Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/1/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci žalobcu: T., s.r.o. so sídlom v D.H., A.X., IČO: X., zast. advokátom JUDr.

M.K. so sídlom H.X., proti žalovanému: E., s.r.o., B.X., IČO: X., zast. splnomocneným

zástupcom JUDr. J.H., M.X., Ž., v konaní o zaplatenie 2.306.289,20 Sk s príslušenstvom,

na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. zo

dňa 16. augusta 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

zo dňa 16. augusta 2006 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Žiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Ružomberku rozsudkom č.k. -177 zo dňa

17.3.2006 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu

2.306.289,20 Sk spolu s 13% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2005 do zaplatenia

a trovy konania. Zo žaloby zistil, že ide o nárok z titulu nezaplatených faktúr, ktorý

nárok označil za dôvodný, keďže vykonané práce neboli zaplatené.

O odvolaní proti prvostupňovému rozsudku rozhodol ako súd odvolací

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. zo dňa 16.8.2006 tak, že

odvolanie žalovaného zo dňa 16.6.2006 proti rozsudku Okresného súdu

v Ružomberku č.k. -177 zo dňa 17.3.2006 odmietol ako oneskorene

podané, nakoľko lehota na podanie odvolania začala plynúť 9.5.2006 a posledný deň

30-dňovej lehoty, tak ako bola uvedená v poučení napadnutého rozhodnutia pripadla

na 7.6.2006. Keďže žalovaný podal odvolanie až 15.6.2006, toto označil za neskoro

podané odvolanie a s odkazom na písmeno c/ odvolanie odmietol.

Doručovanie rozsudku posudzoval podľa tretia veta s odkazom na

rozhodnutie Rs 15/2002, Rc 52/1996. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s prvá veta

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal dovolanie žalovaný

podaním doručeným súdu dňa 9.10.2006 (list v spise 218) a navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Dovolanie

podal s odkazom na písmeno f/ , nakoľko mu nesprávnym rozhodnutím

odvolacieho súdu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

S postupom súdu, ktorým doručovanie rozsudku prvostupňového súdu posudzoval

podľa nesúhlasil a poukazoval na fakt, že v danom prípade

jednoznačne osobne rozsudok prevzal dňa 20.5.2006, s ktorým faktom sa odvolací

súd nevysporiadal. Za predpoklad postupu podľa žalovaný označil

fakt, že adresát si zásielku vôbec neprevezme, čo možno vyvodiť zo slov, ak si

adresát do troch dní od uloženia zásielku nevyzdvihne a z ďalšieho predpokladu,

i keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. V danom prípade, keď žalovaný si

zásielku vyzdvihne, to jest že mu ju poštový prepravca zásielku naďalej doručuje

a tak mu umožňuje ju prevziať v úložnej dobe, podľa žalovaného nemožno pri

posudzovaní doručenia zásielky aplikovať Za ďalší predpoklad

postupu podľa ustanovenia označil žalovaný skutočnosť, že adresát

zásielky sa v mieste doručenia zdržuje, ktorú okolnosť odvolací súd neskúmal a iba

vychádzal z fikcie, že sa adresát doručenia zdržuje. Žalovaný dôkazom predloženom

v dovolaní čestným prehlásením založenom do spisu preukazuje, že sa v mieste

doručovania zásielky nezdržoval. Za nedostatok rozhodnutia označil aj poučenie

súdu o lehote na podanie odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dovolanie podľa § 242 ods. 1

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V danom prípade navrhovateľ podal dovolanie voči uzneseniu, ktorým bolo

odmietnuté odvolanie žalovaného proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bol

žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy požadovanej v návrhu na začatie konania.

V danom prípade žalovaný prípustnosť dovolania s odkazom na ustanovenie § 237

písmeno f/ odvodzuje tým, že odvolací súd pochybil, keď odvolanie ako

oneskorene podané odmietol, ktorým nesprávnym rozhodnutím mu odňal ako

účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

Základnou otázkou pre posúdenie naplnenia predpokladov pre prípustnosť

dovolania je, či keď súd postupoval v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písmeno c/

rozhodol v súlade so zákonom. Východiskovou otázkou pre toto zistenie je, či

prvostupňový súd doručovanie zásielky posudzoval v súlade s ustanovením § 47

ods. 2 , to jest vychádzal zo správneho predpokladu, keď začiatok lehoty na

podanie odvolania počítal odo dňa 9.5.2006 a správne za posledný deň na podanie

odvolania označil deň 7.6.2006. Nesporné je, že žalovaný odvolanie doručil

Okresnému súdu v Ružomberku osobne dňa 19.6.2006. Z dokladu založeného na

rube listu 186 založeného v spise z doručenky je zrejmé, že právny zástupca

žalovaného JUDr. J.H. prevzal rozsudok Okresného súdu v Ružomberku

zo dňa 17.3.2006 (voči ktorému sa odvolal) dňa 20.5.2006. Je pravdou,

že podľa záznamu na doručenke, rozsudok mu bol doručovaný 4.5.2006 a opakovane

5.5.2006, ktorý termín konajúci súd považoval za deň uloženia zásielky.

Z ustanovenia tretia veta, na ktoré sa napadnuté rozhodnutie

prvostupňového súdu odvoláva hovorí, že ak si adresát do 3 dní od uloženia zásielku

nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia. Základným

predpokladom riadneho doručenia podľa je skutočnosť, že adresát

nebol zastihnutý na adrese doručenia napriek skutočnosti, že adresát nebol zastihnutý

na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v dobe doručovania zdržoval. Je pravdou,

že s touto skutočnosťou sa odvolací súd nezaoberal, keď posúdil doručovania

s odkazom na ustanovenie Podľa dokladu predloženého v dovolaní

sa nedá vyvodiť skutočnosť, že žalovaný sa v čase doručovania zdržoval, teda že

nebol tento základný predpoklad pre riadne doručovanie podľa

splnený. Námietka žalovaného, že bol v napadnutom rozhodnutí nesprávne poučený,

je dôvodný, ale pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia právne

irelevantná.

Na základe takto posúdeného skutkového stavu Najvyšší súd (§ 10a ods. 1

) dospel k záveru, že odvolací súd ako deň doručenia zásielky nesprávne

označil 9.5.2006 s odkazom na ustanovenie , od ktorého dátumu

počítal lehotu na podania odvolania. Odvolací súd tým, že v rozpore so zákonom

odvolanie žalovaného ako oneskorené odmietol, odňal mu možnosť konať pred

súdom. Podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písmeno f/

splnená bola na základe čoho Najvyšší súd Slovenskej republiky (

napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil na nové konanie

s tým, že v novom konaní nebude možné doručovanie rozhodnutia prvostupňového

súdu Okresného súdu v Ružomberku posudzovať podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný

prostriedok.

V Bratislave dňa 27. novembra 2007

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: