Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
95d/377958.3b7f0c.pdf
PDF · 79.92 KB
No categories available
3Obo/10/2008
Najvyšší súd 3 Obo 10/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z., zast. JUDr. M.,
proti žalovanému JUDr. M., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. o vylúčenie
veci zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. apríla 2006 č. k.
28 Cbi 134/2001-Že-380, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 24. apríla 2006 č. k. 28 Cbi 134/2001-Že-380 z r u š u j e a vec v r a c i a
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 24.4.2006 č. k.
28 Cbi 134/2001-380 žalovanému uložil povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty
úpadcu Z. hnuteľné veci ocenené v ZP číslo 246-71/1997 zo dňa 15.8.1997,
vypracovaného spoločnosťou B., v hodnote 23 790 000,- Sk s výnimkou vecí, ktoré
boli žalobcom prevedené do vlastníctva úpadcu Z., kúpnou zmluvou uzavretou medzi
žalobcom a úpadcom dňa 16.9.1998 a nehnuteľnosti ocenené v ZP číslo
297-24/1998 zo dňa 16.9.1998, vypracovaného spoločnosťou B. v hodnote
69 030 000,- Sk. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu vychádzal z toho, že pri prevode majetku
do spoločnosti žalobcu nedošlo k nezákonnému postupu. Ďalej prihliadol
na skutočnosť, že žalovaný súdu predložil doklad, ktorý je založený v spise, ktorým
vyzval žalobcu na vrátenie majetku do konkurznej podstaty žalovaného. Tento
doklad neobsahuje žiadnu špecifikáciu predmetného majetku a nie sú v ňom
uvedené ani konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť majetok vrátený. Ďalej súd
prihliadol aj na to, že spoločnosť žalovaného je v konkurze, nemá vlastne žiadny
majetok, správca sa len žalobami domáha vrátenia majetkov od jednotlivých
dcérskych spoločností, pričom spoločnosť žalobcu je spoločnosť živá, fungujúca
a zamestnáva veľký počet pracovníkov. Súd nepovažoval za spravodlivé, aby na zá-
klade nedostatočných podkladov a dôkazov firmu žalobcu prakticky zlikvidoval. Čo sa
týka náhrady trov konania, súd v súlade s ust. § 150 nepriznal žiadnemu
z účastníkov právo na ich náhradu.
Proti rozsudku v časti jeho výroku o trovách konania sa odvolal žalobca
a žiadal jeho zmenu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania
považuje za nesprávne. Má za to, že pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov
konania, nie sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Je toho
názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania mal postupovať
v zmysle § 142 O.s.p., a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, mala mu byť
priznaná náhrada trov konania (najmä úhrada zaplateného súdneho poplatku
vo výške Sk 600 000,-), ktoré boli potrebné na uplatňovanie svojho práva voči
žalovanému. Z uvedeného dôvodu žiada rozsudok v napadnutej časti zmeniť
a priznať mu náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku sa odvolal žalovaný a žiadal jeho zrušenie. Uviedol, že majetok
zaradil do konkurznej podstaty v zmysle § 19 ZKV, a to listom z 8.3.2001, ktorý bol
doručený krajskému súdu 9.3.2001. Dôvodom na zaradenie bola nielen skutočnosť,
že právne úkony, prevody majetku sú neúčinné, ale tiež neplatné v zmysle § 39, § 37
ods. 1, § 120 ods. 1 a § 121 Obč. zák. Dôvodom bola tiež skutočnosť, že jeden
z konkurzných veriteľov I. sa domáha neplatnosti právnych úkonov. V konaní
vedenom žalobcom Z., o vylúčenie z konkurznej podstaty boli predložené dôkazy,
a to uznesenia z valných zhromaždení, uznesenia dozorných rád úpadcu ešte
pred vyhlásením konkurzu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že rozdelenie majetku
zo spoločnosti Z. v konkurze. bolo účelové, v snahe vyhnúť sa splácaniu dlhov, ktoré
v čase vyhlásenia konkurzu dosahovali 9 707 711 456,- Sk. Uviedol tiež, že majetok
bol prevedený so záložnými právami bez vedomia záložných veriteľov, o čom
predkladá list vlastníctva pre k. ú. M. č. X. Má za to, že samotná skutočnosť, že
úkony nie sú odporovateľné, resp. nejedná sa o právne úkony, nemá vplyv
na meritum veci. Za nepochybné považuje totiž, že na základe právnych skutočností
došlo k zmene právnych vzťahov, k zníženiu majetku, ktorý bol v čase vzniku
právnych skutočností predlžený a mal by tvoriť súčasť konkurznej podstaty úpadcu.
Za nesprávny považuje tiež postup súdu, keď neprihliadol k záverom konania
vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 28 Cbi 135/01-Že, v ktorom
sa rieši otázka prvotného vkladu majetku. Z uvedených dôvodov navrhuje preto
napadnutý rozsudok zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 písm. e/ O.s.p, bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku
v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho
zrušenie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok umožňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť
vypočutý ako účastník, robiť podania, podávať opravné prostriedky a pod.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.
1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého súd v odôvodnení
rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov spravoval, prečo nevykonal navrhované dôkazy a posúdi zistený skutkový
stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom
umožňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa.
V danom prípade súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe
o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v celom rozsahu vyhovel, pričom
v odôvodnení rozsudku sa obmedzil iba na konštatovanie, že pri prevode majetku
nezistil nezákonnosť postupu, pričom by nebolo spravodlivé, aby spoločnosť žalobcu,
ktorá je fungujúca, bola pre nedostatok podkladov a dôkazov zlikvidovaná.
Uvedený záver súdu prvého stupňa, z ktorého vyvodil právo žalobcu na vylú-
čenie vecí z konkurznej podstaty, je nesprávny, nakoľko nemá oporu v právnom
predpise.
Dôvodom práva žalobcu totiž nemôže byť skutočnosť, že je spoločnosťou
ekonomicky činnou, a to na rozdiel od spoločnosti v úpadku, do súpisu konkurznej
podstaty ktorej žalovaný zaradil veci, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha.
V ďalšom záver súdu o dôvodnosti žaloby je nepreskúmateľný. Z napadnutého
rozsudku nie je totiž vôbec zrejmé, z akého skutkového a právneho základu, okrem
ničím nepodloženého konštatovania o nezákonnosti postupu pri prevode majetku
do spoločnosti žalobcu, súd vychádzal a vyvodil, že právo žalobcu na vylúčenie vecí
z konkurznej podstaty úpadcu Z., M., je dôvodné. V odôvodnení tiež absentuje,
z akého dôvodu súd neprihliadol k výsledkom iného súdneho konania, navrhovaného
žalovaným.
Týmto postupom obmedzil žalovaného v jeho práve na spravodlivé konanie
a v spojení s opravným prostriedkom a zákonom ním vymedzenými dôvodmi, mu
odňal možnosť konať pred súdom.
Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pre ktorý dôvod je predčasné a súčasne je i nepreskúmateľné, je
odvolanie žalovaného podané z tohto dôvodu opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil
tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania vedeného žalovaným sa
odvolanie žalobcu voči výroku o trovách konania stalo bezpredmetným, a preto sa
s jeho dôvodmi Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal, keďže súd prvého
stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne v ďalšom konaní nanovo
tiež o trovách celého konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 11. júna 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu