 1. januára 2006, jedenkrát v týţdni sa
hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Ţiline podal obvinený prostredníctvom
obhajcu dovolanie. Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinený zaloţil na dovolacích
dôvodoch uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. t.j., ţe zásadným
spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu, napadnuté rozhodnutie je zaloţené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a ţe napadnuté rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom poţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.1 písm. c/ Tr. por. t.j., ţe zásadne
bolo porušené právo obvineného na obhajobu, obvinený nachádzal v tom, ţe v trestnom
konaní mu bola prv ustanovená obhajkyňa JUDr. A. Š., ktorá podľa obvineného obhajobu
nevykonávala dostatočne, a preto proti vykonávaniu obhajoby JUDr. Š. podal sťaţnosť.
Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený nachádza aj v tom, ţe tým, ţe súd pripustil,
aby sa novo ustanovený obhajca JUDr. C. nechal substitučne zastupovať
na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom sa dňa 11. júna 2007
(vytýčenom za účelom vyhlásenia rozsudku) obhajcom spoluobvineného P., čím došlo
k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu, pretoţe obvineného na hlavnom
pojednávaní konanom sa dňa 11. júna 2007 zastupoval obhajca u ktorého nastal konflikt
záujmov.
Pokiaľ ide o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.1 písmeno g/ Tr. por. t.j.,
ţe napadnuté rozhodnutia sú zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným
spôsobom, obvinený neoznačil ktorý konkrétny dôkaz mal byť údajne vykonaný nezákonným
spôsobom a v čom mala spočívať nezákonnosť spôsobu vykonania, len uviedol, ţe je toho
názoru, ţe je potrebné doplniť znalecké dokazovanie znalcami MUDr. L. J.
a MUDr. S. z toho dôvodu, ţe príčina smrti poškodeného P. S. nie je stanovená maximálnou
hranicou a znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu obvineného D. V. uvádza bliţšie
nešpecifikované nesprávne závery.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. t.j., ţe napadnuté rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, obvinený vo vzťahu
k trestnému činu vraţdy nachádza jednak v tom, ţe obvinený povaţuje skutkové zistenia
uvedené v skutkovej vete vzťahujúcej sa k trestnému činu vraţdy za nesprávne, pričom
obsiahlym spôsobom namietal správnosť a úplnosť skutkových zistení trestného činu vraţdy
vychádzajúc z vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov. Naplnenie dovolacieho dôvodu
spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku obvinený nachádza
aj v tom, ţe mu nebolo preukázané úmyselné zavinenie na spáchaní trestného činu vraţdy
formou spolupáchateľstva a ani nepochybne nevyplýva z výpovedí svedkov a záverov
znalcov.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. pokiaľ
ide o trestný čin zanedbania povinnej výţivy obvinený nachádza v tom, ţe v dôsledku toho,
ţe nemal vedomosť o tom, ţe Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ţiline (ďalej
len ÚPSVR) vyplácal matke maloletej E. O. náhradné výţivné, a preto nemohol ani sumu
náhradného výţivného uhradiť ÚPSVR. Tým podľa obvineného nebola naplnená skutková
podstata trestného činu zanedbania povinnej výţivy podľa § 213 ods.1 Tr. zákona.
S ohľadom na vyššie uvedené dôvody dovolateľ zastúpený svojim obhajcom navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd) ako dovolací súd vyslovil
porušenie zákona odsudzujúcimi rozsudkami súdov prvého a druhého stupňa, tieto rozsudky
zrušil vo výroku o vine a treste ako aj rozhodnutia nadväzujúce na zrušené rozhodnutia a vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V priebehu dovolacieho konania obvinený D. V. Najvyššiemu súdu zaslal podanie
osobne ním napísané dňa 9. mája 2008 a označené ako „dovolanie – osobné doplnenie“ na
obsah ktorého, ako aj ďalších následných podaní obvineného, Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako dovolací súd neprihliadal, pretoţe ak podľa ustanovenia § 373
ods. 1 Tr. por., dovolanie môţe obvinený podať len prostredníctvom svojho obhajcu,
tak potom aj doplniť dovolanie môţe obvinený len prostredníctvom svojho obhajcu
(argumentum ad maiori a minus).
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Ţiline, ktorá
vo svojom vyjadrení uviedla, ţe dovolanie obvineného povaţuje za nedôvodné a postrádajúce
oporu v zákone.
Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného
skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu
osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote
a na príslušnom mieste (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne
obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.) a rovnako zistil, obvinený
pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok
Dovolací dôvod podľa § 371 ods.1 písmeno i/ Tr. por. je daný vtedy, ak rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
aplikovaní iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôţe skúmať ani meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu
je moţné účinne namietať právne resp. hmotnoprávne vady ale nie je moţné účinne namietať
vady skutkové t.j. nie je prípustné namietať, ţe skutok tak ako bol zistený súdmi prvého
a druhého stupňa, bol zistený nesprávne alebo neúplne. Prostredníctvom dovolacieho dôvodu
spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je prípustné namietať ţe skutok,
tak ako bol v pôvodnom konaní zistený, bol nesprávne súdmi prvého a druhého stupňa
kvalifikovaný ako určitý trestný čin, napriek tomu, ţe išlo iný trestný čin alebo, ţe sa vôbec
nejednalo o trestný čin. Dovolací dôvod spočívajúci v namietaní nesprávneho právneho
posúdenia zisteného skutku, je koncipovaný tak, ţe prostredníctvom tohto dovolacieho
dôvodu, nie je moţné namietať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenia
dôkazov a správnosť a úplnosť zistenia skutku v prechádzajúcom konaní. Najvyšší súd
ako súd dovolací nie je preto oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku
súdmi prvého a druhého stupňa, naopak je povinný vychádzať z tohto zistenia skutku
a aţ v nadväznosti na zistenie skutku súdmi prvého a druhého stupňa zvaţovať právne
posúdenie skutku. Z vyššie uvedeného okrem iného vyplýva, ţe dovolací súd v rámci
dovolacieho konania uskutočňovaného podľa § 368 a nasl. Tr. por., musí vychádzať
zo skutkového stavu, tak ako bol skutok zistený v priebehu trestného konania a vyjadrený
predovšetkým v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku.
Námietky obvineného ktorými namietal, ţe nemal motív na úmyselné usmrtenie
poškodeného, ţe nespáchal trestný čin vraţdy tak ako je uvedené príslušnej skutkovej vete,
ţe neviedol voči poškodenému útoky takej intenzity, ţe by v ich dôsledku poškodený zomrel,
ţe malo údajne dôjsť k ďalším útokom na poškodeného po opustení miesta činu obvineným,
ţe nebola vykonaná konfrontácia, ţe nebola vykonaná rekonštrukcia činu, ţe znalecké
dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu, sú takými námietkami ktorými
obvinený napádal resp. popieral správnosť a úplnosť zistenia skutku. Ako z vyššie uvedeného
vyplýva dovolací súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený skúmať správnosť
a úplnosť zistenia skutku, a preto týmito námietkami obvinený zjavne nenaplnil dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písmeno i./ Tr. por.
Obvinený v ďalšej časti svojho dovolania namietal právnu kvalifikáciu skutku
ako trestného činu vraţdy podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona, pričom podľa obvineného tento
skutok by mal byť pre nedostatok jeho úmyselného zavinenia právne kvalifikovaný
ako trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona, resp. pre nedostatok
jednoznačných dôkazov preukazujúcich úmyselné spáchanie skutku, by mal byť oslobodený
spod obţaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako spomenutý trestný čin.
Podľa § 219 ods. 1 Tr. Zákona, kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím
slobody na desať aţ pätnásť rokov. Podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona, výnimočným trestom
sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 obzvlášť surovým alebo trýznivým
spôsobom.
Trestná zodpovednosť páchateľa vyššie uvedeného trestného činu vraţdy spáchanej
obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom je daná vtedy, ak páchateľ úmyselným konaním
prípadne opomenutím konania privodí obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom smrť
inej osoby. Úmysel páchateľa spôsobiť smrť poškodeného ako následok určitého konania,
prípadne opomenutia konania, moţno vyvodiť nielen z prípadného priznania páchateľa
ale aj zo všetkých konkrétnych okolností za ktorých bol trestný čin spáchaný, z intenzity
útoku, zo spôsobu a predmetu útoku, z povahy zbrane ktorá bola pouţitá proti telesnej
integrite. Podľa skutkových zistení obvinený spolu s spolupáchateľom P. opakovane
s extrémne vysokou mierou brutality vo viacnásobných časových intervaloch, uskutočnili
intenzívne útoky na poškodeného, kopancami, údermi päsťou, skákaním po poškodenom,
obvinený P. údermi drevenou nohou od stola. Vysoká miera brutality a opakované dobíjanie
poškodeného intenzívnymi útokmi proti hlave, trupu päsťami, kopancami, skákaním po
poškodenom, drevenou nohou od stola sú takým konaním, ktoré súdy prvého a druhého
stupňa správne právne kvalifikovali ako úmyselné konanie obvinených, pretoţe nie je ani
logické ani racionálne očakávať, ţe by po takto uskutočnených intenzívnych a opakovaných
útokoch proti centrám základných ţivotných funkcii poškodeného nastal iný následok
ako smrť poškodeného. Podľa skutkových zistení príčinou smrti poškodeného bol postupný
opuch mozgu a túto príčinu smrti spôsobili svojím brutálne násilným a opakovaným konaním
obvinený D. V. a J. P.. S ohľadom na vyššie uvedené je na mieste
bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, ţe súdy prvého a druhého stupňa správne právne
kvalifikovali konanie obvineného ako úmyselný trestný čin vraţdy spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 219 ods. 2 Tr. Zákona, pretoţe subjektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu (úmyselné zavinenie) bolo konaním obvinených naplnená.
Obvinený ďalej namietal právnu kvalifikáciu skutku súdmi prvej a druhej inštancie
kvalifikovaného ako trestný čin zanedbania povinnej výţivy podľa § 213 ods. 1 Tr. Zákona,
pričom podľa obvineného tým, ţe nevedel o tom, ţe matka jeho maloletej dcéry poberá
náhradné výţivné nemohol ani sumu 7000 Sk, ktorú vyplatil k rukám matky, zaplatiť Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, čím podľa obvineného nebola naplnená skutková podstata
trestného činu zanedbania povinnej výţivy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona.
Objektom trestného činu zanedbania povinnej výţivy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona
je ochrana zákonného nároku maloletého dieťaťa na poskytovanie vyţivovacej povinnosti.
Trestný čin zanedbania povinnej výţivy môţe páchateľ spáchať tak úmyselne ako aj
z nedbanlivosti. Súdy prvého a druhého stupňa správne kvalifikovali nekonanie obvineného,
ktorý si bol vedomý svojej vyţivovacej povinnosti voči maloletej dcére a túto povinnosť
si neplnil resp. začal si ju čiastočne plniť aţ 22. júla 2005 teda v čase, keď uţ matke bolo
poskytované náhradné výţivné podľa zákona č. 452/2004 Z.z. tým, ţe uhradil sumu 3000 Sk
a neskôr sumu 2000 Sk, 1000 Sk a 1000 Sk, ako trestný čin zanedbania povinnej výţivy.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, ţe nie je pravdou, ţe obvinený si nebol vedomý skutočnosti
poskytovania náhradného výţivného ÚPSVR, nakoľko z obsahu vyšetrovacieho spisu
nepochybne vyplýva, ţe obvinený si musel byť minimálne po osobnom preštudovaní si celého
vyšetrovacieho spisu dňa 17. júla 2006 vedomý tejto skutočnosti, pretoţe skutočnosť
vyplácania náhradného výţivného ÚPSVR je uvádzaná na viacerých listoch vyšetrovacieho
spisu (napr. č. l. 511, 512, 525). Skutočnosť, ţe matke maloletej dcéry je vyplácané náhradné
výţivne bola rovnako jasne a zrozumiteľne uvedená v skutkovej vete zrušeného rozsudku
súdu prvého stupňa č.k. 3 T/102/2006-820 zo dňa 11. júna 2007. Z tejto skutočnosti, teda,
ţe matke maloletej dcéry je vyplácané náhradné výţivné ÚPSVR, obvinený D. V. nevyvodil
počas celého prípravného konania ako aj konania pred súdom prvého stupňa adekvátne závery
a neuhradil sumu výţivného ÚPSVR, ktorú na miesto obvineného uhradil matke ÚPSVR.
Zároveň je ţiaduce zdôrazniť, ţe podľa § 9 ods. 4. zákona č. 452/2004 Z.z. poskytnutím
náhradného výţivného nárok oprávnenej osoby (matky) na výţivné prechádza
na štát, a to do výšky poskytnutého náhradného výţivného, čo má ten praktický dôsledok,
ţe obvinený nemôţe v prípade ak ÚPSVR poskytol matke náhradné výţivné, plnením matke
s účinkami splnenia dlhu uhradiť zmeškané výţivné pokryté náhradným výţivným. Tejto
úprave obsiahnutej v zákone č. 452/2004 Z.z., zodpovedá aj úprava účinnej ľútosti podľa
§ 214 ods. 2 Tr. zákona, ktorá pre zánik trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výţivy
v prípade ak ÚPSVR poskytol náhradné výţivné, vyţaduje okrem iného aj splnenie
podmienky, aby páchateľ ÚPSVR uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výţivné a penále
skôr, neţ sa súd odobral na záverečnú poradu. Obvinený teda plnením matke v čase, keď uţ
matke spoločného dieťaťa bolo poskytované náhradné výţivné, nenaplnil podmienky účinnej
ľútosti podľa § 214 ods. 2 Tr. Zákona, pretoţe neplnil aj tomu kto náhradné výţivné poskytol
t.j. ÚPSVR. S ohľadom na vyššie uvedené je na mieste konštatovať, ţe súdy prvého a druhého
stupňa správne kvalifikovali nekonanie obvineného ako trestný čin zanedbania povinnej
výţivy podľa § 213 ods. 1 Tr. Zákona, pretoţe obvinený naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty tohto trestného činu a ani nenaplnil podmienky účinnej ľútosti podľa § 214 ods. 2
Trestného zákona. Na základe vyššie uvedeného obvineným namietané naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písmeno i/ Tr. por., nie je opodstatnené.
Otázkou, či bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. t.j.,
ţe malo dôjsť k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu, sa dovolací súd
ani po vecnej stránke nezaoberal, pretoţe obvinený nenaplnil formálnu procesnú podmienku
uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu vyplývajúcu z § 371 ods. 3 Tr. por. t.j. zásadné
porušenie práva na obhajobu obvinený D. V. nenamietal najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom. S ohľadom na námietku obvineného, ţe ho na hlavnom pojednávaní
konanom sa dňa 11. júna 2007 pred súdom prvého stupňa zastupoval obhajca, u ktorého
nastal konflikt záujmov, dovolací súd dodáva, ţe toto zásadné porušenie práva na obhajobu
bolo jedným z viacerých dôvodov pre ktorý odvolací súd neskôr zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa č.k. 3 T/102/2006 – 820 zo dňa 11. júna 2007 a vrátil trestnú vec tomuto súdu,
aby ju znovu v potrebnom rozsahu prejednal, čím došlo k náprave dôsledkov vyššie
uvedeného porušenia práva na obhajobu.
Pokiaľ ide o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.1 písmeno g/ Tr. por. t.j.,
ţe napadnuté rozhodnutia sú zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným
spôsobom, dovolací súd rovnako konštatuje, ţe tento dovolací dôvod nie je rovnako naplnený.
Tvrdeniam obvineného, ţe je potrebné doplniť dokazovanie znalcami z odboru psychiatrie
a súdneho lekárstva, sú opätovne len námietkami napadajúcimi správnosť a úplnosť zistenia
skutku, pričom dovolací súd správnosť a úplnosť zistenia skutku podľa § 371 ods. 1
písmeno i/ Tr. por., nemôţe ani skúmať a ani meniť.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd ako dovolací súd dospel
k záveru, ţe prostredníctvom jednotlivých namietaných chýb nebol naplnený čo i len jeden
z viacerých uplatnených dovolacích dôvodov, a preto podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolanie
obvineného D. V. odmietol na neverejnom zasadnutí.
P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu o dovolaní nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 23.septembra 2008
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková